Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_42Ek-333-2021.pdf
PDF · 113.52 KB
Case nature
Subarea
42Ek/333/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právny zástupca Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: W. G., L.: XX.X.XXXX, Š. XXXX/X, XXX XX P., právny zástupca JUDr. Šimon Cibulka, advokát, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, o vymoženie 2214,08 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr.Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 91101 Trenčín, IČO: 11935391, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému trovy exekúcie vo výške 135,64 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2021 domáhal od povinnej vymoženia 2214,08 Eur s prísl., na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK- PC-174/16-EK zo dňa 30.05.2016, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o. Poverením zo dňa 12.02.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 331EX 94/21.
2. Dňa 19.03.2021 bol prostredníctvom poštovej prepravy súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním tejto exekúcie doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor následne predložil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 06.04.2021. Následne dňa 08.04.2021 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu.
3. Povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 19.03.2021 uviedla, že má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, resp. samotnej rozhodcovskej zmluvy, na ktorú poukazuje rozhodcovský súd je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle §53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa tvrdení povinnej rozhodcovská zmluva de facto znemožňovala povinnému ako spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a rozhodcovská zmluva síce odkazuje, že sa možno obrátiť aj na príslušný súd, no je logické, že oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) je vždy žalobcom a teda si zvolí preňho výhodnejší rozhodcovský súd. Ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva, ktorá nepochybne bola podpísaná vecne a časovo uzavretá popri spotrebiteľskej zmluve o revolvingovom úvere, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa-povinnej. Taktiež má povinná za to, že sa ako spotrebiteľka podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdala práva na účinnú právnu ochranu na príslušnom všeobecnom súde a následne rozhodcovský súd iba formálne prebral
argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy čo preukazuje skutočnosť, že samotná spotrebiteľská revolvingová zmluva obsahuje úrok vo výške 70,01%, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatovala bohatá judikatúra súdov, avšak rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa s týmto účelovo vôbec nevysporiadal. Povinná má taktiež za to, že aj v pomerne veľkom rozsahu plnila, no napriek tomu bola zaviazaná zaplatiť takmer dvojnásobok. Na záver uvádza, že má za to, že pri tak závažnom konaní akým výkon exekúcie nepochybne je, by mal súd resp. súdny exekútor nazerať na exekúcie nie len prísne po formálnej stránke, ale mali by prihliadať aj na hmotnoprávnu stránku a je nepochybné, že v danom prípade neboli dodržané právne predpisy chrániace spotrebiteľa a preto je exekúcia hmotnoprávne neprípustná v dôsledku čoho je nevyhnutné a zároveň potrebné zastaviť exekúciu z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinná má za to, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané nezákonne a je potrebné exekúciu zastaviť.
4. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 06.04.2021 k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie na začiatku poukázal na to, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasí a tvrdenia povinnej týkajúce sa platnosti rozhodcovskej zmluvy sú nedôvodné. Oprávnený poukazuje na to že za individuálne dojednané sa podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje také ustanovenie, ktoré spotrebiteľ - mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, - mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy (t.j. zmluvy, ktorá predstavuje založenie hlavného zmluvného vzťahu), - mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Oprávnený má za to, že rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej uvádza, že je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia ale postačí ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Oprávnený má za to, že rozhodcovská zmluva s povinným preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Podľa tvrdení oprávneného povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách a z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony a z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený taktiež poukazuje na zákonné ustanovenia, ktoré určujú ako sa má vykladať písomný právny úkon, teda najmä na ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj Občiansky zákonník). Ďalej uvádza, že povinný žiadnym spôsobom (či už po stránke skutkovej alebo právnej) neodôvodňuje, v čom je obsah rozhodcovskej zmluvy nerovnovážny vo vzťahu k spotrebiteľovi resp. či prípadná nerovnováha zmluvných podmienok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie má právo začať dodávateľ (oprávnený) voči spotrebiteľovi, ktorý porušuje zmluvné povinnosti, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ale je to právo veriteľa, ktoré pripúšťa aj zákon č. 335/2014 ako norma prijatá na ochranu spotrebiteľa ako aj Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu dodávateľa voči spotrebiteľovi. Oprávnený poukazuje na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, ktoré sú určené predpokladom, že aj spotrebiteľ bude s ohľadom na jemu dostupné informácie (ktoré má objektívne k dispozícii) zvažovať svoje úkony a konať obozretne. Oprávnený uvádza, že povinný v článku 1 rozhodcovskej zmluvy deklaroval svoju vôľu, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy s uvedeným obsahom. Tým, že povinný ako prvý podpísal návrh rozhodcovskej zmluvy, deklaroval oprávnenému určitý skutkový stav spočívajúci v jeho súhlase s prípadným riešením sporov v rozhodcovskom konaní a teda, na strane oprávneného vytvoril povinný svojím konaním dojem a predstavu, že do zmluvného vzťahu chce vstúpiť (bod 1 rozhodcovskej zmluvy). Ak teraz tvrdí opak, potom jeho konanie pri uzavretí zmluvy mohlo byť z právneho hľadiska kvalifikované len ako vyvolanie omylu u oprávneného (veriteľa) o tom, že povinný do
zmluvného vzťahu chce vstúpiť. Za týchto okolností sa ale potom povinný nemôže dovolávať neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ani ako celku, a ani žiadneho 1-stranného úkonu vedúceho k jej vzniku (viď § 49a v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka) a ani spochybňovať vlastné konanie. Podporne poukazuje napríklad v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 826/2005, ktorý uvádza, že zavádzanie resp. podvodné konanie v civilnoprávnom zmysle jedným z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom jej neplatnosti podľa ustanovenia § 49a občianskeho zákonnom, ktoré sa môže domáhať úspešné len druhý účastník zmluvy. K tvrdeniam povinného, že spotrebiteľská revolvingová zmluva obsahuje úrok vo výške 70,01 %, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi oprávnený uvádza, že je potrebné na prvom mieste podotknúť, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. Oprávnený uvádza, že ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku povinný zásielku s výzvou prevzal dňa 26.04.2016 a k žalobe a teda k uplatnenému nároku zo strany oprávneného sa nevyjadril, rovnako nespochybnil výšku odplaty v zmluve o revolvingovom úvere ani platnosť rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uvádza, že povinný nepodal ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku potom ako mu bol tento doručený, napriek tomu, že bol o tomto práve ako aj lehote na podanie žaloby náležite poučený. Povinný bol v základnom konaní nečinný, hoci mal možnosť uplatniť svoje procesné práva podaním žalobnej odpovede (resp. následne žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) prípadne žiadať ústne prejednanie veci v jeho prítomnosti. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní a povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný teda mal možnosť podať opravný prostriedok v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému nároku po stránke skutkovej i právnej. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Podľa tvrdení oprávneného, povinný mal uplatniť všetky skutočnosti, ktoré vznikli do vydania exekučného titulu a povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej uvádza, že tvrdenia povinného o neprimeranej výške odplaty sú nedôvodné. Otázka odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným výslovne upravená, a to v ustanovení § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac ako o 25 %. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený navrhol aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
5. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nepovažuje za dôvodný a súdny exekútor ani exekučný súd nie sú v exekučnom konaní oprávnení preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Povinný mal možnosť podať v lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o čom bol náležite poučený. Ďalej uvádza, že s argumentáciou povinného vo vzťahu k neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sa taktiež nemôže stotožniť, nakoľko zo znenia zmluvy vyplýva, že táto bola individuálne dojednaná (poskytnutie úveru nebolo podmienené jej uzatvorením). Pre úplnosť uvádza, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nebola zistená žiadna zo skutočností uvedených v ust. § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, ktoré by boli dôvodom na zastavenie tejto exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSRK“), stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
13. Podľa § 30 ods. 1 ZSRK, stály rozhodcovský súd je oprávnený aj bez námietky rozhodnúť o svojej právomoci vrátane rozhodnutia o námietkach existencie alebo platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Ak stály rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, rozhodcovským uznesením spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na
ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
16. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
17. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, oprávneného a povinného súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
18. Exekučný súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z viacerých dôvodov, ktoré podľa názoru povinného bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a teda sú dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. 19. Exekučný súd ešte pred samotným posudzovaním dôvodov zastavenia exekúcie uvedených povinným v návrhu na zastavenie exekúcie považuje za nevyhnutné uviesť, že exekučný súd nie oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučných titulov. Ak je exekučný titul právoplatné a vykonateľné rozhodnutie exekučný súd musí z neho vychádzať. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.1997, sp. zn. 5 Cdo 72/97, R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť a ani preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 41 ods. 1 ZSRK), to isté platí aj pre rozhodnutia vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ani v prípade pasívneho správania účastníka konania v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, R 47/2012).
20. Ďalej exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že exekučný titul, ktorý je podkladom vykonania tejto exekúcie je rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie je osobitný druh konania, v ktorom je možné riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Preto samotné tvrdenia povinného týkajúce sa porušenia ustanovení všeobecných právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako aj nepreskúmania spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským súdom bez ďalších dôkazov nemôžu obstáť.
21. K tvrdeniam povinného súd uvádza, že stály rozhodcovský súd v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je povinný z úradnej povinnosti - ex offo preskúmať svoju právomoc a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. V prípade, ak rozhodcovský súd zistí, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví (§ 30 ods. 1 druhá veta ZSRK). Ak rozhodcovský súd zistí neprijateľnosť zmluvných podmienok, v takomto prípade nemôže prisúdiť plnenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a to najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 39 ods. 2 tretia veta ZSRK). Exekučný súd na tomto mieste musí skonštatovať, že rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal z úradnej povinnosti - ex offo podrobil spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola podkladom vydania exekučného titulu prieskumu podľa ZSRK a ostaných všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a zároveň, že povinný žiadnym dôkazom nepreukázal opak.
22. Exekučný súd ďalej uvádza, že podstata exekučného konania resp. exekúcie je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi a nie posudzovanie a rozhodovanie sporov medzi účastníkmi exekučného konania a ani preskúmavanie správnosti exekučných titulov. Táto právomoc patrí civilným
súdom rozhodujúcim v civilnom (sporovom) procese. Z tohto dôvodu exekučný súd nemôže prihliadať na tvrdenie povinného, ktoré sa týka právneho vzťahu, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul. Zároveň exekučný súd môže v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku (vydaní) exekučného titulu.
23. Súd konštatuje, že povinný neuviedol žiadny relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd sa stotožnil v argumentáciou oprávneného, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá sa má viesť na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je oprávnený skúmať exekučný titul iba v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, a to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevzhliadol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a mal preukázané, že mu bolo predložené vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý mal v čase konania povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a rozhodoval rozhodca, ktorý bol v čase konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Exekučný súd ex offo skúma aj, či bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd zistil, že v tomto prípade sa nejednalo o také konanie, pretože povinný mohol namietať neprijateľné zmluvné podmienky v základnom konaní, napr. žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. O možnosti podania tejto žaloby bol povinný poučený v poučení rozhodcovského rozsudku. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva a zmluva o revolvingovom úvere boli platne dojednané a neobsahujú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
24. Exekučný súd má za to, že rozhodcovská zmluva číslo 8400044682 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Súd dodáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle ust. § 45 Exekučného poriadku je predložené rozhodnutie riadnym exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Exekučný titul nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade ak povinný si nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že nedošlo k zaplateniu peňažnej pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Súd má taktiež ta preukázané, že povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách a z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony a z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a ako už vyššie uviedol uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. 25. Otázka odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným výslovne upravená, a to v ustanovení § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. K tvrdeniam povinného, že spotrebiteľská revolvingová zmluva obsahuje úrok vo výške 70,01%, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi
súd uvádza, že úrok vo výške 70,01% nebol daný v exekučnom titule, ani v poverení na vykonanie exekúcie.
26. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 27. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovy exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovy oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)
31. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
34. Právny zástupca oprávneného vo vyjadrení oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.04.2021 navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % v celkovej výške 135,64 Eur vrátane DPH za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia, 2 x paušálna náhrada nákladov a 20 % DPH.
35. Vzhľadom na to, že exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnený si v súvislosti s konaním o tomto návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, exekučný súd musí rozhodnúť o náhrade trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vrátane určenia jej výšky.
36. Súd po preskúmaní trov exekučného konania uplatnených oprávneným v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zistil ich súlad s Exekučným poriadkom. Na základe vyššie
uvedeného súd priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania v sume vo výške 135,64 Eur, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
37. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktoré bude obsahovať sumu vo výške 135,64 Eur ako náhradu trov exekúcie oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.