Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-10-2021.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Csp/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanej: N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., T. H. XXX/XX, o zaplatenie 486 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 486,-€ s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 220,13€ od 01.05.2017 do zaplatenia, s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 265,87€ od 19.07.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 486 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako dodávateľ uzavrel s C. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ako odberateľom zmluvu, na podklade ktorej mal odberateľovi dodávať zemný plyn na odberné miesto s adresou C., T. H. XXX/XX a odberateľ mal za dodaný plyn zaplatiť kúpnu cenu. Pre určenie ceny dodaného plynu je určujúca cena podľa cenníka žalobcu určená na základe rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vzhľadom na to, že na odbernom mieste v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, dochádzalo aj po smrti odberateľa k odberu zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy a cena za dodaný zemný plyn nebola uhradená, vznikla žalobcovi škoda neoprávneným odberom plynu. Keďže žalovaný úmrtie pôvodného odberateľa žalobcovi neoznámil, žalobca vystavil faktúry na pôvodného odberateľa. Škodu stotožňuje s faktúrou za spotrebovaný zemný plyn. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom nesie vlastník nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu došlo. K úhrade dlhu na odbernom mieste zostáva suma 265,87 € (doklad č. 741696474) a suma 220,13 € (doklad č. 7421258550). Žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania.
3. Súd žalobu doručil žalovanej. Zároveň ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila a aby označila dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Súd vec prejednal v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a zistil, tento skutkový stav:
5. Súd z prehľadu zmluvy o dodávke zemného plynu č. 9101984596 zistil, že C. S. bol na odber zemného plynu prihlásený od 15.11.1987. Dňa 31.05.2004 bolo na odbernom mieste namontované meradlo ako vyplýva z montážneho listu meradla č. 47013841.
6. Súd z faktúry č. 7416966474 zo dňa 04.07.2017, splatnej dňa 18.07.2017 zistil, že žalobca pôvodnému odberateľovi vyfakturoval dodaný zemný plyn za obdobie od 19.03.2017 do 28.06.2017 vo výške 265,87 €..
7. Súd z faktúry č. 7421258550 zo dňa 23.03.2017, splatnej dňa 30.04.2017 zistil, že žalobca pôvodnému odberateľovi vyfakturoval dodaný zemný plyn za obdobie od 19.03.2016 do 18.03.2017 vo výške 220,13 €..
8. Súd zo žiadosti o zmenu odberateľa zo dňa 28.06.2017 zistil, že dňa 28.06.2017 požiadala J. S., nar. XX.XX.XXXX o zmenu odberateľa z C. S. na odberné miesto C., T. H. XXX/XX.
9. Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
10. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
11. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 486 € s príslušenstvom. Svoj nárok zdôvodnil tým, že bolo zistené, že odberateľ zemného plynu k odbernému miestu C., T. H. XXX/ XX XX.XX.XXXX. Zmena odberateľa žalobcovi nahlásená nebola. Napriek tomu vo vyššie uvedenom odbernom mieste bol vykonávaný odber zemného plynu, čím došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu. O zmenu odberateľa bolo požiadané zo strany J. S. až 28.06.2017. Žalobca si tak uplatňuje náhradu škody za poskytnutý zemný plyn za obdobie od 19.03.2016 do 28.06.2017. Žalovaná nárok žalobcu nijakým spôsobom nerozporovala.
16. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd dospel k záveru, že skutočne došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, pretože žalovaná nemala uzatvorenú zmluvu na odber zemného plynu a zároveň preukázateľne bol z jej odberného miesta odoberaný zemný plyn (bola vlastníčkou nehnuteľnosti - odberného miesta v čase odberu plynu od 19.03.2016 do 28.06.2017). Následne sa súd zaoberal predpokladmi na vznik škody. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných podmienok: protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa podľa § 420 Občianskeho zákonníka prezumuje. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak
konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu.
17. Odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je dodávateľovi povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je súčasne potrebné posudzovať v zmysle všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu, pričom zodpovednosť za škodu v dôsledku neoprávneného odberu plynu je koncipovaná ako objektívna, t.j. súd neskúma zavinenie na strane neoprávneného odberateľa.
18. Žalovaná sa dopustila protiprávneho úkonu tým, že neoprávnene odoberala zemný plyn bez uzatvorenej zmluvy. Vzhľadom na neoprávnený odber zemného plynu vznikla žalobcovi škoda vo výške poskytnutého zemného plynu. Príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody je to, že v prípade ak by nedošlo k neoprávnenému odberu žalovanej, žalobcovi by žiadna škoda nevznikla. Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že sú splnené podmienky predpokladu zodpovednosti za škodu. Výšku škody má súd preukázanú z predložených faktúr žalobcom.
19. Nakoľko žalovaná neoprávnene odoberala zemný plyn, čím spôsobila žalobcovi škodu a túto mu do dnešného dňa neuhradila, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 486 €.
20. Vzhľadom k tomu, že je žalovaná so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 220,13 € od 01.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 265,87 € od 19.07.2017 do zaplatenia.
21. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
23. žalobca si úrok z omeškania uplatnil vo výške 5,05% ročne. Zákonný úrok z omeškania je však pre právne vzťahy vzniknuté po 01.02.2013 pri vzniku omeškania od 16.03.2016 do súčasnosti, vo výške 5%. Žalobca si tak zákonný úrok z omeškania uplatnil v nesprávnej výške, pretože k vzniku škody došlo v období od 18.03.2016 do 28.06.2017 a k omeškaniu po splatnosti jednotlivých faktúr 30.04.2017,
respektíve 18.07.2017. Súd preto nárok žalobcu na zákonný úrok z omeškania v prevyšujúcej časti 0,05% ročne zo sumy 220,13 € od 01.05.2017 do zaplatenia a zo sumy 265,87 € od 19.07.2017 do zaplatenia zamietol.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.