Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12C-33-2020.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Subarea
12C/33/2020
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcov: 1. O. N., nar. XX.X.XXXX a 2. D. N., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom XXX XX P. nad D. č. XXX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Ul. Matice slovenskej č. 8, proti žalovaným: 1. O. F., rodená N., nezistený vlastník, toho času pobyt neznámy, 2. A. G., rodená N., nezistený vlastník, toho času pobyt neznámy, a 3. V. N., rodená N., nezistený vlastník, toho času pobyt neznámy (všetky žalované v 1. až 3. rade zastúpené Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdková 36), o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade voči žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou, zo dňa 16.11.2020, sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k.ú. P. nad D., parcely registra Y.: parcela č. XXX, záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XXX, záhrada o výmere XXX m2, parcela I. č. XX, záhrada o výmere XXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XX, parcely registra I., parcela č. XX/X, záhrada o výmere XX m2, a parcela č. XX/X, záhrada o výmere XX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a vyporiadal ich tak, že do vlastníctva žalobcov (ako BSM) prikáže nehnuteľnosti parcely registra Y., parcela č. XXX, záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XXX, záhrada o výmere XXX m2, parcely registra I., parcela č. XX, záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XX/X, záhrada o výmere XX m2, a parcela č. XX/X, záhrada o výmere XX m2, v k.ú. P. nad D., s tým, že z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 1. rade sumu 413,30 eur, žalovanej v 2. rade sumu 413,30 eur a žalovanej v 3. rade sumu 619,90 eur, všetky žalované v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36.
2. V žalobe žalobcovia označili žalované len ich menom a priezviskom, s tým, že ide o nezistených vlastníkov, ktorých pobyt nie je toho času známy.
3. Žalobcovia k žalobe pripojili viacero listinných dôkazov, osobitne výpisy z listu vlastníctva č. XX a XXXX, pre k.ú. P. nad D., z ktorých písomností je zrejmé, že žalované sú v katastri nehnuteľnosti vedené ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností.
4. Z listu vlastníctva č. XXX a listu vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. P. nad D., mal súd zistené, že nehnuteľnosti tam zapísané nadobudli žalované v 1. a 2. rade titulom ,,W. č.d. X/XXXX“.
5. Zisťujúc procesnú spôsobilosť všetkých žalovaných v konaní, súd oslovil Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor so sídlom v Prievidzi (č.l. 41), ktorý predložil súdu ďalšie listinné dôkazy (založené v spise na č.l. 43-59), a súčasne oznámil (č.l. 42), že dedičstvo č.d. 1/1917 sa v pozemkovej knihe
Okresného úradu Prievidza nenachádza. Podľa pozemnoknižnej vložky č. 99 (č.l. 54) však mal súd zistené, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli žalované v 1. a 3. rade právnym titulom dedenia dňom 1.1.1917. Z pozemnoknižnej vložky č. 419 (časť B.Vlastníctvo) mal zas súd preukázané, že tam uvedené nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalované v 1., 2. a 3. rade titulom dedenia na 9/10 svojho podielu 17.5.1909 č. XXXX a na 1/10 podielu 1.1.1917. Žalované v 1. a 2. rade boli v tom čase (už v roku 1909) plnoleté a žalovaná v 3. rade maloletá (č.l. 56).
6. Podľa oznámenia Štátneho archívu v Trenčíne, Archív Bojnice (č.l. 62), sa listiny č.d. v ich archíve nenachádzajú. Registre č.d. uložené v archíve sú od roku 1924. Pod dedičskou zápisnicou 1/1917 je uvedený F. U..
7. Z podania právneho zástupcu žalobcov, zo dňa 22.2.2021, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 26.2.2021, okrem iného vyplýva, že žalovaná v 1. a v 2. rade boli identifikované v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5C 320/70. Z pripojeného rozsudku, č.k. 5C 320/70-11, zo dňa 28.1.1971 a návrhu v predmetnej veci (č.l. 71) mal súd preukázané, že žalované v 1. a 2. rade vystupovali aj v konaní pred tunajším súdom pod sp.zn. 5C 320/70, a to ako žalované v 2. a 3. rade, pričom žalovaná v 1. rade, O. F., má aj v záhlaví vyššie uvedeného rozsudku dátum narodenia XX.XX.XXXX, s tým, že v tom čase bola na neznámom mieste v USA a žalovaná v 2. rade, A. G., má v záhlaví vyššie uvedeného rozsudku dátum narodenia XX.XX.XXXX, s tým, že v tom čase bola na neznámom mieste vo Francúzsku. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov v tomto konaní, obe žalované niekedy v 20-tych alebo 30-tych rokoch minulého storočia vycestovali do zahraničia za prácou.
8. Z vyššie uvedených zistení tunajšieho súdu potom vyplynulo, že ku dňu podania žaloby na súd v predmetnej veci (16.11.2020) by mala žalovaná v 1. rade takmer 132 rokov, žalovaná v 2. rade takmer 125 rokov a žalovaná v 3. rade, keďže už 17.5.1909 ako maloletá dedila a teda v tom čase už žila, viac ako 111 rokov.
9. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Ak súd zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný, alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
13. Zákon priznáva spôsobilosť byť stranou sporu (účastníkom konania) v zásade každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, a výnimočne v osobitných prípadoch aj tomu, kto by inak spôsobilosť nemal. Spôsobilosť byť stranou sporu zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zásade narodením, ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou.
14. Ak určitá „osoba“ už v čase podania žaloby nemá spôsobilosť byť stranou sporu, tento nedostatok nie je možné dodatočne odstrániť (po podaní žaloby), nakoľko nedošlo k účinnému podaniu žaloby, a to bez zreteľa na to, na akej strane takýto subjekt vystupuje. Pokiaľ v čase podania žaloby ten, kto je označený za stranu sporu nežil, nie sú s podaním žaloby spojené hmotnoprávne účinky podania žaloby. Ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.
15. V danom prípade žalobca v spore označil na strane žalovaných fyzické osoby, ktoré v čase podania žaloby boli nepochybne osobami zomrelými. Je úplne vylúčené, aby v čase podania žaloby na súd v tejto veci boli žalované nažive, pretože 132, resp. 125 rokov sa dožiť nemohli. Je možné tiež s určitosťou konštatovať, že ani žalovaná v 3. rade, vzhľadom na to, že by musela mať 111 rokov, už nežije.
16. Treba tiež uviesť, že označenie Slovenského pozemkového fondu za zástupcu aspoň menom a priezviskom identifikovaného vlastníka prichádza do úvahy len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ust. čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z. v znení noviel, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú, čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a vykazujú znak ich neznámosti (neznámosť adresy ich bydliska), čím vlastne dochádza k naplneniu zmyslu a účelu inštitútu neznámeho vlastníka a jeho zastupovanie na to určeným zákonným subjektom (Slovenský pozemkový fond), ktorým sa sledovalo odstránenie problému komunikácie s takýmito vlastníkmi a ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku (viď uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27Co/162/2018-942, zo dňa 29.11.2018).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a závery súdu (body 12 až 16 odôvodnenia rozsudku), súd konanie zastavil.
18. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
22. Podľa názoru súdu, žalobca zavinil zastavenie konania a to tým, že pred podaním žaloby mal, resp. mal mať vedomosť, že žalované nemajú procesnú subjektivitu, a napriek tomu vyvolal konanie, ktoré bolo postihnuté nedostatkom procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť a súd musel konanie zastaviť. Súd by mal preto podľa § 256 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovaným. Tie však stratili procesnú subjektivitu ešte pred začatím konania a preto im v súvislosti s ním nemohli vzniknúť žiadne trovy. Aplikáciou ustanovenie § 256 ods. 1 a contrario a za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP, súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).