Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoZm-7-2021.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Subarea
1CoZm/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava 811 04 - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516 proti odporcovi: D. R.N.
- D. Z., s miestom podnikania Y. XX, XXX XX F.-R. Ť., IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom Urbánkova č. 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734 o zaplatenie 4.737,20 eur s príslušenstvom a odmenou 15,79 eur zo zmenky a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/669/2015-45 zo dňa 20.7.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/669/2015-45 zo dňa 20.7.2016, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu zo dňa 8.1.2016, aby bola vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená Okresnému súdu Košice I.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že písomným podaním zo dňa 8.7.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 4.737,20 eur s príslušenstvom, odmenou vo výške 15,79 eur zo zmenky a na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa posúdil návrh ako dôvodne podaný a dňa 23.11.2015 zmenkovým platobným rozkazom č.k. 3CbZm/669/2015-11 odporcu na zaplatenie uplatneného nároku zaviazal. Zmenkový platobný rozkaz bol odporcovi riadne doručený dňa 5.1.2016. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil dňa 8.1.2016 súdu prvého stupňa podanie označené ako „Námietky proti Zmenkovému Platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V., č.k. 3CbZm669/2015-ll zo dňa 23.11.2015 na zaplatenie sumy 4.737,20 € s prísl. v súlade s §175 zákona č. 99/1963 Z.z.“ Odporca okrem iného uvedeným podaním vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvého stupňa, nakoľko mal za to, že keďže Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 17.6.2014 považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, má v tomto konaní postavenie spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 a v súvislosti s tým má byť miestne príslušným na konanie Okresný súd Košice I. Poukázal na to, že finančné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania či podnikania a navrhovateľ ako veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, že úver poskytol odporcovi ako podnikateľovi
- živnostníkovi na jeho podnikanie a nie na osobné účely.
Súd prvého stupňa poukázal na § 471 ods. 2 CSP, § 105 ods. 1, § 84, § 85 ods. 1, § 87 písm. d), Občiansky súdny poriadok, § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky“) a konštatoval, že sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, a to, že ho je potrebné považovať za spotrebiteľa. Súd prvého stupňa, vychádzajúc z doslovného údaja na zmenke č. 1. 3 ako „zmluva číslo 194461-72633“, mal za to,
že zmenka č.l. 3 bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy označenej ako „Zmluva o revolvingovom úvere č. 194461 - 72633“ zo dňa 17.6.2014 (ďalej len „Zmluva“), ktorej fotokópiu predložil odporca a ktorá sa v spise nachádza na č.l. 28-32. Zo Zmluvy súd zistil, že bola uzatvorená medzi stranami sporu, pričom odporca je v tejto Zmluve ako aj na zmenke označený identifikačným číslom podnikateľa a číslom jeho zápisu v príslušnom živnostenskom registri. Súčasne je v odseku 1. Zmluvy označenom ako Predmet zmluvy uvedené, že peňažné prostriedky sú odporcovi poskytované na účel výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že sa odporca pri určení miestnej príslušnosti postavenia spotrebiteľa a s tým spojeného použitia § 87 písm. f) OSP nemôže dovolávať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v predmetnom konaní uplatňuje právo zo zmenky, mal podľa prvostupňového súdu navrhovateľ možnosť si vybrať, či návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podá na všeobecný súd odporcu alebo na súd, v obvode ktorého je platobné miesto zmenky. Z údaja uvedeného v časti zmenky nachádzajúcej sa v spise na č.l. 3, na podklade ktorej je v tomto konaní uplatňované právo, vyplýva, že platobným miestom zmenky je Bratislava. Ako ďalej súd prvého stupňa uviedol, navrhovateľ podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na Okresný súd Bratislava V, ktorý je podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky miestne príslušný na konanie o veciach týkajúcich sa zmeniek pre obvod Krajského súdu v Bratislave, voľbu miestnej príslušnosti danú mu na výber ustanovením § 87 OSP, riadne uskutočnil. Postúpiť vec podľa § 105 ods. 2 OSP by bolo možné len v prípade, ak súd, na ktorý bol návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podaný, nie je miestne príslušný. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa je popri všeobecnom súde odporcu miestne príslušný, rozhodol súd tak, že návrh odporcu na postúpenie veci z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Košice I, zamietol.
Súd prvého stupňa dodal, že dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa OSP. Okrem iných zmien bol zo zákona vypustený § 175, ktorý upravuje zmenkový platobný rozkaz. Podľa druhej vety § 372y ods. 2 Občiansky súdny poriadok, v znení účinnom od 23.12.2015, zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie. Nakoľko k riadnemu doručeniu zmenkového platobného rozkazu odporcovi došlo až po dni účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., súd prvého stupňa po právoplatnosti uznesenia rozhodne postupom podľa § 372y ods. 2 Občiansky súdny poriadok.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že Zmluvu o revolvingovom úvere č. 194461-72633 zo dňa 17.6.2014 považuje za zmluvu spotrebiteľskú uzavretú v súlade so zákonom 129/2010 Z.z., pričom finančné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania či podnikania. V tejto súvislosti poukázal odporca na § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a konštatoval, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Odporcovi bola zo strany navrhovateľa predložená zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá svojou povahou a účelom vylučovala použitie zákona o spotrebiteľských úveroch. Formulár zmluvy umožnil obídenie zákona o spotrebiteľských úveroch, v predmetnej Zmluve boli použité podmienky, ktoré vylúčili aplikáciu ustanovení zákona vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery a ktoré ako rozhodné právo k spotrebiteľskej zmluve stanovovali Obchodný zákonník, čím bol porušený zákaz vyplývajúci z § 9 ods. 7 a 8 zákona o spotrebiteľských úveroch. Následkom tohto konania bola spotrebiteľom predložená Zmluva v ktorej chýbali náležitosti ako úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej „RPMN“), priemerná RPMN, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu a taktiež neboli zabezpečené práva spotrebiteľa v zmysle § 13 (právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a § 16 (splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odporca zdôraznil, že nepoužil finančné prostriedky na podnikanie. Ako ďalej uviedol, vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a riadi sa zákonom 129/2010 Z.z. Navrhovateľ poskytol odporcovi dočasné finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Zároveň zdôraznil, že navrhovateľ postupoval s hrubou nedbanlivosťou, ak predložil spotrebiteľom formulár Zmluvy o úvere na účel, ktorým vylúčil aplikáciu zákona 129/2010 Z.z. Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred používaním nekalých obchodných praktík zo strany predávajúceho, ktoré sú v rozpore s odbornou starostlivosťou a môžu podstatne narušiť jeho ekonomické správanie vo vzťahu k službe. V tejto súvislosti odporca poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení
a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ESa 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004. Odporca zdôraznil, že je potrebné na daný vzťah aplikovať zákon 129/2010 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov, pretože aj napriek tomu, že v úverovej zmluva je uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pri podpise zmluvy vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby. Dodal, že samotnú zmluvu nevyplňoval on, ale pracovník navrhovateľa a on ju iba podpísal a napriek tomu, že je v zmluve uvedené IČO a názov spoločnosti odporcu, je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že tento úver skutočne slúži na podnikanie, pretože aj právnická osoba, aj podnikateľ si môže zakúpiť veci pre osobnú potrebu a bude sa jednať o vzťah spotrebiteľský. Odporca ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2015 vo veci C-1 10/14, P. S. M. proti SC Volksbank Romania SA. Poukázal tiež na čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS, čl. 5, kapitoly 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, § 53, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Ncb/60/2013-26 zo dňa 6.6.2013. S poukazom na § 87 písm. f) OSP (§ 19 písm. d) CSP) odporca konštatoval, že účelom predmetného ustanovenia je zvýšenie ochrany spotrebiteľa, ktoré sa prejavuje tým, že popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 87 OSP (§ 19 písm. d) CSP) upravuje tzv. príslušnosť danú na výber, a teda navrhovateľ má v prípade sporu zo spotrebiteľskej zmluvy na výber, či svoj návrh podá na všeobecný súd odporcu alebo na súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ. Ustanovenie upravujúce príslušnosť danú na výber treba podľa odporcu považovať za súčasť celého komplexu právnych noriem, ktoré vo svojej podstate predstavujú systém ochrany zavedený primárne príslušnými smernicami Európskej únie, ktorý vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 240/98 z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial SA proti K. H. Q., bod 25). Záverom odporca žiadal, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.7.2016, sp.zn. 3CbZm/669/2015 zmenil v zmysle § 388 CSP a vec postúpil miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Košice I.
Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvého stupňa bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa OSP, pričom aj po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) dňom 1.7.2016, je potrebné podľa § 471 ods. 2 CSP postupovať v tomto konaní podľa OSP, keďže konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 105 ods. 1 OSP súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Podľa § 84 OSP na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 85 ods. 1 OSP všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
Podľa § 87 písm. d) OSP popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.
Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky“) na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov je pre obvod Krajského súdu v Bratislave príslušný Okresný súd Bratislava V.
Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 7.6.2015 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 4.737,20 eur s príslušenstvom, odmenou vo výške 15,79 eur zo zmenky a na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa návrhu vyhovel a dňa 23.11.2015 vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 3CbZm/669/2015-11, voči ktorému podal odporca odpor a ktorým okrem iného vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, nakoľko Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 17.6.2014 považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto vystupuje ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 a v súvislosti s tým má byť miestne príslušným na konanie Okresný súd Košice I. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 3CbZm/669/2015-45 zo dňa 20.7.2016 zamietol návrh žalovaného zo dňa 8.1.2016, aby bola vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená Okresnému súdu Košice I. S takýmto postupom sa však odvolací súd nemôže stotožniť.
Súd prvého stupňa postupoval podľa § 471 ods. 2 CSP, ustanovenia lex specialis k § 470 CSP, v zmysle ktorého konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že pre procesnoprávne inštitúty v ustanovení § 471 platí princíp ultraaktivity a nie princíp okamžitej aplikability, súd prvého stupňa postupoval podľa procesného režimu Občianskeho súdneho poriadku, za ktorého bolo predmetné konanie začaté, ale prebiehajúce aj počas účinnosti nového procesného režimu. Námietku miestnej príslušnosti tak súd prvého stupňa skúmal v zmysle § 105 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Prvým úkonom účastníka v zmysle § 105 ods. 1 OSP je ten úkon, ktorým účastník po prvý raz mal možnosť v konaní procesným spôsobom reagovať, v danom prípade odporca namietal miestnu príslušnosť súdu v podanom odpore proti zmenkovému platobnému rozkazu. Súd tak skúmal miestnu príslušnosť podľa § 84 až 87 OSP.
Z ustanovenia § 105 ods. 1 až 5 OSP však nevyplýva možnosť rozhodnúť uznesením o tom, že súd návrh odporcu postúpiť vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti zamieta. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa ani nejedná o „návrh“, ale o námietku účastníka konania, ktorá je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Ak súd na základe takejto námietky miestnej príslušnosti zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu a o postúpení rozhodnutie nevydáva. O tomto postúpení súd účastníkov konania iba upovedomí. Analogicky tak možno vyvodiť, že ak súd prvého stupňa dospel v danom prípade k záveru, že je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná, keď je popri všeobecnom súde odporcu súdom miestne príslušným, predmetné konanie prejedná bez rozhodnutia o miestnej príslušnosti, pričom neprihliadnutie na námietku miestnej príslušnosti súd odôvodní v konečnom rozhodnutí vo veci.
Podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Podľa § 221 ods. 2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.