Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6Er/990/2012

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 185/2, Bratislava I, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava I, IČO: 47 255 706, proti povinnému Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 720,72 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -19 zo dňa 11.08.2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. - 19 zo dňa 11.08.2020 v časti, v ktorej zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie m e n í tak, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 20357/12 zo dňa 06.05.2020 z a m i e t a a námietky proti paušálnym trovám o d m i e t a .

II. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č. k. - 19 zo dňa 11.08.2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. - 19 zo dňa 11.08.2020 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“), vyšší súdny úradník prvým výrokom zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a druhým výrokom zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal uvedené uznesenie zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové konanie a rozhodnutie. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že:

- napadnuté uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi , keď zaťažuje účastníkov konania, spôsobuje neistotu a prispieva k rozmnožovaniu sporov;

- napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“) celkom jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Oprávnený poukázal na povinnosť súdneho exekútora zapísať exekúciu do centrálneho registra exekúcií do siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, resp. do 30.6.2016. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom číslo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015. Centrálny register exekúcií bol spustený dňa 01.01.2015. Súdny exekútor mal preto zabezpečiť zápis tejto exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 07.01.2015. Podľa oprávneného je teda potrebné vedieť, kedy si súdny exekútor splnil povinnosť zápisu starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. V tomto musí bremeno tvrdenia a dokazovania znášať súdny exekútor, nakoľko tento sa domáha plnenia od oprávneného

(vyzýva ho na zaplatenie). Podľa oprávneného nemôže byť správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Z napadnutého uznesenia podľa oprávneného vyplýva, že ani tunajší súd ani konajúci exekútor netvrdí, že by predmetná exekúcia bola zapísaná v registri exekúcií podľa a Exekučného poriadku a podľa vyhlášky MS SR č. o centrálnom registri exekúcií. Vychádzajúc z tvrdenia oprávneného v podaných námietkach a tiež z toho, že ani tunajší súd ani konajúci exekútor netvrdí (a nepreukazuje), že by exekúcia zapísaná v registri exekúcií do 07.01.2015 bola, fakt nezapísania tejto exekúcie v zákonom požadovanej lehote nie je v tomto konaní podľa oprávneného vôbec sporný. Prípadný samotný zápis exekúcie (neskorší) do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný podľa oprávneného nie je. Súd porušil rovnosť účastníkov konania, keď bolo povinnosťou súdneho exekútora (nie súdu za súdneho exekútora) urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto i preukázať. Oprávnený namieta, že nedostal možnosť vyjadriť sa k prevereniu zápisu exekúcie v Centrálnom registri exekúcii nahliadnutím do tohto registra, ktoré preverenie vykonal súd. Oprávnený namieta, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo vôbec súd suploval procesnú aktivitu súdneho exekútora. Oprávnený namieta, že podľa neho platný právny poriadok takýto postup súdu ani neumožňuje. Súd tak podľa oprávneného porušil rovnosť účastníkov konania, keď pri pasivite súdneho exekútora suploval jeho procesnú aktivitu, pričom nie je zrejmé, ako, kedy a prečo tunajší súd zápis vôbec zisťoval a oprávnený nedostal vôbec možnosť k tomuto sa vyjadriť;

- súd sa nevysporiadal s námietkou oprávneného o nesplnení náležitostí upovedomenia o zastavení starej exekúcie, keď z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie, aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie, prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby, ako exekútor nárok oprávneného exekútor vymáhal a prečo v posledných 18 mesiacoch nevymohol ani 15,- eur. Podľa oprávneného doručené upovedomenie obsahuje len zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie a neobsahuje už ďalšie zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ súdny exekútor neuviedol to, čo vo veci pre vymoženie pohľadávky oprávneného urobil a pokiaľ neuviedol stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, vzniká podľa oprávneného pochybnosť o tom, či exekútor vo veci urobil všetko to, čo urobiť mohol a mal;

- súd rozhodoval len o časti veci, keď nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR;

- napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a neobsahuje dostatočné odôvodnenie.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa , , , (1) Trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. (2) Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. (4) Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

5. Podľa a , (1) Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. (3) Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

6. Podľa , Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia .

7. Podľa Exekučného poriadku úč. do 31.03.2017, Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa , podľa a koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

9. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

10. Podľa , sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

11. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa , , (1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. (2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (vyšší súdny úradník) a musí ísť o uznesenie vyššieho súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá vyšší súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného splnomocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a o návrhu oprávneného na prerušenie konania. Toto rozhodnutie je vyšší súdny úradník oprávnený vydať na základe Z. z (), resp. . Sťažnosť bola podaná včas a oprávnenou osobou.

15. Z ustanovenia vyplýva, že daný zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. V ustanovení sú taxatívne uvedené dôvody zastavenia starej exekúcie s výnimkami uvedenými v citovaného zákona. Z aplikačnej praxe vyplýva, že najčastejším dôvodom zastavenia starej exekúcie je uplynutie rozhodnej doby ( ), kedy k zastaveniu tejto starej exekúcie dochádza ex lege, t. j. zo zákona, uplynutím rozhodnej doby, ak nejde o starú exekúciu uvedenú v ustanovení -g) .

17. Podľa v prípade zastavenia exekúcie je povinnosťou súdneho exekútora vyhotoviť upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor je zverejnený Slovenskou komorou exekútorov (ďalej aj „komora“ v príslušnom gramatickom tvare) po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na webovom sídle komory v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

18. Je potrebné uviesť, že pre prípad vyhotovenia upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so (napr. ak toto bolo vyhotovené predčasne alebo bez splnenia podmienok zákonných predpokladov pre zastavenie starej exekúcie) poskytuje uvedený zákon oprávnenému možnosť podať námietky.

19. V zmysle dôvodovej správy k ak oprávnený podá námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odôvodnene, súd týmto námietkam vyhovie tak, že

upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší a exekútor pokračuje vo vedení starej exekúcie. Ak boli podané námietky oneskorene alebo neboli splnené iné procesné podmienky pre podanie týchto námietok (neprípustné námietky), napr. z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie, procesnej subjektivity a pod., súd tieto námietky uznesením odmietne. Vecne neodôvodnené námietky (neunesenie bremena tvrdenia alebo dôkazného bremeno) súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach doručuje súd oprávnenému a exekútorovi, povinnému sa toto rozhodnutie nedoručuje.

20. Je teda zrejmé, že ak sú námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie dôvodné, súd toto upovedomenie zruší, čo spôsobí to, že v exekučnom konaní sa ďalej pokračuje, nakoľko exekúcia nespĺňa podmienky uvedené v , za splnenia ktorých dochádza k zastaveniu starej exekúcie ex lege. Námietky sú teda procesným nástrojom oprávneného, ktorý má možnosť uplatniť v prípade, ak má za to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so

21. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, pričom v zákonnej lehote na podanie námietok proti tomuto upovedomeniu podal oprávnený podanie nazvané „Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a proti paušálnym trovám“ zo dňa 15.06.2020.

22. Z obsahu predmetného podania oprávneného zo dňa 15.06.2020 možno vyvodiť, že námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie spočívajú v tom, že spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., nie je oprávneným v tomto exekučnom konaní ( hoci táto spoločnosť je v upovedomení o zastavení starej exekúcie uvedená ako oprávnený), nakoľko pohľadávky vymáhané v tomto konaní boli predmetom postúpenia na tretiu osobu ešte pred prijatím (čl. I., bod 1. uvedeného podania), že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na zaplatenie paušálnych trov neobsahuje náležitosti vyžadované v , najmä opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné (čl. I., bod 2. druhý odsek), ako i to, že z upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na zaplatenie paušálnych trov nie je zrejmé, prečo došlo k zastaveniu starej exekúcie, aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako nárok oprávneného exekútor vymáhal a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby (čl. I., bod 2. tretí odsek). V čl. I., bod 2. prvý odsek a body 3. a 4. sú uvedené námietky proti paušálnym trovám, kde oprávnený v podstate namieta, že súdny exekútor nemá, napriek ich uplatneniu, nárok na paušálne trovy, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií včas. Oprávnený tiež polemizuje o ústavnosti ustanovení , konkrétne ustanovení veta prvá v spojení s veta prvá , ako i v spojení s , ktoré sa týkajú paušálnych trov.

23. Je zrejmé, že oprávnený v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu nenamieta správnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia v bodoch 31.-33. týkajúce sa toho, že spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. je oprávneným v tomto exekučnom konaní, lebo zo strany súdu nebolo vydané uznesenie v zmysle § 37 ods. 5 Exekučného poriadku úč. do 31.03.2017, pretože nebol na súd podaný návrh podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku úč. do 31.03.2017. Aj napriek tomu, že tieto argumenty oprávnený nespochybňuje, súd považuje za potrebné k danej problematike uviesť, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 31.-33.. V spise sa totiž nenachádza návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného, pričom z oznámenia súdneho exekútora zo dňa 01.07.2020 je zrejmé, že ani on nemal vedomosť o postúpení pohľadávky na tretiu osobu. Keďže o pripustení zmeny účastníka súd rozhoduje výlučne na návrh, ktorý však v danom konaní nebol podaný, súd uzatvára, že súdny exekútor v upovedomení o zastavení starej exekúcie správne ako oprávneného označil spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s..

24. Oprávnený namietal, že z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného vymáhal a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného. Taktiež namietal, že upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú. Súd k daným argumentom uvádza, že zákonodarca v ustanovení stanovil, že súdni exekútori sú povinní len stručne opísať skutočnosti, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané súdnym exekútorom v tejto exekučnej veci obsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, a to v znení: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú

exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“. Pre úplnosť súd dodáva a v tomto smere odkazuje na webové sídlo komory, že formát, resp. celý obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie je v zmysle vytvorený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci s komorou, pričom komora tento vzor zverejnila na svojom webovom sídle, a teda je dostupný širokej verejnosti. Predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky náležitosti uvedené v . Súdny exekútor nemá povinnosť uvádzať náležitosti, ktoré nie sú uvedené v ustanovení , ako napríklad ako exekútor nárok vymáhal a prečo nebol nárok vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby, prípadne prečo v posledných 18-tich mesiacoch nevymohol ani 15 eur. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nebolo vydané v rozpore so zákonom, ak po obsahovej stránke nespĺňa predstavy oprávneného, ktoré sú nad rámec zákonného znenia.

Je potrebné uviesť, že súd nad činnosťou súdnych exekútorov nevykonáva kontrolu a ktorýkoľvek z účastníkov exekučného konania sa v priebehu konania môže obrátiť na komoru. Oprávnený sa kedykoľvek mohol u súdneho exekútora informovať na stav prebiehajúceho exekučného konania a ak oprávnený nebol spokojný s činnosťou súdneho exekútora (napr. ak v rámci exekučného konania súdny exekútor nevymohol ani len časť jeho pohľadávky a pod.), mohol v zmysle § 44 ods.10 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd vyhodnotil túto námietku oprávneného v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú.

25. Rovnako ako nedôvodnú súd vyhodnotil námietku oprávneného v sťažnosti ak tvrdí, že napadnuté uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi , keď zaťažuje účastníkov konania, spôsobuje neistotu a prispieva k rozmnožovaniu sporov. Tieto spory však žiadnym spôsobom bližšie neupresnil. Súd uvádza, že bol to práve oprávnený, ktorý podal námietky, resp. návrh, preto bolo potrebné o týchto rozhodnúť. Rozhodnutie o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starých exekúcií, proti paušálnym trovám resp. o návrhu na prerušenie konania neukladá nikomu novú povinnosť. Nie je jasné, čo oprávnený týmito argumentmi myslí. Rovnako nie je zrejmé, ako mohla byť napadnutým uznesením spôsobená neistota alebo ako mohlo dôjsť vydaním napadnutého uznesenia k rozmnoženiu sporov. Tieto všeobecné, ničím nepodložené tvrdenia oprávneného tak súd považoval za nespôsobilé zmeniť, resp. zrušiť napadnuté uznesenie.

26. Oprávnený v sťažnosti spochybnil nárok súdneho exekútora na paušálne trovy s odôvodnením, že exekúcia nebola včas zapísaná do Centrálneho registra exekúcií. Oprávnený to uviedol i v podaní zo dňa 15.06.2020, ktoré dokonca nazval „Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a proti paušálnym trovám“. Z obsahu napadnutého uznesenia je však zrejmé, že vyšší súdny úradník skúmal tento dôvod len vo vzťahu k námietkam proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Súd však konštatuje, že táto oprávneným vznesená námietka (bez ohľadu na to, či by bola správna alebo nie) by v žiadnom prípade nemala vplyv na upovedomenie o zastavení starej exekúcie v tom zmysle, že by toto mohlo byť zrušené. K zastaveniu starej exekúcie po splnení podmienok uvedených v by došlo bez ohľadu na to, či stará exekúcia bola alebo nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií. Podanie v tejto časti bolo teda potrebné podľa obsahu posúdiť ako námietku proti paušálnym trovám exekúcie, ktoré námietky však v zmysle veta druhá nie sú prípustné.

27. V ustanovení sa uvádzajú dva prípady, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Jedným z týchto prípadov je i to, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Uvedené ustanovenie však nemožno vykladať tak, že predmetný umožňuje súdu nepriznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych trov. Súdu totiž chýba zákonné ustanovenie, na základe ktorého by tak mohol rozhodnúť. Vo všeobecnosti, to, či je možné podať opravný prostriedok/námietky a voči čomu (rozhodnutie, upovedomenie o zastavení starej exekúcie a pod.), stanovuje výlučne zákon, a možnosť podať opravný prostriedok/námietky nemožno vyvodzovať výkladom ustanovenia pripúšťa námietky len voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a nie proti paušálnym trovám (zákon nerozlišuje, či sa jedná o námietky proti nároku na paušálne trovy alebo o námietky proti výške paušálnych trov). Ak by zákonodarca mienil pripustiť námietky vo vzťahu k nároku súdneho exekútora na paušálne trovy, prípadne k ich výške, bol by to explicitne (výslovne) vyjadril v výslovne stanovil tzv. objektívnu prípustnosť námietok výlučne proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie; nestanovuje, že by námietky (prípadne iný opravný prostriedok) boli prípustné

proti paušálnym trovám, prípadne len čo do nároku na náhradu paušálnych trov alebo čo do ich výšky. Naopak, zákon jednoznačne v ustanovení § 7 ods. 1 uvádza, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Na uvedené nemá vplyv ani včasnosť zápisu starej exekúcie do centrálneho registra exekúcii.

28. Len pre úplnosť súd v tejto súvislosti poukazuje aj na webovú stránku https://www.justice.gov.sk/ Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2624, kde pod bodom 9. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uvádza, že „Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné (§7 ods. 1). To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vytvára špecifický exekučný titul, ktorý sa svojou povahou podobá notárskej zápisnici [§ 45 ods. 2 písm. c) EP], keďže nemá vlastnosť právoplatnosti, ale len vykonateľnosti...“

29. Vo vzťahu k vytýkanej námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 22.10.2015, sp. zn. uviedol, že: „Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , , , ), najmä s ustanovením , v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.“ Vzhľadom k tomu, že v námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený dôvodil tým, že nie je oprávneným v tomto konaní vzhľadom na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu a tým, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v , s ktorými argumentmi sa vyšší súdny úradník náležite vysporiadal (viď body 31.-33., resp. 35. a 36. napadnutého odôvodnenia), súd považuje túto sťažnostnú námietku oprávneného za nedôvodnú a nespôsobilú zrušiť napadnuté uznesenie. 30. Z obsahu podania oprávneného zo dňa 15.06.2020 je teda zrejmé, že oprávnený podal tak námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako i proti paušálnym trovám, ktoré námietky proti paušálnym trovám však boli vyšším súdnym úradníkom posúdené ako námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Správne mal vyšší súdny úradník rozhodnúť tak, že námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie mal zamietnuť (ako nedôvodné) a námietky proti paušálnym trovám mal odmietnuť (z dôvodu ich neprípustnosti). V tomto smere je napadnuté uznesenie nesprávne, preto súd napadnuté uznesenie zmenil v zmysle v spojení s Exekučného poriadku úč. do 31.03.2017, veta druhá, tretia a , tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, čím napravil vyššie uvedené pochybenie vyššieho súdneho úradníka (výrok I.).

31. Podľa , súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.

32. Pokiaľ oprávnený vytýkal súdu, že nerozhodol o jeho podnete na podanie návrhu na Ústavný súd SR, k tomuto je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu vydať formálne rozhodnutie o nevyhovení takémuto podnetu. Z ustanovenia vyplýva, že ak by súd dospel k záveru o protiústavnosti právneho predpisu (možno aj na základe presvedčivých argumentov strany sporu/účastníka konania), reagoval by tak, že by podal návrh na Ústavný súd SR a následne by vydal uznesenie o prerušení konania v zmysle . V opačnej situácii, t. j. ak súd k takému záveru nedospel (a s argumentmi strany sporu/účastníka konania o protiústavnosti právnej normy sa nestotožnil), návrh na Ústavný súd SR nepodá a nebude dôvod na to, aby vydával uznesenie o prerušení konania - v takom prípade by prípadný návrh na prerušenie konania zamietol ( ). V danom prípade však oprávnený výslovne navrhol prerušiť konanie, pričom svoj návrh v podaní zo dňa 15.06.2020 precizoval okrem iného i v stati nazvanej „II. Podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“. Bolo teda správne, pokiaľ vyšší súdny úradník o tomto jeho návrhu na prerušenie konania rozhodol. Nebolo potrebné rozhodovať o podaní oprávneného zo dňa 15.06.2020 nazvaného „Podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“, o ktorom podnete je oprávnený zjavne presvedčený, že tento úzko súvisí s jeho návrhom na prerušenie konania, keďže v súvislosti s týmto jeho podnetom žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov. Vyšší súdny úradník preto nepochybil, ak o podnete oprávneného obsiahnutom v podaní zo dňa 15.06.2020 nerozhodol, čo ani nebolo dobre možné. Súd zároveň dáva do pozornosti, že v podaní zo dňa 15.06.2020 absentuje explicitný návrh

oprávneného, ako má súd rozhodnúť o tomto jeho podnete (čo ani nie je možné, nakoľko ako už bolo vyššie skonštatované, ak by sa súd stotožnil s podnetom oprávneného , podal by na Ústavný súd SR návrh a konanie by prerušil). Ak teda oprávnený nenavrhol súdu, ako má o jeho podnete rozhodnúť, nie je teda zrejmé, prečo žiada, aby o tom rozhodol súd bez toho, aby o to oprávnený žiadal.

33. Čo sa týka sťažnosti oprávneného proti rozhodnutiu, ktorým vyšší súdny úradník tunajšieho súdu zamietol jeho návrh na prerušenie konania súd uvádza, že nemá pochybnosti o protiústavnosti a nemieni iniciovať konanie o súlade právnych predpisov.

34. okrem iného upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa staré exekúcie zastavujú zo zákona (ex lege). Vo všeobecnosti, podmienky a dôvody zastavenia exekúcií či už rozhodnutím súdu alebo zo zákona upravuje Exekučný poriadok, ale aj iné zákony (napr. o konkurze a reštrukturalizácii - , resp. - ). Skutočnosť, že stanovuje podmienky, za splnenia ktorých sa konkrétne exekúcie zastavujú zo zákona a nie rozhodnutím súdu, a taktiež ani pre ďalšie dôvody uvádzané oprávneným, nepovažuje súd za rozporný s SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zastavením starej exekúcie nezaniká pohľadávka, staré exekúcie sa nezastavujú spätne, ale najskôr dňom účinnosti daného zákona, pričom zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci a oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o paušálne trovy, aj keď proti nim nie sú prípustné námietky, aj doposiaľ podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, existovala pre oprávnených hrozba znášania trov exekúcie v prípade jej zastavenia, dokonca vo výške skutočných trov, pričom vyhláškou bola stanovená aj minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady, vrátane zvýšenia odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty (ak je exekútor jej platiteľom). Z uvedených hľadísk nie je podľa názoru súdu retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok a ani právo na súdnu ochranu. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v súvislosti so ( napr. rozhodnutia sp. zn. -18, -18, -19, -18, -18, a pod. ) z ktorej vyplýva, že Ústavný súd SR sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami , pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konania o súladnosti zákona s SR, ale o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, tieto rozhodnutia dávajú náhľad na to, akým spôsobom Ústavný súd SR vníma v kontexte súladu s SR.

35. Z uvedených dôvodov súd nepodal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a následne neprerušil konanie. Sťažnosť oprávneného vo vzťahu k výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je nedôvodná a preto ju súd v zmysle v spojení s Exekučného poriadku úč. do 31.03.2017 zamietol (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.