Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-32-2021.pdf
PDF · 76.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného M. Š., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. júla 2021 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný M. Š., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom N. XXX, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý,
že dňa 02.01.2021 v popoludňajších hodinách v katastrálnom území obce N., okres Rožňava, v lokalite zv. Fiľakovo, v lesnom poraste č. 260 01, na parcele registra „C“ č. 609, bez povolenia motorovou pílou vypílil a odcudzil 1 ks stajaceho stromu smrek s drevnou hmotou v objeme 4,47 m3, čím poškodeným Lesom Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica, Odštepný závod Rožňava, IČO: XXXXXXXX, spôsobil škodu vo výške 211,66 €, a toho konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/28/2020 zo dňa 27.03.2020, právoplatným dňa 23.05.2020, bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou je drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, a uvedený čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 312/2020 Z. z. a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. l), n) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodeným Lesom SR, š.p., generálne riaditeľstvo Banská Bystrica, Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO:
XXXXXXXX, zastúpeným splnomocneným zástupcom R.. V. K., zvyšok spôsobenej škody vo výške 111,66 € (stojedenásť eur a šesťdesiatšesť centov).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej sa k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, v podstate v celom rozsahu priznal a jeho spáchanie popísal tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval, poukázal na to, že sa s poškodeným dohodli na úhrade spôsobenej škody v splátkach, avšak do podania obžaloby uhradil len časť spôsobenej škody.
Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný úmyselným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, pričom takouto vecou je drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku. Okrem toho tento čin spáchal napriek tomu, že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Tým naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane majetku.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, obec neprejednávala doposiaľ jeho správanie komisiou na ochranu verejného poriadku. Toho času nikde nepracuje. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný pre majetkovo trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 27.03.2020, ktorý mu bol pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 23.05.2020. Z evidencie priestupkov vyplýva, že obvinený sa dopustil viacerých priestupkov z toho v štyroch prípadoch majetkovej povahy.
Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona ustanovenie ods. 1 (ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na 2 poľahčujúce okolnosti - obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n) a podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na nasledovné skutočnosti:
Ako bolo uvedené obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný pre trestnú činnosť rovnakej povahy. Ani stupňovanie sankcií od najmiernejšej k prísnejšej nemalo na obžalovaného dostatočný prevýchovný účinok a podľa názoru súdu nesplnili účel trestu, ktorý predvída trestný zákon. Obžalovaný totiž v
priebehu plynutia skúšobnej doby spáchal ďalší úmyselný trestný čin rovnakej povahy. Okrem toho jeho osobu charakterizujú aj priestupky, ktorých sa dopúšťa a to v značnej miere opäť majetkovej povahy. Toho času nikde nepracuje a nemá pravidelný finančný príjem na zabezpečenie jeho osobných potrieb. Na základe všetkých týchto skutočností s prihliadnutím aj na okolnosti prípadu (obžalovaný vyrúbal vysoký a zdravý strom vyššej hodnoty) súd dospel k záveru, že jedine nepodmienečným trestom odňatia slobody je možné zabezpečiť účel trestu a dostatočnú prevýchovu obžalovaného, ktoré predvída trestný zákon. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s tým, že ho vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym trestom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Zároveň súd obžalovanému uložiť povinnosť uhradiť poškodeným Lesom SR zvyšok spôsobenej škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.