Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/88/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: B. K., K..Q..X.., K. K., S. XX, C., P.: XX XXX XXX, zastúpený: C. B.R. E., K..Q..X.., K. K. K. Z. X, C., P.: XX XXX XXX, proti odporkyni: M. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. A. XX, C., T.S.: A.. Ľ. E., B., K. K. Na N. X, C.N., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. marca 2021 č. k. -251 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a a odporkyňa má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Odporkyňa má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v druhom poradí k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporkyne, a to k

- bytu č. XXX (spoluvlastnícky podiel 1/1), 13. poschodie, vchod: A. XX, umiestnený v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, nachádzajúci sa v okrese C. P., v obci C. - mestská časť E. N., v katastrálnom území E. N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vrátane spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve.

- pozemku (spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX) parcely reg. „L.“, parcelné č. XXXX/XX, o výmere 453 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese C. P., v obci C. - mestská časť E. N., v katastrálnom území E. N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v prospech navrhovateľa - B. K.E., K..Q..X.., so sídlom S. XX, C., P.: XX XXX XXX, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni vo výške 90.479,94 eur titulom náhrady škody.

2. Vychádzal z návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal vydať zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky vo výške 90.479,94 eur titulom náhrady škody záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve odporkyne, špecifikovaným vo výroku napadnutého uznesenia, skutkovo odôvodneného tým, že na základe pracovnej zmluvy odporkyňa vykonávala v jeho spoločnosti prácu na pracovnej pozícii recepčná, okrem iného výlučne odporkyňa každodenne zabezpečovala aj podanie zásielok na pošte, len ona mala po celú dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu prístup do jeho firemnej peňaženky pre účely recepcie, ktorú mala po celý čas v úschove, pričom si ju aj nosila domov a výlučne ona bola oprávnená po túto dobu s predmetnými finančnými prostriedkami, v nej uloženými, ktorými uhrádzala na pošte náklady s tým spojené, disponovať. Z podacích lístkov považoval navrhovateľ za evidentné, že za týmto účelom chodievala odporkyňa pravidelne na tú istú pobočku pošty C. č. XXX, na ul. S. XX. Tvrdil, že na konci každého kalendárneho

mesiaca odporkyňa vykonala mesačné vyúčtovanie zverených finančných prostriedkov tak, aby suma z podacích lístkov za predchádzajúci kalendárny mesiac bola po odpočítaní použitých finančných prostriedkov v súlade s aktuálnym zostatkom vo firemnej peňaženke, po vyhotovení mesačného vyúčtovania bol dokument odporkyňou vlastnoručne podpísaný, čím overila výšku sumy finančných prostriedkov, ktoré by sa mali nachádzať vo firemnej peňaženke s jej aktuálnym stavom, pričom mu nikdy na zverených hodnotách neoznámila akýkoľvek schodok. S odporkyňou bol ku dňu 31.10.2019 ukončený pracovný pomer podpísaním Dohody o skončení pracovného pomeru a všetky pracovné úlohy, ktoré dovtedy vykonávala, boli následne zverené inému zamestnancovi, ktorý tak začal vybavovať úlohy spojené s podávaním zásielok na pošte a s tým spojenú kontrolu zverených finančných prostriedkov vo firemnej peňaženke. Tiež uviedol, že pri kontrole mesačného vyúčtovania výdavkov za mesiac október 2019 bolo zistené, že niektoré sumy na podacích lístkoch boli ručne opravované, resp. prepisované, po podrobnejšom preskúmaní podacích lístkov za dlhšie obdobie, počas ktorého odporkyňa pravidelne chodievala na poštu, vyšlo najavo, že bolo pravdepodobne s predmetnými podacími lístkami neoprávnene manipulované. Preto sa domnieval, že došlo k neoprávnenému vpisovaniu číslic do podacích lístkov, resp. prepisovaniu alebo úprave číslic na podacích lístkoch, a to takým spôsobom, aby suma na nich uvedená bola vyššia ako suma, ktorá bola v skutočnosti uhradená odporkyňou na pošte , napr. pred sumu 56,80 eur uvedenú na podacom lístku a zaplatenú pošte, bola ručne dopísaná číslica 3, čiže na podacom lístku, ktorý bol predmetom vyúčtovania, sa objavila suma 356,80 eur. Neoprávnenú manipuláciu s podacími lístkami podľa navrhovateľa preukazuje aj skutočnosť, že po vykonaní pravidelného mesačného vyúčtovania zverených finančných prostriedkov predstavovali náklady vynaložené druhým zamestnancom na podanie zásielok na pošte pri nezmenených potrebách v mesiaci november 2019 sumu vo výške 827,25 eur a náklady na podanie zásielok na pošte v mesiaci október 2019, vynaložené zo strany odporkyne boli vo výške 7.525,45 eur, t.j. rozdiel medzi októbrom 2019 a novembrom 2019 pri jeho nezmenených potrebách je vo výške 6.698,20 eur. Výška nákladov vynaložených odporkyňou na zabezpečenie podania zásielok na pošte počas dotknutého obdobia sa pohybovala v priemere medzi 6.000 a 7.500,- eur mesačne, uvedené sa dialo napriek tomu, že rozsah jeho elektronickej fakturácie sa zvýšil z 20% na 90% celkového počtu faktúr, teda bolo možné očakávať výrazné zníženie výdavkov na poštovné. Uviedol, že voľným okom nebolo na podacích lístkoch nič nezvyčajné, s výnimkou vyúčtovaní v poslednom mesiaci - októbri 2019, prvé náznaky nezrovnalostí boli spozorované až v auguste - septembri 2019 pri tvorbe rozpočtu na rok 2020, keď si finančný riaditeľ všimol, že aj napriek vysokému pomeru elektronických faktúr k poštovým faktúram sa náklady na poštu neznižujú. Tento problém však nebol detailne preskúmaný z dôvodu pracovnej vyťaženosti v danom období, až po odovzdaní posledného vyúčtovania odporkyňou si pri podpisovaní expense reportu generálny riaditeľ náhodne všimol veľké množstvo poprepisovaných súm na podacích lístkoch. Táto skutočnosť bola impulzom na prešetrenie vyúčtovaných výdavkov na poštovné. Za účelom riadneho vyšetrenia vyššie popísaných skutočností nasvedčujúcich tomu, že zo strany odporkyne mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, podal dňa 11.12.2019 v zmysle ust. , v spojení s ust. , v znení neskorších predpisov trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu sprenevery podľa ust. a , alebo eventuálne zločinu podvodu podľa ust. a , v znení neskorších predpisov. Bol toho názoru, že všetky skutočnosti a dôkazy jednoznačne nasvedčujú tomu, že vyššie popísaný skutok bol spáchaný odporkyňou, tvrdiac, že iba ona počas trvania pracovnoprávneho vzťahu chodievala na poštu podávať zásielky v mene, iba ona mala po celý čas prístup do firemnej peňaženky a mohla disponovať s finančnou hotovosťou v nej a sama vykonávala pravidelné mesačné vyúčtovanie zverených finančných prostriedkov. Tvrdil, že úmyselne prepisovala sumy na podacích lístkoch, aby suma na nich uvedená bola vyššia ako suma, ktorú v skutočnosti uhradila na pošte a na základe toho si potom neoprávnene vyberala z firemnej peňaženky sumu, ktorá však v skutočnosti nekorešpondovala so sumou, skutočne uhradenou na pošte, čím mu spôsobila škodu, ktorej náhradu si bude v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi uplatňovať. Nárok na náhradu predmetnej škody považoval za svoju pohľadávku voči odporkyni, predmetnému nároku sa má týmto návrhom poskytnúť ochrana, nakoľko bol vyššie popísaným konaním odporkyne ukrátený na svojom zisku a bola mu preukázateľne spôsobená škoda, ktorá ja zatiaľ vyčíslená vo výške 90.479,94 eur. Ako poškodený si svoj nárok na náhradu škody voči odporkyni chce uplatniť v plnej výške bezodkladne po tom, ako bude v trestnom konaní zistená presná výška vzniknutej škody, po priznaní nároku súdom bude disponovať exekučným titulom, na základe ktorého bude voči odporkyni viesť exekúciu. Vyjadril dôvodnú obavu, že exekúcia, ktorou bude predmetnú pohľadávku vymáhať, bude ohrozená najmä kvôli skutočnostiam, že odporkyňa má len 23 rokov a okrem nehnuteľností, ku ktorým navrhuje zriadiť záložné právo, nevlastní žiaden ďalší relevantný majetok, z ktorého by sa mohol uspokojiť, čo zistil náhodne lustráciou verejne prístupného

katastra nehnuteľností, okrem toho má odporkyňa dlh minimálne voči jednému ďalšiemu veriteľovi, a to spoločnosti Tatra banka, a.s., v prospech ktorej sú nehnuteľnosti založené v prvom poradí, nakoľko čerpala pravdepodobne hypotekárny úver. Tvrdil, že po ukončení pracovného pomeru s ním bola pravdepodobne nezamestnaná a nemala pravidelný príjem a označil len za otázku času, kedy sa začne vo veci podaného trestného oznámenia trestné stíhanie a odporkyňa bude obvinená zo spáchania zločinu sprenevery resp. podvodu alebo niektorého z iných trestných činov vymedzených v osobitnej časti . Poukázal na to, že v prípade dokázania viny zo spáchania zločinu sprenevery hrozí páchateľovi v dôsledku zatiaľ predpokladanej výšky škody nepodmienečný trest odňatia slobody na tri až desať rokov a nevedel vylúčiť riziko, že odporkyňa nehnuteľnosti účelovo prevedie na inú entitu a on k nim stratí dosah, v prípade naplnenia niektorého z väzobných dôvodov môže byť odporkyňa stíhaná väzobne a nebude môcť pracovať, po odsúdení za úmyselný trestný čin a vykonaní trestu odňatia slobody bude podľa neho existovať už len minimálna pravdepodobnosť, že svoj dlh voči nemu niekedy uhradí.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinami pripojenými navrhovateľom k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - pracovnými zmluvami zo dňa 19.07.2016 a zo dňa 29.05.2018, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 24.10.2019, podacími lístkami za obdobie rokov 2018 a 2019, mesačnými vyúčtovaniami zverených finančných prostriedkov za obdobie rokov 2018 a 2019, trestným oznámením zo dňa 11.12.2019 a jeho doplnením, výzvou zamestnávateľa na prerokovanie náhrady škody, čiastočným výpisom z LV č. XXXX a č. XXXX a vychádzajúc z týchto listinných dôkazov a dôvodov uvádzaných navrhovateľom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uznesením č.k. - 167 zo dňa 21.05.2020 za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa zriadil k špecifikovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporkyne záložné právo v rozsahu, ako návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ žiadal.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. - 230 zo dňa 22.09.2020 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a okrem iného v zrušujúcom uznesení uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd prvej inštancie odôvodnenie svojho rozhodnutia zúžil len na zopakovanie skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na všeobecné zásady a pravidlá o rozhodovaní o návrhoch na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a na jednoduchú konštatáciu skutočnosti, že z návrhu a z listinných dôkazov možno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie, nakoľko podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ osvedčil existenciu nároku voči odporkyni, existenciu pohľadávky minimálne vo výške 90.479,94 eur titulom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom a taktiež obavu, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, nakoľko odporkyňa s vysokou pravdepodobnosťou nevlastní okrem označených nehnuteľností ďalší majetok a je pravdepodobne nezamestnaná. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe akých právnych úvah k takýmto záverom dospel a na základe akého hodnotenia a čoho zaujal tento právny záver, jeho právne posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo pre odvolací súd nepreskúmateľné a navyše sa javilo aj ako predčasné, keďže súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základ akých právnych úvah má pravdepodobnejší úspech navrhovateľa v nejakom nešpecifikovanom civilnom súdnom konaní, supluje už závery ešte nezačatého trestného konania, prezumuje existenciu trestného činu spáchaného odporkyňou a pohľadávku navrhovateľa voči nej bez bližšieho právneho posúdenia a vysvetlenia týchto právnych záverov a taktiež konštatuje pravdepodobnosť nevymožiteľnosti súdneho rozhodnutia, keď konanie, v ktorom by malo k vydaniu takéhoto exekučného titulu dôjsť nešpecifikuje. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť opätovne posúdiť opodstatnenosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia požadovaného na časovo nevymedzenú dobu, právne posúdiť dôvodnosť takéhoto procesného inštitútu, keď jeho vyhovením má dôjsť k úprave právnych pomerov strán bez riadneho súdneho konania bez vykonania riadneho plnohodnotného dokazovania v civilnom sporovom konaní a za situácie, keď nebolo rozhodnuté o trestnom oznámení navrhovateľa a o začatí trestného stíhania vo veci, a zaoberať sa otázkou možnosti suplovania trestného konania.

5. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom sa súd prvej inštancie oboznámil s ďalšími listinami, ktoré po rozhodnutí odvolacieho súdu spolu s vyjadrením do súdneho spisu založil navrhovateľ, a to s uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 24.06.2020, upovedomením o vznesení

obvinenia a oboznámil sa s prílohou odvolania odporkyne proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia - pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 25.05.2020.

6. O návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opätovne rozhodol právne ho posúdiac podľa , (ďalej len „“), CSP, , a .

7. Konštatoval, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní, má prednosť pred neodkladným opatrením. Za základný účel zabezpečovacieho opatrenia označil predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Uviedol, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť spôsobilý predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, s poukazom na v spojení s musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana, s tým, že prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia nie je možné poskytnúť ochranu zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, alebo ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Za ďalší predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označil spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel. Pokiaľ ide o predmet záložného práva, t.j. majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, považoval za nutné zohľadniť zásadu primeranosti, zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer.

8. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyvodil, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Považoval za nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Konštatoval, že navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporkyni, keď okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči nej ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený.

9. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie opakovane posúdil opodstatnenosť návrhu, oboznámil sa s listinami, ktoré navrhovateľ k návrhu pripojil a ktoré podľa jeho právneho záveru korešpondujú so skutočnosťami uvádzanými v návrhu a dospel opätovne k názoru, že navrhovateľ osvedčil jednak dôvodnosť a trvanie svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a osvedčil aj obavu, že exekúcia bude ohrozená. V danej veci tak mal za splnené zákonné podmienky na nariadenie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Zaujal právny názor, že vo všeobecnosti postačuje v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opis skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť ochrana poskytnutá, nárok stačí osvedčiť, nemusí byť dokázaný, ako sa predpokladá v konaní o veci samej, nakoľko inštitút zabezpečovacieho opatrenia predstavuje zjednodušený procesný postup na dočasné a urýchlené zabezpečenie ochrany práv jednej strany sporu predbežnou úpravou pomerov medzi stranami.

10. Z listinných dôkazov mal za osvedčené, že v dôsledku zistenej pohľadávky voči odporkyni minimálne vo výške 90.479,94 eur titulom spôsobenej škody z dôvodov uvádzaných v návrhu žalobca podal trestné oznámenie a v priebehu konania aj predložil listinné dôkazy osvedčujúce, že na podklade zistených skutočností, totožných s dôvodmi opísanými v návrhu, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I č. ČVS: X.-XXX/X-N.-C.-XXXX zo dňa 24.06.2020 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pokračovacieho zločinu sprenevery podľa , a dňa 31.12.2020 bolo vyšetrovateľom PZ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I voči odporkyni vznesené obvinenie v súvislosti so skutkom, na základe ktorého navrhovateľovi vznikla

škoda. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ jednoznačne osvedčil dôvodnosť svojho nároku, ako aj jeho trvanie.

11. Vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie ako druhej zákonnej podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, bol toho názoru, že dôvodná obava okrem konania, ktorého následkom je zmenšenie majetku, môže vzniknúť aj v dôsledku okolností s kvalitatívnym dopadom na majetok dlžníka. Vychádzajúc z uvedeného sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky bude, resp. môže byť ohrozená, nakoľko odporkyňa okrem označených nehnuteľností s veľkou pravdepodobnosťou nevlastní ďalší majetok, z ktorého by sa navrhovateľ mohol v prípade potreby uspokojiť (lustrácia verejne prístupného katastra nehnuteľností), a aj keď po ukončení pracovného pomeru so navrhovateľom uzatvorila v priebehu konania nový pracovný pomer, kde jej netto mesačný príjem predstavuje 477 ,- eur, nakoľko pohľadávka navrhovateľa je prinajmenšom vo výške 90.479,94 eur, mal za to, že výška príjmu odporkyne s veľkou pravdepodobnosťou aj v budúcnosti obmedzí jej schopnosť dlh splatiť. Dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie vzhliadol aj v skutočnosti, že v prípade odsúdenia za úmyselný trestný čin a vykonaní trestu, odporkyňa nebude schopná dlh voči navrhovateľovi splácať, pričom nevylúčil, že pod hrozbou odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody odporkyňa nehnuteľnosť prevedie na inú osobu. Posúdil, že navrhovateľom uvádzané dôvody, pre ktoré môže byť prípadná budúca exekúcia na majetok odporkyne ohrozená, v čase rozhodovania o návrhu vzbudzujú reálnu obavu, že právo na náhradu škody voči odporkyni bude nevymožiteľné.

12. V rámci posúdenia dôvodov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie zvažoval, či takto navrhovaná úprava pomerov medzi stranami neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah odporkyňu neobmedzí, nakoľko zásah nariadením zabezpečovacieho opatrenia do jej práv musí byť primeraný porušeniu práv navrhovateľa a jeho právom chránených záujmov.

13. V súvislosti so zásadou proporcionality zaujal názor, že zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporkyne nedochádza k zmene vlastníka, táto úprava pomerov odporkyňu v užívaní nehnuteľností nijakým spôsobom neobmedzuje, s tým, že ak odporkyňa svoje záväzky nebude plniť, k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve je už v 1. rade záložné právo zriadené v prospech spoločnosti Tatra banka, a.s., a bude sa uspokojovať ako prvé v poradí. Nakoľko v danom prípade nemohol predikovať časové obdobie ohrozenia exekúcie pohľadávky navrhovateľa, pomery strán upravil na dobu neurčitú, bez vymedzenia doby trvania zabezpečovacieho opatrenia, dôvodiac, že v prípade, že dôvody odpadnú, resp. pri akejkoľvek zmene okolností súvisiacich s dôvodmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, odporkyňa má možnosť návrhom žiadať jeho zrušenie.

14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa v spojení vzhľadom na plný úspech navrhovateľa.

15. Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporkyňa a žiadala ho zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Pripomenula odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, ktorým pôvodne vydané zabezpečovacie opatrenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa ktorého je potrebné osvedčiť nárok vo veci samej a obavu z ohrozenia exekúcie budúceho súdneho rozhodnutia, s tým, že po zrušujúcom uznesení doručené písomné vyjadrenie navrhovateľa údajne osvedčujúce jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jej nebolo nikdy doručené a nemohla sa k nemu vyjadriť. Vytkla súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie oprel a zdôvodnil na podklade neúplných informácií. Zdôraznila, že na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky navrhovateľa proti odporcovi a musí byť tiež osvedčená dôvodná obava z ohrozenia jej exekúcie. Vyjadrila názor, že navrhovateľ vôbec neosvedčil oprávnenosť svojho nároku nielen voči nej, ale ani pokiaľ ide o výšku tvrdenej škody, ktorú len odhadol a teda ju len predpokladá. Pokiaľ ide o tvrdené ohrozenie exekúcie tejto jeho neosvedčenej peňažnej pohľadávky dala do pozornosti, že okrem obavy z uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody a jej veku a nevlastnenia žiadneho ďalšieho nehnuteľného majetku navrhovateľ netvrdil žiadne skutočnosti a jeho obava je tak len hypotetická.

16. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.06.2021, v ktorom sa nestotožnil s tvrdeniami odporkyne a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie označil za vecne správe a v súlade s

aplikovanými právnymi predpismi a zároveň aj riadne odôvodnené, keďže súd prvej inštancie vysvetlil, na základe akých právnych dôvodov zabezpečovacie opatrenie zriadil a na základe akých dôvodov ho považuje za proporcionálne a nemajúce neadekvátny zásah do vlastníckeho práva odporkyne. S týmto odôvodením sa stotožnil a odvolanie odporkyne označil za špekulatívny úkon. Svoj nárok a obavu z ohrozenia exekúcie mal za dostatočne osvedčený, s tým, že pre účely konania o zabezpečovacom opatrení nie je potrebné ich preukázanie, keďže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa aplikuje len zjednodušený procesný postup odrážajúci charakter dočasnej, urýchlenej a najmä predbežnej úpravy pomerov medzi stranami. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadom rozdielu medzi osvedčením a preukázaním tvrdených skutočností a mal za to, že listinnými dôkazmi nárok na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčil, keďže z doložených podacích lístkov podľa neho jednoznačne vyplýva, že s nimi bolo manipulované a vyplýva z nich škoda minimálne vo výške 90.479,94 eur. Dal do pozornosti osvedčenie toho, že bolo vo veci začaté trestné stíhanie a odporkyňa bola obvinená, nakoľko na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania bol dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba ( . Považoval za správny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý bol podľa neho oprávnený o jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodnúť podľa aj bez výsluchu odporkyne a bez nariadenia pojednávania, keď podstatou konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v prípade splnenia podmienok snaha ochrániť oprávnený subjekt a dočasne, rýchlo a predbežne upraviť pomery medzi stranami. Upozornil na to, že odporkyňa vyjadrila svoje argumenty v odvolaní proti vo veci skôr zriadenému zabezpečovaciemu opatreniu, keď po vydaní zrušujúceho uznesenia bolo záložné právo k nehnuteľnostiam z katastra nehnuteľností vymazané a teda dôvodná obava z ohrozenia exekúcie sa javila podľa neho ako zreteľnejšia, preto podľa neho súd prvej inštancie postupoval správne, ak zabezpečovacie opatrenie nariadil aj bez výsluchu odporkyne. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe dostatočne osvedčených informácií a postupoval v súlade so zákonom a v súlade s účelom zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že sťažnosť odporkyne proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 17.03.2021. Vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie sa pridržal predchádzajúcich vyjadrení. Napadnuté uznesenie navrhol ako vecne správne potvrdiť.

17. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania podané neboli.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal vec a prejednal odvolanie odporkyne podľa a a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Odvolací súd poukazuje na odvodnenie svojho skôr vo veci vydaného zrušujúceho uznesenia zo dňa 22.09.2020 č. k. -230, ktorého sa pridŕža. Vychádzajúc z procesných ustanovení citovaných v ňom (, , , , , , , , , a a ) platí, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je obdobne ako účelom neodkladného opatrenia poskytnutie dočasnej ochrany ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom dovtedy, kým nedôjde k podaniu žaloby vo veci samej, resp. kým súd meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Mimoriadny inštitút zabezpečovacieho opatrenia plní funkciu zabezpečovaciu a preventívnu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie v právnom pomere strán, ak nastala obava, že by výkon budúceho súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Úspech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia závisí od osvedčenia danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami a od osvedčenia toho, že o potrebe dočasnej úpravy nie sú vážnejšie pochybnosti. Vzhľadom na mimoriadnosť tohto inštitútu je potrebné uviesť, že jeho použitie je namieste vtedy, ak sa niečo deje, t. j. ak navrhovateľ osvedčí, že ohrozenie výkonu ním očakávaného súdneho rozhodnutia je reálne, keď pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je postačujúci subjektívny pocit navrhovateľa, ale hľadisko objektívne, pričom miera osvedčenia sa riadi práve naliehavosťou situácie.

19. Najskôr sa síce odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ osvedčil danosť základu nároku na náhradu škody proti odporkyni doložením listinných dôkazov po vydaní zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, a to uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci a uznesenia o vznesení obvinenia voči odporkyni, ktoré však spolu s jeho elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.12.220 odporkyni nedoručil spolu s napadnutým uznesením, hoci k takémuto postupu bol povinný na základe analógie podľa ust. . Nedoručením uvedeného elektronického podania s jeho prílohami spolu s uznesením o nariadení zabezpečovacieho

opatrenia porušil právo odporkyne na spravodlivý proces spočívajúce v možnosti adekvátnej odvolacej argumentácie v rámci odvolacieho konania, keď však vzhľadom na ust. odvolací súd nie je oprávnený napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie pre uvedenú procesnú vadu opätovne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ale o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je povinný sám rozhodnúť. Posudzoval preto kumulatívne naplnenie zákonných kritérií pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že tieto naplnené nie sú, keďže ide o situáciu, že navrhovateľ mieni uplatniť nárok na náhradu škody proti odporkyni v adhéznom konaní za situácie, keď nemožno uzavrieť, že napriek začatiu trestného stíhania a vzneseniu obvinenia proti odporkyni bude táto obžalovaná a možnosť uplatnenia nároku navrhovateľa na náhradu škody v adhéznom konaní nastane. Navrhovateľ civilnoprávny spor iniciovať niemieni. Zabezpečovacie opatrenie je tak nariadené na dobu absolútne neurčitú, neohraničenú a neplní tak dočasný charakter, z ktorého dôvodu sa odvolaciemu súdu javí ako nariadené neproporcionálne, a to aj vzhľadom k tomu, že výška tvrdenej škody je i podľa samotného navrhovateľa predbežná a odvolací súd tak nemôže preskúmať primeranosť nariadeného zásahu vo vzťahu k cene zabezpečeného bytu a porovnať veľkosť tvrdenej pohľadávky navrhovateľa proti odporkyni oproti nej. Vážnejšie pochybnosti o dôvodnosti návrhu na nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva v druhom poradí k bytu vo vlastníctve odporkyne má odvolací súd i pokiaľ ide o osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie navrhovateľom tvrdenej pohľadávky proti odporkyni, ktorú navrhovateľ odôvodňoval nevlastnením iného nehnuteľného majetku odporkyňou, jej mladým vekom, nízkym príjmom z pracovného pomeru a hrozbou jej odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody. Odvolací súd uvedené argumenty vyhodnotil za teoretické a hypotetické, neosvedčujúce reálnu obavu z ohrozenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia o jeho nároku na náhradu škody, keďže neosvedčil, že odporkyňa nebude môcť prípadné súdne rozhodnutie vykonať iným spôsobom ako exekúciou nehnuteľného majetku a že takýto spôsob vymoženia pohľadávky navrhovateľa bude jediný a nutný (napr. pomoc príbuzných). Neosvedčil navyše žiadnym spôsobom (a ani len netvrdil) existenciu konkrétneho správania sa odporkyne, ktoré by smerovalo k prevodu jej nehnuteľného majetku, ku ktorému zriadenie záložného práva navrhovateľ požaduje. Odvolací súd dospel opätovne k názoru, že súd prvej inštancie neprimerane nahrádza závery trestného konania, keď odsudzuje odporkyňu na nepodmienečný trest odňatia slobody s nemožnosťou plnenia voči navrhovateľovi a neproporcionálne zvýhodňuje navrhovateľa. Odvolací súd síce súhlasí s vyjadreným názorom súdu prvej inštancie, že ním zriadené záložné právo k bytu odporkyne ju neobmedzuje vo výkone jej vlastníckeho práva, avšak vzhľadom na neurčitosť doby jeho trvania ho za neproporcionálne považuje. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil, že navrhovateľ dôkazné bremeno o nutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neuniesol v takej intenzite, aby o potrebe ním navrhovanej neodkladnej úpravy vo forme zabezpečovacieho opatrenia na dobu časovo neohraničenú a absolútne neurčitú neboli vážnejšie pochybnosti.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie, a to aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ( ) vzhľadom na plný úspech odporkyne v prvoinštančnom konaní ( v spojení s , ).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. v spojení s vzhľadom na plný úspech odporkyne v odvolacom konaní.

22.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).