Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Csp-41-2020.pdf
PDF · 75.94 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/41/2020
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, AK so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: neb. B. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX, o zaplatenie 653,82 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola elektronicky dňa 18.08.2020 postúpená žaloba z upomínacieho súdu Banská Bystrica, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 653,82 eura s príslušenstvom.
2. Súd pri lustrácii pobytu žalovaného v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný dňa 22.01.2021 zomrel, ku ktorej skutočnosti došlo po podaní žaloby.
3. Ďalej súd zistil, že dedičské konanie po neb. B. E. (žalovaný), ktoré sa vedie pod sp.zn.12D/39/2021 nebolo doposiaľ právoplatne skončené.
4. Na výzvu súdu súdna komisárka doručila vyjadrenie, v ktorom uviedla, že poručiteľ (žalovaný) zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Dedičkou po ňom v prvej skupine je jediné dieťa poručiteľa - dcéra P. E., ktorá po poučení podľa § 189 CMP a podľa § 463 až 467, § 469 a § 484 Občianskeho zákonníka vyhlásila, že dedičstvo po poručiteľovi odmieta, je spôsobilá dediť a započítanie neprichádza do úvahy. Dedičia z ostatných dedičských skupín podľa zistení súdnej komisárky neprichádzali do úvahy. Súdna komisárka ďalej uviedla, že na základe uvedeného a po zistení hodnoty nehnuteľnosti rodinného domu sa bude pojednávať s tým, že majetok sa ponúkne ako odúmrť štátu, ktorý sa rozhodne, či pozostalostný majetok prijme alebo navrhne likvidáciu dedičstva.
5. Uvedené skutočnosti boli oznámené aj právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý následne zobral žalobu v celom rozsahu späť.
6. S prihliadnutím na späťvzatie žaloby okresný súd rozhodol o zastavení konania, a to aj napriek tomu, že dedičské konanie nie je ešte právoplatne skončené. Okresný súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca na podanej žalobe už netrvá, nie je dôvod k tomu, aby súd ďalej čakal na výsledok dedičského konania po žalovanom, v ktorom podľa oznámenia súdnej komisárky navyše jediná dedička prichádzajúca do úvahy dedičstvo odmietla, čo má za následok, že žalovaný zomrel bez zanechania dedičov, keďže štát (v prípade, ak by mu dedičstvo pripadlo ako odúmrť) nemožno považovať za dediča.
7. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
8. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 63 ods.1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
10. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len „ procesné podmienky “ ).
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 7 zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
14. Podľa § 8 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
15. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zásade narodením. Výnimočne túto spôsobilosť môže nadobudnúť aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikne okamihom smrti fyzickej osoby. Pre konanie je rozhodné, či osoba označená ako strana sporu mala spôsobilosť v čase, keď bol podaný návrh, prípadne či táto osoba spôsobilosť byť stranou sporu nestratila počas konania.
16. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že označený žalovaný v priebehu konania v dôsledku smrti stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, teda nemá ani procesnú subjektivitu. V prípade, ak by zo strany žalobcu nedošlo k späťvzatiu žaloby, súd by v súlade s citovanou zákonnou úpravou CSP posudzoval, či je potrebné toto konanie zastaviť, resp. či v ňom možno pokračovať a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 470 ods. 1 OZ, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
17. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, čo znamená, že vstupuje nielen do jeho práv, ale zároveň aj do povinnosti poručiteľa.
18. Z dedičského konania po nebohom žalovanom, hoci nie je doposiaľ právoplatne skončené, je už ale zrejmé, že jediná dedička, ktorá prichádzala do úvahy ako právny nástupca po neb. žalovanom dedičstvo odmietla a to pripadne štátu ako odúmrť, ktorý nemá možnosť dedičstvo odmietnuť, avšak zároveň sa nestáva právnym nástupcom žalovaného v zmysle, že by vstúpil do práv a povinností poručiteľa univerzálnou sukcesiou a teda by mohol v tomto konaní vystupovať namiesto nebohého žalovaného ako strana sporu. Z uvedeného dôvodu tak v konaní nastal nedostatok podmienky konania
- neexistencia druhej strany sporu, ktorý nedostatok nemožno odstrániť a s prihliadnutím na predbežné výsledky dedičského konania súd zároveň nemohol ani rozhodnúť o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalovaného, pretože ich niet.
19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
20. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Keďže žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, nebolo potrebné postupovať podľa citovaných ustanovení týkajúcich sa podmienok konania, ale súd konanie zastavil práve z dôvodu dispozičného úkonu žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemá právneho nástupcu, rozhodnutie bude doručované len právnemu zástupcovi žalobcu.
23. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Žalobca zobral žalobu späť v dôsledku predbežných výsledkov dedičského konania svedčiacich tomu, že žalovaný nemá právneho nástupcu. Z uvedeného možno mať zato, že zastavenie konania nezavinila žiadna strana sporu. Súd preto s prihliadnutím na túto špecifickú procesnú situáciu o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP a teda nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane sporu.
26. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku súd rozhodne samostatným uznesením, rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.