Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sa/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: E. H. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom: E. N., N. H., S. Z. F., štátny príslušník S. Z. F., bez cestovných dokladov alebo iného dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom: Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č.: PPZ-HCP-BB4-62-046/2021-AV z 11.6.2021, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BB4-62-046/2021-AV zo dňa 11.06.2021, týkajúce sa žalobcu: E. H. D., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť S. Z. F., trvale pobytom E. N., N. H., S. Z.Á. F., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 06.07.2021, doručenú správnemu súdu dňa 14.7.2021, žiadal právny zástupca žalobcu zrušiť rozhodnutie žalovaného Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica č. PPZ-HCP- BB4-62-046/2021-AV z 11.6.2021 o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-62-046/2021-AV z 11.6.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 13.8.2021 a zároveň žalobcu ponechal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce (ďalej len „ÚPZC“).

3. Dňa 11.12.2020 vydal žalovaný správny orgán rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-BB4-87-013/2020-AV v zmysle , v ktorom mu bol zároveň uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov.

4. Súčasne bolo dňa 11.12.2020 pod č. p.: PPZ-HCP-BB4-87-016/2020-AV začaté konanie o zaistení žalobcu v zmysle ustanovenia , v ktorom bol žaloba zaistený na dobu 6 mesiacov do 19.5.2020. Následne bolo zaistenie predlžené rozhodnutím o predĺžení zaistenia evidované pod č.p.. PPZ-HCP-BB4-62-034/2021-AV zo dňa 12.04.2021 do 12.6.2021.

5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol: „Správny orgán v rámci plnenia povinností vyplývajúcich policajnému útvaru z ustanovenia o pobyte cudzincov vykonal dňa 02.06.2021 telefonické zisťovanie v ÚPZC Sečovce, za účelom zistenia informácií k tomu, či trvá účel zaistenia účastníka konania. Preverovaním bolo zistené, že zo strany ÚPZC Sečovce od decembra 2020 prebiehajú aktívne konania vo veci vybavenia náhradných cestovných dokladov pre účastníka konania, pričom komunikácia prebieha jednak s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov” v príslušných gramatických tvaroch,) ako aj s Veľvyslanectvom Vietnamskej socialistickej republiky, avšak k uvedenému dátumu sa zatiaľ nepodarilo vybaviť pre účastníka konania náhradný cestovný doklad. Informácie získané týmto preverovaním sú zaznamenané v úradnom zázname evidovanom pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-8042/2021- AV.

Správnemu orgánu bola dňa 09.04.2021 doručená písomnosť ÚPZC Sečovce číslo PPZ-HCP- SEI78-036/2021-ZC, v ktorej boli chronologicky zhrnuté všetky vykonané úkony, ktoré vykonalo zariadenie odo dňa zaistenia účastníka konania, a ktoré mali smerovať k vybaveniu jeho náhradného cestovného dokladu. S účastníkom konania bol po zaistení vykonaný dňa 15.12.2020 vstupný pohovor, počas ktorého mu boli vysvetlené podmienky zaistenia, následne mu bola predložená žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu a dotazník k žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu, ktorý vypísal. O možnosti požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky neuvažoval a prejavil záujem vrátiť sa do domovskej krajiny. UPZC Sečovce ďalej požiadal príslušné policajné orgány o vykonanie lustrácií a dňa 17.12.2021 požiadal ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 18.01.2021 bola vo veci zaslaná urgencia a dňa 25.01.2021 bola doručená odpoveď, v ktorej ÚPZC Medveďov uviedol, že k dátumu spracovania odpovede nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 08.04.2021 bola zo strany ÚPZC Sečovce zaslaná do ÚPZC Medveďov ďalšia urgencia za účelom zistenia stavu vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu. ÚPZC Sečovce dňa 08.04.2021 taktiež obdŕžal informáciu z Oddelenia spolupráce s agentúrou FRONTEX Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ Bratislava o tom, že účastník konania bol vzhľadom na neúspešnosť vo vybavovaní náhradného cestovného dokladu vyradený zo spoločnej návratovej operácie, ktorá mala byt' aktuálne realizovaná agentúrou FRONTEX. Správnemu orgánu následne bola dňa 07.06.2021 doručená písomnosť Úpzc Sečovce číslo PPZ-HCP-SE1-78-043/2021-ZC zo dňa 07.06.2021, v ktorej boli chronologicky zhrnuté všetky vykonané úkony, ktoré vykonalo zariadenie od dňa predĺženia zaistenia účastníka konania, a ktoré mali smerovať k vybaveniu jeho náhradného cestovného dokladu. Dňa 09.04.2021 ÚPZC Sečovce zaslal MJ PZ Banská Bystrica žiadosť o predlženie zaistenia č. PPZ-HCP- SE1-78-036/2021-ZC. Dňa 12.04.2021 bolo MJ PZ Banská Bystrica menovanému predĺžené zaistenie rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-62-034/2021-AV, na čas nevyhnutne potrebný najviac na dva mesiace, t.j. do 12.06.2021. Dňa 19.04.2021 bola do UPZC Sečovce doručená odpoveď z UPZC Medveďov, že Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky nepotvrdil totožnosť menovaného, tým pádom nie je možné vystaviť náhradný cestovný doklad. Dňa 26.04.2021 UPZC Sečovce vykonala eskortu menovaného na Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky v Bratislave, kde na pohovore vyplnil formulár.

Dňa 25.05.2021 bola vo veci zaslaná urgencia a dňa 25.05.2021 bola doručená odpoveď, v ktorej ÚPZC Medveďov uviedol, že k dátumu spracovania odpovede nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 07.06.2021 MJ PZ Banská Bystrica zabezpečila dĺžku návratovej procedúry VMN č. PPZ-HCP-BB4-62-039/2021- AV, kde ÚPZC Medveďov z praxe informuje, ak cudzinec bez platných cestovných dokladov, už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese náhradného cestovného dokladu, odporúča osobu zaistiť na dobu (3) troch mesiacov. Dĺžka návratovej procedúry z ÚPZC Sečovce č. PPZ-HCP-BB462-040/2021-AV z praxe informuje, ak cudzinec bez platných cestovných dokladov, už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese náhradného cestovného dokladu, odporúča osobu zaistiť na dobu (4) štyroch mesiacov.

V súvislosti s vyššie uvedenými zistenými skutočnosťami a vzhľadom na to, že zaistenie účastníka konania končí dňa 12.06.2021, bolo správnym orgánom dňa 11.06.2021 začaté správne konanie vo veci predĺženia zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia, o čom bol účastník konania písomne upovedomený.

S účastníkom konania bola za prítomnosti pribratého tlmočníka dňa 11.06.2021 spísaná v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach zápisnica o vyjadrení účastníka konania evidovaná pod číslom PPZ-HCP-BB5-62-045/2021-AV podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o správnom konaní” v príslušných gramatických tvaroch). Účastník konania po zákonnom poučení v úvode zápisnice dobrovoľne uviedol, že vie aké sú zistenia správneho orgánu a čo tvorí podklad pre rozhodnutie o predĺžení zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia. S návratom do Vietnamskej socialistickej republiky súhlasil, a tiež uviedol, že nemá na území Slovenskej republiky príbuzných alebo známych, ktorí by mu vedeli pomôcť vrátiť sa do Vietnamu, nevie si zabezpečiť na území Slovenskej republiky finančnú hotovosť potrebnú na pokrytie svojich životných nákladov ani ubytovanie ani zdravotnú starostlivosť. Na otázku správneho orgánu, ako by sa zachoval v prípade prepustenia na slobodu uviedol, že chce ísť ďalej do západnej Európy konkrétne do Nemecka alebo do Francúzska. Správny orgán po preverení situácie, zistených informácií a aktuálnych okolností opätovne konštatuje, že účastník konania nie je schopný vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke, je stále bez potrebných dokladov totožnosti, finančných prostriedkov a bez možnosti zabezpečiť si ubytovanie. Rovnako je neschopný sa za súčasnej situácie v Európe dostať do Vietnamu vlastnými silami. Na základe uvedených skutočností, ako aj s dôrazom na potrebu vykonania, resp. dokončenia potrebných administratívnych úkonov realizovaných v spolupráci s Vietnamskou socialistickou republikou vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu, správny orgán aplikáciu alternatív zaistenia u účastníka konania vylúčil, a to z hľadiska efektivity výkonu, ako aj z hľadiska nemožnosti ich praktickej realizácie a využitia.

O reálnosti možnosti výkonu administratívneho vyhostenia účastníka konania do Vietnamskej socialistickej republiky svedčí aj skutočnosť, že už počas prvej fázy a opätovnej fázy vybavovania náhradného cestovného dokladu bol účastník konania zaradený do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX, a z ktorej bol vyradený vzhľadom na aktuálnu neúspešnosť vybavenia náhradného cestovného dokladu.“

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúceho dôvodu.

7. Žalobca s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, Že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. V správnej žalobe uvádza: „Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že účel zaistenia žalobcu naďalej trvá, pretože doposiaľ nebolo možné aj napriek všetkým úkonom zo strany útvarov Policajného zboru zrealizovať výkon administratívneho vyhostenia, pretože Veľvyslanectvo Vietnamu nevystavilo žalobcovi náhradný cestovný doklad. Žalobca súhlasí s návratom do Vietnamu, uviedol, že nemá na území SR príbuzných alebo známych a nevie si zabezpečiť finančnú hotovosť potrebnú na pokrytie jeho základných životných potrieb. Preto je podľa žalovaného žiaduce a nevyhnutné, aby bol žalobca, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, fyzicky vyhostený, a taktiež je potrebné zabrániť, aby žalobca svojim špekulatívnym správaním neznemožnil fyzické vyhostenie z územia Slovenskej republiky a všetkých členských štátov“

8. Následne žalobca cituje v správnej žalobe ustálenú rozhodovacou prax súdov s poukazom na účelnosť zaistenia cudzincov. V tejto súvislosti konštatuje: „Z napadaného rozhodnutia žalovaného naopak vyplýva, že vo veci žalobcu nedošlo po dobu Viac ako šesť mesiacov k Žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre Žalobcu zo strany zastupiteľského úradu Vietnamu. Za situácie kedy zo strany zastupiteľského úradu nedošlo k žiadnemu konkrétnemu úkonu smerujúcemu k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, túto dlhodobú nečinnosť štátnych orgánov Vietnamu nemožno dávať na ťarchu žalobcovi, a to spôsobom dlhodobého držania žalobcu v

zaistení. Máme teda za to, že vo veci žalobcu existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia a má teda za následok aj nemožnosť predlženia lehoty zaistenia žalobcu.“

9. V závere správnej žaloby žalobca uvádza: „Predlženie lehoty zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného považujeme za neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a preto aj za nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť účel zaistenia.“ Žalobca teda žiada zrušiť napádané rozhodnutie žalovaného o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia a zároveň žiada náhradu trov právneho zastúpenia.

10. Listom PPZ-HCP-BB4-62-053/2021-AV zo dňa 7.7.2021 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení správny orgán doslovne uviedol to, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny orgán má za to, že v tomto konaní postupoval v súlade so správnym poriadkom a ostatnými platnými zákonmi a a tým pádom správny orgán neporušil žiadny zákon a ani Ústavu SR. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Priebeh pojednávania a právny názor správneho súdu

11. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 23.7.2021 podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je čiastočne dôvodná.

12. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o predlžení lehoty zaistenia žalobcu č. PPZ- HCP-BB4-62-046/2021-AV z 11.6.2021, ktorým žalovaný podľa rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu najviac do 13.8.2021, ktorého účelom bol výkon administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, a zároveň žalobcu umiestnil v ÚPZC Sečovce.

13. Krajský súd nariadil pojednávanie na deň 23.7.2021, na ktorom sa nikto z účastníkov konania nezúčastnil, preto súd v súlade s pojednával v neprítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

14. K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve krajský súd uvádza, že správny súd preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t. j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Takémuto postupu neodporuje ustanovenie , podľa ktorého správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi, ktoré ale musí v zákonom stanovenej lehote označiť v správnej žalobe žalobca.

15. Zo žaloby musí byť zrejmé ( ), v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré podľa majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom. Hoci správna žaloba bola príliš všeobecná, bez bližšej argumentácie, len s poukazom na dotknutú rozhodovacou prax súdov ohľadne účelnosti zaistenia, bez špecifikácie, správny súd zohľadnil žalobnú námietku v nej obsiahnutú a priznal správnej žalobe čiastočnú dôvodnosť, čo do argumentácie ohľadom účelnosti zaistenia žalobcu.

16. Dôvodom, pre ktorý súd považoval správnu žalobu za čiastočne dôvodnú, bola námietka, že rozhodnutie o predĺžení zaistenia nie je zrozumiteľné ohľadom úkonov, ktoré bude potrebné vykonať pre úspešné vyhostenie žalobcu. V správnej žalobe žalobca uvádza: „Z napadaného rozhodnutia

žalovaného naopak vyplýva, že vo veci žalobcu nedošlo po dobu Viac ako šesť mesiacov k Žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre Žalobcu zo strany zastupiteľského úradu Vietnamu“

17. Posudzujúc relevanciu úkonov popísaných žalovaným vo vzťahu k posúdeniu naplnenia efektívnosti a účelu zaistenia nielen v napádanom rozhodnutí, ale aj vo vyjadrení žalovaného zo dňa 7.7.2021, musí dať správny súd za pravdu žalobcovi, že uvedený zoznam úkonov sa javí ako vágny, a vo forme, ako bol žalovaným poskytnutý ho možno do veľkej miery považovať za takpovediac bezobsažný. Správny súd nevzhliadol dostatočne jasnú odpoveď na otázku, či vyhostenie sťažovateľa je potenciálne možné (a teda trvanie zaistenia účelné), a to najmä vzhľadom na nedostatočnú obsažnosť vymenovaných úkonov, keď žalovaný zvolil formu stručných heslovitých skratiek bez ich náležitého rozvinutia a zrozumiteľného popísania jednak obsahu vykonávaných úkonov, ako aj dôvodov ich vykonávania. V tomto momente a za takto kvalitatívne prezentovaných skutkových okolností zo strany žalovaného uniká správnemu súdu relevantná odpoveď na základnú otázku v tomto konaní, či výkon administratívneho vyhostenia žalobcu je aspoň potenciálne možný.

18. S miernym zveličením by mohol správny súd konštatovať, že jedinou relevantnou skutočnosťou, ktorá vyplýva z vyjadrenia žalovaného je, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystavenie náhradného cestovného dokladu. Ďalej už však nie je zrejmé, o absenciu akých konkrétnych informácií ide, či a ako ich je možné získať, aké konkrétne kroky pre ich získanie policajné, resp. iné spolupracujúce orgány vykonávajú. V prejednávanej veci síce nie je ustálená totožnosť žalobcu, avšak je zrejmé, že žalovaný pracuje s premisou, že ide o príslušníka Vietnamská socialistická republika. Od ustálenia štátnej príslušnosti sa automaticky odvíja určenie domovskej krajiny, avšak vo vyjadreniach žalovaného absentujú akékoľvek úvahy na tému krajín, potenciálne prichádzajúcich do úvahy pri realizácii administratívneho vyhostenia.

19. Keďže správny orgán nemohol postupovať v zmysle , nemohol žalobcu prepustiť zo zaistenia, pretože taktiež trval účel zaistenia, ktorým je vyhostenie žalobcu do krajiny pôvodu, pričom jeho fyzická prítomnosť je pre tento proces nevyhnutná. Správny súd nespochybňuje reálnosť vyhostiteľnosti žalobcu do krajiny pôvodu no zároveň poukazuje na vyššie uvedené dôvody, keď účelnosť a efektívnosť trvania zaistenia nemožno v tejto chvíli konštatovať nie preto, že by neúčelnosť zaistenia bola v tejto veci výslovne preukázaná, ale preto, že žalovaný nedostatočne ozrejmil obsah jednotlivých úkonov vykonaných v priebehu trvania zaistenia, a bez poznania skutočného obsahu a dôvodov týchto úkonov nemožno v tejto chvíli vysloviť relevantný záver, či mohli viesť a viedli k potenciálnemu vyhosteniu žalobcu. V ďalšom konaní bude preto úlohou správneho orgánu ustáliť reálny obsah úkonov vykonaných v priebehu zaistenia žalobcu a na ich základe overiť, či ďalšie trvanie zaistenia je účelné a efektívne, resp. či spĺňa aj iné atribúty zákonnosti.

20. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

21. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

22. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, smernica 2008/115/ES zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

23. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, no nezistil dostatočne skutkový stav veci a rozhodnutie riadne neodôvodnil.

24. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o predĺžení jeho zaistenia. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd považuje za čiastočne dôvodné.

25. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia č.: PPZ-HCP-BB4-62-046/2021- AV z 11.6.2021 o predĺžení zaistenia žalobcu zrušil uvedené rozhodnutie v zmysle a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, pričom žalovaného ponechal naďalej v zaistení. Tento dôvod zrušenia napádaného rozhodnutia aplikoval z dôvodu, že dané rozhodnutie obsahuje vady, ktorú sú odstrániteľné v ďalšom konaní.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 50%, nakoľko žalobca bol v konaní čiastočne úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.