Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/84/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného C. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno a) , o odvolaní poškodeného G. F. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9.9.2020, č.k. -722, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.7.2021 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie poškodeného G. F., nar. XX.XX.XXXX, zamieta ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.

odôvodnenie:

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 9.9.2020, č.k. -722 rozhodol takto: „Obžalovaný C. H., nar. XX.XX.XXXX v U., bytom D. L. č. XXX, okres Nitra s a o d s u d z u j e: Podľa , písmeno j), písmeno l) , k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa písmeno a) výkon trestu odňatia slobody sa podmienečne odkladá a podľa obžalovanému sa určuje skúšobná doba na 3 (tri) roky. Podľa , obžalovanému súd ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky. Podľa poškodení : 1.) G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., T. č. XXX/XX, 2.) Sociálna poisťovňa pobočka Dunajská Streda, Galantská cesta č. 693/5, Dunajská Streda, 3.) Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Krajská pobočka Žilina, P.O. Hviezdoslava 26 Žilina, IČO: 35937874, 4.) Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Einsteinova 25 Bratislava, IČO: 35942436, 5.) Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš, Ľudovíta Štúra 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30807484 so svojimi nárokmi na náhradu škody sa odkazujú na civilný proces. Podľa súd poškodenému G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., T. č. XXX/XX náhradu trov súvisiace s účasťou poškodeného v trestnom konaní nepriznáva.“ Rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 9.9.2020, na ktorom bol prítomný poškodený G. F., ktorý si ponechal lehotu na vyjadrenie sa k podaniu odvolania ako opravného prostriedku. Poškodený podal odvolanie prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote. Odôvodnil ho tým, že (citácia): „Poškodený má za to, že výrok o nepriznaní trov súvisiacich s účasťou poškodeného v trestnom konaní je predčasný, a teda nezákonný (bod II.3. odvolania), avšak z dôvodu právnej opatrnosti vzhľadom na zmätočnosť predmetného výroku, v súdom stanovenej lehote podáva splnomocnenec poškodeného proti výroku o nepriznaní trov súvisiacich s účasťou poškodeného v trestnom konaní (ďalej tiež aj len „napadnutý výrok“), nasledovné odvolanie. Vo vzťahu k nepriznaniu trov vzniknutých pribratím splnomocnenca poškodeného tunajší súd uviedol, že: „Poškodený G. F. si uplatnil náhradu trov voči obžalovanému. Vychádzajúc zo všetkých okolností

tohto konkrétneho prípadu súd však poškodenému náhradu trov súvisiace s jeho účasťou v trestnom konaní nepriznal a to jednak z dôvodu, že samotný poškodený na Okresnom súde Bratislava III. podal žalobu voči žalovaným o zaplatenie 58.854,07 Eur, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. a v súčasnosti je prerušené, pričom vychádzajúc z listinných dôkazov zabezpečených a vykonaných v prípravnom konaní doposiaľ nebola celkom ustálená ani miera spoluzavinenia jednotlivých poškodených na vzniku dopravne nehody škodovej udalosti, ktoré dokazovanie však prislúcha už súdu v civilnom konaní.“ Inak povedané, tunajší súd odôvodnil nepriznanie trov vzniknutých pribratím splnomocnenca poškodeného z toho dôvodu, že: · poškodený si uplatňuje nárok na náhradu škody voči žalovaným (pozn. súd mal pravdepodobne na mysli pod pojmom „žalovaní“ aj obž. H.) na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn., ; · nebola ustálená miera spoluzavinenia jednotlivých poškodených, pričom dokazovanie má prislúchať až súdu v civilom konaní; Poškodený má za to, že rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. -722, zo dňa 09.09.2020 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko poškodený si v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. neuplatňuje nárok voči obž. H., čo je zrejmé zo súdneho spisu. Odhliadnuc od uvedeného však vo všeobecnosti platí, že skutočnosť, že poškodený vedie iné civilné konanie, nie je dôvodom na nepriznanie trov vzniknutých pribratím splnomocnenca poškodeného, nakoľko poškodený nie je oprávnený žiadať trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca poškodeného podľa v inom ako trestnom konaní. O trovách poškodeného v trestnom konaní vrátane trov spojených s pribratím splnomocnenca rozhoduje výlučne trestný súd, a to po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník v trestnom konaní ( ) a nie civilný súd v rámci civilného konania. Tunajší súd v predmetnom odôvodnení ďalej uvádza, že nebola ustálená miera spoluzavinenia jednotlivých poškodených, pričom dokazovane má prislúchať podľa názoru tunajšieho súdu civilnému súdu. Súd pri rozhodovaní o trovách vzniknutých pribratím splnomocnenca poškodeného pri určovaní sumy tejto náhrady je povinný posúdiť, či ide o trovy potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného v trestnom konaní, a či prípadne nie sú splnené podmienky na bezplatné zastupovanie poškodeného alebo na zastupovanie za zníženú náhradu ( ). V prípade ak mal tunajší súd za to, že je potrebné v súvislosti s rozhodovaním o predmetnom nároku poškodeného ustáliť mieru spoluzavinenia ostatných poškodených, bol tak povinný spraviť, nakoľko prijať opačný záver by znamenalo, že civilný súd by sa musel v konaní o náhradu škody zaoberať otázkou, či ide o trovy potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného v trestnom konaní, a či prípadne nie sú splnené podmienky na bezplatné zastupovanie poškodeného alebo na zastupovanie za zníženú náhradu ( ), ktorými sa má zaoberať práve súd v trestnom konaní. V súvislosti s vyššie uvedeným v danom bode poukazuje poškodený napr. na uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. : „49. Žalobca si v konaní uplatňoval aj náklady na právne zastúpenie žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní vo výške 660,- eur. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje právo žalobcu dať sa v trestnom konaní zastúpiť, a to prípadne aj advokátom. O trovách poškodeného v trestnom konaní vrátane trov spojených s pribratím splnomocnenca rozhoduje po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník v trestnom konaní ( ). Ten pri tomto rozhodovaní má určiť sumu tejto náhrady a tiež posúdiť, či ide o trovy potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného v trestnom konaní, a či prípadne nie sú splnené podmienky na bezplatné zastupovanie poškodeného alebo na zastupovanie za zníženú náhradu ( ). /.../ Súd je toho názoru, že nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby súd v občianskom súdnom konaní o náhradu škody nahrádzal rozhodovanie o trovách konania podľa procesného predpisu, ktorý upravuje trestné konanie. Je to aj v rozpore so zásadami hospodárnosti konania. V neposlednom rade, pokiaľ by sa rozhodovalo o trovách trestného konania v občianskom súdnom konaní o náhrade škody, vznikla by tak neprijateľná situácia, že by žalovaný platil znovu trovy konania z trov konania (v trestnom konaní), pokiaľ by bol žalobca úspešný, keďže trovy trestného konania by tak tvorili základ pre určenie súdneho poplatku, ktorý by musel zaplatiť žalovaný (keďže žalobca je od súdnych poplatkov oslobodený), ako aj základ pre určenie výšky trov právneho zastúpenia v súdnom konaní o náhradu škody. Naviac súd by sa musel v konaní o náhradu škody zaoberať otázkou, či ide o trovy potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného v trestnom konaní, a či prípadne nie sú splnené podmienky na bezplatné zastupovanie poškodeného alebo na zastupovanie za zníženú náhradu ( ), ktorými sa má zaoberať práve súd v trestnom konaní, a je to opäť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. /.../ Súd dáva tiež do pozornosti žalobcu, že vzhľadom k tomu, že neurčuje žiadnu lehotu na uplatnenie si trov poškodeného spojených s pribratím splnomocnenca, tento si môže

stále tieto trovy uplatniť v trestnom konaní a súd o nich bude musieť rozhodnúť (pričom súdu je známe z jeho činnosti, že je to bežná prax, že o takýchto trovách sa rozhoduje, aj keď sú uplatnené aj s odstupom niekoľkých rokov od právoplatného skončenia trestného konania).“ Zároveň poškodený poukazuje, že by v danom prípade (rozhodovať o trovách vzniknutých pribratím splnomocnenca poškodeného v inom ako trestnom konaní) išlo o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). V tomto bode poukazuje poškodený napr. na uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp. zn. : „16. Ak sa o veci už právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Musí ísť o vec, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania - nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). 17. S ohľadom na vykonané dokazovanie, keď súd zistil, že žalobca podával žalobu v čase, keď poškodený bol ešte maloletý a je teda vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Ďalej súd zistil, že tunajší súd v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom súd vydal uznesenie č.k. -612 zo dňa 20. 4. 12015, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli pri prevzatí splnomocnenca. Posledný odsek odôvodnenia uvedeného uznesenia, v ktorom je uvedené, že toto uznesenie nepredstavuje prekážku res iudicata, je nesprávny a nezaväzuje účastníkov konania, v ktorom bolo toto uznesenie vydané a ani iných navonok. Výrok predmetného uznesenia je však záväzný a deklaruje, že o trovách žalobcu v trestnom konaní bolo už právoplatne rozhodnuté. Súd teda konane v súlade s ust. zastavil.“ Zároveň poškodený poukazuje, že miera spoluzavinenia je zrejmá zo záverov znalca Ing. Ladislava Šipulu uvedených v Znaleckom posudku č. 52/2015 (ďalej len „ZP“), z ktorých jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcou okolnosťou, ktorá mala priamy vplyv na vznik škody a zapríčinila dopravnú nehodu, bola kolízia vozidiel obžalovaného a poškodeného, G. F., ku ktorej však došlo porušením predpisov cestnej premávky zo strany vodiča - obžalovaného. Pokiaľ by k tejto kolízii z dôvodu na strane obžalovaného nedošlo (obžalovaný by nezanedbal svoju povinnosť dodržiavať riadnu vzdialenosť medzi vozidlami), nedošlo by ani k dopravnej nehode a vzniku škody. Keďže dodržiavať bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami je povinnosťou toho vodiča vozidla, pred ktorým sa nachádza iný vodič vozidla, teda povinnosťou obžalovaného, poškodenému vinu na kolízii vozidiel nemožno pričítať. Spoluzavinenie poškodeného na dopravnej nehode je preto podľa názoru poškodeného vylúčené. Ako vyplýva zo Znaleckého posudku č. 52/2015 Ing. Ladislava Šipulu, prvý kontakt vozidiel vytvoril situáciu, pri ktorej došlo k ohrozeniu protiidúceho OMV zn. VW Touran, čo bola aj príčina dopravnej nehody z technického hľadiska: (str. 60 ): „Zabrániť dopravnej nehode mohol vodič OMV zn. Citroen Berlingo EČ: DS-773 DP, vodič G. F. (poškodený - pozn. poškodeného) pri vypočítanej rýchlosti vyhýbavým manévrom jedným oblúkom v čase jeho reakcie za predpokladu, že k prvej zrážke vozidiel nedôjde.“ (str. 61 ): „Vzhľadom k tomu, že najskôr došlo k prvému kontaktu NMV zn. Citroen Berlingo a NMV zn. VW Transit, OMV zn. Citroen Berlingo bolo vplyvom uvedenej zrážky posunuté smerom k protiidúcemu OMV zn. VW Touran, ktorého vodiča donútil k náhlej zmene smeru a rýchlosti jazdy, čím ho ohrozil, pričom došlo k zrážke vozidiel.“ „Nesprávna technika a spôsob jazdy vodiča NMV zn. VW Transporter, vodiča C. H. spočíva v tom, že sa v plnej miere nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho sa s vozidlom pohyboval rýchlosťou vyššou ako je najvyššia dovolená v danom úseku cesty, pričom nedodržal dostatočný pozdĺžny odstup medzi pred ním jazdiacim OMV zn. Citroen Berlingo, ktoré mienilo predchádzať neznáme vozidlo a vzhľadom ku krátkej vzdialenosti medzi vozidlami došlo k zrážke s pred ním spomaľujúcim vozidlom, následkom tejto zrážky bolo uvedené vozidlo posunuté smerom k protiidúcemu OMV zn. VW Touran a následne došlo k druhej zrážke vozidiel.“ „Podľa názoru znalca prvý kontakt vozidiel vytvoril situáciu, pri ktorej došlo k ohrozeniu protiidúceho OMV zn. VW Touran, čo bola aj príčina DN z technického hľadiska.“ Z vyššie uvedeného konštatovania vyplývajúceho zo Znaleckého posudku č. 52/2015 Ing. Ladislava Šipulu možno podľa názoru poškodeného vyvodiť tú skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo výlučne porušením pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovaného. Prípadné porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany poškodeného tak nebolo príčinou dopravnej nehody a vzniku škody. Priamou príčinnou dopravnej nehody a vzniku škody bola zrážka vozidiel obžalovaného a poškodeného, ktorá vznikla porušením povinností obžalovaného a vplyvom uvedenej zrážky došlo k dopravnej nehode, a teda v danom prípade nemožno hovoriť o spoluzavinení poškodeného. Zároveň má poškodený za to, že napadnutý výrok je predčasný, a teda nezákonný. Tunajší súd rozhodol o nároku na náhradu trov poškodeného podľa v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodol predtým ako napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť, čo podľa nie je možné. Podľa : „O povinnosti na náhradu

trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa , rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.“ Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. V tomto bode poukazuje poškodený napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : „Najvyšší súd na margo poznamenáva, že podľa na náhradu trov poškodeného je možné zaviazať odsúdeného, teda toho, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť ( ). Z tohto vyplýva, že výrok napadnutého rozsudku okresného súdu o aplikácii (zaviazanie obvineného na náhradu trov poškodeného) nie je legálny, lebo k takému rozhodnutiu je možné dospieť až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody poškodený žiada, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. -722 zo dňa 09.09.2020 v napadnutom výroku (Podľa 557 odsek 2 súd poškodenému G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., T. č. XXX/XX náhradu trov súvisiace s účasťou poškodeného v trestnom konaní nepriznáva.“) a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.“ Podľa (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. (2) Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Po preskúmaní odvolania obžalovaného z hľadísk uvedených v , dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. V zmysle vyššie citovaných ustanovení je poškodený oprávnený podať odvolanie voči rozsudku pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne preto, že takýto výrok nebol urobený. V tomto prípade napáda poškodený výrok o povinnosti na náhradu trov poškodeného, nie výrok o náhrade škody. Preto odvolací súd nie je oprávnený rozhodovať meritórne o jeho odvolaní. Podľa - Povinnosť na náhradu trov poškodeného (1) Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca. (2) Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti. Podľa - Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške (1) O povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa , rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník. (2) Pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu trov trestného konania podľa treba zistiť, či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie poškodeného, obhajobu za zníženú náhradu alebo zastupovanie za zníženú náhradu. (3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Napriek tomu je potrebné uviesť, že argumenty poškodeného ohľadom nesprávneho a nezákonného rozhodnutia okresného súdu vo výroku o náhrade trov poškodeného sú dôvodné. Sudca okresného súdu nie je oprávnený pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku rozhodovať o nároku na náhradu trov poškodenému. Takéto flagrantné porušenie procesného postupu vedie podľa názoru krajského súdu k tomu, že tento výrok napadnutého rozsudku je potrebné považovať za nulitný. Nie je zrejmé, z akého dôvodu rohodol sudca okrem nároku na náhradu škodu zároveň aj o náhrade trov poškodeného podľa , teda zároveň s rozhodnutím o vine a treste obžalovaného. O tomto nároku je (bude) oprávnený rozhodnúťokresný súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku, pričom voči jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Až na základe zákonného rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov poškodného podľa a prípadne podaného opravného prostriedku (sťažnosti) proti takémuto rozhodnutiu bude možné rozhodnutie aj meritórne preskúmať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.