Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-91-2020.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.07.2021 v Kežmarku takto
rozhodol:
Obžalovaný
X. T., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom Kežmarok, D. D. XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
od mesiaca august 2012 doposiaľ, s výnimkou obdobia od 10.08.2012 do 04.06.2014, kedy bol obž. X. T. vo výkone trestu odňatia slobody, kde nahlásil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, a s výnimkou úhrady v mesiaci november 2019, kedy prispel na výživné sumou 60,- Eur, a úhrady výživného počas exekučného konania v sume 2.662,07 €, si v Kežmarku a inde napriek svojim možnostiam a schopnostiam úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť ako otec voči svojím maloletým deťom X. T., nar. XX.XX.XXXX, a P. T., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a jej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/81/2012 zo dňa 17.06.2013, právoplatným dňa 12.09.2013, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna X. sumou 90,- Eur a maloletej dcéry P. sumou 70,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. P. počnúc dňom 01.08.2012, čím mu takto za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej A. P. v sume najmenej 11.037,93 Eur, t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona (s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona).
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Kežmarku podala na Okresný súd Kežmarok dňa 04.08.2020 obžalobu pod sp. zn. Pv 236/20/7703-4 na obžalovaného X. T. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku s výnimkou sumy dlžného výživného, ktorej výšku súd v rozsudku aktualizoval ku dňu jeho vyhlásenia.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2021 obžalovaný odmietol urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu, že nemá žiadneho obhajcu, hoci si žiadneho obhajcu sám nezvolil a ani nepožiadal o jeho ustanovenie pred hlavným pojednávaním, pričom tomu mu nebránila žiadna prekážka. Následne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomností, pričom súd na tomto hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu - poškodenú A. P.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odročenom na deň 22.07.2021 po porade s ustanovenou obhajkyňou požiadal súd, aby mohol urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku a po poučení podľa tohto ustanovenia Trestného poriadku v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky a splnomocnenca poškodenej, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného X. T. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd prečítal obsah listinných dôkazov vrátane pripojeného spisu.
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným opomenutím konania, na ktoré bol v zmysle Zákona o rodine povinný úmyselne najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti X. T., nar. XX.XX.XXXX a P. T., nar. XX.XX.XXXX a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, za ktorú je nutné považovať dobu od mesiaca august 2012 doposiaľ. Súd v skutku upravil iba výšku aktuálneho výživného, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 11.037,93 Eur. Obžalovaný tak naplnil všetky znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný vo forme nepriameho úmyslu, pretože obžalovaný vedel, že opomenutím konania, na ktoré bol v zmysle Zákona o rodine a v zmysle rozhodnutia súdu uvedenom v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku povinný, môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem štátu na plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom, ktoré sú na nich výživou odkázané, a pre prípad, že také porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b/ Trestného zákona/.
Z odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného X. T. generovaného elektronicky dňa 21.07.2021 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný, z toho päťkrát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 7T 56/2013. Spis týkajúci sa tejto trestnej veci súd pripojil a na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah tohto spisu, z ktorého vyplýva, že prokurátor podal na tunajší súd dňa 29.04.2013 obžalobu na obžalovaného X. T., pre tri samostatné skutky, ktoré právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 19.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2017 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania skutkov v zmysle
podanej obžaloby, pri zachovaní ich právnej kvalifikácie z podanej obžaloby a súd mu uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov. Zároveň mu súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a trest prepadnutia veci - bankomatovej karty.
Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Mestom Kežmarok v prípravnom konaní dňa 04.05.2020 vyplývajú informácie o rodinnom stave obžalovaného, ktorý je slobodný a má dve deti X. T. a P. T. (uvedené v skutku obžaloby). Podľa tejto správy sa obžalovaný dopustil dňa 13.03.2016 priestupku proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 15,- Eur. Obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti v meste Kežmarok. Uvedený priestupok vyplývajúci zo správy mesta vyplýva aj z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Iné záznamy o postihnutí za priestupky obžalovaný evidované nemá (dve konania za priestupky boli zastavené).
Obhajkyňa obžalovaného a obžalovaný zhodne navrhli, aby súd vyžiadal od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyčíslenie výšky náhradného výživného. Súd tento návrh odmietol, nakoľko výška náhradného výživného, ktoré poberala resp. poberá poškodená A. P. nemá vplyv ani na samotné skutkové okolnosti prípadu, právnu kvalifikáciu skutku a ani na prípadné uloženie trestu pre obžalovaného. Výška výživného ako aj výška náhradného výživného sú stanovené rozhodnutím súdu a správneho orgánu a návrh na vykonanie tohto dokazovania tak presahuje rámec dokazovania v tejto trestnej veci, najmä za situácie, kedy súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o jeho vine v súlade s Trestným poriadkom obmedzil dokazovanie iba na otázku druhu a výmery trestu.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V prospech obžalovaného X. T. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval. Naopak, v neprospech obžalovaného súd pričítal jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, a to, že obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný, pričom súd nutne zohľadnil nielen odsúdenia, pri ktorých bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme (pri ktorých sa neuplatňuje fikcia neodsúdenia), ale aj odsúdenie v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 56/2013, pretože obžalovaný sa skutku v prejednávanje trestnej veci dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uloženého mu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 7T 56/2013 a teda ani vo vzťahu k tomuto odsúdeniu nie je možné uplatniť fikciu neodsúdenia. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 1:1, súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú v ustanovení § 207 ods. 3 Trestného zákona v rozmedzí od jedného roka do piatich rokov postupom podľa § 38 ods. 2 a nasl. odseky tohto § Trestného zákona neupravoval a trest ukladal v takto určenej trestnej sadzbe.
Súd zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý je dlhoročným recidivistom a ktorého ani predchádzajúce tresty odňatia slobody a ani podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom neodradili od páchania trestnej činnosti, hoci aj druhovo iného charakteru, ako je v prejednávanej trestnej veci. Na strane druhej súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný by počas výkonu trestu nemohol plniť vyživovaciu povinnosť v riadnej výške a preto aj napriek jeho osobe uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby umožňujúcej obžalovanému po výkone trestu sa zamestnať a zaplatiť tak zameškané výživné, ktoré jeho deti potrebujú. Preto trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov zohľadní všetky aspekty účelu trestu a súd ho považuje za primeraný a spravodlivý. Nakoľko obžalovaný bol už opakovane súdne trestaný a skutok spáchal navyše v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd mu musel uložiť trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona. Potreba výkonu uloženého trestu odňatia slobody však aj bez toho plynie z osoby obžalovaného,
ktorý je dlhoročným recidivistom, u ktorého by podmienečný odklad výkonu trestu nemal žiaden účinok (podobne, ako sa to stalo pri jeho poslednom odsúdení).
Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť (odsúdenie č. 7 odpisu registra trestov). najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.