Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-96-2021.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Subarea
34Csp/96/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: R., nar. XX.X.XXXX,. bytom R., proti žalovanému: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 968 079, o zaplatenie 449,36 Eur, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 449,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny odo dňa 11.2.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Podľa ust. § 156 Civilného sporového poriadku konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
3. Podľa ust. § 60 Civilného sporového poriadku stranami sú žalobca a žalovaný.
4. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa ust. § 67 Civilného sporového poriadku každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
6. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 21 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
10. Podľa ust. § 21 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.
11. Podľa ust. § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
12. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.
13. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ust. § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Spôsobilosť mať práva a povinnosti u právnických osôb vyplýva z ust. § 18 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje Obchodný zákonník. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou, resp. prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby, prípadne jej organizačnej zložky do obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Vzhľadom k nutnosti zápisu organizačnej zložky do obchodného registra má táto organizačná zložka zahraničnej osoby rovnaké postavenie ako odštepný závod v zmysle ust. § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z tohto vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní organizačnej zložky sa používa obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby zapísaný do obchodného registra je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba. Zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania, resp. spôsobilou sporovou stranou. Vo všetkých týchto veciach týkajúcich sa organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu má preto vo všetkých týchto prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka.
15. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.
16. Žalobca podal žalobu voči žalovanému označenému výlučne údajmi organizačnej zložky, ktorá nemá právnu subjektivitu, spôsobilosť byť sporovou stranou, preto išlo o nedostatok podmienky konania, a to neodstrániteľný. Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, t.j. aj pobočka poisťovne z iného členského štátu nemá procesnú subjektivitu podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku, pretože nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa ust. § 18 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Procesnú
subjektivitu, a to spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle konštantnej judikatúry má len zahraničná právnická osoba a nie jej organizačná zložka, a to aj napriek tomu, že je zapísaná v obchodnom registri. Stranou sporu pred súdom vždy musí byť zahraničná právnická osoba, a to i v prípade, že sa bude spor týkať jej organizačnej zložky, pričom uvedenie údaja o umiestnení organizačnej zložky podniku má význam len pri posudzovaní miestnej príslušnosti v prípade, keď je zahraničná právnická osoba žalovanou stranou a žalobca nechce podávať žalobu na miestne príslušnom súde tejto osoby v zahraničí.
17. Uvedený nedostatok procesnej subjektivity na strane žalovaného nemôže súd zmeniť ani odstrániť. Je povinný na túto skutočnosť prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Súd nemá poučovaciu povinnosť, a ani nemôže v tomto prípade vyzývať na odstránenie vád. Žalovaný bol v žalobe označený dostatočne určito uvedením obchodného mena, sídla a uvedením identifikačného čísla tak, aby ho nebolo možné zameniť s inou osobou. Takýto nedostatok konania nemožno odstrániť v zmysle ust. § 129 Civilného sporového poriadku, keďže nejde o vadu konania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa ust. § 80 Civilného sporového poriadku.
18. Keďže v danom prípade sa jedná o neodstrániteľnú procesnú prekážku na strane žalovaného spočívajúcu v nedostatku jeho spôsobilosti byť stranou sporu, ktorá tu existovala už v čase podania žaloby, súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.
19. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane.
21. V danom prípade má súd za to, že žalobca označil za žalovaného subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené, a preto možno pričítať zavinenie žalobcovi.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania tým, že označil žalovaného, ktorý neexistuje. O náhrade trov konania žalovaného súd nerozhodoval, pretože na strane žalovaného išlo o neexistujúci subjekt.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1, od. 2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.