Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-234-2018.pdf
PDF · 121.2 KB
No categories available
36Cb/234/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Levstra s.r.o. so sídlom Hněvkovského 587/39a, Komárov, 617 00 Brno, ČR, IČO 276 86 281, zast. Hronček & Partners, s.r.o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO 47 248 327 proti žalovanému NOVONET s.r.o. so sídlom Sedličná 79, 913 11 Trenčianske Stankovce, IČO 44 404 085, o zaplatenie 7 411,38 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 411,38 € s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 612,24 € od 01.02.2016 do 20.06.2017, 8 % ročne zo sumy 371,69 € od 21.06.2017 do 18.04.2018, 8,05% ročne zo sumy 1 432,45 € od 17.02.2016 do 18.04.2018, 8 % ročne zo sumy 1 389,76 € od 19.04.2018 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 3,71 € od 17.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 221,33 € od 17.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 641,30 € od 29.02.2016 do 24.06.2017, 8 % ročne zo sumy 596,51 € od 25.06.2017 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 116,55 € od 20.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 304,52 € od 05.03.2016 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4 778,80 € od 01.08.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7 411,38 € s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 612,24 € od 01.02.2016 do 20.06.2017, 8 % ročne zo sumy 371,69 € od 21.06.2017 do 18.04.2018, 8,05% ročne zo sumy 1 432,45 € od 17.02.2016 do 18.04.2018, 8 % ročne zo sumy 1 389,76 € od 19.04.2018 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 3,71 € od 17.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 221,33 € od 17.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 641,30 € od 29.02.2016 do 24.06.2017, 8 % ročne zo sumy 596,51 € od 25.06.2017 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 116,55 € od 20.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 304,52 € od 05.03.2016 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4 778,80 € od 01.08.2016 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € a náhrady trov konania. Uviedol, že ako komitent v rámci obchodnoprávneho vzťahu so žalovaným ako komisionárom priebežne dodával žalovanému tovar, ktorý žalovaný predával vo svojich prevádzkach vo T. P. S.. Žalovaný predával vo vlastnom mene tovar, ktorý mu dodával žalobca, za kúpnu cenu stanovenú žalobcom. Vlastnícke právo zostávalo na strane žalobcu až do okamihu, kým ho nenadobudla tretia osoba. Žalovaný priebežne vyúčtovával predaný tovar a následne čiastku získanú predajom tovaru previedol na bankový účet žalobcu, na základe faktúry vystavenej žalobcom so splatnosťou 14 dní od vykonania vyúčtovania. Následne žalobca uhrádzal žalovanému odplatu z dosiahnutého obratu na základe faktúry vystavenej žalovaným. V zmysle § 577 Obch. zák., komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Žalobca za dodaný tovar vystavil žalovanému faktúry č. 4201500046 zo dňa 02.12.2015, splatná 31.01.2016 v sume 612,24 €;
č. 4201500056 zo dňa 18.12.2015, splatná 16.02.2016 v sume 1 432,45 €; č. 4201500057 zo dňa 18.12.2015, splatná 16.02.2016 v sume 3,71 €; č. 4201500058 zo dňa 18.12.2015, splatná 16.02.2016 v sume 221,33 €, č. 4201500059 zo dňa 18.12.2015, splatná 28.02.2016 v sume 641,30 €; č. 4201500060 zo dňa 21.12.2015, splatná 19.02.2016 v sume 116,50 €; č. 4201500067 zo dňa 07.01.2016, splatná 04.03.2016 v sume 304,52 €; č. 4201600005 zo dňa 20.04.2016, splatná 31.07.2016 v sume 4 778,80 €. Žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi z uvedených faktúr prostredníctvom emailovej komunikácie zo dňa 05.12.2016 a prílohy k tomuto emailu, ktorou bol dokument Inventarizácia záväzkov k 30.11.2016, vystavená dňa 05.12.2016 pracovníčkou žalovaného W. G.. Predmetný dokument obsahuje, okrem iného, aj záväzky žalovaného voči žalobcovi, ktoré boli žalovanému vyúčtované uvedenými faktúrami. Žalovaný, aj napriek odsúhlaseniu pohľadávok, uhradil uvedené dlžné čiastky len čiastočne vo výške 414,18 € dňa 18.04.2018 ako čiastku, ktorá prevyšovala čiastky za úhradu starších faktúr, vystavených žalobcom, ktoré už boli v celosti splatené. Taktiež bola dlžná čiastka ponížená faktúrou č. 420170008 zo dňa 21.04.2017 na čiastku -240,55 €, so splatnosťou 20.06.2017. Ďalej bola dlžná čiastka ponížená dobropisom č. 420170010 zo dňa 16.06.2017 na čiastku -44,79 €, so splatnosťou 24.06.2017, ktorá sa týkala faktúry č. 4201500059.
1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: dobropis č. 4201700010 zo dňa 10.06.2017, email zo dňa 06.12.2016, faktúry č. 4201500046 zo dňa 02.12.2015, č. 4201500056 zo dňa 18.12.2015, č. 4201500057 zo dňa 18.12.2015, č. 4201500058 zo dňa 18.12.2015, č. 4201500059 zo dňa 18.12.2015, č. 4201500060 zo dňa 21.12.2015, č. 4201500067 zo dňa 07.01.2016, č. 4201600005 zo dňa 20.04.2016, č. 4201700008 zo dňa 21.04.2017, Inventarizácia záväzkov k 30.11.2016, výpis z účtu žalobcu zo dňa 18.04.2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní v spore platobný rozkaz sp. zn. 27Up/447/2018 zo dňa 03.09.2018, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v minulosti mali so žalovaným uzatvorenú komisionársku zmluvu zo dňa 20.10.2013, ktorá platila do 31.12.2014. Spolupráca so žalobcom bola od začiatku problematická. Konateľ žalobcu začal žalovanému do predajne navážať tovar, ktorý mu pracovníčky predajne ihneď vracali, nakoľko bol tovar poškodený, používaný, alebo nebol kompletný (napr., odlišné topánky v páre). V niektorých obaloch boli doklady o reklamáciách, ktoré si zákazníci uplatnili v iných predajniach, z ktorých bol tovar žalobcom stiahnutý a následne prinesený k žalovanému na komisionálny predaj. Z týchto dôvodov nebola časť tovaru vôbec prevzatá žalovaným a nebol podpísaný žiadny doklad o prevzatí. Žalovaný viackrát žiadal žalobcu, aby stornoval alebo dobropisoval vystavené faktúry, nakoľko položky neboli buď dodané alebo boli kazové a reklamované od iných zákazníkov. Žalobca neurobil žiadnu nápravu, a preto s ním žalovaný nepredĺžil zmluvu. Uhradená suma 414,18 € sa netýkala žalovaných faktúr. Ďalšie „zníženia“ vymáhanej čiastky boli vykonané zo strany žalobcu, a neboli žalovanému známe. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný uznal dlh voči nemu, keď mu účtovníčka žalovaného zaslala dňa 05.12.2016 email pod názvom „Inventarizácia záväzkov k 31.12.2016“. Vôľou účtovníčky bolo iba odsúhlasenie účtovného zostatku, evidovaného v účtovnej evidencii. Z predmetného listinného dôkazu nemožno vyvodiť záver, že je uznaním záväzku, pretože nemožno z neho vyvodiť úmysel žalovaného uznať svoj záväzok podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ale iba úmysel žalovaného odsúhlasiť evidenčný stav z hľadiska jeho celkového zostatku.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu potvrdil, že medzi ním ako komitentom a žalovaným ako komisionárom bola uzatvorená komisionárska zmluva zo dňa 20.12.2013. Písomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2014. Aj po tomto dátume však žalovaný prijímal tovar od žalobcu na komisný predaj. To znamená, že spolupráca medzi stranami sporu v zmysle zmluvných podmienok ustanovených písomnou komisionárskou zmluvou pokračovala aj po dátume 31.12.2014. Vzťah medzi žalobcom ako komitentom a žalovaným ako komisionárom trval ďalej. Uvedené vyplýva aj z čl. V zmluvy, ktorý, okrem iného, uvádza, že v prípade dohody zmluvných strán je možné túto zmluvu predĺžiť. Tvrdenia žalovaného o tom, že ich spolupráca bola od začiatku problematická a že žalobca mu dodával poškodený, používaný alebo nekompletný tovar, sa nezakladajú na pravde. Problémy v spolupráci boli, avšak tieto boli spôsobené zo strany žalovaného, pretože od začiatku obchodného vzťahu si neplnil svoje zmluvné povinnosti, pretože neuhrádzal čiastky uvedené vo faktúrach vystavených žalobcom a neposkytoval riadne a včas informácie o predanom množstve tovaru, ktorý mu žalobca doručil na
komisionálny predaj. Kontrolu tovaru, doručeného žalovanému, vykonávali jeho zamestnankyne až po odchode konateľa žalobcu, preto nie je pravdou, že mu tovar vracali ihneď po jeho dovezení. Vzhľadom na množstvo tovaru, ktoré žalobca doručoval žalovanému, sa mohlo stať, že nejaký kus tovaru mohol byť poškodený. V takom prípade žalobca poškodený tovar zobral od žalovaného späť. Fakturácia zo strany žalobcu v rámci zmluvného vzťahu prebiehala tým spôsobom, že žalobca vystavil faktúru na základe informácií žalovaného o predanom tovare za určité obdobie alebo na základe chýbajúceho tovaru, zisteného po vykonaní inventúry. Všetky nezrovnalosti, týkajúce sa žalobcom vystavených faktúr, boli riešené komunikáciou medzi štatutárnymi zástupcami oboch strán sporu. Žalobca trval na tom, že všetky poníženia dlžnej čiastky boli odkomunikované so žalovaným. K dokumentu “Inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.10.2018“ žalovaný uviedol, že tento dokument bol vystavený priamo žalovaným. Žalovaný týmto dokumentom žiadal žalobcu o odsúhlasenie záväzkov žalovaného voči žalobcovi. Predmetné záväzky boli riadne špecifikované číslom faktúr, dlžnou čiastkou a lehotou splatnosti. V označenom dokumente je uvedené, že ak žalobca potvrdenú kópiu nevráti do 14 dní od jej doručenia, bude žalovaný považovať uvedené záväzky za správne. Uvedený dokument obsahuje všetky zákonné náležitosti uznania záväzku podľa § 323 Obch. zák.. Je v písomnej forme, adresovaný žalobcovi ako veriteľovi a jednoznačne identifikuje záväzok žalovaného voči žalobcovi. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného v odpore za nepravdivé, s účelom vyhnúť sa splneniu si svojej zmluvnej povinnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne U. C., listinami: žaloba, dobropis č. 4201700010 zo dňa 16.06.2017, email zo dňa 06.12.2016, faktúry č. 4201500046 zo dňa 02.12.2015, č. 4201500056 zo dňa 18.12.2015, č. 4201500057 zo dňa 18.12.2015, č. 4201500058 zo dňa 18.12.2015, č. 4201500059 zo dňa 18.12.2015, č. 4201500060 zo dňa 21.12.2015, č. 4201500067 zo dňa 07.01.2016, č. 4201600005 zo dňa 20.04.2016, č. 4201700008 zo dňa 21.04.2017, Inventarizácia záväzkov k 30.11.2016, výpis z účtu žalobcu zo dňa 18.04.2018, písomné doplnenie žaloby, výpisy strán sporu z obch. registra, odpor proti platobnému rozkazu, emailová korešpondencia strán zo dňa 07.11.2016, 02.11.2016, 20.01.2017, 05.01.2017, 24.03.2017, 22.03.2017, 13.09.2018, 02.11.2017, 10.12.2015, 01.12.2015, 07.01.2016, 08.01.2016, 21.10.2014, 07.08.2015, písomné vyjadrenie žalobcu k odporu, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.05.2019, 02.10.2020, písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.05.2019, 06.11.2020, žalobcom predložené tabuľky fakturovaného tovaru k jednotlivým faktúram, Smlouva komisionářská zo dňa 20.10.2013, súpis prevodov tovaru na žalovaného, súpisy tovaru, prevodky č. 1500262 zo dňa 19.08.2015, č. 1300534 zo dňa 05.12.2013, č. 1300533 zo dňa 05.12.2013, č. 1300465 zo dňa 31.10.2013, č. 1300463 zo dňa 23.10.2013, č. 1400042 zo dňa 10.03.2014.
6.1. Dňa 20.10.2013 uzavrel žalobca ako komitent so žalovaným ako komisárom v zmysle § 577 a nasl. Obch. zák. písomne komisionársku zmluvu označenú ako Smlouva komisionářská. 6.2. V čl. I predmetnej komisionárskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že komitent bude komisionárovi dodávať tovar, ktorý mal komisionár vystaviť a predávať vo svojej prevádzke FO S., za čo sa komitent zaviazal poskytovať úplatu. 6.3. Podľa čl. II zmluvy, predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 20.10.2013 do 31.12.2014. Komisionár sa zaviazal tovar predávať tretím osobám vo vlastnom mene a za kúpnu cenu stanovenú komitentom a uvedenou pri každom jednotlivom tovare. Zmluvné strany vzali na vedomie, že k hnuteľným veciam, zvereným komisionárovi na predaj, mal komitent vlastnícke právo, dokiaľ toto nenadobudla tretia osoba. Po skončení platnosti tejto zmluvy je komisionár povinný nepredaný tovar vrátiť bezodkladne komitentovi. Komisionár umožní komitentovi vykonať inventarizáciu zásob vo vopred odsúhlasenom termíne. 6.4. V čl. III zmluvy sa komisionár zaviazal týždenne vyúčtovať predaný tovar a hodnotu vyúčtovania previesť na účet komitenta, a to na zákalde faktúry vystavenej komitentom. Splatnosť faktúry za predaný tovar je do 14 dní po vyúčtovaní. 6.5. V čl. IV zmluvy sa komitent zaviazal zaplatiť komisionárovi odplatu vo výške 27% z mesačného obratu bez DPH. 6.6. Podľa čl. V komisionárskej zmluvy, v prípade dohody zmluvných strán je možné túto zmluvu predĺžiť.
7. Z predložených faktúr je zrejmé, že faktúrou č. 4201500046 zo dňa 02.12.2015, splatnou 31.01.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 1500488 zo dňa 30.11.2015 v sume 612,24 €. Faktúrou č. 4201500056 zo dňa 18.12.2015, splatnou 16.02.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 1500525 zo dňa 14.12.2015 v sume 1 432,45 €. Faktúrou č. 4201500057 zo dňa 18.12.2015, splatnou 16.02.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 1500543 zo dňa 18.12.2015 v sume 3,71 €. Faktúrou č.
4201500058 zo dňa 18.12.2015, splatnou 16.02.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 1500544 zo dňa 18.12.2015 v sume 221,33 €. Faktúrou č. 4201500059 zo dňa 18.12.2015, splatnou 28.02.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 1500545 zo dňa 18.12.2015 v sume 641,30 €. Dňa 16.06.2017 vystavil žalobca k faktúre č. 4501500059 dobropis č. 4201700010, splatný 24.06.2017 na sumu -44,79 €. Faktúrou č. 4201500060 zo dňa 21.12.2015, splatnou 19.02.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 1500546 zo dňa 18.12.2015 v sume 116,55 €. Faktúrou č. 4201500067 zo dňa 07.01.2016, splatnou 04.03.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 1500581 zo dňa 31.12.2015 v sume 304,52 €. Faktúrou č. 4201600005 zo dňa 20.04.2016, splatnou 31.07.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 1500146 zo dňa 20.04.2016 v sume 4 778,80 €. Faktúrou č. 4201700008 zo dňa 21.04.2017, splatnou 20.06.2017, vyfakturoval (dobropisoval) žalobca žalovanému preplatok za dodaný tovar v zmysle dodacieho listu č. 1700139 zo dňa 21.04.2017 v sume 240,55 €.
8. Emailom zo dňa 05.12.2016 zaslal žalovaný (vystavenú W. G., ekonomické oddelenie žalovaného) žalobcovi Inventarizáciu záväzkov ku dňu 30.11.2016, v ktorej žalovaný požiadal žalobcu o odsúhlasenie záväzkov žalovaného a zároveň o jej spätné zaslanie žalovanému. V prípade, ak by žalobca potvrdenú kópiu žalovanému nevrátil do 14 dní od jej obdržania, uvedené zostatky bude žalovaný považovať za správne. Celkom neuhradené záväzky žalovaného voči žalobcovi k 30.11.2016 predstavovali sumu 15 167,42 €. Emailom zo dňa 06.12.2016 uvedenú inventarizáciu záväzkov odsúhlasil.
9.1. Podľa čl. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.
9.2. Podľa čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
9.3. Podľa čl. 63 bodu 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.
10. Žalobca má registrované sídlo v ČR, žalovaný v SR. Vzhľadom k tomu, v zmysle čl. 4 bodu 1 v spojení s čl. 63 bodu 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), mal Okresný súd Trenčín právomoc na konanie a rozhodovanie v tomto spore.
11.1. Podľa čl. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.
11.2. Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
11.3. Podľa § 577 Obch. zák. platného v ČR v znení účinnom do 01.01.2014, smlouvou komisionářskou se zavazuje komisionář, že zařídí vlastním jménem pro komitenta na jeho účet určitou obchodní záležitost, a komitent se zavazuje zaplatit mu úplatu.
11.4. Podľa § 579 ods. 2 Obch. zák. platného v ČR v znení účinnom do 01.01.2014, komisionář je povinen podávat komitentovi zprávy o zařizování záležitosti způsobem stanoveným ve smlouvě, jinak na výzvu komitenta.
11.5. Podľa § 583 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR v znení účinnom do 01.01.2014, k movitým věcem svěřeným komisionáři k prodeji má komitent vlastnické právo, dokud je nenabude třetí osoba. Vlastnické právo k movitým věcem získaným pro komitenta nabývá komitent jejich předáním komisionáři.
11.6. Podľa § 583 ods. 2 Obch. zák. platného v ČR v znení účinnom do 01.01.2014, za škodu na věcech uvedených v odstavci 1 odpovídá komisionář podle ustanovení o smlouvě o skladování.
11.7. Podľa § 584 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR v znení účinnom do 01.01.2014, po zařízení záležitosti je komisionář povinen o výsledku podat komitentovi zprávu a provést vyúčtování.
11.8. Podľa § 590 Obch. zák. platného v ČR v znení účinnom do 01.01.2014, je-li předmětem závazku komisionáře trvalá činnost, použije se na vztah mezi komitentem a komisionářem přiměřeně též ustanovení upravující smlouvu o obchodním zastoupení.
11.9. Podľa § 533 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR v znení účinnom do 01.01.2014, skladovatel odpovídá za škodu na skladované věci, jež vznikla po převzetí věci, a to až do jejího vydání, ledaže tuto škodu nemohl odvrátit při vynaložení odborné péče.
11.10. Podľa § 667Obch. zák. platného v ČR v znení účinnom do 01.01.2014, závazek obchodního zástupce zaniká uplynutím doby, na kterou byla uzavřena smlouva. Jestliže po uplynutí této doby se strany smlouvou dále řídí, mění se na smlouvu uzavřenou na dobu neurčitou.
11.10. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
12. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako komitent uzavrel so žalovaným ako komisionárom komisionársku zmluvu zo dňa 20.10.2013 na dobu určitú od 20.10.2013 do 31.12.2014. V čl. V zmluvy sa strany dohodli, že komisionársku zmluvu možno dohodou predĺžiť. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že aj po uplynutí zmluvne dohodnutej doby trvania komisionárskej zmluvy zo dňa 20.10.2013, teda po 01.01.2015, sa naďalej riadili označenou komisionárskou zmluvou. Zo záhlavia komisionárskej zmluvy zo dňa 20.10.2013 je zrejmé, že bola uzatvorená podľa § 577 a nasl. Obchodního zákoníka. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že v záhlaví predmetnej komisionárskej zmluvy zo dňa 20.10.2013 sa zmluvné strany, v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), dohodli, že písomná komisionárska zmluva zo dňa 20.10.2013, uzatvorená stranami sporu, sa spravuje Obchodným zákonníkom platným v čase jej uzatvorenia v ČR. Z vyjadrení strán sporu a reálneho poskytovania plnení v zmysle komisionárskej zmluvy jej zmluvnými stranami mal súd zato, že dohodou zmluvných strán došlo, v súlade s § 667 a § 590 Obch. zák. platného v ČR, k predĺženiu doby jej platnosti a účinnosti aj pre obdobie po 01.01.2015.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodával žalovanému do jeho predajne tovar aj v roku 2015. Žalovaný na pojednávaní dňa 04.09.2020 potvrdil, že tovar fakturovaný žalovanými faktúrami sa nachádzal na predajni. V zmysle čl. II komisionárskej zmluvy a § 583 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014 bol predmetný dodaný tovar až do jeho predaja tretej osobe vlastníctvom žalobcu. V čl. III zmluvy, v súlade s čl. 584 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014, sa žalovaný zaviazal týždenne vyúčtovať predaný tovar a zaplatiť hodnotu vyúčtovaného tovaru žalobcovi na základe faktúry vystavenej žalobcom. Zároveň sa žalovaný zaviazal po skončení platnosti predmetnej zmluvy nepredaný tovar vrátiť žalobcovi (čl. II zmluvy). Podľa čl. V zmluvy, nepredaný a nepoškodený tovar bude vrátený komitentovi a vykoná sa vyúčtovanie tovaru a odplaty za predaný tovar.
14. Emailom zo dňa 01.12.2015 žalovaný, prostredníctvom U. C., oznámil žalobcovi predaj tovaru za november 2015, na základe čoho žalobca vystavil faktúru č. 4201500046 zo dňa 02.12.2015, splatnú 31.01.2016 v sume 612,24 €. Emailom zo dňa 07.01.2016 žalovaný, prostredníctvom U. C., oznámil žalobcovi predaj tovaru za december 2015, na základe čoho žalobca vystavil faktúru č. 4201500067 zo dňa 07.01.2016, splatnú 04.03.2016 v sume 304,52 €. Žalovaný uvedené faktúry žalobcovi doteraz neuhradil. Vzhľadom k tomu súd, v zmysle § 584 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014 a čl. III komisionárskej zmluvy, zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny predaného tovaru vyfakturovaného faktúrami č. 4201500046 a č. 4201500067 spolu v sume 916,76 €. Z emailov žalovaného zo dňa
01.12.2015 a 07.01.2016 a označenia predmetného tovaru v uvedených faktúrach je zrejmé, že uvedené faktúry boli vystavené na základe predaného tovaru, vyúčtovaného žalovaným. Zároveň žalovaný v spore nepreukázal, že by tovar fakturovaný týmito faktúrami vrátil žalobcovi, alebo že by tento tovar bol zistený ako nepredaný tovar pri vykonaní inventúry tovaru u žalovaného.
15. Faktúrami č. 4201500056 zo dňa 18.12.2015, splatnou 16.02.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému predaný tovar v sume 1 432,45 €; faktúrou č. 4201500057 zo dňa 18.12.2015, splatnou 16.02.2016, v sume 3,71 €; faktúrou č. 4201500058 zo dňa 18.12.2015, splatnou 16.02.2016, v sume 221,33 €; faktúrou č. 4201500059 zo dňa 18.12.2015, splatnou 28.02.2016, v sume 641,30 €; faktúrou č. 4201500060 zo dňa 21.12.2015, splatnou 19.02.2016, v sume 116,55 €; teda spolu sumu 2 415,34 €. Žalobca v spore tvrdil, že uvedené faktúry vystavil na základe rozpisu predaného tovaru za rok 2015, ktorý mu bol doručený ako príloha emailu žalovaného (prostredníctvom W. G.) zo dňa 10.12.2015. K jednotlivým označeným faktúram zároveň v spore predložil predmetné tabuľky predaného tovaru, ktoré mu boli zaslané uvedeným emailom žalovaného (čo bolo zistené aj nahliadnutím súdu a strán sporu do uvedeného emailu v emailovej schránke žalovaného v jeho notebooku). Vzhľadom k tomu súd, v zmysle § 584 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014 a čl. III komisionárskej zmluvy, zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny predaného tovaru vyfakturovaného faktúrami č. 4201500056, č. 4201500057, č. 4201500058, č. 4201500059 a č. 4201500060 v sume 1 715,82 € (fakturovaná suma spolu 2 415,34 € znížená o čiastočnú úhradu 414,18 € a dobropisovanú sumu 285,34 € - faktúra č. 4201700008 a dobropis č. 4201700010). Z emailu žalovaného zo dňa 10.12.2015, tabuliek predložených k jednotlivým faktúram a označenia predmetného tovaru v uvedených faktúrach mal súd zato, že uvedené faktúry boli vystavené na základe predaného tovaru, vyúčtovaného žalovaným. Zároveň žalovaný v spore nepreukázal, že by tovar fakturovaný týmito faktúrami vrátil žalobcovi, alebo že by tento tovar bol zistený ako nepredaný tovar pri vykonaní inventúry tovaru u žalovaného.
16. Faktúrou č. 4201600005 zo dňa 20.04.2016, splatnou 31.07.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 4 778,80 €, ktorý nebol žalobcovi po ukončení spolupráce vrátený späť, a ani žalovaným nahlásený ako predaný, a ktorého zoznam je prílohou uvedenej faktúry, aj s označením prevodky alebo dodacieho listu, s ktorými bol žalovanému dodaný. Žalovaný v spore nepreukázal, že by tovar fakturovaný týmito faktúrami vrátil žalobcovi, alebo že by tento tovar bol ním predaný tretej osobe. Vzhľadom k tomu súd, v zmysle čl. II a V predmetnej komisionárskej zmluvy a § 583 ods. 2 a § 533 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014, zaviazal žalovaného na náhradu škody na tovare v sume 4 778,80 €, vyfakturovanej faktúrou č. 4201600005. Súd podotýka, že predmetná komisionárska zmluva neukladá žalobcovi povinnosť vykonať pri vrátení tovaru, po skončení zmluvného vzťahu, inventúru tovaru prevzatého od žalovaného, podpísanú oboma zmluvnými stranami. Takáto povinnosť žalobcu tiež nevyplýva z § 30 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
17. Námietku žalovaného, rozporujúcu dodanie tovaru vyfakturovaného žalovanými faktúrami, súd posúdil ako účelovú a neopodstatnenú. Na pojednávaní dňa 04.09.2020 žalobca výslovne uviedol, že nikdy nenamietal, že tovar sa nachádzal na predajni, ale že namietal iba to, že tovar nebol vyfakturovaný v súlade s komisionárskou zmluvou. Emailami zo dňa 20.01.2017, 24.03.2017 žalovaný žiadal žalobcu o zaslanie dokladov, na základe ktorých boli vystavené žalované faktúry. Emilom zo dňa 07.11.2016 žalovaný žiadal žalobcu, aby mu predložil doklady, na základe ktorých boli vystavené faktúry za predaj tovaru, a opravené faktúry, keďže, podľa jeho záznamov mu bol vyfakturovaný dvojnásobok kusov tovaru oproti tovaru, ktorý predal, a nebola na všetkých faktúrach z predajnej ceny tovaru nebolo odpočítane DPH a dohodnutá marža žalovaného. Emailom zo dňa 12.11.2017 žalovaný žiadal žalobcu o dobropisy na tovar, ktorý nepredal a žalobca si ho odniesol z predajne. V uvedených emailoch teda žalovaný netvrdil, že by žalovanými faktúrami bol vyfakturovaný tovar, ktorý mu nebol žalobcom dodaný. Taktiež nenamietal, že by niektorá žalovaná faktúra nemala byť vystavená vôbec. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalovaný konkrétnu položku tovaru, ktorá mu, podľa neho, nemala byť dodaná, v žalovaných faktúrach neoznačil. Súd podotýka, že žalobca v jednotlivých faktúrach, príp. ich prílohe pri fakturovanom tovare číselne označil aj dodací list alebo prevodku, do ktorých bol dodaný tovar zahrnutý. Žalovaný teda v spore nepreukázal reklamáciu množstva alebo druhu dodaného tovaru. V spore poukazoval iba na to, že niektorý tovar mu bol dodaný poškodený, používaný, nekompletný alebo reklamovaný, čo potvrdila aj svedkyňa U. C., ktorá však tiež netvrdila, že by tovar fakturovaný žalovanými faktúrami nebol žalovanému dodaný, ani neoznačila žiadnu konkrétnu položku tovaru, ktorá by žalovanému nebola dodaná.
18. Z vyjadrení strán sporu, ako aj výpovede svedkyne C. vyplýva, že z dodaného tovaru bol reklamovaný tovar (napr. poškodený, nekompletný a pod.) žalovaným vrátený späť žalobcovi (napr. pri použitom tovare to mohlo byť podľa svedkyne možno 8 párov). Žalovaný však v spore neuniesol dôkazné bremeno, keďže množstvo a druh vráteného tovaru konkrétne neuviedol, ani nepreukázal. Taktiež nepreukázal, ktorý žalobcom dodaný tovar predal. Pritom práve žalovaný ako komisionár sa v čl. III predmetnej komisionárskej zmluvy zaviazal týždenne žalobcovi vyúčtovať predaný tovar. V čl. II zmluvy sa zároveň zaviazal nepredaný tovar po skončení platnosti zmluvy vrátiť späť žalobcovi. Žalovaný teda v spore nepreukázal, že by si splnil povinnosti uložené mu ako komisárovi nielen citovanými zmluvnými ustanoveniami, ale aj ust. § 579 ods. 2 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014 (povinnosť týždenne vyúčtovať predaný tovar a v prípade nekvalitného tovaru tento bezodkladne vrátiť žalobcovi) a ust. § 584 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014 (po skončení zmluvy vykonať vyúčtovanie tovaru s prihliadnutím na to, že zmluvne dohodnuté týždenné vyúčtovanie tovaru v spore nepreukázal). Súd mal zato, že práve absencia riadnej evidencie predaného a vráteného tovaru žalovaným mala za následok neúspech žalovaného v tomto spore, nakoľko ak by žalovaný takúto evidenciu predložil (minimálne aspoň evidenciu predaného tovaru), bol by zrejme preukázal predaný tovar, za ktorý mal povinnosť uhradiť žalobcovi cenu, za ktorú bol predaný.
19. Inventarizáciu záväzkov k 30.11.2016 zo dňa 05.12.2016 súd, ani za použitia výkladových pravidiel v zmysle § 266 ods. 1-4 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014, neposúdil ako uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014, nakoľko inventarizáciou si účtovná jednotka overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (t. j. vlastného imania) v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Je však potrebné mať na zreteli, že v tomto prípade inventarizáciu záväzkov predkladal žalobcovi ako veriteľovi na odsúhlasenie samotný dlžník (žalovaný), čo je v rámci obchodných vzťahov relatívne neštandardný postup. Z takéhoto správania žalovaného potom vyplýva, že minimálne jeho ekonomické oddelenie vyhodnotilo žalované faktúry ako správne a nemalo vedomosť o tom, že by žalované faktúry mali byť vystavené nedôvodne, alebo že ich žalovaný rozporoval. Takýto záver súdu v spore tiež potvrdzuje správnosť žalovaných faktúr. Z uvedenej inventarizácie záväzkov mal súd zároveň preukázané doručenie žalovaných faktúr žalovanému.
20. V spore tiež nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o neplatnosti predmetnej komisionárskej zmluvy. Žalobca si ohľadom tejto otázky v spore nesplnil povinnosť tvrdenia, keď neuviedol konkrétne dôvody ním tvrdenej neplatnosti zmluvy a následne si nesplnil ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k dôvodom neplatnosti zmluvy.
21. Žalovaný je so zaplatením žalovaných faktúr spolu v sume 7 411,38 € v omeškaní, a preto ho súd, v zmysle § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v ČR do 01.01.2014, zaviazal i na zaplatenie úrokov z omeškania 8,05% ročne zo sumy 612,24 € od 01.02.2016 do 20.06.2017, 8 % ročne zo sumy 371,69 € od 21.06.2017 do 18.04.2018, 8,05% ročne zo sumy 1 432,45 € od 17.02.2016 do 18.04.2018, 8 % ročne zo sumy 1 389,76 € od 19.04.2018 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 3,71 € od 17.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 221,33 € od 17.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 641,30 € od 29.02.2016 do 24.06.2017, 8 % ročne zo sumy 596,51 € od 25.06.2017 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 116,55 € od 20.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 304,52 € od 05.03.2016 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4 778,80 € od 01.08.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- €.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP proti žalovanému priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Z uvedeného dôvodu možno proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.