Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cb-35-2016.pdf
PDF · 99.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: MIAMOL, s.r.o., IČO: 46 833 943, so sídlom Obchodná 373/9, Zemplínska Teplica, zast. AK Alena Zadáková & spol., so sídlom Kováčska 32, Košice, proti žalovanému: Ing. Rastislav Paprčka, IČO: 41 972 783, bytom Lipová 3296/19, Zvolen, zast. JUDr. Jozef Sabó, advokát so sídlom Obchodná 187/6, Sečovce, o zaplatenie 2.183,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 2.183,74 Eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.183,74 Eur od 12.10.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody zabezpečil pre žalovaného ťažbu a manipuláciu dreva v množstve 230,84 m3 a vystavil mu faktúru č. XXXXXX/X za vykonanú prácu vo výške 2.183,74 Eur s lehotou splatnosti dňa 11.10.2016. Keďže žalovaný neuhradil v stanovenej lehote dlžnú sumu, vyzval ho listom - Pokus o zmier zo dňa 10.10.2016 na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 11.11.2016. Žalovaný na pokus o zmier nereagoval a dlžnú sumu ku dňu podania žaloby neuhradil. K žalobe pripojil Faktúru č. XXXXXX/X a Pokus o zmier zo dňa 10.10.2016.
2. Tunajší súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný riadne a včas odpor, v ktorom poprel nárok žalobcu. Tvrdil, že nikdy neuzatvorili žiadnu ani ústnu dohodu so žalobcom, nemá vedomosť na základe čoho vznikla faktúra za ťažbu dreva a na základe čoho bola vyčíslená suma 2.183,74 Eur za vykonanú prácu, keďže žalobca pre neho nevykonával žiadnu prácu a žiadne drevo od žalobcu neprevzal. Podľa názoru žalovaného by žalobca mal oznámiť komu odovzdal vyťažené drevo a v akom množstve, keďže to zo žaloby ani z dôkazov nevyplýva.
3. Žalobca reagoval na odpor žalovaného vyjadrením, v ktorom uviedol, že žalovaný ho kontaktoval na základe odporúčania L. N. - lesníka, či by ako subdodávateľ pomohol s ťažbou dreva, ktorú žalovaný nestíhal zabezpečiť na základe jeho zákazky pre štátne lesy v oblasti G. L.. Následne lesník - pán N. kontaktoval správcov pre ťažbu - Q.. K. X. a Q.. N. R., ktorí súhlasili s tým, aby ťažbu vykonal subdodávateľ - teda žalobca. Cena, ktorá bola vyfakturovaná za kubík dreva, bola navrhnutá žalovaným v telefonickom rozhovore. K vyťaženému drevu žalobca uviedol, že bolo odovzdané a uskladnené u lesníka, ktorý ho aj vyskladňuje. Na záver svojho vyjadrenia žalobca navrhol vykonať výsluch svedkov L. N., Q.. K. X., Q.. N. R..
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval tvrdenia uvedené v odpore, pričom doplnil, že sa zrejme malo jednať o sprostredkovateľskú záležitosť a z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že so žalovaným nikto nikdy ohľadom predmetnej veci nejednal.
5. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
6. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
7. Nakoľko strany sporu nesúhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania súd podľa § 177 ods. 1 CSP, nariadil na prejednanie veci pojednávanie dňa 24.09.2018 a dňa 25.06.2021. Zároveň súd pojednávanie zo dňa 25.06.2021 odročil na deň 23.07.2021 za účelom vyhlásenia rozsudku.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to vyjadreniami strán sporu, Faktúrou č. XXXXXX/X, Pokusom o zmier zo dňa 10.10.2016, výsluchom konateľa žalobcu, a svedkov: Q.. I. N., st., Q.. K. X., Q.. N. R., L. N., a zistil tento skutkový stav veci:
9. Súd považuje za nesporné, že medzi stranami sporu malo ísť o obchodnoprávny vzťah. Predmetom údajnej ústnej dohody malo byť vykonanie ťažby a manipulácie dreva žalobcom pre žalovaného v množstve 230,84 m3, za sumu 2.183,84 Eur.
10. Za sporné súd považuje samotné uzatvorenie ústnej dohody medzi stranami spor a podmienky tejto dohody, resp. existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu. Zároveň sa súdu javí ako sporné to, či žalobca skutočne vykonal ťažbu dreva pre žalovaného, v akom množstve a v akej cene.
11. Z faktúry č. XXXXXX/X vyplýva, že žalobca vystavil žalovanému faktúru za ťažbu a manipuláciu dreva o množstve 230,84 m3, 1 m3 = 9,46 Eur, 230,84 m3 x 9,46 Eur = 2.183,74 Eur. Dátum splatnosti faktúry bol stanovený na deň 11.10.2016.
12. Z Pokusu o zmier zo dňa 10.10.2016 vyplýva, že žalobca v ňom zopakoval tvrdenia a údaje uvedené vo faktúre a vyzval žalovaného na úhradu predmetnej faktúry.
13. Z výpovede konateľa žalobcu - I. N. ml. na pojednávaní zo dňa 24.09.2018 bolo zistené, že ústna dohoda mal byť uzatvorená prostredníctvom lesníka N.. Dohodu mal uzatvoriť otec konateľa žalobcu, ktorý nie je štatutárny zástupca žalobcu, ale od konateľa mal ústny súhlas na uzatvorenie tejto dohody. Otec konateľa mal dohodnúť so žalovaným množstvo dreva aj cenu, k dohode malo dôjsť priamo v lese. Lesník N. mal vedomosť o tom, že žalovaný nestíhal so spracovaním dreva, preto mu mal žalobca pomôcť. Listinné dôkazy ku zákazke žalobca nemá, keďže v tom čase nebol vo výberovom konaní, listinné dôkazy by mal mať k dispozícii žalovaný. Žalobca zotrval na vykonaní výsluchov osôb uvedených v jeho vyjadrení a doplnil návrh na vykonanie výsluchu otca konateľa - I. N. st. 14. Z výpovede I. N. st. na pojednávaní zo dňa 25.06.2021 bolo zistené, že pán N. - lesník sa mal telefonicky skontaktovať so žalovaným a oznámiť mu, že mu bude doručená faktúra a vyplatí žalobcu. V deň fakturácie nebol žalovaný doma a s pánom N. išli za pánom S. vedúcim lesov v C., ktorý mal vyplatiť žalobcu. Subdodávku so žalovaným mal dojednať pán N.. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, že aké práce mal žalobca vykonať pre žalovaného. Neskôr už pracovali pre iného ťažbára. Svedok uviedol, že pracovali pre štátne lesy, ale nemohli vystavovať faktúry, preto to robili cez žalovaného, ktorý ich mal vyplatiť z peňazí za zákazku od štátnych lesov. Vyťažené drevo mal preberať pán N.. Cena za vyťažené drevo závisela od vzdialenosti na akú sa malo ťahať, ako aj od množstva vyťaženého dreva, napr. 15,- Eur, 8,- Eur, 10,- Eur za 1 m3. Svedok ďalej uviedol, že pre drevo prišlo auto zo štátnych lesov, faktúru od štátnych lesov nevidel, ani nemohol vidieť, lebo to malo ísť zo štátnych lesov priamo žalovanému. Žalovaný tam mal určite svoj traktor, ktorý robil pre neho. Rovnaký traktor ako mal žalovaný, mal na mieste aj žalobca. Takýto traktor za mesiac vykoná ťažbu o množstve 240-250 m3. Podľa názoru svedka nie je možné, aby štátne lesy nevyplatili faktúru za vyťažené drevo.
15. Z výpovede V. N. - lesníka, na pojednávaní zo dňa 25.06.2021 bolo zistené, že v čase uzatvorenia dohody bol lesníkom. Žalovaný vykonával ťažbu dreva pre štátne lesy a bolo potrebné doťažiť drevo, preto bol udelený súhlas aj pre pána N. a žalobca so žalovaným sa mali telefonicky dohodnúť na vykonaní ťažby. Svedok subdodávku nekonzultoval s nikým, keďže to bola bežná prax, v prípade, že sa nestíha ťažiť. V prvom rade drevo preberal svedok a papierovo sa preberá na lesnej správe. Podľa názoru svedka žalobca vykonal ťažbu dreva v súlade s dohodou pre žalovaného. Žalovaný drevo nepreberal, iba jeho zamestnanci odovzdali lesníkovi číselník a nevie o tom, žeby sa žalovaný dostavil na lesnú správu. Svedok uviedol, že žalovaný bol vyzvaný, aby prevzal drevo, ale za dva roky ho tam videl iba raz, podľa svedka sa v obdobných prípadoch vydáva číselník dreva, ktorý ťažbári odovzdajú lesníkovi a na základe toho sa to účtuje na lesnej správe.
16. Z výpovede Q.. K. X. na pojednávaní zo dňa 25.06.2021 bolo zistené, že svedok na správe štátnych lesov zabezpečoval verejné obstarávanie v rokoch 2013-2016. Žalovaný bol jedným z dodávateľov a účastníkov rámcovej dohody v tomto období. Táto rámcová dohoda neupravovala subdodávateľov, čiže dodávateľ mohol sám vykonať ťažbu alebo na základe subdodávky. Po vykonaní ťažby nasledovala samofakturácia, ostatné dohody medzi dodávateľom a subdodávateľom svedkovi neboli známe. Svedok nemal vedomosť o tom, aby žalobca mal vykonávať subdodávku pre žalovaného. Vyťažené drevo podľa svedka preberá vedúci lesného obvodu a na základe množstva sa fakturuje. Faktúra bola vyplatená žalovanému za vykonanú ťažbu, pričom cena bola stanovená vo verejnom obstaraní. Preberanie vykonaných prác sa podľa svedka vykonáva spravidla na konci mesiaca, kedy dodávateľ s odberateľom podpíšu potrebnú dokumentáciu, že súhlasia s množstvo vyťaženého dreva. Zo strany žalovaného boli námietky, že vyťažil viac, ale všetko je archivované na základe číselníkov.
17. Z výpovede Q.. N. R. na pojednávaní zo dňa 25.06.2021 bolo zistené, že žalovaného poznal ako dodávateľa, ktorý ťažil pre štátne lesy a žalobcu poznal ako subdodávateľa pre žalovaného, ktorý potom bol aj priamo dodávateľom pre štátne lesy. Svedok potvrdil, že žalovaný bol účastníkom rámcovej dohody a že so žalobcom mali ústnu dohodu o subdodávke, podrobnosti tejto dohody nepoznal. Žalovanému bola vyplatená suma za vyťažené drevo, pričom žalovaný faktúry podpísal. Štátne lesy stále komunikujú iba s dodávateľom nie so subdodávateľom, iba vedúci lesného obvodu na mieste ťažby vykonáva kontrolu aj subdodávateľov a ak je problém lesy to riešia iba s dodávateľom. Faktúry za vykonanú ťažbu štátnym lesom predkladá dodávateľ a ako to má upravené so subdodávateľom je ich vec.
18. Súd preskúmal podanú žalobu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.
19. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 264 ods. 1 ObZ, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
21. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
22. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
23. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
24. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Podľa čl. 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
26. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
27. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
28. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
29. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
30. Je nesporné, že v danom prípade sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Medzi stranami sporu malo dôjsť k vzniku záväzkového vzťahu, z ktorého je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Obe strany sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti venujú ťažbe a manipulácii dreva. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu mal byť uzatvorený v ústnej podobe. Súd je toho názoru, že sa medzi stranami sporu mohlo jednať o nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, resp. o zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1 ObZ. Zákon v týchto prípadoch nepredpisuje pre uzatvorenie takýchto zmlúv písomnú formu.
31. Povinnosťou žalobcu pre úspech v spore bolo preukázať súdu, že medzi ním a žalovaným existoval záväzkový vzťah, v zmysle ktorého žalobca pre žalovaného mal vyťažiť drevo a žalovaný mu mal za to zaplatiť určitú cenu s tým, že žalobca svoju zmluvnú povinnosť spočívajúcu vo vykonaní dohodnutých prác splnil a že žalovaný mu za to nezaplatil.
32. Súd nemá dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu existovala ústna dohoda v súvislosti s ťažbou dreva. Žalovaný túto skutočnosť popiera a z výpovede svedkov otca konateľa žalovaného I. st., lesníka L. N., Q.. N. R. vyplýva, že mali o nejakej dohode vedieť bez toho, aby boli súčasťou danej dohody, či svedkami uzatvárania danej dohody. Svedkovia nevedeli ani presne uviesť bližšie špecifikácie údajnej dohody. Ako to vyplýva z výpovedí svedkov, uzatváranie takýchto dohôd bolo bežnou praxou, pričom Štátne lesy Slovenskej republiky nemali vedomosť o takýchto dohodách, resp. o ich obsahu, keďže uzatvárali rámcové dohody iba s priamymi dodávateľmi, ktorí mali splnené podmienky.
33. Čo sa týka spornosti obsahu predmetnej dohody medzi stranami sporu, je potrebné konštatovať, že žalobca má v konaní nie len povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť preukázať svoje tvrdenia označením a predložením dôkazov, resp. navrhnúť ich vykonanie, ak ich nemôžu bez svojej viny z objektívnych dôvodov predložiť. Zákon teda zaťažuje sporovú stranu povinnosťou (bremenom) tvrdenia a následne dôkazným bremenom o týchto tvrdeniach. Strana sporu unesie dôkazné bremeno len vtedy, ak preukáže svoje tvrdenia konkrétnymi dôkazmi. Súd konštatuje, že v súvislosti s preukázaním obsahu ústnej dohody si žalobca splnil povinnosť tvrdenia, avšak neuniesol dôkazné bremeno o týchto tvrdeniach. K žalobe pripojil listinné dôkazy - faktúru č. XXXXXX/X a Pokus o zmier zo dňa 10.10.2016, na základe ktorých sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.183,74 Eur za ťažbu a manipuláciu dreva. Uvedené dôkazy nepreukazujú jednoznačne ústnu dohodu a už vôbec nie obsah ústnej dohody medzi stranami sporu. Na základe týchto listinných dôkazov nie je možné určiť, v akom rozsahu vykonal žalobca ťažbu dreva pre žalovaného, ani to na akej cene sa dohodli strany sporu za 1 m3. Na preukázanie týchto skutočností, bol žalobca upozornený zo strany súdu aj v rámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní zo dňa 25.06.2021.
34. V súvislosti s ostanými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu konania - svedecké výpovede, súd vo všeobecnosti konštatuje, že ani vykonanými výsluchmi svedkov sa žalobcovi nepodarilo preukázať podstatné náležitosti ústnej dohody uzatvorenej so žalovaným, ktoré by odôvodňovali a potvrdzovali obsah a rozsah žalovaného nároku. Ako súd vyššie uviedol, existencia ústnej dohody medzi stranami sporu bola potvrdená na základe výpovedí svedkov: I. N. st., V. N. - lesníka a Q.. N. R.. Z výpovedí uvedených svedkov vyplýva, že obsah ústnej dohody medzi stranami sporu nepoznali. Svedok V. N., ktorý bol lesníkom v oblasti vykonanej ťažby a ktorému bolo primárne odovzdávané vyťažené drevo vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru žalobca vykonal ťažbu pre žalovaného v súlade s ich dohodou. Na druhej strane vo svojej výpovedi uviedol, že ústnu dohodu medzi sebou uzatvárali žalobca so žalovaným. Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že o konkrétnych podmienkach nemal vedomosť.
Zároveň z výpovede Svedka I. N. st. vyplýva, že práve V. N. - lesník mal dojednať so žalovaným podmienky subdodávky. Súd konštatuje, že tieto tvrdenia svedkov si navzájom odporujú a nie je teda možné s určitosťou povedať, či V. N. mohol poznať konkrétny obsah ústnej dohody medzi stranami sporu. Navyše z tvrdenia konateľa žalobcu vyplýva, že túto dohodu na mieste mal zabezpečiť jeho otec, ktorý nie je štatutárnym zástupcom žalobcu, ale mal od neho ústny súhlas na jej uzatvorenie. Svedecké výpovede si navzájom odporujú a teda ani z ich obsahu nie sú zrejmé a preukázané podstatné náležitosti ústnej dohody. Zároveň žalobca súdu jednoznačne nepreukázal riadne splnenie svojho záväzku pre žalovaného, t.j. nepreukázal, či vyťažil dohodnuté množstvo dreva a ani to aká cena bola dohodnutá za vyťažené drevo.
35. Z výpovede svedka I. N. st. bolo taktiež zistené, že pre žalovaného mali vykonávať ťažbu dreva iba jednorázovo. Teda medzi stranami sporu sa nejednalo ani o opakovaný záväzkový vzťah. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami sporu neexistovala ani žiadna obchodná zvyklosť, na základe ktorej by medzi sebou uzatvárali takéto ústne dohody vo viacerých prípadoch. K tomu je potrebné dodať, že je všeobecne známe, že obchody dosť často vznikajú len na základe ústnych dohôd, čo súvisí dosť často s potrebou rýchleho jednania pri uzatváraní obchodov. Treba však konštatovať, že zmluvné strany - podnikatelia si musia byť vedomí rizík ústnej dohody pre prípad vzniku sporu. Ak si teda pri uzatváraní obchodu nevyžiadajú od objednávateľa aspoň jednoduchú písomnú či elektronickú objednávku resp. si nenechá potvrdiť objednávku alebo si nenechá potvrdiť, že dohodnuté vykonal, tak práve on sa vystavuje riziku, že v prípadnom spore nedokáže (alebo s väčšími ťažkosťami) preukázať existenciu samotného právneho záväzkového vzťahu.
36. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania právneho vzťahu a obsahu, ktoré by boli spôsobilé preukázať sporné skutočnosti, a preto súd žalobu zamietol. V rámci vyššie citovaných princípov, na ktorých stojí CSP, súd nemôže nahrádzať sporovú stranu v navrhovaní a vyhľadávaní dôkazov, keďže by tým zo strany súdu mohlo dôjsť k porušeniu princípu rovností strán sporu (rovnosti zbraní). Zároveň je potrebné v závere poukázať aj na princíp formálnej pravdy, ktorá je jedným zo základných princípov súčasného civilného procesného kódexu, ktorá kladie dôraz na preukazovanie tvrdených skutočností bez ingerencie súdu v podobe navrhovania a vykonávania dôkazov súdom. Súd tak rozhodne v prospech tej strany, ktorá preukáže svoje tvrdenia potrebné pre posúdenie sporu bez toho, aby súd z vlastnej iniciatívy vyhľadával dôkazy o skutočnom skutkovom stave veci. Strany sporu sú tie, ktoré musia byť aktívne a musia preukazovať dôkazmi svoje tvrdenia. Strany sporu sú zodpovedné za rozsah zisteného skutkového stavu s ohľadom na tvrdenia a dôkazy ktoré predkladali. Pre rozhodnutie súdu je podstatný skutkový stav produkovaný stranami sporu bez ohľadu na skutočný skutkový stav veci.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.