Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-10-2020.pdf
PDF · 417.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní pred samosudcom Mgr. Ivanom Matelom konanom dňa 23. 07. 2021 v Pezinku takto
rozhodol:
obžalovaný L.. L. O.
nar. XX. XX. XXXX v M. Ľ., trvalé bydlisko Y. XXXX/XX, N., príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Vojenský útvar XXXX B., národnosti slovenskej, ženatý
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/1 Gv 144/19/1000-9, zo dňa 27. 03. 2020, pre skutok kvalifikovaný ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že 7. apríla 2019 v čase medzi 22.00 h až 23.00 h v miestnosti stálej služby na Obvodnom oddelení Policajného zboru O.Ľ. R. ponúkol službukonajúcim príslušníkom Policajného zboru I.. B. X. a M.. X. N. finančnú hotovosť vo výške po 50 eur každému za to, aby v súvislosti s objasňovaním priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pod č. ORPZ-KS-OPP9-22/2019-P, ktorého sa mal dopustiť L. O., upustili od dokumentovania tohto priestupku a prepustili ho zo zaistenia, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal na Špecializovaný trestný súd dňa 27. 03. 2020 obžalobu pod sp. zn. VII/1 Gv 144/19/1000-9 na obvineného L.. L. O. pre skutok kvalifikovaný ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že 7. apríla 2019 v čase medzi 22.00 h až 23.00 h v miestnosti stálej služby na Obvodnom oddelení Policajného zboru O. R. ponúkol službukonajúcim príslušníkom Policajného zboru I.B.. B. X. a M.. X. N. finančnú hotovosť vo výške po 50 eur každému za to, aby v súvislosti s objasňovaním priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pod č. ORPZ-KS-OPP9-22/2019-P, ktorého sa mal dopustiť L. O., upustili od dokumentovania tohto priestupku a prepustili ho zo zaistenia.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L.. L. O., výsluchom svedkov I.. B. X., M.. X. N., W.. R.. G. W., W.. R.. Z. L., E. O., listinnými dôkazmi a vecným dôkazom.
Obžalovaný L.. L. O. na hlavnom pojednávaní v rámci vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že je nevinný. V samostatnej časti výpovede obžalovaný vypovedal, že pracuje 22 rokov ako profesionálny vojak slovenskej armády u výsadkového vojska - prápor R. B..
Za celý život nemal záznam ani priestupok. 10 rokov spolupracuje s Policajným zborom a organizuje výcviky PPÚ, ZVJS a ich jednotky, posledne bol nasadený ako styčný dôstojník na KR PZ v N.R., s políciou má nadštandardný vzťah. 07. 04. 2019 absolvoval futbalový zápas, po ktorom sa odobrali celé mužstvo do pizzerie R., popíjali pivo, on sa odobral k barovému pultu a požiadal čašníčku, nech mu naleje nejaké poldecá pre neho aj chlapcov a ona mu arogantne povedala, že mu nenaleje, že je opitý. Na to jej obvinený niečo vulgárne povedal, za čo sa veľmi hanbí a ospravedlňuje, že sa tak zachoval voči žene. Na to ona išla pre svojho partnera alebo priateľa, ktorý, len čo vošiel do miestnosti, povedal obžalovanému, že ho dá do cely predbežného zadržania (ďalej aj len „CPZ“), lebo tam robí bordel, na čo sa obžalovaný len usmial, nepovažoval to za vážny výstup, lebo v tej dobe ešte netušil, že ten priateľ
- pán Z. je policajt v civile, ktorý zavolal hliadku. Ešte predtým sa obžalovaný s kamarátom dohodli, že to nemá význam, že nech kamarát volá taxík, ktorý prišiel asi minútu po hliadke. Policajná hliadka vystúpila, pán Z. im išiel naproti, začali si tykať, bolo jasné, že ich veľmi dobre pozná, podľa názoru obžalovaného s pánom X. má bližší ako len kolegiálny alebo kamarátsky vzťah, sú nejaká rodina. Na to prišla hliadka k obžalovanému, žiadali od neho doklad totožnosti, na čo im slušne hovoril, že žiadny doklad totožnosti pri sebe nemá, zabudol si ho doma. Hliadka s ním normálne komunikovala, on mal ruky pri sebe, na to ho pán Z. obišiel, zozadu na neho skočil, hodil ho na zem, spútali ho a stále dookola vrieskal „dajte ho do CPZ-ky“. Obžalovaný stále nechápal, o čo ide, vo výpovediach to policajti hrali na to, že bol útočný. Po predvedení na OO PZ O. R. obžalovaného spútaného posadili na lavičku, pán X. bol pri počítači, vypisoval priestupkový spis, overoval totožnosť obžalovaného - lustroval ho, vedľa sedel pán N.. Po celý čas, čo bol obžalovaný na obvodnom oddelení, nepadlo ani jediné slovo ohľadom korupcie, resp. nejakých peňazí. Takúto vec nepripúšťa. Bolo tam aj niekoľko telefonátov s operačným dôstojníkom, ani tam nepadlo žiadne slovíčko o korupcii alebo že by im núkal peniaze za to, že ho zobrali na oddelenie. Tiež nie je pravda, že pán X. mu mal čítať nejaký paragraf, o takýchto veciach tam nepadlo ani slovo. Obžalovaný začal byť po nejakom čase nervózny, lebo mal doma ženu na rizikovom tehotenstve v poslednom štádiu, ktorá o ňom nič nevedela. Po tomto písaní pána X. za prítomnosti pána N. bola privolaná zase cez operačného dôstojníka hliadka PMJ (Pohotovostná motorizovaná jednotka), ktorá ho odviezla na vyšetrenie pred umiestnením do CPZ. Po prepustení z CPZ mu manželka objasnila, že s príslušníkmi Policajného zboru (ďalej aj len „PZ“) volala asi trikrát a bolo jej povedané, že nevedel preukázať svoju totožnosť, že slovne útočil, a že bol agresívnejší. Príslušník, ktorý volal s manželkou, podotkol, že môže využiť právne zastúpenie, čoho sa manželka chytila, že pri výsluchu chce byť prítomný advokát obžalovaného, na čo bol obžalovaný do desiatich minút prepustený z CPZ aj bez jeho výpovede, čo mali spísať ešte pred jeho prepustením. Manželka kontaktovala právneho zástupcu, následne volala obžalovanému a ten jej oznámil, že už je prepustený aj bez výpovede. Na to sa išli poradiť s právnym zástupcom. Keď prišiel obžalovaný domov, volal mu zástupca náčelníka oddelenia O. R., ktorý obžalovaného ubezpečoval, že „á, však sa nič nestalo, však vy ste vlastne nič neurobili, však je to len priestupok, však z toho nič nebudete mať“ a takto veľmi zľahčoval situáciu. Na to mu obžalovaný povedal, že zvažuje podanie na inšpekciu PZ na celkové preverenie zákroku príslušníkov PZ. Na to mu zástupca náčelníka povedal, že aby nebol taký, „veď však sme kolegovia, však si nebudeme robiť zle“. Po obvinení sa obžalovaný dozvedel, že to bol spúšťač celej vykonštruovanej korupcie. Na inšpekciu v tom čase nič nedal, lebo sa potreboval venovať rodine a práci a nie chodiť po výsluchoch inšpekcie PZ. Podľa neho bol pán N. vtiahnutý do korupcie, o ktorej nemal žiadnu šajnu, ani o pripravovanom dokumente vyhotovenom pánom X. a následne prevládla kolegialita, už teraz svedčí pánovi X.. Obžalovaný má 4 deti a ani pri pôrode nedal lekárovi čokoládu, je proti takýmto praktikám, je na ne alergický. Celá vec ovplyvnila jeho finančnú situáciu, keďže od novembra 2019 je mimo službu na 50%. Na otázky prokurátora obžalovaný odpovedal, že v pizzerii vypil 3 pivá, na ihrisku 2 poldeci. Z CPZ bol prepustený cca o 12-tej v zlom stave - nevyspatý, maximálne unavený.
Na OO PZ O. R. so službukonajúcim policajtom X. a N. komunikoval, dookola omieľal, že kedy ho pustia, že má doma manželku v rizikovom tehotenstve, oni nepovedali na to nič, nechceli s ním nadväzovať rozhovor. Nevie meno príslušníka PZ, od ktorého sa jeho manželka dozvedela, že obžalovaný je na polícii. Na otázku, prečo doteraz obžalovaný nevypovedal o dnes uvedených skutočnostiach, obžalovaný uviedol, že sa nevie vyjadriť, ale využil svoje právo nevypovedať. Právny zástupca, ktorého chcela jeho manželka kontaktovať je pán B., komunikovala s ním, išla za ním do kancelárie, ale medzitým už bol obžalovaný prepustený, tak jej volal, že už právneho zástupcu netreba. Obžalovaný nevie, kedy mal byť vypracovaný úradný záznam, ktorý vyhotovil pán X., ale podľa toho, čo vie, tak určite nebol vypracovaný v ten deň. Na otázky obhajcu obžalovaný odpovedal, že určite nemá vedomosť, že by k vypracovaniu sporného úradného záznamu došlo počas jeho zadržania na OO PZ O. R.. Obžalovaný nebol účastný akejkoľvek komunikácie medzi príslušníkmi PZ ohľadne údajného korupčného konania. V čase, keď obžalovaného odovzdávali hliadke na predvedenie do CPZ, sa žiadny z členov hliadky nezmienil o údajnom korupčnom konaní. Na otázky samosudcu obžalovaný odpovedal, že súbežne s týmto konaním bol trestne stíhaný aj za útok na verejného činiteľa, obžalovaný mal útočiť na hliadku PZ, ktorý sa mal stať pri policajnom zákroku pred pizzeriou R. dňa 07. 04. 2019. Vec bola postúpená ako priestupok na prejednanie veliteľovi obžalovaného B.. R.. X. H., ktorý ju vyriešil napomenutím. Od svedkov prítomných pri incidente sa mal obžalovaný na druhý deň dozvedieť, že pán Z. je policajt. Obžalovaný nevie, z akého titulu sa pán Z. podieľal na policajnom zákroku, pred ním sa obžalovanému nijako nepreukázal, len na neho zozadu skočil a potom mu policajti za vzájomnej súčinnosti dali putá. Aby si sám ľahol obžalovaný na zem, vyzvaný nebol. Policajný zákrok mohol byť vykonaný z dôvodu, že od momentu, keď mu pán Z. povedal, že dá obžalovaného do CPZ, sa verbálne napádali, fyzicky nie. Policajtom sa obžalovaný počas zákroku nevyhrážal, ani počas prešetrovania priestupku neprezentoval svoju dôležitosť. Na OO PZ O. R. bol celý čas pripútaný až po odovzdanie do CPZ. Policajti sedeli v kancelárii, obžalovaný sedel na chodbe, veľa spolu nenarozprávali, len chceli vedieť obžalovaného údaje, asi, aby ho mohli vylustrovať. Nemá vedomosť, že by ho vyťažovali k priestupku. To, že nespisovali úradný záznam, sa obžalovaný len domnieva. Počas prejednávania priestupku obžalovaný odmietol vyšetrenie krvi na alkohol, aj fúkať odmietol, záznam o dychovej skúške je asi z času pred prepustením z CPZ. Počas dokumentovania priestupku obžalovaný policajtov o nič neprosil, ničím sa im nevyhrážal, uznáva, že bol nervózny, a preto sa len dookola pýtal, kedy ho pustia. To, čo je uvedené v jeho priestupkovom spise, obžalovaného dosť zaráža. Pán X. venoval dosť času, aby o obžalovanom napísal obsiahly materiál, ale ani jednou vetičkou nebola spomenutá nijaká korupcia. V CPZ bol obžalovaný približne do 12.00 hod. dňa 08. 04. 2019. Pred prepustením z CPZ obžalovanému nebolo oznámené nič ohľadom jeho korupčného správania. Prišli za ním dvaja uniformovaní policajti, mená ani útvar nevie, vošli spolu do vypočúvacej miestnosti, kde jeden nevedel zapnúť počítač a druhý zase nemal pero, tak mu povedali, že „tak ste voľný“, to bolo celé vypočutie. Zástupca riaditeľa OO PZ O. R. mal obžalovaného kontaktovať cca o 14.00 hod. po prepustení obžalovaného z CPZ a jemu oznámil, že zvažuje podanie na inšpekciu. Ten obžalovanému povedal, či by nebol taký dobrý, aby to nerobil, že však sú kolegovia, no a nakoniec to obžalovaný ani neurobil. Tento telefonický hovor vie obžalovaný dokázať len tak, že pri ňom bola prítomná jeho manželka. Toho, že to obžalovaný dá na inšpekciu, si obžalovaný myslí, že sa obával pán X. alebo dakto, a tak sa začal ten nejaký obranný mechanizmus. Prvýkrát sa obžalovaný dozvedel o tom, že sa mal dopustiť korupčného správania, v septembri roku 2019, keď mu prišiel papier z NAKA. Iná súvisiaca trestná vec obžalovaného - útok na verejného činiteľa bola vyšetrovaná OR PZ Košice - okolie pod ČVS: ORP-390/1-VYS-KS-2019 a obžalovaný si už nespomína, či sa ho vo výsluchu niekto pýtal aj na jeho korupčné správanie, ktoré je predmetom v súčasnosti prejednávanej trestnej veci. Vo výpovediach svedkov X. a N. si obžalovaný myslí, že už táto zmienka bola. Na otázku prokurátora, či vie obžalovaný vysvetliť rozpor vo svojej výpovedi, keď v spontánnej časti uviedol, že nemá vedomosť, že pán X. až dodatočne vypracoval úradný záznam a následne sa nevedel
vyjadriť, či má túto vedomosť, obžalovaný odpovedal, že možno sa zle vyjadruje, ale bol to jeho logický úsudok vyplývajúci z toho, že keď ho prepúšťali z OO PZ a CPZ a zástupca riaditeľa mu volal, že urobil priestupok, pochybuje, že by pri tom nepočul ani raz nejaké podozrenie, že by sa korupčne správal. Preto si myslí, že ten úradný záznam dovtedy vypracovaný nebol, a že bol vypracovaný až potom, keď sa obžalovaný vyjadril zástupcovi OO PZ, že zvažuje inšpekciu. Podľa obžalovaného sa to začalo diať až vtedy.
Po výsluchu svedkyne E. O. súd pokračoval vo výsluchu obžalovaného k obsahu jej výpovede, najmä k zraneniam obžalovaného, ktoré mal utrpieť počas policajného zákroku dňa 07. 04. 2019 pred pizzeriou R. v obci W. R. a na OO PZ O. R., pričom obžalovaný uviedol, že keď nabehla hliadka s vozidlom, Z. tam kričal „zatknite ho, dneska ho zničíte“, celý čas ich tam burcoval, hecoval a Z. z toho robil šou. Keď si hliadka od neho pýtala doklady, tak im povedal, že ich nemá, že si ich zabudol doma, a že nevie preukázať svoju totožnosť. Z. tam celý čas vrieskal, komunikoval s hliadkou, tykal si najmä s X., ale i s obidvoma, X. dával príkazy, inštruoval ich celý čas. Nakoniec sa X. rozhodol, že mu dajú putá, Z. na neho zozadu skočil, zhodili ho na zem, oni dvaja (policajti) sa nejako pošmykli, spadli na zem, no hneď sa aj postavili, a keď už obžalovaný sedel na chodníku, X. ho spodnou časťou chodidla trafil, no a Z. celý čas kričal „ten človek skončí v CPZ-ke, ťa zničím“. Na policajnom oddelení mal obžalovaný, hoci spútaný, voľný pohyb po chodbičke, už bol aj trošku nervózny, potreboval ísť domov, že má manželku v rizikovom tehotenstve v ôsmom mesiaci, že im tu velí nejaký človek v civile, obžalovaný nemal šajnu, že on je policajt..... to mu povedal predseda klubu M. pri pizzerii R., že ten človek je policajt, že sú tam s ním v dedine problémy. Na policajnom oddelení bol obžalovaný kľudný, tam dostal ešte dva údery s tým, že ho ťahali celý čas po zemi, ale hlavne ten úder do hlavy spodnou časťou chodidla pred pizzeriou nechápal. Na policajný útvar prišla aj PMJ - dvaja príslušníci, tí úplne nechápali, pozerali, kývali hlavami..... To, čo uvádzala svedkyňa - manželka obžalovaného, je pravda, po tomto incidente bol obžalovaný na ošetrení v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura na Rastislavovej ulici na úrazovej chirurgii, kde ako pôvod zranení uviedol to, že bol riešený policajnou hliadkou, potom následne bol PN, bol u svojho lekára v kasárňach, hneď potom išiel za nadriadeným, kde celú skutočnosť dopodrobna nahlásil. Na otázky prokurátora obžalovaný potvrdil, že mal byť kopnutý nohou do tváre pánom X. už v čase, keď sedel spútaný pred pizzeriou, kde ho zatýkali. Intenzitu kopnutia do tváre obžalovaný opísať nevedel..... mal hematóm, ale dostal už aj horšie. Po kopnutí ho zdvihli a ťahali do auta. Na OO PZ dostal ešte kolenom do chrbta, ale na ostatné si už s odstupom času nespomína. S manželkou ten prípad nie, že riešia, ale konštatujú, už rok a pol je to v nich, stále sa rozprávajú, včera sa zaujímala o to, ako to prebieha na súde, lebo prvýkrát v živote išla na súd, rozprávali sa cca 15-20 minút o tomto, aj ženské veci, že ide „do sveta“. Na vyšetrení pred umiestnením do CPZ mu zmerali tlak, tep, klasická prehliadka, bol tam pán X. a dvaja príslušníci PMJ, tam konštatovali, že mal mierne vypité ako normálny bežný človek. Pán doktor s ním nekomunikoval. Zranenia vzniknuté kopnutím do tváre obžalovaného nebolo zo strany lekára pred umiestnením do CPZ nijako riešené. Samosudca po nepripustení otázky prokurátora na obžalovaného konštatoval, že si počas výsluchu svedkyne O. všimol očný kontakt obžalovaného so svedkyňou, keď začala vypovedať o okolnostiach napadnutia obžalovaného zo strany policajnej hliadky neprimeraným spôsobom, že jej naznačoval, že „nie“, ale ona aj tak vypovedala, čo sama o veci vie v zmysle zákonnej povinnosti svedka. Na otázky samosudcu obžalovaný vysvetlil, že jeho doterajší spôsob obhajoby, hoci ho pred súdom doposiaľ nekonkretizoval, t. j. prečo sa mohli príslušníci PZ obávať jeho podania na inšpekciu MV SR, bol postavený na neprimeranosti zákroku príslušníkov PZ, ktorý, okrem iného, vzhliadol aj v tom, ako tvrdo bol vykonaný zákrok voči jeho osobe, na celkovom priebehu zákroku a na tom, že bezdôvodne skončil v CPZ. Toto všetko bolo pre neho neuveriteľné.
Svedok I.. B. X. v samostatnej časti výpovede uviedol, že boli vyslaní operačným strediskom na preverenie udalosti do obce W. R., do miestneho baru, kde malo dochádzať k hrubému správaniu zákazníka - pána O.. Keď pána O. zbadali pri vchodových dverách, niečo vykrikoval smerom dovnútra baru. Svedok k obžalovanému pristúpil, vyzval ho ako hliadka polície, obžalovaný sa otočil, bol zjavne pod vplyvom alkoholu a povedal svedkovi: „Čo tu robíš, ty kokot? Choď preč.“
Následne ho svedok opakovane vyzval na preukázanie totožnosti, čo obžalovaný odmietal, zvyšoval na nich hlas, bol agresívny, na výzvy nereagoval, znižoval česť a vážnosť svedkovej osoby, domáhal sa návratu do baru, lebo chcel ísť piť. Keď obžalovaný do svedka dvakrát sotil, vykonali zákrok a eskortovali ho na útvar, kde boli spracovávané písomnosti k odmietnutiu preukázania totožnosti a priestupku na úseku verejného poriadku. Počas dokumentovania sa obžalovaný neustále správal hrubo, bol drzý, vykrikoval, svoju totožnosť nadiktoval a lustráciou bola potvrdená. Počas dokumentovania pán O. vstúpil do miestnosti stálej služby, kde bol svedok a jeho kolega N. a doslova povedal, svedok cituje: „dám vám po 50 eur, ak papiere skartujete a pustíte ma domov“, na čo ho svedok vyzval, aby si situáciu nezhoršoval, lebo sa môže dopúšťať trestného činu podplácania. Pán O. s tým prestal a už v tom nepokračoval. Po zadokumentovaní a nahodení veci do systémov bol obžalovaný za prítomnosti druhej hliadky eskortovaný na lekárske ošetrenie a následne dodaný do cely predbežného zaistenia. Po príchode z N. a nastúpení svedkovho nadriadeného - riaditeľa pána W. ho svedok informoval o skutočnostiach a ten svedkovi prikázal napísať úradný záznam, ktorý svedok napísal po službe (08. 04. 2019) a odovzdal ho nadriadenému. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že na obvodnom oddelení im obžalovaný hovoril „pojebané socialistické kurvy, zasranci, vy neviete, kto som, neviete, s kým ste si začali, ja mám známosti na vysokých miestach, vy ešte uvidíte, ja som vám chránil zadky, keď som slúžil v Afganistane, tu ti vytrhnem tepnu z krku, zajtra skončíš, ja si vás prelustrujem oboch, zničím aj s rodinami, zajtra tu budú zlaňovať z NAK-y, zhorí vaše oddelenie“ a podobne. Kroky, ktoré svedok vykonal po korupčnom správaní, boli to upozornenie a len ráno to spomenul šéfovi s tým, že svedok nevedel, či to obžalovaný myslel vážne, keď už ďalej nepokračoval, ani nepovedal, akým spôsobom by to chcel urobiť a prestal. Nadriadený mu kázal napísať záznam, ktorý svedok napísal ráno po službe, čo netrvalo 5 minút, následne záznam odovzdal a išiel domov. Záznam vyhotovil svedok a on ho aj sám podpísal. Potom sa svedok už len dozvedel, že ten záznam sa dostal na Generálnu prokuratúru, kde bola táto časť vyčlenená na súčasť NAKA a ostatné veci k nim na vyšetrovačku na okres Košice - okolie. Úradný postup pri oznamovaní korupčného správania je väčšinou taký, že páchateľ trestného činu sa zadrží, spíše sa zápisnica, vec sa odovzdá príslušnému vyšetrovateľovi. Svedok je policajtom od roku 1999 a toto bol jeho prvý taký prípad. Na otázky obhajcu svedok odpovedal, že podľa svedka bol pri dokumentovaní korupčnej trestnej činnosti služobný postup dodržaný, lebo tu potreboval dokumentovať určitú vec a obžalovaný to spomenul až ku koncu, keď s ním mali ísť na lekárske ošetrenie. Svedok ale priznal, že v ten večer na obvodnom oddelení pri riešení prípadu pána O. komunikoval s operačným dôstojníkom KR PZ, ale podozrenie zo spáchania korupčnej trestnej činnosti mu neoznámil, lebo to chcel prebrať najprv so svojim nadriadeným. Tak to u nich funguje. Zákonný postup je oznámenie operačnému, ktorému to svedok priamo neoznámil. Na stálej službe a na celom oddelení bol v tom čase len svedok a jeho kolega, nikto iný, takže žiadny iný svedok toho, že im mal obžalovaný ponúkať peniaze, nie je, ani žiadny obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam. Svedok si nepamätá, akú spisovú značku mal priestupkový spis a úradný záznam, ani či tieto dva dokumenty mali rovnakú alebo odlišnú spisovú značku. Keďže ku korupčnému konaniu obžalovaného malo dôjsť až v čase, keď mal svedok už napísané priestupkové tlačivá a už ich len nahadzoval do systému, tak súčasťou priestupkového spisu informácia o korupčnom správaní nebola. Či bol úradný záznam súčasťou priestupkového spisu, si už nepamätá. Kedy bol obžalovaný umiestnený do CPZ, si svedok nepamätá, požiadavku o eskortu do CPZ riešil svedok už po ponuke úplatku cez operačného, ktorému to nespomenul a nepamätá si, či to spomínal eskortnej hliadke. Úradný záznam spracovával svedok ako veliteľ hliadky, sám ho aj podpísal, kolega pri tom sedel pri svedkovi, takže mal o tom vedomosť. Obžalovaný na OO PZ mal celý čas nasadené putá, ale pripútaný o nič nebol, nie sú tak vybavení na oddelení, aby to bolo možné. Na otázky samosudcu svedok odpovedal, že v súvisiacom konaní bol svedok tiež vypočúvaný v procesnom postavení svedka, riešil sa tam len útok na verejného činiteľa, nie nebezpečné vyhrážanie. Pomer svedok k obžalovanému nemá žiadny, od tej doby sa nijako nekontaktovali. V čase prejednávania priestupku sa svedok cítil dotknutý, že sa obžalovaný vyhrážal svedkovej rodine, čo už pominulo, nemá záujem na potrestaní obžalovaného.
Udalosť vo O. R. v pizzerii mala polícii oznámiť zamestnankyňa baru, meno Z. alebo Z. svedok nepozná, policajný zákrok vykonával len svedok a jeho kolega, žiadny iný policajt v civile. Peniaze im mal ponúkať obžalovaný až na konci dokumentovania priestupku, keď už boli tlačivá vytlačené a svedok ich skladal na stole. Svedok nemá vedomosť, že by existovala nejaká inštrukcia ako postupovať, ak sa pri prejednávaní priestupku vyskytne taká skutočnosť, že im priestupca ponúkne úplatok, ale vie, že na takéto vyšetrovanie je príslušná NAKA, ktorá má konať na základe oznámenia, za ktoré svedok považuje oznámenie nadriadenému a spísanie úradného záznamu s odstupom času na jeho príkaz. Svedok si je vedomý toho, že neexistuje záznam o oznámení korupčnej trestnej činnosti operačnému dôstojníkovi, ani záznam o tomto v priestupkovom spise. Svedok nevie, kto prepúšťal obžalovaného z CPZ, ani že by boli privolaní príslušní policajti na zdokumentovanie údajnej korupčnej trestnej činnosti predtým, než bola zaistená osoba prepustená z CPZ, aj tak má ale za to, že postupoval v súlade so zákonom. Svedkov kolega N. vedel o všetkom a bol celý čas pri svedkovi od zákroku, dokumentovania, korupčného správania, eskorty do CPZ až po spísanie úradného záznamu a jeho odovzdanie nadriadenému a poznal aj obsah úradného záznamu. Na otázku samosudcu svedok odpovedal, že nemá vedomosť, že by niekto z jeho nadriadených kontaktoval dňa 08. 04. 2019 obžalovaného, ani o tom, že sa chcel obžalovaný sťažovať na neprimeranosť ich policajného zákroku na inšpekcii. Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli na žiadosť obhajcu svedkovi predložené časti jeho skoršej výpovede z prípravného konania z 09. 01. 2020 (č. l. 37-43) za účelom odstraňovania rozporov. V prípravnom konaní svedok vypovedal: Otázka obhajcu: Viete ešte raz detailne povedať, resp. odcitovať, čo uviedol obvinený, keď vstúpil do miestnosti? Odpoveď svedka: Povedal presne, citujem: „Ak prestaneš písať, necháš všetko tak a pustíš ma domov, dám vám po 50 eur“. Ja som sa ihneď otočil k nemu, povedal som mu, aby bol ticho, aby si neuškodil ešte viac, pozrel som do zákona a povedal som mu, že sa týmto dopúšťa trestného činu podplácania podľa § 332 ods. 1 Trestného zákona. Svedok sa k tomuto rozporu vyjadriť nevedel, v prípravnom konaní mal so sebou aj poznámky, ale dnes už nevie presne povedať, ako to obžalovaný povedal. V prípravnom konaní svedok vypovedal: Otázka obhajcu: Kto a kedy vyhotovil úradný záznam, kde sa zmieňuje korupčné správanie L.. O.? Odpoveď svedka: Ja som písal záznam. Bol vyhotovený ako náhle bola osoba umiestnená v cele policajného zaistenia. Záznam som podpísal ja, lebo som ho vyhotovil. Otázka obhajcu: Kedy a akým spôsobom ste o celej záležitosti upovedomili svojich nadriadených a ako títo reagovali? Odpoveď svedka: Vyrozumel som priameho nadriadeného W.. R.. G. W., riaditeľa OO PZ O. R. hneď na druhý deň ráno pri nástupe do služby. Ako to už on ďalej riešil, ja uviesť neviem, viem len uviesť, že som mu dal úradný záznam, informoval som ho o skutočnostiach zo služby, a taktiež prišla na útvar vojenská polícia. Svedok sa k rozporu vyjadril, že už si nepamätá, ale že písal úradný záznam až na pokyn nadriadeného. V prípravnom konaní svedok vypovedal: Otázka obhajcu: Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že priestupkový spis, ktorý ste vypracovali voči obvinenému L.. O. a úradný záznam, ktorý používate pri dnešnom výsluchu, v ktorom popisujete korupčné správanie L.. O., majú odlišné spisové značky. Viete sa vyjadriť k danej skutočnosti? Odpoveď svedka: Predmetný úradný záznam nemá to isté číslo, lebo sa v priestupkovom spise nenachádza. Otázka obhajcu: Viete uviesť dôvod, prečo sa nenachádza daný úradný záznam v priestupkovom spise? Odpoveď svedka: V priestupkovom spise je popísané konanie týkajúce sa priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť L. O. ešte pred pizzeriou v W. R.. Do spisu som začlenil len tie veci, ktoré sa týkali daného priestupku, pričom v predmetnom úradnom zázname sú uvedené skutočnosti, ktoré sa diali na Obvodnom oddelení PZ O. R.. Tento záznam som spísal až po ukončení spracovávania priestupkového spisu, keď osoba bola odovzdaná do cely policajného zaistenia. Otázka obhajcu: Z obsahu priestupkového spisu voči L.. O., ktorý je súčasťou tejto veci, vyplývajú aj skutočnosti o tom, ako sa správal, čo konal po predvedení na OO PZ. V predchádzajúcej odpovedi ste uviedli, že priestupkový spis sa týkal iba priestupku pred pizzeriou, preto ste museli vypracovať osobitný úradný záznam na popis skutočností nesúvisiacich s priestupkom. Vysvetlite tento rozpor.
Odpoveď svedka: Neviem teraz presne uviesť, čo je uvedené v priestupkovom spise, mohol som tam uviesť jeho správanie voči hliadke. Otázka obhajcu: Z obsahu priestupkového spisu vyplýva, že sa L. O. na útvare správal agresívne, drzo, vulgárne, vyhrážal sa aj likvidáciou aj s rodinami. Uveďte, prečo ste popri týchto skutočnostiach neuviedli v priestupkovom spise aj jeho korupčné správanie? Odpoveď svedka: Pretože od nás vyžadujú ako sa správajú osoby počas predvedenia alebo zaistenia. Neviem, prečo som to tam nenapísal. Možno som to v tom čase zabudol. Neviem. Svedok sa k rozporom opäť vyjadril, že už si to nepamätá, ale že úradný záznam písal po umiestnení obžalovaného do CPZ, ako náhle sa vrátili. Korupčné správanie bolo až po spísaní priestupkového spisu. V prípravnom konaní svedok vypovedal: Otázka obhajcu: Aký je predpísaný služobný postup, pokiaľ je príslušník PZ svedkom konania majúceho znaky niektorého z trestných činov korupcie? Odpoveď svedka: Postup je nasledovný, mal by som vyrozumieť operačné stredisko, upovedomiť o ďalšom skutku, ktorého sa dopustila uvedená osoba. V tom čase som to ani nejako nevnímal ako trestný čin. Avšak, ak by som to tak nevnímal, tak by som ho ani nepoučil o tom, že sa dopúšťa trestného činu. Otázka obhajcu: Dodržali ste daný postup, ktorý ste v predchádzajúcej odpovedi popísali? Odpoveď svedka: Operačnému dôstojníkovi som danú vec neoznámil, ale formou úradného záznamu a pohovorom som to oznámil svojmu nadriadenému. Otázka obhajcu: Uveďte dôvod, prečo ste neoznámili operačnému dôstojníkovi skutočnosti nasvedčujúce, že mohlo dôjsť k spáchaniu niektorého z trestných činov korupcie? Odpoveď svedka: Lebo sa nestal, len o tom rozprával. Otázka obhajcu: Definujte vaše slová „lebo sa nestal“, čo tým myslíte? Odpoveď svedka: Povedal to, ale neviem ako to chcel vykonať, ďalej to nerozviedol, po mojom poučení to už ďalej nespomenul. Svedok tento rozpor vysvetliť nevedel, uviedol, že to, čo vypovedal v prípravnom konaní, je pravda. Obžalovaný sa k výpovedi svedka nevyjadril.
Po výsluchu svedkyne E. O. a po vykonaní listinných dôkazov a vecného dôkazu k zraneniam obžalovaného, ktoré mal utrpieť počas policajného zákroku dňa 07. 04. 2019 pred pizzeriou R. v obci W. R. a na OO PZ O. R., bol svedok opätovne vypočutý a na otázky samosudcu vypovedal, že s odstupom času si už nepamätá podrobnosti fyzického zákroku voči obžalovanému pred pizzeriou R. ani ďalší fyzický kontakt s obžalovaným na OO PZ O.Ľ. R. a počas presunov s obžalovaným. Nepamätá si, či obžalovaný pri použití donucovacích prostriedkov utrpel nejaké zranenia, bola o tom vyhotovená zápisnica o použití donucovacích prostriedkov a pred umiestnením do CPZ bol na lekárskom ošetrení. K predloženým fotografiám (č. l. 398-400) a lekárskej správe (č. l. 395) dokumentujúcim zranenia obžalovaného svedok uviedol, že donucovacie prostriedky voči obžalovanému použité boli, bol poučený, či žiada lekárske ošetrenie a bol aj vyšetrený lekárom pred umiestnením do CPZ. Nie je pravdou, že obžalovaný po založení pút pred pizzeriou R. sedel niekde na obrubníku, bol ihneď premiestnený do auta, svedok ho nekopol do hlavy. Svedok nevie, že obžalovaný zvažoval podanie sťažnosti na inšpekciu MV SR z dôvodu neprimeranosti policajného zákroku hliadky PZ. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že donucovacie prostriedky boli použité proti obžalovanému z dôvodu, že sa ho na mieste snažili upokojiť, nechcel spolupracovať ani preukázať svoju totožnosť a po tom, ako obžalovaný svedka dvakrát sotil do hrudníka, svedok vedel, že obžalovaný bude pokračovať, boli použité donucovacie prostriedky. Prevoz obžalovaného prebehol tak, že svedok bol vodič, kolega sedel na druhej strane (spolujazdca), celú cestu počúvali obžalovaného vulgarizmy a vyhrážania, bol agresívny a búchal hlavou do skla, kolega ho aj upozorňoval, bol počuť buchot, svedok nevie, na ktorej strane vozidla obžalovaný sedel.
Súd vykonal konfrontáciu obžalovaného a svedka B. X. podľa § 125 Trestného poriadku.
K poskytnutiu úplatku
Obžalovaný uviedol, že úplatok na OO PZ neponúkal, pamätá si na to. Svedok uviedol, že obžalovaný sa chytal aj poslednej slamky, aby nemusel ísť do CPZ. Vstúpil do miestnosti stálej služby a ponúkal im po 50 eur, ak vec nechajú tak.
K zraneniam obžalovaného
Obžalovaný uviedol, že sedel spútaný na zemi, svedok sa dohadoval s pánom Z., aký bude ďalší postup, pretože on tam celý čas vrieskal, že „dajte ho do CPZ“, svedok chytil nervy a kopol obžalovaného do hlavy. V súčasnosti to svedok zakrýva tým, že obžalovaný si v motorovom vozidle pri prevoze búchal hlavu do dverí, pričom ani nevie, kde obžalovaný sedel. Na OO PZ obžalovaný dostal spútaný ešte od svedka ranu päsťou do zadnej časti hlavy. Svedok uviedol, že ani nevie, kto je pán Z.. Po spútaní bol obžalovaný prevedený do vozidla, nikde nesedel a nikto ho nekopol do hlavy, ani neudrel na OO PZ.
Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že na začiatku pán X. povedal, že už si vôbec nič nepamätá a reagovať začal až po otázkach prokurátora a po predložení dôkazov súdom.
Svedok M.. X. N. v samostatnej časti výpovede vypovedal, že dňa 07. 04. 2019 bol velený do nočnej hliadky s kolegom B. X.. Počas výkonu hliadkovej služby boli vyslaní do obce W. R. do pizzerie R., že tam dakto robí bordel. Po príchode na miesto zbadali pána O. ako stojí vo dverách a niečo kričí smerom dovnútra pizzerie a aj barmanka im určila, že pán O. tam robí cirkus. Oni pána O. vyzvali, aby prišiel k ich motorovému vozidlu, čo vykonal, ale odmietol preukázať svoju totožnosť. Následne obžalovaný strčil do kolegu, tak vykonali služobný zákrok a obžalovaného eskortovali na OO PZ O. R., kde začali dokumentovať priestupok. Počas dokumentovania priestupku pán O. sedel na lavičke na chodbe, potom sa postavil, pristúpil ku dverám miestnosti stálej služby, kde uviedol, že im dá po 50 eur, keď spisový materiál skartujú a pustia ho domov. Pán O. bol poučený kolegom, že sa jedná o trestný čin a hneď si sadol na svoje miesto a potom to už vôbec nespomínal. Následne privolali ďalšiu hliadku PMJ a pána O. eskortovali na lekárske vyšetrenie a následne do CPZ. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že pri služobnom zákroku boli použité hmaty a putá, na OO PZ mal obžalovaný stále na sebe putá, pripútaný nebol, lebo na OO PZ nemajú madlá ani nič podobné. Na policajnom oddelení mal obžalovaný počas dokumentovania udalosti zmeny nálad, dakedy bol normálny, dakedy agresívny - verbálne sa im vyhrážal, svedok si už nepamätá ako. K ponuke 50 eur došlo cca medzi 22.00 - 23.00 hod., vtedy to neriešili, až ráno to oznámili všetko riaditeľovi G. W. ústne, ráno na rozdelení za prítomnosti svedka, kolegu a riaditeľa. Ten im prikázal spísať k tomu úradný záznam, tak oni spísali úradný záznam, cca o 7.30 hod. ho začali písať, konkrétne ho spísal aj podpísal kolega, svedok nevie, prečo ho nepodpísal, vie, že ho mali podpísať obaja ako hliadka, ako každý iný úradný záznam, ktorý počas služby vyhotovovali. Ten úradný záznam asi poslal ich riaditeľ nadriadenému na OR PZ. Svedok vie, že ak sa mal pán O. dopustiť korupcie, tak to mali hneď oznámiť na operačné stredisko, ale neoznámili, svedok tú ponuku nebral vážne, lebo obžalovaný bol opitý. Pri zákroku pri pizzerii im pomáhala ešte jedna svedkovi neznáma osoba podržať ruku obžalovaného, keď oni spadli s obžalovaným na zem, mohlo ísť o policajta, s kolegom aj komunikoval. Tento sa však obžalovanému ani im nijako nepreukázal. Svedok si nepamätá, kedy po nočnej službe opúšťal OO PZ. Kolega s operačným strediskom komunikoval viackrát telefonicky, aj po údajnej ponuke úplatku, k obsahu komunikácie sa svedok nevedel vyjadriť, ale nebolo to kvôli údajnej ponuke peňazí, svedok nevie, prečo to kolega neoznámil. Na otázky obhajcu svedok odpovedal, že z daného služobného úkonu žiadny zvukový, obrazový ani obrazovo-zvukový záznam neexistuje. Priestupkový spis vyhotovil kolega, svedok nevie, čo bolo jeho obsahom, ani či úradný záznam je jeho súčasťou. Na úradnom zázname je dátum 07. 04., ale vyhotovený bol 08. 04. Svedok nevedel vysvetliť tento nesúlad, svedok úradný záznam čítal hneď ako ho napísali, toto si nevšimol. Počas písania úradného záznamu bol celý čas pri kolegovi viac ako hodinu. Na otázky samosudcu svedok odpovedal, že nevie, či sa v priestupkovom spise nachádza zmienka o údajnej ponuke úplatku, ale vie, že k nej došlo ešte počas písania priestupkového spisu, asi v strede dokumentovania priestupku.
Podľa svedka bolo potrebné v priestupkovom spise opísať správanie priestupcu počas zákroku aj počas preverovania, ale nevie, či sa to v priestupkovom spise nachádza. Oni obžalovanému robili aj osobnú prehliadku, doklady ani peniaze obžalovaný pri sebe nemal. Ako im chcel dať po 50 eur, to svedok nevie, pán O. to neuviedol. On bol natoľko opitý, že to nebrali vážne. Svedok to neberie vážne ani teraz, len nadriadený im povedal, že k tomu majú napísať ten úradný záznam. Svedok nevie označiť služobný predpis, v ktorom je uvedený postup policajta po ponuke úplatku, ale vie, aký je postup, že takýto skutok treba hneď oznámiť operačnému dôstojníkovi, ktorý rozhodne vo veci a zavolá výjazd (kolegovia mu to vysvetlili po tomto incidente). Ani po spísaní úradného záznamu nevie, že by to bolo oznámené operačnému dôstojníkovi. V prípravnom konaní svedok vypovedal pravdu. Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli na žiadosť obhajcu svedkovi predložené časti jeho skoršej výpovede z prípravného konania z 09. 01. 2020 (č. l. 46-52) za účelom odstraňovania rozporov. V prípravnom konaní svedok vypovedal: Počas toho sa p. O. postavil a prišiel do dverí a ponúkol nám po 50 eur, aby sme nepísali písomnosti, aby sme ich skartovali a pustili ho. Ja som to nejako ďalej neriešil, spolu s kolegom sme ho viackrát upozornili, aby si sadol na miesto, lebo takto vstával a chodil viackrát. Pán O.Š. poslúchol a sadol si na miesto. Otázka vyšetrovateľa: Uviedli ste, že vám mal obvinený ponúknuť po 50 eur za to, ak nebudete písať písomnosti, aby ste ich skartovali a pustili ho. Čo konkrétne ste mu na to uviedli vy osobne alebo váš kolega? Odpoveď svedka: Ja osobne som mu povedal, aby si sadol p. O. na miesto, čo mu povedal kolega, ja už neviem. Otázka vyšetrovateľa: Uveďte ako ste naložili s informáciou, že vám mal obvinený ponúknuť 50 eur, ako ste uviedli vyššie? Odpoveď svedka: Ja som to nejako nebral vážne. Ja som k tomu ani nepísal žiadne písomnosti. Otázka obhajcu: Čo ste urobili po tom, ako vám obvinený ponúkol 50 eur? Odpoveď svedka: Nič, ja som mu povedal, aby si sadol na svoje miesto a ďalej sme písali príslušné papiere. Svedok sa k rozporu vyjadril, že vtedy sa na to nepamätal, teraz sa pamätá, t. j. že kolega obžalovaného poučil a aj svedok obžalovanému povedal, aby si sadol na svoje miesto. V prípravnom konaní svedok vypovedal: Otázka obhajcu: Bola vykonaná dychová skúška na požitie alkoholu? Odpoveď svedka: Chceli sme vykonať, ale osoba odmietla túto skúšku. Svedok sa k rozporu vyjadril, že sa pamätá, že vykonali dychovú skúšku. V prípravnom konaní svedok vypovedal: Otázka obhajcu: Aký je predpísaný služobný postup, pokiaľ je príslušník PZ svedkom konania majúceho znaky niektorého z trestných činov korupcie? Odpoveď svedka: Treba to oznámiť operačnému dôstojníkovi. Otázka obhajcu: Dodržali ste daný postup, ktorý ste v predchádzajúcej odpovedi popísali? Odpoveď svedka: Nie. Ja som to nebral vážne. Otázka obhajcu: Máte vedomosť, či daný postup dodržal váš kolega? Odpoveď svedka: Nemám takú vedomosť. Otázka obhajcu: Boli ste v danej službe ešte v kontakte s operačným dôstojníkom po tom, čo vám mali byť ponúknuté peniaze? Odpoveď svedka: Určite áno, lebo sme mu museli hlásiť eskortu, lekárske vyšetrenie. Boli sme v kontakte viackrát. Otázka obhajcu: Uviedli ste pri týchto kontaktoch, že nastali skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu korupčného trestného činu? Odpoveď svedka: Nie. Svedok sa vyjadril, že skutok operačnému dôstojníkovi nehlásil, lebo nevedel, že to tak má urobiť, v prípravnom konaní si asi zle vysvetlil otázku, ale napokon vyjasnil, že daný postup nebol dodržaný, lebo svedok ponuku 50 eur nebral vážne. V prípravnom konaní svedok vypovedal: Otázka obhajcu: Akým spôsobom došlo k oznámeniu, že došlo k spáchaniu korupčného trestného činu, ktorý ste popísali? Odpoveď svedka: Asi tým úradným záznamom, ktorý pán kolega napísal a pán riaditeľ ho oznámil. Otázka obhajcu: Viete uviesť, či daný úradný záznam bol súčasťou priestupkového spisu?
Odpoveď svedka: Asi nebol. Neviem prečo. Otázka obhajcu: Kto a kedy vyhotovil úradný záznam, kde sa zmieňuje korupčné správanie L.. O.? Odpoveď svedka: Kedy, to neviem uviesť. Vyhotovil ho kolega B. X.. Otázka obhajcu: Prečo úradný záznam obsahuje len jeden podpis, keď ste boli velení ako dvojčlenná hliadka? Odpoveď svedka: Ja osobne som to nechcel riešiť a nebol som pri tom, keď to kolega písal. Ja tam podpísaný určite nie som. Nebol som pri tom, keď sa tento záznam písal. Otázka obhajcu: Viete sa vyjadriť, či bol predmetný úradný záznam vypracovaný počas trvania vašej služby, počas ktorej bol priestupkovo riešený obvinený L. O.? Odpoveď svedka: Nepamätám sa už. Otázka obhajcu: Kedy a ako ste zistili, že váš kolega vyhotovil predmetný úradný záznam ohľadne korupčného správania L. O.? Odpoveď svedka: Hneď nasledujúcu službu, ktorú som mal. Neviem však už uviesť, akým spôsobom som to zistil. Otázka obhajcu: Boli ste oboznámený s obsahom tohto úradného záznamu? Odpoveď svedka: Aj som ho čítal. Kto mi ho dal, ja už uviesť neviem. Pri následnej službe bolo ranné rozdelenie a tam som ho čítal, teda riaditeľ ho už mal. Otázka obhajcu: Viete, akým dátumom bol datovaný tento úradný záznam? Odpoveď svedka: Nie, neviem. Otázka obhajcu: Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že sporný úradný záznam vypracovaný vašim kolegom B. X. bol vypracovaný 7. 4. 2019 v rozsahu štyroch strán formátu A4. Viete sa vyjadriť, či ste boli svedkom, aby váš kolega X. popri realizácii priestupkového spisu p. O. pracoval aj na tomto úradnom zázname? Odpoveď svedka: Nebol som svedkom, že by pracoval aj na tomto úradnom zázname. Svedok sa k týmto podstatným rozporom vyjadril, že vôbec nevie, prečo tak vypovedal, že ten úradný záznam určite písali po službe, t. j. kolega písal a svedok bol pri tom, nevie, prečo sa tak v prípravnom konaní vyjadril. Ďalej svedok na otázky odpovedal, že sa na dnešnej výpovedi so svedkom X. nedohovárali. Svedok v tom čase nevedel, z akého dôvodu a na čo jeho kolega písal úradný záznam, len, že pán riaditeľ ich o to požiadal.
Po výsluchu svedkyne E. O. a po vykonaní listinných dôkazov a vecného dôkazu k zraneniam obžalovaného, ktoré mal utrpieť počas policajného zákroku dňa 07. 04. 2019 pred pizzeriou R. v obci W. R. a na OO PZ O. R., bol svedok opätovne vypočutý a na otázky samosudcu vypovedal, že podrobne si už nepamätá ako prebiehal fyzický zákrok pred pizzeriou R., len to, že padli na zem a obžalovaný bol spútaný. Na OO PZ k žiadnemu fyzickému kontaktu nedošlo. Svedok nevie, či obžalovaný utrpel od nich dajaké zranenie, ale kládol aktívny odpor, na zemi sa motal. K predloženým fotografiám (č. l. 398-400) a lekárskej správe (č. l. 395), dokumentujúcim zranenia obžalovaného, svedok uviedol, že nevie, čo má k tomu povedať. Zranenie na tvári svedok nevie ako mohlo vzniknúť, len toľko si pamätá, že obžalovaný bol pri spútavaní tvárou k zemi. Či obžalovaný sedel vonku na obrubníku, si svedok nepamätá, ale vie, že ho po spútaní dali do auta a svedok sedel vzadu pri ňom. V motorovom vozidle počas prevozu na OO PZ ich obžalovaný začal urážať, vyhrážal sa im, búchal do auta buď hlavou alebo s rukou alebo skôr ramenom. Asi sedel za vodičom, nebúchal celú cestu, lebo ako začal, tak ho svedok pridŕžal rukou. Po spútaní obžalovaného sa svedkov kolega možno pýtal ešte niečo oznamovateľky alebo svedka, nevie presne koho. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že obžalovaný búchal do dverí motorového vozidla silnou intenzitou, preto ho pridŕžal.
Súd vykonal konfrontáciu obžalovaného a svedka X. N. podľa § 125 Trestného poriadku.
K poskytnutiu úplatku
Obžalovaný uviedol, že úplatok na OO PZ O. R. neponúkal, nikdy ho neponúkal. Svedok uviedol, že obžalovaný úplatok na OO PZ ponúkal, ale nevie, či si to obžalovaný pamätá.
K zraneniam obžalovaného
Obžalovaný uviedol, že svedok mal pravdu, že možno búchal v aute do dverí, ale že to zranenie na tvári vzniklo tak, že svedkov kolega sa bol poradiť s pánom Z. a potom, keď obžalovaný sedel spútaný na zemi, ho tento kopol do hlavy, od čoho mal otlačok od jeho kanady na tvári, ale obžalovaný netvrdí, že to svedok videl. Svedok uviedol, že obžalovaného nemohol nikto kopnúť ani mu nijak ublížiť, nakoľko v čase, keď sa bol jeho kolega spýtať niečo oznamovateľky a svedka, svedok a obžalovaný už sedeli v aute.
Svedok W.. R.. G. W. v samostatnej časti výpovede uviedol, že dňa 08. 04. 2019 prišiel do zamestnania pred siedmou, na oddelení boli stála služba - páni X. a N.. Pán X. ho informoval, že počas služby mali priestupok a korupčné správanie, že ich chcel podplatiť nejaký príslušník armády, prízvukoval im, aby k tomu spísali kvalitný úradný záznam - písal ho pán X. ako služobne starší policajt. Po spísaní, cca do dvoch hodín ho spísali, ho svedok prevzal a informoval svojich nadriadených na okresnom riaditeľstve ešte v ten deň, že mali korupčné správanie. Na úradný záznam nie je žiadna predloha. Svedok si nespomína, ako to bolo z jeho strany ďalej riešené, lebo má aj zástupcu pre trestné veci. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že ak sa policajt stretne s korupčným správaním, mali volať NAK-u. Mohli to opomenúť, ale podľa svedka o tom vedel operačný dôstojník, takže NAK-u mohol privolať aj on. Svedka tiež tá NAKA ráno nenapadla, nevie, či je na tento postup aj nejaký služobný predpis, ale na vecnú príslušnosť si svedok myslí, že je nejaký služobný predpis. Svedok nevie, z čoho vyplýva, že by mal policajt povinnosť oznámiť operačnému dôstojníkovi korupčné správanie, ale vie, že hliadka musí operačného informovať o každej udalosti. Operačný dôstojník zastupuje v neprítomnosti aj okresného riaditeľa. Svedok si nevie spomenúť, či bol o údajnom korupčnom správaní vyrozumený aj operačný dôstojník a nevedel sa vyjadriť, prečo by svedok X. a N. potrebovali čakať na svedka ako riaditeľa OO PZ a neoznámili prejednávanú vec operačnému dôstojníkovi. Svedok s obžalovaným v tom čase nekomunikoval, či s ním komunikoval jeho zástupca, ktorý má na starosti priestupkové spisy a trestné konanie, W.. R.. Z. L., nevie, nespomína si. Úradný záznam mal podpísať pán X., keď ho vypracoval, svedok si myslí, ale mohli ho podpísať aj obaja členovia hliadky, keď boli spolu počas celého správania obžalovaného. Nevyplýva to však z ničoho. Svedok nevie, či jeho podriadení vedeli, ako majú v tejto veci postupovať. Na otázku samosudcu, čo má byť podkladom na ďalšie konanie príslušnej súčasti PZ pri vyšetrovaní údajnej korupčnej trestnej činnosti, t. j. či to má byť úradný záznam jedného policajta, svedok odpovedať nevedel.
Po výsluchu svedkyne E. O. a po vykonaní listinných dôkazov a vecného dôkazu k zraneniam obžalovaného, ktoré mal utrpieť počas policajného zákroku dňa 07. 04. 2019 pred pizzeriou R. v obci W. R. a na OO PZ O. R., bol svedok opätovne vypočutý a na otázky samosudcu vypovedal, že o fyzickom kontakte hliadky s obžalovaným, resp. aj, že obžalovaný utrpel pri policajnom zákroku nejaké zranenia, svedok nič nevie alebo si nepamätá. K predloženým fotografiám (č. l. 398-400) a lekárskej správe (č. l. 395), dokumentujúcim zranenia obžalovaného, svedok vo všeobecnosti uviedol, že sa mu nezdá, že by pán X. vykonával takýmto spôsobom zákrok, že by spútaného človeka kopol do hlavy, konkrétne sa však vyjadriť nevedel. Nepamätá si na to, že by niekto chcel niečo dávať na inšpekciu MV SR.
Svedkyňa E. O. na hlavnom pojednávaní v samostatnej časti výpovede uviedla, že obžalovaný je jej manžel a trestný čin podplácania sa mal udiať vraj 07. 04. 2019, ale oni s manželom sa o tom dozvedeli až v októbri 2019, kedy im prišiel nejaký papier, že sa jej manžel mal dopustiť podplácania. 07. 04. 2019 jej manžel odišiel popoludní na zápas do W. R., po zápase o 18.30 hod. spolu telefonovali, manžel jej povedal, že idú s chlapcami do miestnej pizzerie na jedno pivko, že do 22.00 hod. bude doma. O 21.30 hod. volala manželovi, či mu netreba zavolať taxík, lebo si doma zabudol peňaženku s peniazmi aj dokladmi a už jej nezdvíhal telefón. Po 22.00 hod. už bol telefón vypnutý. Manžel sa celú noc neukázal doma a nevedela ho zohnať. V tom čase bola svedkyňa v ôsmom mesiaci rizikového tehotenstva a mali ešte štvorročnú dcéru. Ráno sa svedkyňa telefonicky od manželovho spoluhráča dozvedela, že manžela zobrala polícia do O. R.. Svedkyňa zavolala na policajné oddelenie do O. R. o 9.00 hod., policajt, ktorý sa nepredstavil, jej oznámil, že jej manžel sa nachádza u nich, lebo sa nechcel preukázať (čo mu svedkyňa vysvetlila), že bol k nim
drzý a aj zdvihol ruku na jedného príslušníka, ale že nič sa nedeje, všetko je v poriadku, že sa nemá stresovať, že jej manžel sa dopustil len priestupku proti verejnému poriadku a bude prepustený do takej 12-tej hodiny. Žiadnu inú protiprávnu činnosť neuviedol, ani korupčné správanie manžela. Okolo 12.30 hod. svedkyňa zavolala znova na políciu, kde jej policajt oznámil, že jej manžel musí ešte najskôr vytriezvieť a následne ho budú vypočúvať, takže prepustený bude cca do 14-tej hodiny, na čo svedkyňa uviedla, že bude informovať právnika a chce, aby bol manžel vypočúvaný len v jeho prítomnosti. Jej manžel bol prepustený okolo 13-tej, pričom zistila, že sa už vôbec nenachádzal vo O. R., ale už dávno bol prevezený na Triedu SNP (pozn.: v Košiciach) na policajné oddelenie. Na otázky obhajcu svedkyňa odpovedala, že keď sa stretla s manželom po prepustení, tak tento bol úplne vyčerpaný, strhaný, špinavý, mal roztrhnuté tričko a bol dobitý ako pes, mal velikánsky plošný hematóm na ľavej strane tváre, ktorý siahal od očnice až k sánke, mnohopočetné odreniny na temene hlavy vo vlasatej časti, tržné rany za ľavým a pravým uchom, dve otvorené ranky krvácajúce v ľavom uchu, rozsiahle odreniny po rukách, plošné hematómy na tricepsoch ľavej a pravej končatiny, velikánske odreniny na lakťoch, bol proste zničený. K udalosti z predchádzajúceho večera a noci jej manžel uviedol, že v pizzerii si niečo vypili, barmanka ho následne odmietla obslúžiť, on ju nejako vulgárne oslovil, čo sa nepáčilo jej priateľovi - policajtovi v civile, ktorý manžela začal slovne atakovať, burcovať ho a kričať, že zavolá policajtov. Manžel mu len povedal, nech ho nechá, že už majú privolaný taxík. Vyšli pred pizzeriu, tam už čakala policajná hliadka, na to prišiel aj taxík, policajt Z. v civile (čo jej oznámil manžel, lebo svedkyňa ho nepozná) sa na manžela stále navážal, s prídenými policajtmi si tykal, kričal na nich, aby manžela zatkli, vtom Z. skočil na manžela zozadu, pomohol policajtom pri zatýkaní. Keď manžel sedel už spútaný na obrubníku, tam mu ešte uštedrili pár rán, naložili ho do auta a odišli. Na policajnej stanici ho vypočúvali. Po prepustení manžela spolu išli najprv navštíviť právnika a hneď na to s manželom išla na vyšetrenie do nemocnice, kde mu urobili základné vyšetrenia a CT hlavy. Na druhý deň po prepustení, t. j. 09. 04. 2019, v čase medzi 9.00 a 10.00 hod. volal manželovi policajt, ktorý sa predstavil ako zástupca riaditeľa z O.Ľ. R. s tým, že manžel nepodpísal papiere o prevzatí osobných vecí. Manžel s ním najskôr nechcel rozprávať, takže potom volal znova a povedal manželovi, že ho to veľmi mrzí ako to dopadlo, že ani jemu sa nepáči postup, aký zvolili policajti, ale že sú kolegovia, že však nič také sa nestalo, že to je predsa len priestupok, na čo mu manžel povedal, že bol veľmi sklamaný vzhľadom na to, ako sa k nemu zachovali, ako dopadol, a že po predchádzajúcom dohovore so svedkyňou podajú sťažnosť na inšpekciu, na čo ho dotyčný odhováral, nakoniec mu povedal, že „to je síce vaše právo“, ale bol by rád, ak by sa to nechalo tak a zasa zdôraznil, že sú predsa kolegovia. Toto svedkyňa počula priamo z telefónu, lebo sedela vedľa manžela, o žiadnom korupčnom správaní nebola v telefonáte ani zmienka, len o priestupku. Na otázky prokurátora svedkyňa odpovedala, že o vyššie uvedených udalostiach sa svedkyňa s manželom rozprávala rok a pol, naposledy včera, to ide človeku permanentne v hlave, na to sa nedá zabudnúť. Na otázku prokurátora, o čom konkrétne sa rozprávali, svedkyňa vysvetlila, že ju stále zaujímalo a mala pred sebou obraz, ako jej manžel vyzeral, je pre ňu nepochopiteľné, aby niekto, kto sa nechce preukázať a je vulgárny, dopadol ako jej manžel, čiže túto vec s ním riešila. V nadväznosti na to svedkyňa vysvetlila, že keby sa to týkalo jej, tak to rieši, ale manžel, keďže je svojprávny a stalo sa to jemu, sa vie rozhodnúť sám. Podanie na inšpekciu teda neurobil z dôvodu, že svedkyňa necelý mesiac po udalosti rodila, pôrod nebol ľahký, jej manžel bol počas jej pôrodu dva alebo tri týždne na Lešti a potom povedal, že už chce mať pokoj, nechce to riešiť, aby sa zamerali na deti, že chce byť s rodinou, s čím svedkyňa nesúhlasila, ale povedala, že v poriadku. Myslí si, že je to normálne, aj ona už by na to chcela zabudnúť. Svedkyňa má zdravotnícke vzdelanie, lekársky záver bol, že by manžel mal mať aspoň 7 dní PN, na PN aj bol. Na otázky samosudcu svedkyňa odpovedala, že manžel svedkyni na zranenia povedal, že ho pred pizzeriou kopli do hlavy, keď sedel spútaný na obrubníku, po prevezení do O. R. na policajné oddelenie, tam ho ešte pár krát udreli, manžel jej nepopisoval konkrétne miesta, lebo nechcel, aby sa trápila, ale udreli ho aj do hrudníka, vykrúcali mu ruky. Podľa zranení, ktoré mal, to videla, no a na tej tvári, to bol určite otlačok stupaje. Udieral ho policajt X. a ešte pred pizzeriou, keď bol manžel spútaný na zemi, tak vie, že im - policajtom manžel povedal, že „pozrite sa na seba, čo ste so mnou spravili“, že už zažil hocičo, ale toto ešte nie, ako sa k nemu chovajú, ako k poslednému... (svedkyňa nechcela byť vulgárna) a na to ho X. udrel nohou do tváre so slovami, že nemá byť múdry. Svedkyňa nevie, z akého dôvodu mal byť jej manžel bitý ešte aj na policajnom oddelení.
Jej manžel bol ošetrený v nemocnici Louisa Pasteura na úrazovej chirurgii dňa 08. 04. 2019 v poobedňajších hodinách okolo 15.00 - 16.00 hod., ako pôvod zranení uviedol lekárovi, že bol napadnutý policajtom. Svedkyňa lekársku správu pri sebe nemala (ani obhajca a obžalovaný nemali - obhajca vysvetlil, že nemal pokyn od klienta lekársku správu do konania predkladať a viesť obhajobu takýmto smerom, aby nekriminalizoval príslušníkov PZ, že mu bolo ublížené na zdraví, na výzvu súdu obhajca uviedol, že sa predmetnú lekársku správu pokúsi zohnať aj s potvrdením o práceneschopnosti - ďalej aj len „PN“). Svedkyňa nevie presne uviesť, odkedy bol jej manžel na PN, ale vie, že PN nejako kontinuálne nadväzovala na vyšetrenie dňa 08. 04. 2019, trvalé následky manželovi nezostali, CT vyšetrenie bolo negatívne. Svedkyňa vylúčila, že by pôvod zranení bol v predchádzajúcom futbalovom zápase, na futbale manžel zranenia takéhoto typu nikdy neutrpel. Úmysel dať policajný zákrok prešetriť na inšpekciu MV SR sa mal týkať neadekvátnosti policajného zásahu vzhľadom na to, ako jej manžel vyzeral a vôbec celého priebehu ako sa k nemu správali. Na dotaz samosudcu svedkyňa uviedla, že k zraneniam manžela má aj fotodokumentáciu vo svojom mobilnom telefóne, ale preposlanú z manželovho mobilného telefónu, t. j. s nepreukázateľným dátumom vyhotovenia fotografií (samosudca dal obhajcovi a obžalovanému na zváženie, aby dôveryhodne predložili súdu fotografie zranení obžalovaného a aj ich vyhotovenia). Na otázky prokurátora a obhajcu svedkyňa odpovedala a vysvetlila, že pracuje na KO a TPÚ, čo je Klinika ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva na septickom oddelení vo Fakultnej nemocnici v N. I. G. M. (mestská časť G.) a manžel bol ošetrený na opačnej strane N. - I. V. v Univerzitnej nemocnici Y. B. na L. U., čiže to nie sú rovnaké nemocnice. Obžalovaný sa k výsluchu svedkyne nevyjadril.
Svedok W.. R.. Z. L. v samostatnej časti výpovede uviedol, že túto trestnú vec svedok vlastne neriešil, nebral ju vôbec do úvahy, oni riešili len priestupok. Vie o nej len toľko, že bol predvolaný jeho riaditeľ, podriadení policajti, keď došlo predvolanie jemu, nechápal prečo, vie, že predmetom tohto konania je podplácanie, k čomu on nevie nič, len, že sa to malo stať dva až dva a pol roka dozadu, o čom sa dozvedel, keď bol jeho riaditeľ predvolaný do Popradu k vyšetrovateľovi. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že čo sa týka priestupku, ktorý riešili, tiež si ho už nepamätá, vie, že išlo o neuposlúchnutie výzvy, oni objasňovali ten priestupok - konkrétne bol pridelený I.. X. a potom to zasielali na Vojenskú políciu. O spáchaní priestupku sa svedok dozvedel na druhý deň po nástupe do zamestnania, možno o dva dni, nepamätá si už. Taktiež si nepamätá, či mu podriadený X. spomínal akékoľvek skutočnosti protiprávneho charakteru odlišné od spáchania priestupku obžalovaného, resp. spáchanie nejakého trestného činu, resp. korupčného trestného činu, resp. či v priestupkovom spise bola nejaká zmienka o niečom takom. Úradný postup pri oznamovaní korupčnej trestnej činnosti je taký, že to treba neodkladne hlásiť operačnému, ktorý ďalej rozhoduje v tejto veci, avšak svedok pokladá otázku, čo je to bezodkladne. Úradný záznam by mali napísať obaja členovia hliadky, každý sám za seba, ale akceptujú im, keď je napísaný jeden úradný záznam podpísaný oboma členmi hliadky. Kedy sa svedok dozvedel o korupčnom skutku, si nepamätá, hlavnú váhu prikladal tomu vyhrážaniu, ale to prebrala Vojenská polícia, nevie, či kolegovia hlásili korupciu operačnému, ani toto s nimi neriešil. Obžalovaného svedok vidí dnes prvýkrát v živote, on s ním v kontakte nebol. Obhajca so súhlasom samosudcu predložil svedkovi listinný dôkaz - L. O., priestupok na úseku verejného poriadku - odovzdanie veci Vojenskej polícii z 09. 04. 2019 (č. l. 79). K tomuto sa svedok na otázku vyjadril, že podpis pod menom W.. R.. G. W. je svedkov, nevie, či v tom čase už mal vedomosť o údajnom korupčnom konaní obžalovaného, ale keby to vedel, tak by to tam bolo spomenuté a teraz už vie, že to má robiť NAKA. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že pracuje ako policajt 25 rokov, celý čas na obvodnom oddelení, zatiaľ mal dva prípady korupcie, jeden krát to riešil cez operačného dôstojníka, s obžalovaným o jeho priestupkovom konaní nekomunikoval. Samosudca predložil svedkovi listinný dôkaz - Rozhodnutie OR PZ Košice - okolie zo dňa 07. 04. 2019 (č. l. 66-68), ku ktorému sa svedok na otázky samosudcu vyjadril, že je podpísané W.. R.. G. W. ako riaditeľom OO PZ O. R., o zaistení však rozhoduje policajt, ktorý osobu zaistil, v tomto prípade bola hliadka zároveň stálou službou, musí tam však byť podpisová doložka, t. j. rozhodol riaditeľ OR PZ, ale riaditeľ OO PZ je poverený na podpísanie. Podľa názoru svedka nebolo povinnosťou policajta uvádzať vo vyššie uvedenom rozhodnutí aj podozrenie z korupčného správania.
Svedok potvrdil, že má vedomosť o nariadení MV SR o vymedzení príslušnosti útvarov PZ a útvarov MV SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, na tomto základe vie, že na riešenie korupcie, resp. trestných činov patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, je príslušná NAKA, avšak nevedel vysvetliť, prečo bola vec obžalovaného odstupovaná aj s úradným záznamom a podozrením na trestný čin podplácania Vojenskej polícii. Svedok nevedel vysvetliť, prečo príslušníci OO PZ O. R., vrátane riaditeľa, ktorý sa o podozrení na korupčné správanie obžalovaného mal dozvedieť v skorých ranných hodinách dňa 08. 04. 2019, nepostupovali v súlade s vyššie uvedeným nariadením MV SR, až do prepustenia obžalovaného z CPZ dňa 08. 04. 2019 o 13.45 hod. Svedok najskôr kategoricky poprel („určite nie“), že by obžalovaného telefonicky kontaktoval po jeho prepustení z CPZ, uviedol, že na to nemal dôvod, ale že si nepamätá. Svedok nemá vedomosť, že by policajný zákrok voči obžalovanému bol neadekvátny. Samosudca predložil svedkovi listinný dôkaz - podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov - odovzdanie veci, podpísané riaditeľom OO PZ O. R. + prílohu - úradný záznam zo dňa 07. 04. 2019 (č. l. 84-85), ku ktorému sa svedok na otázky samosudcu vyjadril, že aj podozrenie z podplácania bolo postúpené Vojenskej polícii. Na otázky obhajcu svedok nevedel vysvetliť - nespomínal si, prečo v priestupkovom spise nie je popísané aj údajné korupčné správanie obžalovaného, hoci, okrem priestupku, je tam opísané aj iné konanie obžalovaného (vyhrážanie sa policajtom) majúce znaky trestného činu. Na otázky obžalovaného svedok odpovedal, že netvrdí, môže byť, že s obžalovaným dva dni po incidente telefonoval, ale nepamätá si na to. V rámci konfrontácie obžalovaného a svedka W.. R.. Z. L. svedok pripustil, že spolu dňa 09. 04. 2019 telefonicky komunikovali, pripustil, že to mohlo byť kvôli podpísaniu dokumentov o prevzatí osobných vecí obžalovaného pri prepustení z CPZ a pripustil aj komunikáciu o tom, že obžalovaný po dohovore s manželkou zvažuje podanie na inšpekciu MV SR s tým, že svedok mu mal povedať, že je to obžalovaného právo, ale či by nebol taký dobrý a nerobil to, že sú predsa kolegovia, že ide len o priestupok. Zároveň však svedok uviedol, že si na to nespomína.
Podľa § 269 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy.
Z priestupkového spisu OR PZ v Košiciach - okolie, odboru poriadkovej polície, OO PZ O. R. č. ORPZ- KS-OPP9-22/2019-P páchateľa L. O. (č. l. 61-79) boli vykonané nasledovné listinné dôkazy.
Z úradného záznamu OR PZ v Košiciach - okolie, OPP, OO PZ O. R., č. ORPZ-KS-OPP9-22/2019- P zo dňa 07. 04. 2019 (č. l. 63), ktorý spracoval I.. B. X., súd zistil najmä, že hliadka OO PZ O. R. v zložení I.. B. X. a M.. X. N. bola dňa 07. 04. 2019 o 21.13 hod. vyslaná operačným dôstojníkom do pizzerie R. v obci W. R., kde mal zákazník vystrájať a napádať personál. Hliadka oznámenie na mieste preverila v čase o 21.25 hod., o 21.35 hod. bola zaistená osoba (voči ktorej boli použité donucovacie prostriedky - hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany a putá, nakoľko kládla aktívny odpor pri zaistení) služobným motorovým vozidlom eskortovaná na útvar polície v obci O. R., kde bola lustráciou zistená jej totožnosť: L. O.. Dychovú skúšku na zistenie množstva alkoholu v dychu opakovane odmietol vykonať. Na útvare sa zaistená osoba správala voči príslušníkom PZ (hliadke) agresívne, drzo, vulgárne, vyhrážal sa lustráciou príslušníkov hliadky a následnou likvidáciou aj s rodinami. Na viacnásobné výzvy hliadky, aby upustil od svojho protiprávneho konania, nereagoval. Obžalovaný sa k tomuto listinnému dôkazu vyjadril, že v zázname nie je ani zmienka o žiadnej korupcii.
Z úradného záznamu OR PZ v Košiciach - okolie, OPP, OO PZ O. R., č. ORPZ-KS-OPP9-22/2019-P zo dňa 07. 04. 2019 o zaistení osoby L. O. s poučením o jej právach (č. l. 64-65), vypracovaného M.. X. N. a I.. B. X., okrem iného vyplýva, že L. O. bol zaistený o 21.35 hod., pri zaistení boli voči nemu použité donucovacie prostriedky - hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany a putá, pretože nereagoval na výzvy, nespolupracoval a kládol pasívny odpor pri zaistení. Na útvare sa zaistená osoba správala voči príslušníkom PZ (hliadke) agresívne, drzo, vulgárne, vyhrážal sa likvidáciou aj s rodinami, na výzvy hliadky, aby upustil od svojho protiprávneho konania, nereagoval. Osoba bola umiestnená - odovzdaná dňa 08. 04. 2019 o 00.50 hod. do CPZ Košice - okolie a pri prevzatí nebola zranená. V poučení osoby je však uvedené, že osoba javila známky zranenia, a to povrchové tržné rany na hlave a tvári. Obžalovaný sa k tomuto listinnému dôkazu vyjadril, že v zázname nie je ani zmienka o žiadnej korupcii.
V rozhodnutí OR PZ v Košiciach - okolie ORPZ-KS-OPP9-215/2019, č. ORPZ-KS-OPP9-22/2019-P zo dňa 07. 04. 2019 o zaistení L. O. s poučením (č. l. 66-68) je okrem iného uvedené, že pri zaistení boli voči nemu použité donucovacie prostriedky - hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany a putá, pretože nereagoval na výzvy, nespolupracoval a kládol pasívny odpor pri zaistení. Na útvare sa zaistená osoba správala voči príslušníkom PZ (hliadke) agresívne, drzo, vulgárne, vyhrážal sa likvidáciou aj s rodinami, na výzvy hliadky, aby upustil od svojho protiprávneho konania, nereagoval. Zaistenú osobu prevzal dňa 08. 04. 2019 o 00.50 hod. policajt do CPZ a táto bola z CPZ prepustená dňa 08. 04. 2019 o 13.45 hod. Rozhodnutie je podpísané v zastúpení riaditeľa OR PZ v Košiciach - okolie W.. R.. G. W. ako riaditeľ OO PZ O. R.. Na poučení je podpísaná hliadka OO PZ O. R. I.. B. X. a M.. X. N., L. O.Š. poučenie podpísať odmietol.
Z hlásenia o použití donucovacích prostriedkov OR PZ Košice - okolie, OPP, OO PZ O. R., č. ORPZ- KS-OPP9-22/2019-P zo dňa 07. 04. 2019 (č. l. 69-70), okrem iného vyplýva, že voči L. O. boli použité donucovacie prostriedky hliadkou OO PZ O. R. - M.. N. a I.. X., v hlásení je uvedený rovnaký popis správania L. O. pri zaistení (pasívny odpor) i hliadky PZ (hmaty, chvaty... sebaobrana), i na útvare s tým, že L. O. nebol zranený. Podpísaní sú obaja príslušníci PZ. Obžalovaný sa k tomuto dôkazu vyjadril, že opäť žiadna zmienka o korupcii, a teda to, že použil aktívny odpor, nie je pravda.
Z príkazu na umiestnenie osoby do cely policajného zaistenia OR PZ v Košiciach - okolie, OPP, OO PZ O. R., č. ORPZ-KS-OPP9-22/2019-P zo dňa 07. 04. 2019 (č. l. 71); z vyjadrenia lekára, či osoba - L. O. môže byť umiestnená do CPZ (č. l. 72) a z lekárskej správy Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach k osobe L. O. (č. l. 73) súd zistil, že: · Zadržaná osoba pri použití donucovacích prostriedkov zranená nebola podľa názoru I.. X. a M.. N.. ·. L. O. mohol byť umiestnený v CPZ z interného lekárskeho hľadiska. · Pri lekárskom vyšetrení boli zistené len odreniny chrbta na pravej strane a ebrietas simplex (prostá nekomplikovaná opilosť).
Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov OR PZ Košice - okolie, OPP, OO PZ O. R., č. ORPZ-KS-OPP9-22/2019-P zo dňa 08. 04. 2019 (č. l. 75) a s tým spojenej požiadavky na vydanie osoby - L. O. mimo celu zo dňa 08. 04. 2019 (č. l. 76) a z príkazu na prepustenie osoby na slobodu zo dňa 08. 04. 2019 (č. l. 77) súd zistil, že: · Dňa 08. 04. 2019 o 13.00 hod. bol L. O. vydaný mimo CPZ B.. W. Š. - referentovi z ÚOZ, OO PZ O. R. na vykonanie procesného úkonu - výsluch osoby na OR PZ Košice - okolie, členom eskorty bol aj W.. R.. Z. L.. · V zápisnici o podanom vysvetlení, ktorá je podpísaná len B.. W. Š., bez podpisu L. O., resp. záznamu, že zápisnicu odmietol podpísať, mal L. O. uviesť, okrem iného, že v pizzerii R. popíjal vo veľkom množstve alkoholické nápoje, k samotnému incidentu, čo sa presne odohralo v pizzerii a prečo bol umiestnený do CPZ, sa vyjadriť nevedel, nakoľko bol značne pod vplyvom alkoholu a nič si z uvedeného večera nepamätá. Záznam bol ukončený o 13.45 hod. Obžalovaný sa k tomuto dôkazu vyjadril, že záznam sa nezakladá na pravde, on nikomu nevypovedal, nič nepodpisoval a už vôbec neuvádzal, že bol pod značným vplyvom alkoholu. ·. L. O. bol prepustený z CPZ dňa 08. 04. 2019 o 13.45 hod.
V odovzdaní veci - priestupku na úseku verejného poriadku zo dňa 09. 04. 2019 (č. l. 79), ktorým OR PZ v Košiciach - okolie, OPP, OO PZ O. R. odovzdal vec priestupku L. O. Vojenskej polícii - oddeleniu policajného výkonu, je okrem iného uvedené, že L. O. pri zaisťovaní kládol aktívny odpor, opis jeho správania na útvare je totožný ako vo vyššie uvedených úradných záznamoch (t. j. bez zmienky o údajnom korupčnom správaní) a písomnosť je podpísaná W.. R.. Z. L. (zistené výsluchom tohto svedka na hlavnom pojednávaní), hoci je uvedené, že ju podpísal W.. R.. G. W. - riaditeľ. Obžalovaný sa k dôkazu vyjadril, že písomnosť je z 09. 04. 2019, t. j. dva dni po údajnom skutku a hoci je v nej uvedené aj iné jeho správanie a konanie, žiadna zmienka o korupcii tam nie je.
Z úradného záznamu OR PZ v Košiciach - okolie, OPP, OO PZ O. R., č. ORPZ-KS-OPP9-161-001/2019 zo dňa 07. 04. 2019 (č. l. 82-83), ktorý spracoval I.. B. X., súd zistil nasledovné podstatné skutočnosti. Časti úradného záznamu sú pre potreby dokazovania uvedené v priamej reči. · Z jeho postoja (pozn. súdu: L. O.) v danej situácii (pozn. súdu: pred pizzeriou R.) mi bolo zrejmé, že pravdepodobne chce fyzicky zaútočiť, pričom ľavou rukou sa zahnal smerom na moju osobu, avšak
obranným spôsobom som mu zabránil v útoku a jeho ruku som vykryl. Následne dvakrát táto osoba pravou rukou do mňa strčila v oblasti hrudníka a otočila sa mi chrbtom, dávajúc najavo, že odchádza. Od ďalších výziev a výstrah som upustil, nakoľko som bol sám napadnutý a hrozilo, že podľa všetkých známok bude pokračovať naďalej v napádaní mojej osoby pri predvádzaní. Využil som jeho nepozornosť, priblížil som sa k nemu zo zadnej časti, pravou rukou som ho chytil za jeho pravé predlaktie, pravou nohou som ho obkročil z jeho ľavej strany, čím som mu zabránil v ďalšom kráčaní a využil som jeho váhu v hornej časti tela strčením, čím došlo k pádu tejto osoby dopredu čelom k zemi, kde mu boli obe ruky, ktorými sa zapieral a snažil sa ich dať od seba (aktívne sa bránil), hmatmi a chvatmi dané mnou a kolegom za chrbát a nasadil som mu putá. Po spútaní osoby som ho vyzval, aby sa postavila a nasledovala nás do služobného motorového vozidla za účelom jeho predvedenia na útvar Policajného zboru a následného zistenia jeho totožnosti. Osoba nereagovala ani na opätovnú moju výzvu s výstrahou použitia donucovacích prostriedkov a kládla pasívny odpor, ležala na zemi so slovami „aj tak nikam nejdem, môžete sa posrať, vy geňá socialistické“. Chytil som danú osobu pod pravou pazuchou za pravý biceps, môj kolega pod ľavou pazuchou za ľavý biceps, nadvihli sme osobu a naložili do zadnej časti služobného motorového vozidla, vedľa danej osoby si vo vozidle sadol môj zasahujúci kolega. · Overil som totožnosť oznamovateľky a vyťažil som ju k oznámeniu... · Počas eskortovania sa zaistená osoba správala hrubo a vulgárne. Snažil sa z pút vyslobodiť, kopal nohami do sedadla spolujazdca a hlavou udieral do sklenej výplne dverí auta. · Následne (pozn. súdu: po príchode na útvar OO PZ O. R.) boli spracované príslušné tlačivá. Počas služobných úkonov sa zaistená osoba na útvare voči nám správala hrubo, urážala nás, znevažovala našu prácu. Mal stavy schizofrénie, v určitý čas ľutoval všetko, ospravedlňoval sa, prosil nás, aby sme papiere nepísali, skartovali a pustili ho domov, avšak vzápätí, keď bol poučený o ďalšom postupe, sa jeho správanie zmenilo: „no dobre, keď sa kolotoč roztočil, tak ideme ďalej, však vy uvidíte, socialistické kurvy pojebané, skurvený štát“, istý čas bol kľud, tak 2 - 3 minúty, avšak po chvíli sa snažil s nami udobriť, ponúkal nám po 50 eur, ak všetko necháme tak a pustíme ho domov. Poučil som zaistenú osobu, že uvedeným konaním sa dopúšťa trestného činu podplácania podľa § 332 ods. 1 Tr. zák., čomu porozumel a od ďalšieho takéhoto konania upustil. Po poučení ďalej pokračoval vyhrážkami....., okrem iného aj „vy dvaja četníci pojebaní, o to sa postarám, neviete, do čoho ste sa pustili, mám také kontakty, že sa z toho poseriete, čo náčelníku?, čo tam klepeš do tej klávesnice, už ktorú A4 píšeš?“, na naše upozornenia a výzvy počas služobných úkonov - vypisovaní tlačív, kompletizovania spisového materiálu vôbec nereagoval..... · Po spracovaní a skompletizovaní spisového materiálu bola cestou operačného dôstojníka KR PZ Košice vyžiadaná ďalšia hliadka k eskortovaniu osoby na lekárske vyšetrenie a následnému umiestneniu do cely predbežného zaistenia. · Počas služobných úkonov v cele predbežného zadržania na otázku službukonajúceho príslušníka PZ, či bolo voči nemu zo strany zasahujúcej policajnej hliadky použité násilie, uviedol, že nebolo. · Po mojom upovedomení mojimi nadriadenými a potvrdení, že sa jedná o profesionálneho vojaka, mám obavu o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie mojej rodiny, nakoľko sa mi viacnásobne vyhrážal likvidáciou, ako je to uvedené vyššie. · Vzhľadom k jeho postaveniu, schopností a postave si myslím, že služobný zákrok z mojej strany, ako aj zasahujúceho kolegu, bol primeraný. · Tento profesionálny vojak je hanbou Armády SR. Obžalovaný sa k vykonanému listinnému dôkazu vyjadril, že je tam sporný dátum 07. 04., podpísaný je zase X., iné záznamy v ten večer podpisovali obaja. K údajnej korupcii malo dôjsť počas riešenia priestupku, spisu, nie potom. Prečo potom v priestupkovom spise nie je zmienka o korupcii? Zase nehlásené operačnému dôstojníkovi. Záznam obžalovaný považuje za účelový, vznikol až potom, keď zistili, že chce vec riešiť na inšpekcii. Tento záznam bol účelovo vytvorený, keď oznámil, že chce vec riešiť inšpekciou Policajného zboru.
V odovzdaní veci - podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov zo dňa 09. 04. 2019 (č. l. 84-86) s prílohami, ktorými OR PZ v Košiciach - okolie, OPP, OO PZ O.Á. R. odovzdalo vec L. O. Vojenskej polícii, oddeleniu policajného výkonu, je okrem iného uvedené, že: · Nakoľko podozrivý L. O. sa po predvedení na útvar PZ počas služobnej činnosti hliadky, pri spisovaní zápisníc a žiadosti o lekárske vyšetrenie, následne aj na samotnom lekárskom vyšetrení a potom aj pri samotnom umiestňovaní do CPZ správal agresívne, neustále slovne urážal a napádal členov hliadky a vyhrážal sa im, preto veliteľ hliadky spracoval úradný záznam. · Nakoľko zo spracovaného úradného záznamu hliadky vyplýva, že menovaný L. O. sa vyhrážal lustráciou príslušníkov hliadky a následnou likvidáciou zasahujúcich policajtov aj s ich rodinami, je
tu dôvodné podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov zo strany menovaného L. O., ktorý je profesionálnym vojakom, a to útoku na verejného činiteľa podľa §§ 323 a 324 Trestného zákona, výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a podplácania podľa § 332 Trestného zákona, z čoho vyplýva sčasti vaša miestna a vecná príslušnosť, preto vám uvedený úradný záznam z dôvodu miestnej a vecnej príslušnosti odovzdávam ako podnet k ďalšej služobnej potrebe. Prílohu tohto tvoria úradný záznam zo dňa 07. 04. 2019 a zápis o dychovej skúške L. O., z ktorej vyplýva, že L. O. mal dňa 08. 04. 2019 o 09:12:48 nameranú hodnotu 0,41 mg/ l alkoholu v dychu.
Z odpovede veliteľa práporu R. B. zo dňa 08. 01. 2020 (č. l. 90) vyplýva, že L. O. je pracovne zaradený ako starší analytik (výsadkár), Skupina riadenia zdrojov / rota hĺbkového prieskumu / prápor R. / druhá mechanizovaná brigáda / pozemné sily / OS SR od 01. 07. 2014, dosahuje dobré až mimoriadne pracovné výsledky, úlohy si plní zodpovedne a v stanovenom čase, disciplinárne riešený nebol, v kolektíve roty je bezproblémový, pracovné vzťahy sa nevymykajú bežnému vojenskému životu. Dodržiavanie vojenskej disciplíny a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Medziľudské konflikty medzi menovaným a ostatnými príslušníkmi neboli jeho priamymi nadriadenými nikdy riešené. Je zodpovedný, ústretový a vystupuje sebavedome.
Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok veliteľa práporu R. B. č. prR.-388-2/2019 zo dňa 28. 05. 2019 (č. l. 221-222) vyplýva, že L.. L. O. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona, pretože dňa 07. 04. 2019 v čase o 21.25 hod. v pizzerii R. v obci W. R. neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Za uvedený priestupok menovanému podľa § 152 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. a podľa § 11 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona bolo uložené pokarhanie.
Ako listinný dôkaz bol vykonaný aj Vestník MV SR, čiastka 71, z 30. 12. 2010, č. 175: Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní (ďalej len „Nariadenie MV SR č. 175/2010“) (č. l. 223-242). Podľa článku 2 Nariadenia MV SR č. 175/2010 toto nariadenie sa vzťahuje na útvary, ktorými sa na účely tohto nariadenia rozumejú a) národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru (ďalej len „národná kriminálna agentúra“), g) obvodné oddelenie Policajného zboru odboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie“), k) úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“). Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia MV SR č. 175/2010 národná kriminálna agentúra je vecne príslušná pre trestné činy patriace do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Podľa článku 11 Nariadenia MV SR č. 175/2010 obvodné oddelenie je vecne príslušné na skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, okrem prečinov, ktoré sú vo vecnej príslušnosti okresného dopravného inšpektorátu, krajského dopravného inšpektorátu alebo oddelenia železničnej polície krajského riaditeľstva, ak o nich nekoná útvar uvedený v článku 2 písm. a) až c) alebo k). Podľa článku 14 ods. 1 Nariadenia MV SR č. 175/2010 úrad inšpekčnej služby je vecne príslušný pre trestné činy a) spáchané príslušníkmi Policajného zboru počas trvania služobného pomeru. Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia MV SR č. 175/2010, ak je policajt vecne príslušný vykonávať vyšetrovanie aspoň o jednom z trestných činov, môže vykonať vyšetrovanie o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestná činnosť spolu súvisí, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Spoločné vyšetrovanie o trestnom čine vykonáva ten policajt, ktorý je príslušný vykonávať vyšetrovanie o čine najprísnejšie trestnom. Ak ide o trestné činy rovnako závažné, vyšetrovanie vykonáva ten policajt, ktorý ako prvý vzniesol obvinenie. Ak však čo i len jeden z trestných činov patrí do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, spoločné vyšetrovanie vykonáva útvar uvedený v článku 2 písm. a), b) alebo k), ak tieto trestné činy spolu súvisia. Podľa článku 58 ods. 1 Nariadenia MV SR č. 175/2010 riaditeľ okresného riaditeľstva Policajného zboru zriaďuje na vykonávanie úkonov na mieste činu výjazdovú skupinu a zodpovedá za jej personálne a materiálno-technické vybavenie.
Podľa článku 59 ods. 4 Nariadenia MV SR č. 175/2010, ak vedúci výjazdovej skupiny, poverený príslušník alebo vyšetrovateľ zistí, že ide o trestný čin vo vecnej príslušnosti odboru kriminálnej polície krajského riaditeľstva, národnej kriminálnej agentúry, úradu hraničnej a cudzineckej polície alebo úradu inšpekčnej služby, bez meškania vyrozumie operačné stredisko, ktoré o tom hneď informuje vecne príslušný útvar, ktorý zabezpečí prevzatie veci na mieste činu príslušným policajtom; do jeho príchodu zabezpečuje výjazdová skupina na mieste činu plnenie úloh podľa tohto nariadenia a po príchode príslušného policajta plní výjazdová skupina úlohy podľa jeho príkazov. Podľa článku 62a Nariadenia MV SR č. 175/2010 operačné stredisko najmä: a) vysiela výjazdovú skupinu na miesto činu, b) vykonáva vo svojej kompetencii na požiadanie vedúceho výjazdovej skupiny potrebné opatrenia a zabezpečuje súčinnosť s inými útvarmi, službukonajúcim prokurátorom a sudcom pre prípravné konanie a úradom špeciálnej prokuratúry, d) vysiela policajta na miesto činu bez meškania po tom, ako mu vedúci výjazdovej skupiny oznámil, že ide o podozrenie z trestného činu, o ktorom nie je príslušný konať, e) vyrozumieva na základe požiadavky vecne a miestne príslušnú prokuratúru o vyslaní výjazdovej skupiny na miesto činu. K tomuto listinnému dôkazu sa obžalovaný prostredníctvom obhajcu vyjadril, že preukazuje postup a hlavne spôsob, akým má dochádzať k oznamovaniu trestného činu, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, a teda tú skutočnosť, že príslušníci PZ X. a N. vzhľadom na to, že sú povinní byť oboznámení s nariadením ministra vnútra, mali mať vedomosť a podľa ich názoru aj mali vedomosť o tom, ako v danej veci postupovať, že je potrebné vyrozumieť operačné stredisko, ktoré ďalej rozhodne, ako o danej veci konať a vzhľadom na potrebu vyriešenia otázky vecnej príslušnosti aj rozhodne o vyslaní výjazdovej skupiny na to určenej, čo sa v tomto prípade nestalo a nebol tak dodržaný postup upravený v tomto nariadení ministra vnútra.
Ako listinný dôkaz bol vykonaný aj Vestník MV SR, čiastka 84, zo 14. 12. 2011, č. 161: Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky o hlásnej službe (ďalej len „Nariadenie MV SR č. 161/2011“) (č. l. 243-268). Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia MV SR č. 161/2011 toto nariadenie upravuje jednotný výkon hlásnej služby niektorých útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), Horskej záchrannej služby a útvarov Policajného zboru (ďalej len „útvar“), ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 3. Podľa článku 1 ods. 2 Nariadenia MV SR č. 161/2011 predmetom hlásnej služby sú udalosti, ktoré súvisia s vnútornou bezpečnosťou štátu a verejným poriadkom vznikom mimoriadnej udalosti alebo krízovej situácie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tohto nariadenia. Podľa článku 1 ods. 3 Nariadenia MV SR č. 161/2011 v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto nariadením hlásenie podáva a) úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru a jeho organizačné zložky, o) odbor poriadkovej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru a jeho organizačné zložky. Podľa článku 2 Nariadenia MV SR č. 161/2011 účelom hlásenia je poskytnúť informáciu o udalosti uvedenej v článku 1 ods. 2 ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), štátnemu tajomníkovi ministerstva, vedúcemu služobného úradu ministerstva, prezidentovi Policajného zboru, prvému viceprezidentovi Policajného zboru, viceprezidentovi Policajného zboru, nadriadeným, vedúcim štátnym zamestnancom ministerstva (ďalej len „vedúci zamestnanec“) a zodpovedným osobám útvarov ministerstva a útvarom, ktorí sú na základe takej informácie v rozsahu svojej riadiacej pôsobnosti príslušní zabezpečiť a) včasný a objektívny postup pri preverovaní vzniknutej udalosti, b) prijatie účinných opatrení na odhalení páchateľov a na zamedzenie alebo zmiernenie ďalších následkov vyvolaných udalosťou. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia MV SR č. 161/2011 útvar, ktorý udalosť zistil alebo prijal oznámenie o udalosti, bez meškania podáva hlásenie o udalosti, ktorá podlieha hlásnej službe, v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 tohto nariadenia na príslušné operačné stredisko alebo stálu službu útvaru ministerstva podľa článku 6 ods. 1. Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia MV SR č. 161/2011, ak hlásenie vzhľadom na charakter a význam udalosti neznesie odklad alebo je potrebné urýchlene informovať príslušné osoby uvedené v článku 2 a nie je možné čakať na zistenie podrobnejších informácií, prípadne si ich zistenie vyžaduje dlhšiu dobu, je potrebné podať hlásenie okamžite vtedy, ak už bolo overené, že k udalosti došlo a boli zistené potrebné základné informácie. Takéto hlásenie sa uskutočňuje telefonicky.
Podľa článku 5 ods. 4 Nariadenia MV SR č. 161/2011 písomne spracované hlásenie sa zasiela najneskôr v operačný deň nasledujúci po dni, v ktorom udalosť vyšla najavo alebo u oznámenej trestnej činnosti ihneď po vykonaní základných procesných úkonov podľa osobitného predpisu. K udalostiam, pri ktorých si to ich charakter vyžaduje a umožňuje, sa zasiela aj príslušná dokumentácia miesta udalosti, listín, dokumentov, fotografií osôb a podobne. Podľa prílohy č. 1 k Nariadeniu MV SR č. 161/2011 - prehľad vybraných hlásených udalostí, útvar, ktorý zistil podozrenie z trestného činu podplácania, bez meškania podáva hlásenie na príslušné operačné stredisko v rozsahu: okresné riaditeľstvo Policajného zboru, krajské riaditeľstvo Policajného zboru, úrady a odbory prezídia Policajného zboru a ústredné operačné stredisko prezídia Policajného zboru. Obžalovaný sa k tomuto listinnému dôkazu prostredníctvom obhajcu vyjadril, že je z neho nepochybne zrejmá povinnosť osôb, ktoré sa dozvedia o konkrétnom trestnom čine, akým spôsobom a ktorému útvaru majú hlásiť zistené skutočnosti, a teda premietnuť uvedené pokyny vyplývajúce z nariadenia do tejto trestnej veci. Príslušníci PZ X. a N. mali v zmysle príslušných ustanovení tohto nariadenia povinnosť ohlásiť informáciu o údajnom korupčnom trestnom čine cestou operačného strediska a splniť si tak povinnosť o hlásnej službe, čo sa zase v tomto prípade nestalo a tieto predpisy nedodržali.
Z prílohového spisu OR PZ Košice - okolie, ČVS: ORP-390/1-VYS-KS-2019 súd zistil, že: · Spis obsahuje úradný záznam OR PZ Košice - okolie, OPP, OO PZ O.Ľ. R. č. ORPZ-KS- OPP9-161-001/2019 zo dňa 07. 04. 2019, ktorý spracoval I.. B. X. (č. l. 2-3 prílohového spisu, úradný záznam je totožný s úradným záznamom žurnalizovaným na č. l. 82-83). · Uznesením o vznesení obvinenia OR PZ Košice - okolie, OKP, 1. oddelenie vyšetrovania Košice, ČVS: ORP-390/1-VYS-KS-2019, zo dňa 11. 12. 2019, doručeným obvinenému L. O. 16. 12. 2019 (č. l. 6-9 prílohového spisu), bolo obvinenému L. O. vznesené obvinenie za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože, v skratke, sa obvinený L. O. mal rukou zahnať na I.. B. X. a následne do tohto dvakrát strčiť pravou rukou do hrudníka dňa 07. 04. 2019 v čase okolo 21.25 hod. v obci W. R. pred pizzeriou R.. Z odôvodnenia vyplýva, okrem iného to, že na policajnom zákroku hliadky PZ v zložení I.. B. X. a M.. X. N. sa mala podieľať na „spacifikovaní L. O.“ aj osoba v civile - svedok H. Z.. · Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 2Pv 467/19/7707-10 zo dňa 10. 02. 2020 (č. l. 18-20 prílohového spisu) bolo podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku zrušené vyššie uvedené uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonné a vydané predčasne z dôvodov, že vec nebola riadne objasnená, spoľahlivo dôkazne podložená, posúdená a vyhodnotená a za daného stavu a dôkaznej situácie neboli naplnené základné podmienky na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. V odôvodnení je ďalej uvedené, že vo vyšetrovacom spise sa nachádza hlásenie o použití donucovacieho prostriedku zo dňa 07. 04. 2018 (pozn. súdu: zrejme ide o pisársku chybu), kde absentuje podpis nadriadeného, ktorý hlásenie o použití donucovacích prostriedkov vyhodnotil. Ide o závažný procesný nedostatok, ktorý doposiaľ vyšetrovateľom odstránený nebol. Ako ďalšia významná skutočnosť na právny verdikt o nezákonnosti, resp. predčasnosti uznesenia o vznesení obvinenia, sa javí aj tá skutočnosť, že obvinenie je založené výlučne iba na dvoch svedeckých výpovediach príslušníkov PZ bez ďalšieho nestranného a objektívneho dôkazu, pričom je potrebné uveriť obhajobe v tom smere, že výpovede policajtov X. a N. sa javia ako nedôveryhodné, pretože vypovedajú obidvaja navlas rovnako, totožne, ako keby ich výpovede boli iba kopírované bez reálnej a skutočnej výpovednej hodnoty. · Uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach - okolie, OKP, 1. oddelenie vyšetrovania Košice zo dňa 25. 05. 2020, ČVS: ORP-390/1-VYS-KS-2020 (č. l. 170-174 prílohového spisu), bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b), ods. 4 Trestného poriadku vyššie uvedené trestné stíhanie zastavené, lebo bolo nepochybné, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Výlučne z dôvodu preverenia dôveryhodnosti svedkov I.. B. X. a M.. X. N. a ich pravdovravnosti boli ako listinné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v obmedzenom rozsahu aj: · Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného I.. B. X. zo dňa 05. 09. 2019 a 10. 02. 2020 (č. l. 33-39, č. l. 40-45 prílohového spisu), · Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného M.. X. N. zo dňa 09. 09. 2019 a 10. 02. 2020 (č. l. 46-50, č. l. 53-58 prílohového spisu), · Zápisnica o výsluchu svedka H. Z. zo dňa 08. 11. 2019 (č. l. 135-140 prílohového spisu), pričom súd zistil, že:
· Obaja svedkovia aj v tejto trestnej veci v procesnom postavení svedkov - poškodených vo svojich výpovediach už uvádzali, že L. O. im mal na OO PZ O. R. ponúkať po 50 eur, ak všetko nechajú tak a pustia ho domov. ·. H. Z. je policajt, pracuje na OO PZ M. W. vo funkcii referenta, podieľal sa na policajnom zákroku „ako občan“ bez vyzvania príslušníkmi Policajného zboru a bez legitimácie svojej príslušnosti k Policajnému zboru.
Obžalovaný L. O. sa k vyššie uvedeným listinným dôkazom prostredníctvom obhajcu vyjadril najmä, že je nimi preukázané, že svedok X. neuvádzal pravdu, keď poprel na hlavnom pojednávaní súčinnosť alebo účasť inej osoby na zaisťovacom úkone, čo významne spochybňuje jeho dôveryhodnosť, a zároveň je týmto preukázaná pravdivosť tvrdení obžalovaného k týmto skutočnostiam.
Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 08. 04. 2019 (č. l. 395) vyplýva, že L. O. dľa udania napadnutý príslušníkmi PZ SR sa dňa 08. 04. 2019 dostavil k lekárovi, ktorý zistil hematóm a opuch v T oblasti vľavo a pred ušnicou, drobnú tržnú ranu asi 2 mm v ľ. ušnici, zasušená, zakrytá krustou, vpravo za ušnicou 2 x exkoriacia v dĺžke 3 a 1 cm izokorický, krk pohyblivý, dorzálna xt bolestivá, na oboch ramenách na vnútornej strane hematómy s čerstvými zakrvácaniami vpravo hematómy 6 x 3 cm, vľavo 13 x 6 cm, zasušené oderky nad suúraspinatovou jamou vľavo 6 x 3 cm, sufuzie v strednej časti lopatky vpravo 3 x 2 cm, v driekovej oblasti 1 x 5 cm vpravo, 2 x oderky nad ľ. lakťom v priemere 1 cm, zasušené, opuchy oboch rúk od zápästia distálne, hybnosť v zápästiach bolestivá. Odporúčané je ľadovanie, analgetiká, kontrola na najbližšej chirurgickej ambulancii podľa miesta bydliska o 3 dni.
Z výmenného lístku - poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie zo dňa 21. 06. 2021, meno pacienta: L. O. (č. l. 396) vyplýva objektívny nález: PN č. S 344 497 od 09. 04. 2019 do 12. 04. 2019, PS 13. 04. 2019, Dg - M 50.1 a S 00.
Z výpisu - písomného vojenského rozkazu č. 71/2019 zo dňa 10. 04. 2019, oznámenie o dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz PrV (č. l. 397) vyplýva, že L.. L. O. bol dočasne práceneschopný od 09. 04. 2019 s kontrolou na POA určenou na 12. 04. 2019.
Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 19. 07. 2021 (č. l. 405) vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice oznamuje konajúcemu súdu, že L. O. nepoberal v mesiaci apríl 2019 nemocenskú dávku a Sociálna poisťovňa neeviduje žiadnu práceneschopnosť v mesiaci apríl 2019. K tomuto listinnému dôkazu sa obžalovaný vyjadril, že Armáda Slovenskej republiky nevyužíva systém Sociálnej poisťovne, má vlastný sociálny systém.
Zo správy o povesti W. Č. N. - V. zo dňa 22. 01. 2021 (č. l. 323) vyplýva, že L. O. je evidovaný k trvalému pobytu v W. N. - V. na ulici Y. XXXX/XX, iné informácie o menovanom im nie sú známe.
Z odpisu z registra trestov zo dňa 15. 06. 2021 (č. l. 350) vyplýva, že obžalovaný L. O. nemá záznam v Registri trestov GP SR.
Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 16. 06. 2021 (č. l. 351) vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov.
Podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku súd vykonal na hlavnom pojednávaní aj vecný dôkaz, a to fotografie vyhotovené manželkou obžalovaného zo dňa 08. 04. 2019 po prepustení obžalovaného z CPZ zachytávajúce jeho zranenia (č. l. 398-400), pričom tieto považoval za verifikované výpoveďou manželky obžalovaného - svedkyne E. O., výpoveďou obžalovaného a porovnaním obsahu fotografií s listinným dôkazom - lekárskou správou žurnalizovanou na č. l. 395. Obžalovaný sa k vykonanému dôkazu vyjadril, že fotografie preukazujú reálny stav po jeho prepustení z CPZ.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol:
„Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že obžalovaný L. O. 12. novembra 2020 uviedol, že v inkriminovanom čase bol po futbalovom zápase s kamarátmi v pizzerii R., kde pili pivo. Následne išiel obžalovaný k baru objednať sebe a kamarátom pivo a nejaké poldeci. Čašníčka mu arogantne odmietla naliať, lebo mal byť opitý. Vulgárne ju verbálne napadol, za čo sa hanbí a ospravedlnil sa jej. Prišiel priateľ barmanky - pán Z. a zavolal políciu. Mal sa obžalovanému vyhrážať, že ho dá do cely policajného zaistenia. Následne prišla hliadka, kde pán Z. mal tykať policajtovi X.. Policajti od neho žiadali doklady na zistenie jeho totožnosti, avšak im ich nemohol dať, nakoľko peňaženku s dokladmi si zabudol doma. Následne na obžalovaného skočil pán Z. a hodil ho na zem, policajti ho potom spútali a previezli ho na oddelenie polície vo O. R.. Spútaný sedel na lavičke, pokiaľ pán X. zisťoval, resp. overoval jeho totožnosť a vypisoval priestupkový spis. Druhý policajt, pán N., sedel vedľa pána X.. Na hlavnom pojednávaní 17. júna 2021, okrem iného uviedol, že zasahujúci policajt B. X. ho kopol nohou do hlavy, konkrétne rukou ukázal na svoje ľavé líce. Rovnako tak uviedol, že aj na policajnom oddelení ho menovaný policajt bezdôvodne fyzicky atakoval - úderom do hrudníka. K osobe pána Z. uviedol, že menovaného dovtedy nepoznal. Jeho meno sa dozvedel až následne, po tom, ako bol prepustený z CPZ. Obžalovaný poprel, že by policajtom ponúkal peniaze za to, že ho pustia a nebudú vec riešiť v priestupkovom konaní. Žiadne slovo o peniazoch nepadlo. Začal byť vtedy trochu nervózny, lebo doma mal ženu vo vysokom štádiu rizikového tehotenstva, ktorá absolútne nevedela, kde sa obžalovaný nachádza a čo je s ním. Preto sa policajtov pýtal, kedy ho pustia domov. Svedkovia B. X. a X. N. zhodne opísali podstatný priebeh služobného zákroku voči obžalovanému, ktorý sa mal agresívne správať v priestoroch pizzerie, pričom voči nemu boli zo strany zasahujúcich policajtov aj použité donucovacie prostriedky, a následne opísali priebeh úkonov na obvodnom oddelení. Obaja menovaní opätovne, zhodne ako v prípravnom konaní, uviedli, že obžalovaný im povedal, že im dá každému po 50 eur, ak ho prepustia zo zadržania a nebudú vec riešiť v priestupkovom konaní. Svedkovia zároveň zhodne uviedli, že obžalovaný bol upozornený, aby sa zdržal takéhoto konania - ponúkanie peňazí, lebo sa tým môže dopustiť trestného činu korupcie. Zároveň svedkovia uviedli, že toto konanie obžalovaného nepovažovali za korupciu, nakoľko menovaný pri sebe nemal ani doklady, ani peniaze, a teda ani keby chcel, nemal by im ako dať spomínané finančné prostriedky. Ráno po službe o týchto skutočnostiach - ponuka finančných prostriedkov - informovali svojho nadriadeného pána W., ktorý im povedal, aby o tom napísali podrobný úradný záznam, ktorý následne vyhotovil B. X. a odovzdal ho nadriadenému. Z výsluchu svedka G. W. vyplýva, že tento sa po príchode do práce dozvedel od pána X. o priebehu nočnej služby, že vykonali zákrok proti obžalovanému, ktorý im následne, počas administratívneho spracovania priestupkového spisu, mal ponúknuť finančné prostriedky za to, aby ho policajti prepustili a vec neriešili v priestupkovom konaní. Svedok im prikázal, aby vyhotovili podrobný úradný záznam. Svedok ďalej uviedol, že takýto incident ohľadom korupčného správania mali na obvodnom oddelení prvý krát. Existuje interný predpis, ktorý rieši vecnú príslušnosť, ale vtedy svedka ani nenapadlo, že by to mali oznámiť na národnú kriminálnu agentúru. Svedok následne o tomto incidente - korupčnom správaní
- informoval svojich nadriadených na okresnom riaditeľstve. Svedkyňa O. - manželka obžalovaného pri svojom výsluchu chronologicky a detailne opísala okolnosti priebehu služobného zákroku zasahujúcich policajtov, ako aj skutočnosti, ktoré mali predchádzať privolaniu policajnej hliadky. Po futbale s manželom telefonovala a chcela mu objednať taxík, nakoľko si menovaný doma zabudol peňaženku aj doklady. Po 22.00 hod. jej už manžel nebral telefón, a tento bol následne aj vypnutý. Nevedela, čo sa s manželom stalo, bála sa o neho, celú noc plakala. Ráno telefonovala manželovmu kamarátovi, ktorý jej povedal, že ho zobrali policajti. Keď sa s manželom stretla potom, ako bol prepustený, tento bol „zbitý ako pes“ - detailne, odbornou terminológiou opísala jeho jednotlivé zranenia, pričom okrem iného uviedla, že mal na tvári otlačok podrážky topánky od policajta, ktorý ho kopol, ako obžalovaný sedel na obrubníku pred pizzeriou. Nasledujúci deň išli k lekárovi, ktorý ho prezrel. Následne bol manžel práceneschopný. Svedkyňa uviedla, že vec chcela riešiť cez inšpekciu, ale manžel to tak riešiť nechcel, tak v súvislosti s postupom zasahujúcich policajtov žiadne oznámenie nepodávali. S manželom sa o priebehu daných udalostí týkajúcich sa jeho zaistenia políciou doma viackrát rozprávali, ale manžel jej nechcel hovoriť detaily, ako k jeho zraneniam prišlo, aby ju netraumatizoval. Z výsluchu svedka Z. L. vyplynulo, že menovaný následne predkladal vec, týkajúcu sa priestupku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v pizzerii R., Vojenskej polícii. K samotnému skutku sa vyjadriť nevedel. K tomu, prečo službukonajúci policajti neoznámili cez operačného dôstojníka podozrenie z
korupčného správania, uviedol, že zrejme to konanie nepovažovali za také vážne a v prvom rade chceli dokončiť priestupkový spis vo veci, v ktorej bol obžalovaný predvedený na políciu a následne umiestnený do cely policajného zaistenia. Taktiež uviedol, že za svoje vyše 20 ročné pôsobenie v Policajnom zbore si pamätá na dva prípady, kedy malo dôjsť ku korupčnému správaniu sa voči policajtom. Z oboznámených listinných dôkazov ďalej, okrem iného vyplýva, že v inkriminovanom čase došlo k zaisteniu L. O., voči ktorému boli použité aj donucovacie prostriedky, a tiež, že obžalovaný bol pred umiestnením do CPZ vyšetrený lekárom, ktorý u neho konštatoval ebrietas simplex. Okrem poškriabania na chrbte lekár nezistil, resp. nekonštatoval žiadne iné viditeľné poškodenia na tele obvineného. Zo služobného posudku práporu R. B. z 8. januára 2020 vyplýva, že L. O. disciplinárne riešený nebol. Z rozkazu veliteľa práporu R. B. o uložení sankcie za priestupok z 28. mája 2019 vyplýva, že L. O. bola uložená sankcia - pokarhanie. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal tak, ako je uvedené v podanej obžalobe. Jedinou zmenou oproti pôvodnému skutkovému stavu je skutočnosť, že obžalovaný mal policajtom uvedené finančné prostriedky sľúbiť, nie ponúkať, nakoľko ich v tom čase fakticky nemal pri sebe, a teda išlo o prísľub peňažného plnenia v budúcnosti. Nemožno sa stotožniť s obhajobnou argumentáciou obžalovaného, nakoľko nebol zistený žiaden dôvod (okrem vyjadrenia obžalovaného až na hlavnom pojednávaní), z ktorého by bolo možné vyvodiť relevantný záver, že ide o akýsi komplot zo strany policajtov proti jeho osobe. Samotný obžalovaný uviedol, že políciu mal volať pán Z., ktorý sa mu (obžalovanému) vyhrážal tým, že pôjde do CPZ-ky. Menovaného však obžalovaný osobne nepozná a jeho meno sa dozvedel až po samotnom incidente. Rovnako tak uviedol, že s menovaným nemal žiaden osobný spor alebo nezhody. Z uvedeného potom vyplýva, že jediným dôvodom privolania hliadky malo byť (a aj bolo) správanie sa obžalovaného v uvedenej pizzerii, pre ktoré bol následne aj disciplinárne riešený pokarhaním, pričom v súvislosti so správaním obžalovaného voči zasahujúcim policajtom boli z ich strany použité aj donucovacie prostriedky. V tomto smere nie je možné uveriť ani tvrdeniu obžalovaného o bezdôvodných fyzických útokoch zo strany zasahujúcich policajtov voči jeho osobe, a už vôbec nie tomu, že by ho mal jeden zo zasahujúcich policajtov (B. X.) kopnúť do tvárovej časti hlavy, keď obžalovaný sedel na obrubníku pred pizzeriou, čo mali údajne vidieť aj kamaráti obžalovaného, s ktorými bol na futbale, a ktorí mu následne podali jeho športovú tašku. Hoci manželka obžalovaného, z počutia od svojho manžela, opísala priebeh relevantných skutkových okolností s neuveriteľnou presnosťou z hľadiska jednotlivých detailov (vrátane údajného kopnutia obžalovaného do tvárovej časti tak, že tam mal otlačenú podrážku policajtovej topánky), nemožno túto výpoveď považovať ani za vierohodnú, o to menej za pravdivú. Menovaná svedkyňa pritom opisovala tieto skutočnosti tak detailne, zanietene a presvedčivo, až sa nemožno ubrániť pocitu, akoby sama bola prítomná pri ich priebehu. Hlavné rozpory v jej výpovedi je potrebné vidieť v tom, že hoci sa bála o manžela, o ktorom nevedela kde je, tak uviedla, že večer s ním telefonovala (po futbale, nakoľko mu chcela objednať taxík, aby mal ako prísť domov). Na druhej strane až ráno telefonovala manželovmu kamarátovi, ktorý s ním bol tiež na futbale, a pýtala sa ho, čo je s obžalovaným. Menovaný kamarát mal byť, aj podľa vyjadrenia obžalovaného, očitým svedkom toho, ako neprimerane zasahovali policajti. Napriek tomu tento kamarát žiadnym spôsobom uvedenú vec neriešil a manželke obžalovaného bezodkladne neoznámil, že jej manžela mali policajti obmedziť na osobnej slobode, a to neprimeraným, ba až brutálnym spôsobom. Menovaný mal svedkyni - manželke obžalovaného ráno len oznámiť, že obžalovaného zobrali policajti, ale myslel si, že ho už pustili. V tomto smere je potrebné výpoveď svedkyne O. považovať za výlučne účelovú a tendenčnú v prospech jej manžela, pričom vzhľadom na charakter hore uvedených rozporov, ako aj samotný spôsob prezentácie týchto skutočností pri výsluchu menovanej na hlavnom pojednávaní, možno uzavrieť, že menovaná svedkyňa (vypočutá na návrh obhajoby) bola na tento výsluch vopred detailne pripravená, pričom sama vypovedala o takých skutočnostiach, o ktorých ani samotný obžalovaný pôvodne vôbec nehovoril (návšteva lekára, práceneschopnosť, brutálny fyzický atak zasahujúcich policajtov - kopnutie do tvárovej časti hlavy...). Pravdivosť týchto skutočností, ktoré deklarovala svedkyňa O., je vyvrátená aj lekárskou správou z 8. apríla 2019, kde sa lekár vyjadroval k možnosti umiestnenia obžalovaného do cely policajného zaistenia, pričom pri opise objektívnych zistení, okrem škrabancov na chrbte (obžalovaný uviedol, že ho policajti ťahali po zemi) žiadne iné zranenia alebo iné relevantné skutočnosti, ktoré by mohli a mali nasvedčovať použitiu fyzickej sily voči obžalovanému tak, ako to uvádzala svedkyňa O., zistené neboli. Ak svedkyňa výslovne uviedla, že obžalovaný mal po prepustení na tvári otlačok podrážky topánky, ako
dôsledok kopnutia do hlavy, tak takúto skutočnosť by lekár pri prehliadke nemohol prehliadnuť. Možno vo všeobecnosti konštatovať, že ak by obžalovaný mal v skutočnosti utŕžiť kopnutie do oblasti tváre s tým, že mal mať na tvári otlačok podrážky topánky policajta, ktorý ho kopol, takáto skutočnosť by sa bezpochyby odzrkadlila na jeho zdravotnom stave (otras mozgu). Žiadne takéto skutočnosti však z lekárskej správy nevyplývajú. A nakoniec aj svedkyňa O. uviedla, že výsledok vyšetrenia hlavy obžalovaného počítačovou tomografiou bol negatívny. Nelogické sa tiež potom javí, že tieto skutočnosti, hoci ich pôvodne obžalovaný chcel oznámiť na inšpekcii, následne riešiť nechcel (hoci jeho manželka bola pôvodne toho názoru, že by oznámenie urobiť mal) a žiadnym spôsobom o týchto nehovoril, a to až do času konania hlavného pojednávania, aj to až v jeho záverečnej fáze (nakoľko pri prvom výsluchu tieto skutočnosti žiadnym spôsobom obžalovaný neuvádzal). Ak by potom malo byť dôvodom oznámenia týchto skutočností v trestnom konaní (až v štádiu súdneho konania) práve to, že celú situáciu obžalovaný vníma ako komplot zo strany polície voči jeho osobe, tak potom treba konštatovať, že takýmto spôsobom mohol situáciu vnímať už pri vznesení obvinenia, kedy však využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať, a teóriu o účelovom konaní zo strany polície prvýkrát predniesol až na samotnom hlavnom pojednávaní s tým, že okolnosti o brutálnosti a neprimeranosti zásahu zo strany polície predniesla ako prvá až svedkyňa O. - manželka obžalovaného. Hoci obžalovaný následne predložil lekársku správu z 8. apríla 2019 (vytlačená až 21. júna 2021) spolu s výmenným poukazom na odborné vyšetrenie z 21. júna 2021 spolu s fotografiami zranení jeho osoby, možno konštatovať, že vystavenie lekárskej správy s dátumom 8. apríla 2019 a následným údajom o jej vytlačení 21. 06. 2021 s výmenným poukazom z 21. 06. 2021, sa potom javí, ako účelne dodatočne vystavená a antedatovaná správa. Treba tiež doplniť, že ak v tom čase chcel obžalovaný pôvodne podať oznámenie na inšpekciu (ale si to neskôr rozmyslel), tak predmetnú lekársku správu z 8. apríla 2019 by mal v dispozícii nepochybne už skôr. Zároveň je zrejmé, že samotní zasahujúci policajti pri následnom spisovaní priestupkového spisu obaja zhodne konštatovali, že im mal obžalovaný núkať po 50 eur, avšak toto konanie sami nepovažovali za také, ktorým by sa menovaný mal dopustiť trestného činu podplácania. Ak aj z ich strany došlo k prípadnému porušeniu interných predpisov ohľadom spôsobu oznámenia korupčného konania, tak je potrebné uviesť, že sa s takýmto prípadom stretli prvýkrát v živote v rámci služobnej činnosti, a tiež, že samotnému konaniu obžalovaného ani neprikladali takú váhu - z hľadiska jeho trestnosti - aby to bezodkladne oznámili služobným postupom národnej kriminálnej agentúre alebo operačnému dôstojníkovi. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť vyjadrenie svedka W., ich nadriadeného, ktorý sám uviedol, že ho v čase, kedy mu B. X. oznámil priebeh a podrobnosti incidentu s korupčným správaním, ani samého nenapadlo, že mali zavolať národnú kriminálnu agentúru. O tom, že situáciu ohľadom otázky vecnej príslušnosti nevyhodnotili policajti správne ani následne, svedčí aj skutočnosť, že podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, okrem iného aj korupčného správania, predložili následne Vojenskej polícii. Uvedené skutočnosti potom v rozumnej rovine možno logicky interpretovať tak, že policajti X. a N. síce pochybili, keď konanie L. O. ohľadom sumy 50 eur za to, aby vec neriešili úradným postupom, ale ho pustili na slobodu, nepovažovali za reálne korupčné správanie, ktoré by si vyžadovalo oznámenie operačnému dôstojníkovi, aby tento určil ďalší postup v danej veci, ale tieto skutočnosti až ráno po službe, pri referovaní priebehu služby, oznámili svojmu nadriadenému, ktorý im prikázal, aby napísali k tejto veci (správaniu sa L. O.) úradný záznam. Až následne boli tieto skutočnosti, týkajúce sa podozrenia aj z korupčného správania sa, postúpené (hoci nesprávne) Vojenskej polícii. Uvedené skutočnosti potom logicky nasvedčujú síce pochybeniu zo strany polície v súvislosti s oznámením podozrenia z korupčného správania sa L. O., avšak zároveň vylučujú záver o tom, že by zo strany polície malo ísť skutočne o komplot voči obžalovanému. Ak by totiž tomu tak skutočne malo byť, ako sa to snaží načrtnúť obžalovaný, tak potom by policajti mali určite pripravenú „nepriestrelnú“ verziu s doladením každého podstatného detailu. Obžalovaný bol v inkriminovanom čase, po predmetnom futbalovom zápase, pod vplyvom alkoholu, napriek tomu, že mal doma manželku vo vysokom štádiu rizikového tehotenstva, a práve z dôvodu jeho vulgárneho správania v pizzerii bol obmedzený políciou na osobnej slobode a následne riešený v priestupkovom konaní. Keď si ako profesionálny vojak uvedomil, do akej situácie sa dostal (hrozba postihu za jeho konanie), chcel túto riešiť práve prísľubom budúceho odovzdania finančných prostriedkov policajtom za to, aby túto vec neriešili úradným postupom a prepustili ho. Z kontextu uvedených skutočností je potom zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle, keď chcel prísľubom finančných prostriedkov policajtom dosiahnuť, aby vec neriešili úradným postupom a prepustili ho zo zadržania.
Snaha napomáhať obžalovanému je zrejmá aj z obsahu služobného posudku z 8. januára 2020, kde bolo konštatované, že menovaný nebol disciplinárne postihnutý, hoci už rozkazom z 28. mája 2019 bol menovaný pokarhaný za svoje protiprávne konanie. Plnenie služobných povinností príslušníkov Policajného zboru je nielen obstarávaním veci všeobecného záujmu, ale ich činnosť v rámci priestupkového konania je zároveň vykonávaním právomoci verejného činiteľa. Konanie obžalovaného je potom potrebné právne kvalifikovať ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Na základe uvedeného navrhujem obžalovaného L. O. uznať vinným na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe (pri zmene formy jeho konania z ponuky na sľub úplatku). V prípade obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť - vedenie riadneho života. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby súd obžalovanému uložil: I. Podľa § 333 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. II. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. III. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov. alternatívne I. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sa ukladá peňažný trest vo výške 1500 (jedentisícpäťsto) eur. II. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa ustanovuje, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.“
Obhajca v záverečnej reči uviedol: „Podkladom celého trestného stíhania, vedeného proti obžalovanému L. O., je úradný záznam I.B.. X. zo dňa 07. 04. 2019 sp. zn. ORPZ-KS-OPP9-161-001/2019 datovaný na 07. 04. 2019, avšak vytvorený minimálne deň neskôr, vypracovaný na pokyn riaditeľa W.. Tento úradný záznam nie je súčasťou priestupkového spisu, hoci v ňom je zmienka o inom údajnom protiprávnom konaní obžalovaného. Táto skutočnosť nebola v rámci dokazovania doposiaľ spoľahlivo vysvetlená. Poukazujem na rozporné výpovede svedkov - členov hliadky N. a X., v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, kde nedokázali spoľahlivo vysvetliť rozpory vo svojich výpovediach, a tieto sa podľa môjho názoru ešte viac prehĺbili. Jedná sa napríklad, no nielen, o popretie účasti inej osoby na zákroku pri pizzerii R. zo strany svedka X., či potvrdenie účasti svedka N. na vyhotovovaní sporného úradného záznamu. Pokiaľ títo svedkovia v zásadných otázkach nedokázali odpovedať vierohodne, jednoznačne, bez rozporov, tak aby ich výpoveď nevyvolávala pochybnosti, nevidím dôvod, prečo im máme my, resp. súd veriť práve tú skutočnosť, že im obžalovaný ponúkol peniaze. O tom, že sa skutok nestal tak, ako je uvádzané v obžalobe, a teda sa nestal vôbec, svedčí aj ich ďalší postup, resp. nekonanie, kedy neoznámili operačnému stredisku údajnú korupčnú trestnú činnosť, hoci mali vedomosť, že tak postupovať je potrebné, s operačným strediskom boli v kontakte opakovane aj po údajnom skutku, a to kvôli iným otázkam, ako napr. eskorta obžalovaného a podobne. Pokiaľ by bolo pravdou, že sa obžalovaný už v tom čase dopustil stíhaného skutku, možno len ťažko uveriť, že by sa o tom nezmienili či už operačnému stredisku, resp. hliadke PMJ, ktorá bola privolaná na eskortu obžalovaného. Nič také sa však nestalo. O tom, že tak postupovať mali, teda že mali oznámiť skutok operačnému stredisku, resp. že mali vedomosť o tomto postupe, t. j. potrebe oznámenia korupčného konania operačnému stredisku, vypovedali okrem nich samotných aj ich priami nadriadení, a to riaditeľ OO PZ W. a jeho zástupca L., t. j. je nepochybné, že o postupe v takých situáciách mali vedomosť, avšak nedodržali ho, čo taktiež spochybňuje skutočnosť, že sa skutok vôbec stal. Zmienka o údajnom korupčnom konaní nie je ani v písomnom podaní zástupcu riaditeľa OO PZ z 09. 04. 2019, ktorým odovzdával vec Vojenskej polícii, hoci v tom čase už o tomto údajnom korupčnom konaní musel mať nepochybne vedomosť, tento rozpor nedokázal na hlavnom pojednávaní spoľahlivo vysvetliť. Žiadny dôkaz nepodporil tvrdenia príslušníkov Policajného zboru, okrem sporného úradného záznamu, a možno teda povedať, že vytvoreného dôkazu a účelovo vytvoreného dôkazu svedkom X.. Svedok X. uviedol, že úradný záznam vypracoval ešte v ten deň (t. j. 07. 04. 2019), naproti tomu svedok N. uviedol, že ráno udalosť oznámili riaditeľovi a spísali úradný záznam, riaditeľ OO PZ W. vypovedal, že ráno, keď sa dozvedel o veci, prikázal im vypracovať úradný záznam.
Je sporný dátum, kedy úradný záznam vznikol, vyvstáva podozrenie o jeho antedatovaní, pričom I.. X. od počiatku zavádzal, že úradný záznam vypracoval ešte v ten deň, hoci bolo preukázané, že sa tak nestalo, napriek tomu je na úradnom zázname dátum 07. 04. 2019. Ďalší rozpor vo výpovedi svedka N. možno vzhliadnuť v tom, že v prípravnom konaní uviedol, že sa nepodieľal na vypracovaní úradného záznamu, na hlavnom pojednávaní už uviedol, že bol pri tom, keď sa tento úradný záznam vyhotovoval. Nie je potom zrejmé, prečo ho svedok N. aj nepodpísal, ak iné úradné záznamy v priestupkovom spise vo vzťahu k obžalovanému podpisovali obaja príslušníci Policajného zboru. Netreba opomenúť ani obsahovú stránku predmetného úradného záznamu, je spracovaný doslova faktograficky, obsahuje rozsiahle citácie zo strany obžalovaného, len ťažko možno uveriť, že si ich svedok X. po celonočnej službe takto pamätal. O objektivite celého úradného záznamu svedčia aj subjektívne úvahy a názory prezentované svedkom X., s dôrazom na záver úradného záznamu, kde vyjadril pohoršenie nad správaním sa obžalovaného, ktorý v zmysle jeho vyjadrení je hanbou armády SR. Nie je zrejmé, či je bežnou praxou príslušníka Policajného zboru pri vyhotovovaní úradného záznamu do tohto zakomponovať aj svoje subjektívne dojmy, mám za to, že to v žiadnom prípade nie je prípustné. Aj táto skutočnosť svedčí o osobnej motivácii a zainteresovanosti svedka X. v celej veci, čo na druhej strane významne oslabuje vierohodnosť predmetného úradného záznamu. Ďalší rozpor, resp. nejasnosť, možno vzhliadnuť v skutočnosti, prečo predmetný úradný záznam, resp. zmienka o korupčnom konaním obžalovaného O. nie je obsahom pôvodného priestupkového spisu ORPZ-KS-OPP9-22/2019-P. Svedok X. uviedol, že dôvodom je skutočnosť, že ku korupčnému konaniu došlo už v čase, kedy sa spis kompletizoval, preto v ňom zmienka o korupčnom konaní nie je. Naproti tomu svedok N. uviedol, že ku danému konaniu, t. j. k skutku korupcie došlo uprostred dokumentovania priestupkového spisu, pričom ešte prebiehalo písanie. V neposlednom rade nemožno opomenúť ani nedodržanie predpísaného úradného postupu pre prípad, ak sú príslušníci PZ svedkami konania majúceho znaky korupcie, tak ako som už poukázal v predchádzajúcej časti svojej záverečnej reči. Pasivita oboch príslušníkov Policajného zboru v tomto smere iba prehlbuje pochybnosť o tom, že k žiadnemu korupčnému konaniu obžalovaného nedošlo a skutok bol dodatočne vymyslený ako akt pomsty, keďže obžalovaný mal záujem vec, t. j. jeho zadržanie a umiestnenie do CPZ, riešiť a oznámiť inšpekcii MV SR. Je potrebné upriamiť pozornosť súdu na celkovú dôkaznú situáciu a postup príslušníkov PZ, za okolností, aké nastali v tejto konkrétnej veci: 1/ údajné korupčné konanie obžalovaného, 2/ svedkovia - dvaja členovia hliadky PZ, 3/ žiadny iný dôkaz - obrazový, zvukový, obrazovo-zvukový záznam, iný svedok alebo svedkovia, 4/ nedodržanie úradného postupu pri ohlasovaní korupčnej trestnej činnosti, 5/ svojvoľný postup - vyčkávanie s oznámením až do ďalšieho dňa, resp. do rána, kedy to je údajne oznámené priamemu nadriadenému, 6/ vypracovanie úradného záznamu iba jedným členom hliadky, antedatovaný dátum a prudko subjektívny obsah. Za týchto okolností je podľa môjho názoru možné docieliť trestné stíhanie akejkoľvek osoby tohto štátu, postačí v zásade, že dvaja príslušníci Policajného zboru to potvrdia a dodatočne o tom jeden z nich spíše úradný záznam, ktorý prípadne aj antedatuje. Takýto postup považujem v právnom štáte za neakceptovateľný, neprípustný, jedná sa o vysoko nebezpečný precedens, v žiadnom prípade nemožno povýšiť záujem štátu na odhaľovaní a trestaní korupčného konania (ktorý týmto však nijako nespochybňujem a nenegujem) nad požiadavkou zákonného, transparentného trestného stíhania, na podklade zákonných dôkazov, za dodržania predpísaných úradných postupov. Mám za to, že ani pre účely odhaľovania korupčného konania nemôže štát skĺznuť k svojvôli. Práve svojvôľa je charakteristickým znakom v postupe príslušníkov PZ X. a N., napriek tomu ich pochybenia boli od počiatku tohto trestného stíhania prehliadané, zo strany OČTK akceptované a dokonca ešte obhajované a schvaľované. Celá táto kauza má pôvod v nezákonnom a neprimeranom zásahu príslušníkov PZ voči obžalovanému O., ktorý bol nimi bezdôvodne fyzicky napadnutý pri jeho zadržaní a predvedení na OO PZ O. R.. Po tom, čo bol prepustený a v telefonickom rozhovore uviedol zástupcovi riaditeľa OO PZ, že zvažuje riešenie celej veci prostredníctvom inšpekcie MV SR, až potom podľa môjho názoru a názoru obžalovaného
vznikol sporný úradný záznam a celá záležitosť ohľadne údajného korupčného konania obžalovaného, do toho času o ňom nebola nikde a nikým žiadna zmienka. Je nepochybné, že vytvorenie úradného záznamu a celej kauzy o údajnom korupčnom konaní obžalovaného bola iba zbrklá reakcia dvoch príslušníkov regionálneho obvodného oddelenia a ich nadriadených, ako zakryť svoje pochybenia pri obmedzení osobnej slobody obžalovaného a prejednávaní jeho priestupkovej veci. Vyjadrujem presvedčenie, že pokiaľ by sa obžalovaný, resp. jeho manželka nezmienili o tom, že plánujú celú vec riešiť prostredníctvom inšpekcie MV SR, nikdy by predmetný úradný záznam nevznikol a rovnako tak celá táto trestná vec. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem oslobodiť obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.“
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol: „Plne sa stotožňujem so záverečnou rečou môjho právneho zástupcu. Táto vykonštruovaná obžaloba vznikla na základe toho, že som sa v telefonickom rozhovore zmienil zástupcovi OO PZ O. R., že zvažujem podanie na inšpekciu MV SR za nezákonný zákrok voči mojej osobe. Som pomaly dva roky v postavení mimo službu, moja rodina ekonomicky je likvidovaná, jediné, čo žiadam od súdu, aby som bol oslobodený spod obžaloby a mohol sa vrátiť do zamestnania a tak na všetko zabudnúť a v prvom rade postarať sa o svoju rodinu.“
Vyhodnotenie dokazovania
Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne je evidentné, že Špecializovaný trestný súd nemohol konštatovať bez všetkých rozumných pochybností, že bolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. V zmysle podanej obžaloby má byť obžalovaný usvedčovaný zo spáchania trestného činu - prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona nepochybne rozpornými výpoveďami dvoch priamych svedkov - príslušníkov hliadky Policajného zboru a úradným záznamom spísaným jedným z nich bez vedomia druhého na pokyn ich nadriadeného a účelovo antedatovaným.
Konajúci súd má za potrebné poukázať na nespornú právnu skutočnosť vyplývajúcu z vykonaného dokazovania, že za takmer identickej dôkaznej situácie v skutkovo súvisiacej veci prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov uznesením sp. zn. 2Pv 467/19/7707-10 zo dňa 10. 02. 2020 podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku zrušil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach - okolie, OKP, 1. oddelenie vyšetrovania, Košice, ČVS: ORP-390/1-VYS-KS-2019 zo dňa 11. 12. 2019, ktorým bolo obvinenému L. O. vznesené obvinenie za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 324 ods.1 písm. a) Trestného zákona (t. j. útoku na I.. B. X. dňa 07. 04. 2019 v čase okolo 21.25 hod. v obci W. R. pred pizzeriou R.), ako nezákonné a vydané predčasne, pretože: · obvinenie bolo založené výlučne iba na dvoch svedeckých výpovediach príslušníkov PZ bez ďalšieho nestranného a objektívneho dôkazu, pričom výpovede policajtov boli vyhodnotené ako nedôveryhodné, · v hlásení o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 07. 04. 2018 (pozn. súdu: zrejme pisárska chyba, správne má byť 2019) absentoval podpis nadriadeného, ktorý hlásenie o použití donucovacích prostriedkov vyhodnotil, čo prokurátor považoval za závažný procesný nedostatok, pričom trestné stíhanie bolo v konečnom dôsledku aj na vyššie uvedenom základe dôkaznej núdze vyšetrovateľom zastavené. Z pohľadu obžalovaného L. O. sa podľa názoru konajúceho súdu potom postup prokuratúry SR môže oprávnene javiť ako nesúladný a právne nepredvídateľný.
Vo všeobecnosti možno vysloviť, že pri tak obmedzenom počte priamych svedkov dokazovaných skutočností, ktorí mali svojimi zmyslami v rovnakom čase a na rovnakom mieste (t. j. za rovnakých podmienok) vnímať konanie, ktorého sa podľa obžaloby mal obžalovaný dopustiť, je pre dôsledné a s § 2 ods. 12 Trestného poriadku súladné hodnotenie dôkazov a logicky odôvodnené a úplné skutkové zistenia, potrebné sústrediť pozornosť nielen na výpovede existujúcich svedkov o tom, či obžalovaný trestný čin spáchal, ale aj na tú časť ich výpovedí, v ktorých opisujú aj iné s konaním obžalovaného
súvisiace skutočnosti a pravdivosť ich výpovedí hodnotiť a verifikovať aj v kontexte s inými vo veci vykonanými nepriamymi dôkazmi. Až po takomto hodnotení dôkazov bolo možné spoľahlivo posúdiť a rozhodnúť, či sa žalovaný skutok alebo jeho podstata stala, či ho za okolností a spôsobom opísaným v obžalobe spáchal obžalovaný L. O., a či jeho konanie napĺňa zákonné znaky trestného činu (primerane viď uznesenie NS SR sp. zn. 2To 4/2019 zo dňa 04. 05. 2021).
Špecializovaný trestný súd si je plne vedomý ustanovenia § 119 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Špecializovaný trestný súd si je plne vedomý i judikatúry týkajúcej sa problematiky úradných záznamov príslušníkov Policajného zboru ako listinných dôkazov v trestnom konaní. Úradné záznamy hliadky Policajného zboru sú však bežnými formami písomného „podávania hlásenia“ nadriadenému a slúžia aj na zdokumentovanie základných údajov o mieste, čase, osobe, služobnom postupe príslušníkov Policajného zboru, správaní konkrétnej osoby a podobne, ktoré si príslušníci Policajného zboru s odstupom času a pre početnosť policajných zákrokov nemusia logicky presne pamätať. V prejednávanej veci tak súd dospel k záveru, že úradné záznamy hliadky Policajného zboru v zložení I.. B. X. a M.. X. N. je na hlavnom pojednávaní nevyhnutné vykonať ako listinné dôkazy podľa § 269 Trestného poriadku z nasledovných dôvodov a v nasledovnom režime: · Výlučne z dôvodu preskúmania dôveryhodnosti a pravdovravnosti svedkov - príslušníkov hliadky Policajného zboru na náležité objasnenie veci. · Na návrh prokurátora a z pohľadu súdu výlučne na prospech obhajobnej obrany obžalovaného na základe princípu „rovnosti zbraní“, nakoľko prokurátor založil podanie obžaloby aj na týchto listinných dôkazoch a sám ich navrhol vykonať na hlavnom pojednávaní ako listinné dôkazy. · Dva úradné záznamy príslušníkov hliadky Policajného zboru zo dňa 07. 04. 2019 boli/sú súčasťou priestupkového spisu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prokurátorom navrhovaný a súdom vykonaný ako listinný dôkaz a ostatný jeden úradný záznam, údajne tiež zo dňa 07. 04. 2019, je obsahovo podstatne odlišný, ako dva predchádzajúce, v neprospech obžalovaného. · Uvedenými úradnými záznamami ako listinnými dôkazmi súd nenahradil výsluch obžalovaného a svedkov na hlavnom pojednávaní, svedkovia na hlavnom pojednávaní neboli oboznámení pred ani počas svojho výsluchu s obsahom ich úradných záznamov, ani s ním konfrontovaní. V zhrnutí súd uvádza k tejto problematike, že ak príslušníci hliadky Policajného zboru boli na hlavnom pojednávaní riadne vypočutí ako svedkovia a ich úradné záznamy slúžili orgánom činným v trestnom konaní na účely začatia trestného stíhania, vznesenia obvinenia konkrétnej osobe a na podanie obžaloby a je nimi možné preveriť dôveryhodnosť a pravdovravnosť výpovedí svedkov - príslušníkov Policajného zboru, ktorí ich spisovali v aktuálnom čase, aj v prospech obhajoby obžalovaného, bolo by porušením princípu „rovnosti zbraní“ tak na hlavnom pojednávaní neučiniť. Orgány činné v trestnom konaní a súdy majú postupovať v zmysle § 1 Trestného poriadku tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Zároveň však podľa názoru súdu musia orgány činné v trestnom konaní a súdy rovnako dbať na to, aby nevinnému nebola spôsobená ujma. Preto konajúci súd v konkrétnom prípade, prihliadajúc na jeho osobitosti, uplatnil nie striktne formalisticko-právne hľadisko, ale prirodzeno-právne.
1.
K zaisteniu obžalovaného L. O. členmi hliadky OO PZ O. R.
- I.. B. X. a M.W.. X. N.
dňa 07. 04. 2019 o 21.35 hod. pred pizzeriou R. v obci W. R.
Obžalovaný L.. L. O. k tomuto vypovedal, že: · Po tom, čo obžalovaný niečo vulgárne povedal barmanke v pizzerii R., táto išla pre svojho partnera alebo priateľa, ktorý povedal obžalovanému, že ho dá do CPZ, pričom obžalovaný v tej dobe ešte netušil, že tento pán Z. je policajt v civile, ktorý zavolal hliadku.
· Po príchode policajnej hliadky im pán Z. išiel naproti, začali si tykať, bolo jasné, že sa veľmi dobre poznajú. · Počas komunikácie obžalovaného s hliadkou mal obžalovaný ruky pri sebe, pán Z. ho obišiel, skočil na obžalovaného zozadu, zhodil ho na zem, spútali ho, pán Z. stále dookola vrieskal „dajte ho do CPZ-ky“. · Obžalovaný pritom stále nechápal, o čo ide, vo výpovediach to policajti hrali na to, že bol útočný. · O tom, že pán Z. je policajt, sa obžalovaný dozvedel až na druhý deň od svedkov prítomných pri incidente. · Obžalovaný nevie, z akého titulu sa pán Z. podieľal na policajnom zákroku, pred obžalovaným sa nijako nepreukázal, len na neho zozadu skočil a potom mu policajti za vzájomnej súčinnosti dali putá. Aby si kľakol na zem, obžalovaný vyzvaný hliadkou nebol. · Policajný zákrok mohol byť vykonaný z dôvodu, že od momentu, keď mu pán Z. povedal, že dá obžalovaného do CPZ-ky, sa verbálne napádali, fyzicky nie.
Svedok I.. B. X. k tomuto uviedol, že: · Po opakovanej výzve na preukázanie totožnosti to obžalovaný odmietal, zvyšoval na nich (hliadku PZ) hlas, bol agresívny, na výzvy nereagoval. Keď obžalovaný do svedka dvakrát sotil, vykonali zákrok a obžalovaného eskortovali na útvar. · Udalosti v pizzerii mala polícii oznámiť zamestnankyňa baru, meno Z. alebo Z. svedok nepozná, policajný zákrok vykonával len svedok a jeho kolega, žiadny policajt v civile.
Svedok M.. X. N. sa k tomuto vyjadril, že: · Po tom, čo obžalovaný odmietal preukázať svoju totožnosť, obžalovaný strčil do kolegu, tak vykonali služobný zákrok a obžalovaného eskortovali na OO PZ O. R.. · Pri policajnom zákroku boli použité hmaty a putá. · Pri zákroku pri pizzerii im pomáhala ešte jedna svedkovi neznáma osoba podržať ruku obžalovaného, keď oni spadli s obžalovaným na zem, mohlo ísť o policajta, tento sa však obžalovanému ani im nijako nepreukázal, s kolegom aj komunikoval.
Z písomností, ktoré sú obsahom priestupkového spisu, vyplýva: · V úradnom zázname spracovanom I.. X. zo dňa 07. 04. 2019 (ďalej aj „úradný záznam č. 1“) je uvedené, že hliadka PZ o 21.35 hod. zaistila obžalovaného L. O., ktorý kládol pri zaistení aktívny odpor, o napadnutí príslušníka PZ - I.. X., ani o účasti inej osoby na policajnom zákroku v úradnom zázname nie je zmienka. · V ďalšom úradnom zázname spracovanom I.. X. a M.. N. zo dňa 07. 04. 2019 o zaistení L. O. (ďalej aj „úradný záznam č. 2“) je uvedené, že L. O. bol zaistený o 21.35 hod., boli voči nemu použité donucovacie prostriedky - hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany a putá, pretože kládol pasívny odpor. Ani tento úradný záznam neobsahuje informáciu o účasti inej osoby na policajnom zákroku, ani o tom, že L. O.Š. mal napadnúť I.. X.. · V rozhodnutí o zaistení L. O. zo dňa 07. 04. 2019 je uvedené to isté, čo v predchádzajúcom úradnom zázname, ako aj v hlásení o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 07. 04. 2019. · V odovzdaní veci - priestupku na úseku verejného poriadku zo dňa 09. 04. 2019 je uvedené, že L. O. pri zaisťovaní kládol aktívny odpor, žiadna zmienka o napadnutí I.. X.. · V úradnom zázname, údajne tiež zo dňa 07. 04. 2019, ktorý je podpísaný I.. B. X. a vypracovaný pod inou spisovou značkou, už mimo priestupkového spisu (ďalej aj „úradný záznam č. 3“), je uvedené, že L. O. sa ľavou rukou zahnal na I.. X., čo tento vykryl, avšak následne do neho L. O. dvakrát pravou rukou strčil, aktívne sa L. O. bránil po páde na zem proti nasadeniu pút tak, že sa zapieral rukami a snažil sa ich dať od seba, ležal na zemi a nikam nechcel ísť.
Z prílohového spisu OR PZ Košice - okolie, ČVS: ORP-390/1-VYS-KS-2019, k tejto časti vyhodnotenia dokazovania súd zistil, že: ·. L. O. bolo vznesené obvinenie za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona za to, že sa mal rukou zahnať na I.. B. X. a dvakrát do neho strčiť dňa 07. 04. 2019 pred pizzeriou R., ktoré bolo uznesením okresného prokurátora Prešov sp. zn. 2Pv 467/19/7707-10 zo dňa 10. 02. 2020 zrušené ako nezákonné a vydané predčasne (okrem iného aj preto, lebo bolo založené výlučne iba na dvoch svedeckých výpovediach príslušníkov Policajného zboru - X. a N., ktorých výpovede prokurátor označil za nedôveryhodné, lebo vypovedali navlas rovnako, úplne totožne, akoby ich výpovede boli iba kopírované) a následne bolo uznesením
vyšetrovateľa trestné stíhanie proti L. O. zastavené, pričom v odôvodnení je aj opis výpovede svedka H. Z. a toto uznesenie bolo doručené obom príslušníkom Policajného zboru ako poškodeným. · V spise sa nachádza aj výpoveď svedka H. Z. zo dňa 08. 11. 2019. ·. H. Z. je policajt, služobne zaradený na OO PZ M. W. (pozn. súdu: zrejme N.) a podieľal sa na policajnom zákroku „ako občan“ proti L. O. bez vyzvania príslušníkmi PZ a bez legitimácie svojej príslušnosti k Policajnému zboru.
Z uvedenej časti dokazovania vyplýva: · Obžalovaný L. O. vypovedal pravdu o účasti inej osoby - príslušníka Policajného zboru H. Z. - „v civile“ na policajnom zákroku voči jeho osobe, vykonanom príslušníkmi hliadky OO PZ O. R. v zložení I.Á.. B. X. a M.. X. N.. · Naproti tomu svedok B. X. o vyššie uvedených skutočnostiach pravdu nevypovedal, a tým vypovedal v rozpore aj so svedkom N., ktorý túto skutočnosť potvrdil a naviac uviedol, že svedok B. X. s touto osobou (H. Z.) aj komunikoval. Navyše súd zistil, že obom svedkom v procesnom postavení svedkov
- poškodených bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach - okolie, OKP, 1. oddelenie vyšetrovania, Košice zo dňa 25. 05. 2020, ČVS: ORP-390/1-VYS-KS-2020 o zastavení trestného stíhania v skutkovo súvisiacej trestnej veci prečinu útoku na verejného činiteľa (údajné napadnutie svedka I.. X. L. O.). Konkrétne svedkovi B. X. bolo toto uznesenie doručené dňa 30. 05. 2020 a súčasťou jeho odôvodnenia je aj výpoveď svedka H. Z., z ktorej je zrejmé, že sa tento mal podieľať pri spacifikovaní L. O. a nasadzovaní pút. Preto konajúci súd považuje za vylúčené, že by svedok B. X. na túto skutkovú okolnosť mohol zabudnúť a má za to, že ju úmyselne zamlčal nielen v policajných hláseniach (úradných záznamoch) a ďalších policajných dokumentoch, ale po zložení prísahy svedka aj v konaní pred súdom, čo nenasvedčuje jeho pravdovravnosti a dôveryhodnosti. · Verdikt o nedôveryhodnosti svedkov I.. B. X. a M.. X. N. v skutkovo súvisiacej veci vyplýva aj z uznesenia okresného prokurátora Prešov sp. zn. 2Pv 467/19/7707-10 zo dňa 10. 02. 2020, ktorým prokurátor zrušil uznesenie o vznesení obvinenia L. O. za prečin útoku na verejného činiteľa (I.. B. X.), nakoľko uvedení svedkovia vypovedali v tomto konaní proti L. O. navlas rovnako, totožne, ako cez kopirák. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov takto vyhodnotil nedôveryhodnosť svedkov ešte predtým, než prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 27. 03. 2020 skutkovo súvisiacu obžalobu na L. O., tento krát pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, opäť len na podklade výpovedí uvedených dvoch svedkov. V aktuálne prejednávanej trestnej veci však títo dvaja svedkovia, ako to bude aj ďalej zrejmé, už vypovedali rozporne navzájom, rozporne so svojimi skoršími výpoveďami z prípravného konania a rozporne aj s listinnými dôkazmi. · Svedok I.. B. X. pred súdom vypovedal, že obžalovaný L. O. bol pred pizzeriou R. agresívny a dvakrát do svedka sotil, čo potvrdil aj svedok M.W.. X. N., avšak obžalovaný to popiera a trestné stíhanie bolo po zrušení uznesenia o vznesení obvinenia pre toto údajné napadnutie verejného činiteľa zastavené. · V prvom úradnom zázname je uvedené len, že obžalovaný L. O. kládol pri zaistení aktívny odpor. V druhom úradnom zázname je už uvedené, že L. O. kládol pasívny odpor, čo je uvedené aj v rozhodnutí o zaistení L. O. a v hlásení o použití donucovacích prostriedkov - všetko zo dňa 07. 04. 2019. Aktívny odpor obžalovaného je spomenutý následne až v odovzdaní veci - priestupku na úseku verejného poriadku zo dňa 09. 04. 2019 a v treťom úradnom zázname, údajne tiež zo dňa 07. 04. 2019, je uvedené, že obžalovaný sa aktívne bránil až na zemi a aj to len proti spútaniu jeho rúk, ktoré si dával od seba. Zaujímavé však je najmä to, že až v tomto spornom treťom úradnom zázname (ako bude ďalej zrejmé, spísanom len I.. B. X. a antedatovanom) svedok X. prvýkrát, rozporne s predchádzajúcimi listinnými dôkazmi, uviedol, že obžalovaný L. O. sa proti nemu zahnal a dvakrát do neho strčil (tzv. útok na verejného činiteľa). · Len marginálne súd konštatuje, že použitie výrazu sebaobrana pri pasívnom odpore zaisťovanej osoby je prinajmenšom zavádzajúce. · Z uvedených dôvodov Špecializovaný trestný súd neuveril svedkom X. a N., že obžalovaný zaútočil na svedka X., ani, že kládol skutočne relevantný aktívny odpor pri jeho zaisťovaní hliadkou PZ, pričom súd poukazuje pre úplnosť ešte aj na ďalšiu časť výpovede obžalovaného a svedkyne E. O. ohľadom telefonického hovoru medzi obžalovaným a zástupcom riaditeľa OO PZ O. R. W.. Z. L. dňa 09. 04. 2019, ktorého obsahom nebola informácia, že obžalovaný sa mal dopustiť aj napadnutia verejného činiteľa.
2.
Ku konaniu na OO PZ O. R.
2.1
K údajnej ponuke úplatku
Obžalovaný L.. L. O. k tomuto vypovedal, že po predvedení na OO PZ O. R. obžalovaného spútaného posadili na lavičku, pán X. bol pri počítači, vypisoval priestupkový spis, overoval totožnosť obžalovaného
- lustroval ho, vedľa sedel pán N.. Po celý čas, čo bol obžalovaný na obvodnom oddelení, nepadlo ani jediné slovo ohľadom korupcie - resp. nejakých peňazí, takúto vec nepripúšťa. Bolo tam aj niekoľko telefonátov s operačným dôstojníkom, ani tam nepadlo žiadne slovíčko o korupcii, alebo že by im núkal peniaze za to, že ho zobrali na oddelenie. Tiež nie je pravdou, že pán X. mu mal čítať nejaký paragraf, o týchto veciach tam nepadlo ani slovo. Po prepustení z CPZ mu manželka objasnila, že s príslušníkmi PZ volala asi trikrát a bolo jej povedané, že obžalovaný nevedel preukázať svoju totožnosť, slovne útočil, a že bol agresívnejší. Keď prišiel obžalovaný domov, volal mu zástupca náčelníka OO PZ O. R., ktorý obžalovaného ubezpečoval, že „á, však sa nič nestalo, však vy ste vlastne nič neurobili, však je to len priestupok, však z toho nič nebudete mať“ a takto veľmi zľahčoval situáciu. Obžalovaný nebol účastný akejkoľvek komunikácie medzi príslušníkmi PZ ohľadne údajného korupčného konania. Ani v čase, keď obžalovaného odovzdávali hliadke na predvedenie do CPZ, sa žiadny z členov hliadky nezmienil o údajnom korupčnom konaní. To, čo je uvedené v jeho priestupkovom spise, obžalovaného dosť zaráža. Pán X. venoval dosť času, aby o obžalovanom napísal obsiahly materiál, ale ani jednou vetičkou nebola spomenutá nejaká korupcia. Pred prepustením z CPZ-ky obžalovanému nebolo oznámené nič ohľadom jeho korupčného správania, hoci prišli za ním dvaja uniformovaní policajti, vošli spolu do vypočúvacej miestnosti, jeden nevedel zapnúť počítač a druhý nemal pero, tak mu povedali, že „tak ste voľný“, to bolo celé vypočutie. Prvýkrát sa obžalovaný dozvedel o tom, že sa mal dopustiť korupčného správania, v septembri roku 2019, keď mu prišiel papier z NAKA.
Svedok I.. B. X. sa k tomuto vyjadril, že počas dokumentovania pán O. vstúpil do miestnosti stálej služby, kde bol svedok a jeho kolega N. a doslova povedal: „dám vám po 50 eur, ak papiere skartujete a pustíte ma domov“, na čo ho svedok vyzval, aby si situáciu nezhoršoval, lebo sa môže dopúšťať trestného činu podplácania. Pán O. s tým prestal a už v tom nepokračoval. Obžalovaný to spomenul až ku koncu, keď s ním mali ísť na lekárske ošetrenie. Na stálej službe a celom oddelení bol v tom čase len svedok a jeho kolega, nikto iný, takže žiadny iný svedok toho, že im mal obžalovaný ponúkať peniaze, nie je, ani žiadny obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam. Keďže ku korupčnému konaniu obžalovaného malo dôjsť až v čase, keď mal svedok už napísané a vytlačené priestupkové tlačivá, svedok ich skladal na stole a už ich len nahadzoval do systému, tak súčasťou priestupkového spisu informácia o korupčnom správaní nebola. Požiadavku o eskortu do CPZ riešil svedok už po ponuke úplatku cez operačného, ktorému to nespomenul a nepamätá si, či to spomenul eskortnej hliadke. Svedok si je vedomý toho, že neexistuje záznam o oznámení podozrenia z korupčnej trestnej činnosti operačnému dôstojníkovi, ani záznam o tomto v priestupkovom spise. V prípravnom konaní svedok uviedol, že nevie, prečo v priestupkovom spise pri podrobnom opise správania obžalovaného neuviedol aj korupčné správanie, možno to v tom čase zabudol, nevie. Na hlavnom pojednávaní to už ale vysvetľoval tým, že korupčné správanie obžalovaného bolo až po spísaní priestupkového spisu.
Pri vzájomnej konfrontácii obžalovaného a svedka I.. B. X. obaja zotrvali na svojich tvrdeniach.
Svedok M.. X. N. k tejto časti vypovedal, že počas dokumentovania priestupku sa obžalovaný postavil, pristúpil k dverám miestnosti stálej služby, kde uviedol, že im dá po 50 eur, keď spisový materiál skartujú a pustia ho domov. Pán O. bol poučený kolegom, že sa jedná o trestný čin a hneď si sadol na svoje miesto a potom to už vôbec nespomínal. K ponuke úplatku 50 eur došlo cca medzi 22.00 a 23.00 hod., vtedy to neriešili, až ráno to oznámili všetko riaditeľovi. Z daného služobného úkonu žiadny zvukový, obrazový ani obrazovo-zvukový záznam neexistuje.
Priestupkový spis vyhotovil kolega, svedok nevie, čo bolo jeho obsahom. Svedok nevie, či sa v priestupkovom spise nachádza zmienka o údajnej ponuke úplatku, ale vie, že k nej došlo ešte počas písania priestupkového spisu, asi v strede dokumentovania priestupku. Podľa svedka bolo potrebné v priestupkovom spise opísať správanie priestupcu počas zákroku, aj počas preverovania, ale nevie, či sa to v spise nachádza. Obžalovaný doklady ani peniaze pri sebe nemal, pán O. neuviedol, ako im chcel dať po 50 eur, on bol natoľko opitý, že to nebrali vážne. Svedok to neberie vážne ani teraz. Len nadriadený im povedal, že k tomu majú napísať ten úradný záznam. V prípravnom konaní vypovedal pravdu. V prípravnom konaní svedok vypovedal, že on pánovi O. po ponuke úplatku povedal, aby si sadol na miesto, čo mu povedal kolega, svedok už nevie. Svedok to nebral vážne. Ďalej písali príslušné papiere. Svedok sa k rozporu vyjadril na hlavnom pojednávaní, že vtedy si to nepamätal, teraz sa pamätá, t. j. že kolega obžalovaného poučil a svedok mu povedal, aby si sadol na miesto.
Svedok W.. R.. G. W. k tomuto uviedol, že dňa 08. 04. 2019 prišiel do zamestnania pred siedmou, na oddelení boli stála služba - páni X. a N., pán X. ho informoval, že počas služby mali priestupok a korupčné správanie, že ich chcel podplatiť nejaký príslušník armády.
Svedkyňa E. O. sa k tomuto vyjadrila, že trestný čin podplácania sa mal udiať vraj 07. 04. 2019, ale oni s manželom sa o tom dozvedeli až v októbri 2019, kedy im prišiel nejaký papier, že sa jej manžel mal dopustiť podplácania. Keď ráno (08. 04. 2019) svedkyňa zavolala na policajné oddelenie do O. R. o 9.00 hod., tak jej policajt, ktorý sa nepredstavil, oznámil, že jej manžel sa nechcel preukázať, bol k nim drzý, aj zdvihol ruku na jedného príslušníka, ale nič sa nedeje, všetko je v poriadku, že sa nemusí stresovať, že jej manžel sa dopustil len priestupku proti verejnému poriadku, žiadnu inú protiprávnu činnosť neuviedol, ani korupčné správanie manžela.
Svedok W.. R.. Z. L. k tejto časti dokazovania vypovedal, že túto trestnú vec neriešil, nebral ju vôbec do úvahy, oni riešili len priestupok. Vie o nej len toľko, že predmetom konania je podplácanie, k čomu on nevie nič, len, že sa to malo stať dva až dva a pol roka dozadu. Nepamätá si, či mu podriadený X. spomínal akékoľvek skutočnosti protiprávneho charakteru, odlišné od spáchania priestupku obžalovaného, resp. spáchanie korupčného trestného činu. Svedok nevedel vysvetliť - nespomína si, prečo v priestupkovom spise nie je popísané aj údajné korupčné správanie obžalovaného, hoci okrem priestupku je tam popísané aj iné konanie obžalovaného (vyhrážanie sa policajtom) majúce znaky trestného činu.
V priestupkovom spise, t. j. úradnom zázname č. 1 zo dňa 07. 04. 2019 a úradnom zázname č. 2 - rozhodnutie o zaistení L. O. zo dňa 07. 04. 2019 a hlásenie o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 07. 04. 2019, ako aj v príkaze na umiestnenie osoby do CPZ zo dňa 07. 04. 2019, v zázname o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 08. 04. 2019 a v odovzdaní veci - priestupku na úseku verejného poriadku zo dňa 09. 04. 2019, napriek podrobnému popisu správania obžalovaného počas dokumentovania priestupku na OO PZ O. R. nie je ani zmienka o korupčnom správaní voči členom hliadky OO PZ O. R. I.. X. a M.. N..
Až v spornom úradnom zázname č. 3 s odlišnou spisovou značkou ako má priestupkový spis, údajne zo dňa 07. 04. 2019, podpísanom len I.B.. X., je prvýkrát uvedené, že obžalovaný L. O. ponúkal svedkom X. a N. po 50 eur, ak všetko nechajú tak a pustia ho domov. Svedok I.. X. poučil zaistenú osobu, že uvedeným konaním sa dopúšťa trestného činu podplácania podľa § 332 ods. 1 Trestného zákona, čomu L. O. porozumel a od ďalšieho konania upustil.... V ďalšom popise správania a vyjadrovania obžalovaného I.. X. uviedol, že obžalovaný sa ho pýtal: „Čo tam klepeš do tej klávesnice, už ktorú A4 píšeš?“. Obžalovaný sa k tomuto listinnému dôkazu okrem iného vyjadril, že k údajnej korupcii malo dôjsť počas riešenia priestupkového spisu, nie potom, prečo tam potom o korupcii nie je zmienka a nenahlásili to operačnému dôstojníkovi. Tento úradný záznam považuje za účelový a vznikol až po tom, čo sa dozvedeli, že vec chce riešiť na inšpekcii.
Z tejto časti dokazovania je zrejmé, že:
· Obžalovaný L. O. rozhodne poprel, že by príslušníkom hliadky OO PZ O. R. - svedkom I.. B. X. a M.. X. N. ponúkal úplatok, pričom svoje tvrdenia podporil logickou argumentáciou a faktom, že okrem tvrdení dvoch svedkov - policajtov, ktoré považuje za účelové (čím sa súd bude zaoberať v ďalšej časti vyhodnotenia dokazovania), neexistuje žiadny iný dôkaz o jeho údajnom korupčnom správaní, s čím sa konajúci súd stotožňuje s tým, že sporný úradný záznam č. 3, údajne zo dňa 07. 04. 2019, nepovažuje za dôkaz svedčiaci o vine obžalovaného, tak ako to bolo vysvetlené už v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia. · Hoci sa mal obžalovaný L. O. žalovaného trestného činu dopustiť dňa 07. 04. 2019 ako zaistená osoba počas dokumentovania priestupku na OO PZ O. R., ktorá bola následne umiestnená do CPZ do dňa 08. 04. 2019 do 13.45 hod. a následne z CPZ prepustená, o tom, že mal spáchať prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, sa mal dozvedieť až po doručení uznesenia o vznesení obvinenia PPZ, NKA, národná protikorupčná jednotka, expozitúra Východ, ČVS: PPZ-734/NKA-PK-VY-2019 zo dňa 19. 09. 2019, dňa 30. 10. 2019, t. j. až cca za polroka, o čom zhodne vypovedali obžalovaný a jeho manželka - svedkyňa E. O., dokonca s tým, že obžalovaný poukazoval vo svojej výpovedi na to, že počas telefonátu po prepustení z CPZ ho zástupca náčelníka OO PZ O. R. ubezpečoval, že však sa nič nestalo, že obžalovaný vlastne nič neurobil, je to len priestupok, že z toho nebude nič mať a svedkyňa E. O. mala byť tiež dňa 08. 04. 2019 telefonicky ubezpečovaná a ukľudňovaná nemenovaným policajtom z OO PZ O. R., že sa jej manžel dopustil len priestupku proti verejnému poriadku, lebo sa nechcel preukázať, bol drzý na policajtov a na jedného aj zdvihol ruku. · Z obžaloby vyplýva, že skutok sa mal stať medzi 22.00 a 23.00 hod. počas dokumentovania priestupku, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj M.. X. N. s tým, že priestupkový spis vyhotovil kolega I.. X. a svedok nevie, čo bolo jeho obsahom, t. j. aj, či sa v priestupkovom spise nachádzala zmienka o údajnej ponuke úplatku, ale vie, že k nej došlo ešte počas písania priestupkového spisu, asi v strede dokumentovania priestupku a podľa svedka bolo potrebné v priestupkovom spise opísať správanie priestupcu aj počas preverovania priestupku. Aj v prípravnom konaní tento svedok vypovedal, že keď im obžalovaný ponúkal úplatok, „ďalej písali príslušné papiere“. · Svedok I.. X. však opäť sám seba spochybnil - znedôveryhodnil, lebo evidentne varioval svoju výpoveď, aby vzbudil opačný dojem, keď k tomu najskôr uviedol, že počas dokumentovania priestupku pán O. vstúpil do miestnosti stálej služby a ponúkol im úplatok, neskôr, keď bol dotazovaný, prečo údajné korupčné správanie obžalovaného, napriek podrobnému popisu jeho správania na OO PZ O. R. počas dokumentovania priestupku, neuviedol aj v priestupkovom spise, už modifikoval svoju výpoveď, že k ponuke úplatku došlo až ku koncu, keď už s ním mali ísť na lekárske ošetrenie, až v čase, keď mal svedok už napísané a vytlačené priestupkové tlačivá a už ich len skladal na stole a nahadzoval do systému, tak súčasťou priestupkového spisu informácia o korupčnom správaní nebola. V prípravnom konaní vypovedal, že nevie, prečo v priestupkovom spise pri podrobnom popise správania obžalovaného neuviedol aj korupčné správanie, možno to v tom čase zabudol, nevie a na hlavnom pojednávaní odstraňoval tento rozpor zase tvrdením, že korupčné správanie obžalovaného bolo až po spísaní priestupkového spisu. Tak evidentne tento svedok vypovedal v rozpore so svedkom N., i v rozpore so svojimi výpoveďami nie v dôsledku nedostatku pamäťovej stopy, čo by súd ešte vedel pochopiť a aj tak vyhodnotiť, ale v snahe manipulovať dôkaznú situáciu, čo je v prípade svedka po zložení prísahy svedka, naviac policajta, neakceptovateľné natoľko, že to súd hodnotí ako úmyselné vypovedanie nepravdy.
2.2
K postupu príslušníkov Policajného zboru po údajnej ponuke úplatku
Ako mali postupovať príslušníci hliadky PZ - svedkovia I.. X. a M.. N., resp. príslušníci OO PZ O. R., je úplne zrejmé z príslušných Nariadení MV SR.
V zmysle Nariadenia MV SR č. 175/2010, okrem iného: · Národná kriminálna agentúra je vecne príslušná pre trestné činy patriace do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. · Ak vedúci výjazdovej skupiny (ktorú zriaďuje riaditeľ OR PZ na vykonávanie úkonov na mieste činu) zistí, že ide o trestný čin vo vecnej príslušnosti odboru národnej kriminálnej agentúry, bez meškania vyrozumie operačné stredisko, ktoré o tom hneď informuje vecne príslušný útvar, ktorý zabezpečí prevzatie veci na mieste činu príslušným policajtom, pričom do jeho príchodu výjazdová skupina
zabezpečuje na mieste činu plnenie úloh podľa tohto nariadenia a po príchode príslušného policajta plní výjazdová skupina úlohy podľa jeho príkazov. · Konkrétne úlohy operačného strediska sú uvedené v článku 62a.
V zmysle Nariadenia MV SR č. 161/2011: · V rámci jednotného výkonu hlásnej služby hlásenie podáva aj odbor poriadkovej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru a jeho organizačné zložky. · Účelom je poskytnúť informáciu, okrem iného aj z dôvodu včasného a objektívneho postupu pri preverovaní vzniknutej udalosti. · Útvar, ktorý udalosť zistil, musí bez meškania podať hlásenie o udalosti, ktorá podlieha hlásnej službe v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 tohto nariadenia. · Útvar, ktorý zistil podozrenie z trestného činu podplácania, bez meškania podáva hlásenie na príslušné operačné stredisko v rozsahu: okresné riaditeľstvo Policajného zboru, krajské riaditeľstvo Policajného zboru, úrady a odbory Prezídia Policajného zboru a ústredné operačné stredisko Prezídia Policajného zboru.
Uvedený postup príslušníkov Policajného zboru má svoj nespochybniteľný význam v prípadnom trestnom konaní, t. j. aj v konaní pred súdom, nakoľko najmä dodržanie ustanovení o hlásnej službe, t. j. záznam o hlásení korupčného správania podozrivej osoby, je dôkazom v trestnom konaní v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku, a zároveň je to dôležité pre včasný a objektívny postup príslušníkov Policajného zboru pri preverovaní podozrenia zo spáchania trestnej činnosti.
Ako však postupovali príslušníci OO PZ O. R. v prejednávanej veci a čím svoj postup zdôvodnili a aký mohol byť skutočný dôvod ich postupu, je zase zrejmé z vykonaného dokazovania.
Podľa obžalovaného L.. L. O. bol pán N. vtiahnutý do korupcie, o ktorej nemal žiadnu šajnu, ani o pripravovanom dokumente vyhotovenom pánom X. a následne prevládla kolegialita, že teraz svedčí pánovi X.. Obžalovaný nemá vedomosť, kedy mal byť vypracovaný úradný záznam, ktorý vyhotovil pán X., ale určite nebol vypracovaný v ten deň, resp. počas jeho zadržania na OO PZ O. R., čo sa len logicky domnieva z toho, že keď ho prepúšťali z OO PZ a CPZ a zástupca riaditeľa mu volal, že urobil priestupok, pochybuje, že by pri tom nepočul ani raz nejaké podozrenie, že by sa korupčne správal. Preto si myslí, že ten úradný záznam dovtedy vypracovaný nebol, a že bol vypracovaný až po tom, keď sa vyjadril zástupcovi OO PZ, že zvažuje tú inšpekciu (pozn. súdu: dňa 09. 04. 2019).
Svedok I.. X. k tejto časti dokazovania uviedol, že kroky, ktoré svedok vykonal po korupčnom správaní, boli to upozornenia obžalovaného a len ráno to spomenul šéfovi s tým, že svedok nevedel, či to obžalovaný myslel vážne, keď už ďalej nepokračoval ani nepovedal, akým spôsobom by to chcel urobiť a prestal. Úradný postup pri oznamovaní korupčného správania je väčšinou taký, že páchateľ trestného činu sa zadrží, spíše sa zápisnica a vec sa odovzdá príslušnému vyšetrovateľovi. Svedok je policajtom od roku 1999 a toto bol jeho prvý taký prípad. Podľa svedka bol pri dokumentovaní korupčnej trestnej činnosti služobný postup dodržaný. V rozpore s predchádzajúcou výpoveďou svedok následne uviedol, že zákonný postup je oznámenie operačnému, ktorému to svedok priamo neoznámil, hoci priznal, že v ten večer na obvodnom oddelení pri riešení priestupku pána O. s operačným dôstojníkom KR PZ komunikoval. Neoznámil mu to preto, lebo to chcel najprv prebrať so svojim nadriadeným. Tak to u nich funguje. Svedok nemá vedomosť, že by existovala nejaká inštrukcia ako postupovať, ak sa pri prejednávaní priestupku vyskytne taká skutočnosť, že im priestupca ponúkne úplatok, ale vie, že na takéto vyšetrovanie je príslušná NAKA, ktorá má konať na základe oznámenia, za ktoré svedok považuje oznámenie nadriadenému a spísanie úradného záznamu s odstupom času na jeho príkaz. Svedok nevie, kto prepúšťal obžalovaného z CPZ, ani, že by boli privolaní príslušní policajti na zdokumentovanie údajnej korupčnej trestnej činnosti predtým, než bola zaistená osoba prepustená z CPZ. Aj tak má za to, že postupoval v súlade so zákonom. V prípravnom konaní svedok uviedol, že postup je taký, že má vyrozumieť operačné stredisko o ďalšom skutku, ktorého sa osoba dopustila. V tom čase to svedok ako trestný čin nevnímal, avšak vzápätí spochybňoval sám seba, že ak by to tak nevnímal, tak by obžalovaného ani nepoučil o tom, že sa
dopúšťa trestného činu. Následne svedok zase tvrdil, že skutok sa nestal, lebo obžalovaný o tom len rozprával. Svedok nevie, ako to obžalovaný chcel vykonať. Po poučení to už obžalovaný nespomenul. Po príchode z Košíc a nástupe svojho nadriadeného - riaditeľa pána W. svedok informoval o skutočnostiach a ten svedkovi prikázal napísať úradný záznam, ktorý svedok napísal po službe, sám ho aj podpísal (pozn. súdu: dňa 08. 04. 2019) a odovzdal ho nadriadenému. Neskôr už svedok uviedol, že úradný záznam spracovával ako veliteľ hliadky, ale, že kolega pri tom sedel, takže mal o tom vedomosť až po odovzdanie úradného záznamu nadriadenému a poznal aj jeho obsah. V prípravnom konaní však svedok vypovedal, že on písal úradný záznam, ktorý bol vyhotovený, ako náhle bola osoba umiestnená v CPZ (pozn. súdu: dňa 08. 04. 2019 o 00.50 hod.) a on ho aj podpísal a hneď na druhý deň ráno pri nástupe do služby vyrozumel svojho nadriadeného - riaditeľa OO PZ O. R. W.. R.. G. W., ktorému dal úradný záznam a informoval ho o skutočnostiach zo služby, a taktiež prišla na útvar Vojenská polícia (ktorej bola vec podľa listinných dôkazov odovzdávaná zo strany OO PZ O. R. až dňa 09. 04. 2019 - pozn. súdu). K rozporom sa svedok najskôr vyjadril, že úradný záznam písal až na pokyn nadriadeného a následne zase, že úradný záznam písal po umiestnení obžalovaného do CPZ, ako náhle sa vrátili.
Svedok M.. X. N. k týmto okolnostiam na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k ponuke úplatku došlo medzi 22.00 a 23.00 hod., vtedy to neriešili, až ráno to ústne oznámili všetko riaditeľovi G. W.. Ten im prikázal k tomu spísať úradný záznam, ktorý oni začali písať cca o 7.30 hod., spísal aj podpísal ho kolega, svedok nevie, prečo ho nepodpísal, vie, že ho mali podpísať obaja ako hliadka, ako každý iný úradný záznam, ktorý počas služby vyhotovovali. Svedok vie, že ak sa mal pán O. dopustiť korupcie, tak to mali hneď oznámiť na operačné stredisko, ale neoznámili, svedok tú ponuku nebral vážne, lebo obžalovaný bol opitý. Nepamätá si, kedy po nočnej službe opúšťal OO PZ. Kolega s operačným strediskom komunikoval viackrát telefonicky, aj po údajnej ponuke úplatku, ale nebolo to kvôli tomuto, svedok nevie, prečo to kolega neoznámil. Na úradnom zázname je dátum 07. 04., ale vyhotovený bol 08. 04., čo svedok nevedel vysvetliť, svedok úradný záznam čítal hneď ako ho napísali, toto si nevšimol, počas písania úradného záznamu bol celý čas pri kolegovi, viac ako hodinu. Svedok nevie označiť služobný predpis, v ktorom je uvedený postup policajta po ponuke úplatku, ale vie, aký je postup, že takýto skutok treba hneď oznámiť operačnému dôstojníkovi, ktorý vo veci rozhodne a zavolá výjazd (kolegovia mu to vysvetlili po tomto incidente). Ani po spísaní úradného záznamu nevie, že by to bolo oznámené operačnému dôstojníkovi. V prípravnom konaní svedok vypovedal pravdu. V prípravnom konaní však svedok vypovedal, že on ponuku úplatku nebral vážne, ani k tomu nepísal žiadne písomnosti. Operačnému dôstojníkovi nič neoznamoval, lebo to nebral vážne. Či to urobil kolega, svedok nevie. Úradný záznam napísal kolega, kedy, to svedok nevie, nebol pri tom, keď sa tento úradný záznam písal. Podpísaný tam nie je. To, že bol úradný záznam napísaný, zistil až nasledujúcu službu. Nevie však, ako to zistil. Pri následne službe ho aj čítal. Nevie, aký dátum je na úradnom zázname, nebol svedkom, že by jeho kolega pracoval na tomto úradnom zázname. Svedok na hlavnom pojednávaní vôbec nevedel vysvetliť, prečo takto v prípravnom konaní vypovedal, keď ten úradný záznam písal kolega po službe a on bol pri tom, avšak svedok v tom čase nevedel, z akého dôvodu jeho kolega písal tento úradný záznam.
Svedok W.. R.. G. W. k tejto časti uviedol, že 08. 04. 2019 prišiel do zamestnania pred siedmou, na oddelení boli stála služba - páni X. a N., pán X. ho informoval, že počas služby mali priestupok a korupčné správanie, že ich chcel podplatiť nejaký príslušník armády. Prikázal im, aby k tomu spísali kvalitný úradný záznam - písal ho pán X. ako služobne starší policajt. Po spísaní (cca do dvoch hodín ho spísali) ho svedok prevzal a informoval svojich nadriadených na okresnom riaditeľstve ešte v ten deň, že mali korupčné správanie. Na úradný záznam nie je žiadna predloha. Svedok si nespomína, ako to bolo s jeho strany ďalej riešené, lebo má aj zástupcu pre trestné veci. Ak sa policajt stretne s korupčným správaním, mali volať NAK-u. Mohli to opomenúť, ale podľa svedka o tom vedel operačný dôstojník, takže NAK-u mohol privolať aj on. Svedka tiež tá NAKA ráno nenapadla, nevie, či je na tento postup aj nejaký služobný predpis, ale na vecnú príslušnosť si svedok myslí, že je nejaký služobný predpis.
Svedok nevie, z čoho vyplýva, že by mal policajt povinnosť oznámiť operačnému dôstojníkovi korupčné správanie, ale vie, že hliadka musí operačného informovať o každej udalosti. Operačný dôstojník zastupuje v neprítomnosti aj okresného riaditeľa. Svedok si nevie spomenúť, či bol o údajnom korupčnom správaní vyrozumený aj operačný dôstojník a nevedel sa vyjadriť, prečo by svedkovia X. a N. potrebovali čakať na svedka ako riaditeľa OO PZ a neoznámili prejednávanú vec operačnému dôstojníkovi. Úradný záznam mal podpísať pán X., keď ho vypracoval. Svedok si myslí ale, že mohli ho podpísať aj obaja členovia hliadky, keď boli spolu počas celého správania obžalovaného. Nevyplýva to však z ničoho. Svedok nevie, či jeho podriadení vedeli, ako majú v tejto veci postupovať. Na otázku, čo má byť podkladom na ďalšie konanie príslušnej súčasti Policajného zboru pri vyšetrovaní údajnej korupčnej trestnej činnosti, t. j. či to má byť úradný záznam jedného policajta, svedok odpovedať nevedel.
Svedkyňa E. O. k tomuto ozrejmila, že na druhý deň po prepustení, t. j. 09. 04. 2019, vola manželovi policajt, ktorý sa predstavil ako zástupca riaditeľa z O. R. a ktorý, okrem iného uviedol, že však sa nič také nestalo, že je to predsa len priestupok....., čo svedkyňa počula priamo z telefónu, lebo sedela vedľa manžela. O žiadnom korupčnom správaní nebola v telefonáte ani zmienka, len o priestupku.
Svedok W.. R.. Z. L. k tejto časti dokazovania vypovedal, že úradný postup pri oznamovaní korupčnej trestnej činnosti je taký, že to treba neodkladne hlásiť operačnému, ktorý ďalej rozhoduje v tejto veci, avšak svedok pokladá otázku, čo je to bezodkladne. Úradný záznam by mali napísať obaja členovia hliadky, každý sám za seba, ale akceptujú im, keď je napísaný jeden úradný záznam podpísaný oboma členmi hliadky. Nevie, či kolegovia hlásili korupciu operačnému, ani toto s nimi neriešil. Obhajca so súhlasom samosudcu predložil svedkovi listinný dôkaz - L. O., priestupok na úseku verejného poriadku - odovzdanie veci Vojenskej polícii z 09. 04. 2019. K tomuto sa svedok na otázky vyjadril, že podpis pod menom W.. R.. G. W. je svedkov, nevie, či v tomto čase už mal vedomosť o údajnom korupčnom konaní obžalovaného, ale keby to vedel, tak by to tam bolo spomenuté. A teraz už vie, že to má robiť NAKA. Svedok potvrdil, že má vedomosť o Nariadení MV SR o vymedzení príslušnosti útvarov PZ a útvarov MV SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zaisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní. Na tomto základe vie, že na riešenie korupcie, resp. trestných činov patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu je príslušná NAKA, avšak nevedel vysvetliť, prečo bola vec obžalovaného odstupovaná aj s úradným záznamom a podozrením na trestný čin podplácania Vojenskej polícii. Svedok nevedel vysvetliť, prečo príslušníci OO PZ O. R., vrátane riaditeľa, ktorý sa o podozrení na korupčné správanie obžalovaného mal dozvedieť v skorých ranných hodinách dňa 08. 04. 2019, nepostupovali v súlade s vyššie uvedenými nariadeniami MV SR až do prepustenia obžalovaného z CPZ dňa 08. 04. 2019 o 13.45 hod. Svedok pripustil, že dňa 09. 04. 2019 telefonicky komunikoval s obžalovaným, aj to, že mu mohol povedať, že ide len o priestupok, ale nepamätá si to.
Na spornom úradnom zázname (č. 3) OR PZ v Košiciach - okolie, OPP, OO PZ O. R., č. ORPZ-KS- OPP9-161-001/2019, je uvedený ako dátum vyhotovenia deň 07. 04. 2019, je spísaný a podpísaný I.. B. X. a je v ňom, okrem iného uvedené, že: „Po mojom upovedomení mojimi nadriadenými.... (z čoho je zrejmé, že úradný záznam nebol spísaný dňa 07. 04. 2019, ale až neskôr po upovedomení nadriadených). Otázka však znie, bol tento úradný záznam spísaný dňa 08. 04. 2019 (po upovedomení nadriadených) alebo ešte neskôr, ako sa obhajuje obžalovaný, t. j. až dňa 09. 04. 2019 po tom, ako v rámci telefonického rozhovoru so zástupcom riaditeľa OO PZ O. R. tomuto obžalovaný oznámil, že zvažuje podanie sťažnosti na „inšpekciu MV SR“ za neprimeranosť policajného zákroku.
V odovzdaní veci - podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov zo dňa 09. 04. 2019 s prílohami, podpísanej W.. R.. G. W., Vojenskej polícii vyplýva, že: · Veliteľ hliadky spracoval úradný záznam, nakoľko podozrivý L. O. sa po predvedení na útvar PZ počas služobnej činnosti hliadky správal agresívne, neustále slovne urážal a napádal členov hliadky a vyhrážal sa im. · Nakoľko z úradného záznamu hliadky vyplýva, že L. O. sa vyhrážal lustráciou príslušníkov hliadky a následnou likvidáciou zasahujúcich policajtov aj s ich rodinami, je tu dôvodné podozrenie zo spáchania
viacerých trestných činov zo strany menovaného, a to, okrem iného, trestného činu podplácania podľa § 332 Trestného zákona. · Z čoho sčasti vyplýva miestna a vecná príslušnosť Vojenskej polície, preto im odovzdal úradný záznam ako podnet k ďalšej služobnej činnosti.
Z uvedenej časti dokazovania ďalej vyplýva, že: · Príslušníci OO PZ O. R. - svedkovia X., N., R.. W. ako ich nadriadený, nepostupovali v súlade s Nariadeniami MV SR č. 175/2010 a č. 161/2011, alebo povedané aj inak, že údajné korupčné správanie obžalovaného operatívnemu stredisku bez meškania ohlásené nebolo, resp. nebolo ohlásené ani s odstupom času „po prebratí s nadriadeným“, ani vôbec, a obžalovaný bol bez ďalšieho povinného služobného postupu zo strany polície prepustený z CPZ dňa 08. 04. 2019 o 13.45 hod., akoby sa žalovaného korupčného správania vôbec nedopustil. · K okolnostiam spisovania sporného úradného záznamu (č. 3) vypovedali svedkovia X. a N. po celkovom zhodnotení nielen vo vzájomnom rozpore, ale i v rozpore so svojimi vlastnými výpoveďami na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní, zistené rozpory dôveryhodne vysvetliť nedokázali, z čoho jednoznačne vyplýva, že ako príslušníci Policajného zboru po zákonnom poučení evidentne niekedy museli vypovedať nepravdu. · Neprehliadnuteľná bola aj snaha svedkov X., N. a ich nadriadeného o koordináciu výpovedí v snahe o zdôveryhodnenie sa, čo sa im však vzhľadom na uvedené nielenže nepodarilo, ale pridali k tomu ďalšie pochybnosti plynúce z ich snahy sa medzi sebou skoordinovať. · Osobitne k času, kedy mal byť sporný úradný záznam č. 3 vypracovaný, súd zistil, že to určite nebolo 07. 04. 2019, ako je na ňom uvedené. Tu súd poukazuje na výpoveď obžalovaného a svedkyne E. O. o obsahu telefonátu so zástupcom riaditeľa OO PZ O. R. - svedkom L. dňa 09. 04. 2019 (žiadna zmienka o korupcii, len priestupok), ako aj opäť na skutočnosť, že dňa 08. 04. 2019 o 13.45 hod. bol obžalovaný bez ďalšieho povinného služobného postupu prepustený z CPZ, hoci svedok R.. W. už mal mať v ranných hodinách od podriadených - svedkov X. a N. nahlásené korupčné správanie a zároveň už mal mať k tomu údajne spracovaný aj „kvalitný úradný záznam“, ako sám vypovedal. Je logické sa domnievať, že takúto vedomosť mohol mať aj zástupca riaditeľa OO PZ - svedok L. z pohľadu jeho funkčného zaradenia - zástupca pre trestné veci, s poukazom najmä na to, že korupčná trestná činnosť bola na ich útvare údajne ojedinelá. · Ak prokurátor v záverečnej reči poukazoval na túto ojedinelosť, resp. neskúsenosť príslušníkov OO PZ O. R. s korupčnými trestnými činmi, súd s touto argumentáciou súhlasiť nemôže, lebo z vykonaného dokazovania súd považuje za dokázané, že všetci uvedení svedkovia mali nespornú vedomosť, že operačnému stredisku musia hlásiť každú podstatnú skutočnosť, ktorá sa udiala počas ich služby, čo evidentne aj počas služby dodržiavali, okrem sporného údajného korupčného správania obžalovaného. Takže o nič ojedinelé, či dokonca raritné, sa v tomto ohľade nejednalo, stačilo to v podstate len nahlásiť na operačné stredisko ako všetko ostatné počas ich služby. Operačné stredisko by už samo postupovalo v zmysle článku 62a Nariadenia MV SR č. 175/2010. · Povedané aj inak, odpovede svedkov - policajtov na otázky prokurátora typu „ako dlho ste príslušníkmi PZ“ a „koľkokrát ste sa stretli s korupčným správaním“ nemôžu zmeniť fakty, t. j. že či už ide o policajtov služobne mladších alebo starších, skúsenejších alebo neskúsenejších, každý policajt je zo zákona povinný ovládať svoje práva a povinnosti, ku ktorým prináleží aj povinnosť podávať hlásenia operačnému stredisku o skutočnostiach, ktoré sa stali počas výkonu ich služobnej činnosti. · Z uvedeného dôvodu súd potom považuje aj „výhovorky“ riaditeľa OO PZ O. R. k tejto problematike za neakceptovateľné, a preto irelevantné. · Za dôležité považuje súd aj poukázanie na rozporuplné Odovzdanie veci - podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov zo dňa 09. 04. 2019, podpísanej riaditeľom OO PZ O. R. W.. R.. G. W., čo do dôvodu spísania úradného záznamu, opisu konania obžalovaného, označení trestných činov, z ktorých mal byť obžalovaný podozrivý a postúpenia veci výhradne len Vojenskej polícii.
2.3
K zraneniam obžalovaného, ktoré mal utrpieť počas policajného zákroku
K tejto časti dokazovania je potrebné predoslať, že:
· Obžalovaný týmto smerom viesť svoju obranu vôbec nechcel, pretože nechcel kriminalizovať príslušníkov Policajného zboru, nakoľko s Policajným zborom SR má veľmi dobré pracovné vzťahy. · Rovnako aj obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol na dotaz súdu, či disponuje listinnými dôkazmi na potvrdenie skutočností, o ktorých vypovedala svedkyňa E. O., že nimi na hlavnom pojednávaní nedisponuje, nakoľko nemal povolenie od klienta viesť obhajobu týmto smerom. · Neušlo pozornosti súdu, že keď svedkyňa E. O.Š. v pochopiteľnom až emocionálnom rozhorčení manželky obžalovaného začala popisovať, v akom stave bol jej manžel prepustený z CPZ, že jej obžalovaný neverbálne naznačil, že o tomto nemá vypovedať, čo je v súlade s jeho zámerom neviesť obhajobu týmto smerom. Jeho manželka sa tak evidentne na hlavnom pojednávaní „prekecla“ alebo, ako je to zrejmé z jej výpovede, nebola vnútorne stotožnená s tým, že jej manžel sa to kvôli priorite - rodine a deťom rozhodol „nechať tak“ a od sťažnosti na neadekvátny postup príslušníkov hliadky OO PZ O. R. na Úrad inšpekčnej služby MV SR (ďalej len „ÚIS MV SR“) upustil. Ani svedkyňa E. O. na hlavnom pojednávaní pri svojej výpovedi nedisponovala listinnými dôkazmi, ktorými by podložila svoje tvrdenia. Preto súd túto obranu obžalovaného nehodnotí ako prvoplánovú ani účelovú. Dokonca je možné konštatovať, že až po jej preverení mal súd možnosť pochopiť inú časť obrany obžalovaného, ktorá mu nebola jasná, reprezentovanú základnou otázkou, ktorú si súd položil, a to, prečo by sa podľa obžalovaného mali príslušníci hliadky PZ obávať jeho sťažnosti na ÚIS MV SR. Súd si je plne vedomý toho, že pri policajnom zákroku - zaisťovaní osoby podozrivej zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku pod vplyvom alkoholu, ktorá kladie príslušníkom PZ hoci aj pasívny odpor, môže dôjsť k zraneniam páchateľa. Preto súd zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je prioritne hodnotiť adekvátnosť fyzického zákroku svedkov X. a N. proti obžalovanému, ale ďalej pokračovať v skúmaní ich pravdovravnosti a dôveryhodnosti, a zároveň podľa možností získať odpoveď na vyššie uvedenú otázku, t. j. či sa priamo príslušníci hliadky PZ a nepriamo ich nadriadení mohli obávať podania sťažnosti obžalovaného na ÚIS MV SR, lebo je povinnosťou súdu vysporiadať sa s obranou obžalovaného. Ťažisko dokazovania na hlavnom pojednávaní sa v zmysle vyššie uvedeného medzi stranami posunulo na vznik a charakter zranenia hlavy obžalovaného.
Za základ v rámci tejto časti dokazovania súd vzal listinný dôkaz - lekársku správu Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Košice zo dňa 08. 04. 2019, pretože: · K lekárskemu vyšetreniu došlo podľa lekárskej správy v príčinnej súvislosti s policajným zákrokom príslušníkov hliadky OO PZ O. R. a je to v nej aj uvedené. · „L. O. dľa udania napadnutý príslušníkmi PZ“, takže vyšetrujúci lekár si bol svojej zodpovednosti aj v tomto ohľade vedomý. · Súd ju považuje za objektívnu a nezávislú od možného vplyvu príslušníkov PZ. · Je potvrdená súladom s vecným dôkazom - fotografiami vyhotovenými manželkou obžalovaného zo dňa 08. 04. 2019. · Označený listinný dôkaz a vykonané dokazovanie teda preukazuje reálny stav obžalovaného bezprostredne po jeho prepustení z CPZ dňa 08. 04. 2019 o 13.45 hod. · Je súladná s výpoveďou obžalovaného, jeho manželky - svedkyne E. O.. · Svedkyňa E. O. ani obžalovaný ju nemali k dispozícii, keď o zraneniach obžalovaného súladne vypovedali, čo je zrejmé aj z toho, že si museli do trestného konania zaobstarať jej kópiu dňa 21. 06. 2021, t. j. po svojich výpovediach. Súd sa preto logicky nestotožnil s tvrdením - podozrením prokurátora, ktoré uviedol v záverečnej reči, že táto lekárska správa sa javí ako účelne dodatočne vystavená a antedatovaná. · Obžalovaný bol vyšetrený v inej nemocnici ako pracuje jeho manželka (viď výpoveď svedkyne E. O.). Súd v rámci vyhodnotenia týchto dôkazov - listinných dôkazov a vyhodnotenia dokazovania poukazuje na ich súladnosť a na podrobný popis zranení obžalovaného (najmä hematóm a opuch v T oblasti hlavy vľavo), ktorý, ako bude ďalej zrejmé, je nesúladný s ostatnými listinnými dôkazmi opisujúcimi zranenia obžalovaného po policajnom zákroku hliadky PZ. V tejto súvislosti (objektívna a časová relevancia lekárskej správy) súd poukazuje aj na súvisiace listinné dôkazy, a to na výmenný lístok - poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie zo dňa 21. 06. 2021 pacienta L. O., ktorý obsahuje objektívny nález a diagnózu a na výpis - písomného vojenského rozkazu č. 71/2019 zo dňa 10. 04. 2019, oznámenie o dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz, z ktorých vyplýva, že L. O. bol dočasne práceneschopný od 09. 04. 2019 s kontrolou určenou na 12. 04. 2019.
Obžalovaný L.. L. O. k tejto časti dokazovania uviedol najmä, že po spísaní písomností bola cez operačného dôstojníka privolaná hliadka PMJ, ktorá ho odviezla na vyšetrenie pred umiestnením do CPZ. Keď na policajný útvar prišli dvaja príslušníci PMJ, tí úplne nechápali, pozerali, kývali hlavami... Po výpovedi svedkyne E. O. obžalovaný, okrem iného vypovedal, že keď už sedel na chodníku, X. ho spodnou časťou chodidla trafil a na policajnom oddelení dostal ešte dva údery s tým, že ho ťahali celý čas po zemi, na OO PZ dostal ešte kolenom do chrbta. Zranenia vzniknuté kopnutím do tváre obžalovaného neboli zo strany lekára pred umiestnením do CPZ nijako riešené.
Svedok I.. B. X. k tomuto vypovedal, že po zdokumentovaní a nahodení veci do systémov bol obžalovaný za prítomnosti druhej hliadky eskortovaný na lekárske ošetrenie a následne dodaný do CPZ. Po výsluchu svedkyne E. O. svedok, okrem iného vypovedal, že už si s odstupom času nepamätá podrobnosti fyzického zákroku voči obžalovanému, ani či obžalovaný pri tomto utrpel nejaké zranenie. K predloženým fotografiám a lekárskej správe sa vyjadril, že donucovacie prostriedky proti obžalovanému použité boli. Nie je pravdou, že obžalovaný po založení pút pred pizzeriou R. sedel niekde na obrubníku, svedok ho nekopol do hlavy, bol ihneď premiestnený do auta. Prevoz obžalovaného prebehol tak, že svedok bol vodič, kolega sedel na druhej strane (spolujazdca), obžalovaný búchal hlavou do skla, svedok nevie, na ktorej strane vozidla obžalovaný sedel. Pri konfrontácii obžalovaného so svedkom obžalovaný uviedol, že pán Z. tam celý čas vrieskal, že „dajte ho do CPZ“ a svedok chytil nervy a kopol obžalovaného do hlavy, čo v súčasnosti zakrýva tým, že obžalovaný si v motorovom vozidle pri prevoze búchal hlavu do dverí, pričom ani nevie, kde obžalovaný sedel a na OO PZ dostal od svedka ešte ranu päsťou do hlavy. Svedok túto časť výpovede obžalovaného poprel.
Svedok M.. X. N. k tejto časti dokazovania vypovedal, že po zdokumentovaní priestupku privolali hliadku PMJ a pána O. eskortovali na lekárske vyšetrenie a následne do CPZ. Po výsluchu svedkyne E. O. svedok, okrem iného vypovedal, že nevie, či obžalovaný utrpel od nich dajaké zranenia, ale kládol aktívny odpor, na zemi sa motal. K predloženým fotografiám a lekárskej správe sa svedok vyjadriť nevedel. K zraneniu na tvári svedok nevedel uviesť, ako vzniklo, len to, že obžalovaný bol pri spútavaní tvárou k zemi. Či sedel obžalovaný vonku na obrubníku, si svedok nepamätá, ale vie, že ho po spútaní dali do auta a svedok sedel vzadu pri ňom (v tomto svedok X. vypovedal opäť v rozpore so svedkom N.). V motorovom vozidle počas prevozu na OO PZ obžalovaný búchal do auta buď hlavou alebo s rukou alebo skôr ramenom, asi sedel za vodičom (t. j. na ľavej strane), búchal silnou intenzitou, svedok ho pridŕžal rukou (k tomuto viď úradný záznam č. 3, kde obžalovaný skutočne sedel, s poukazom na lekársku správu zo dňa 08. 04. 2019, z čoho vyplýva, že obžalovaný mal zranenia tváre na opačnej strane ako sedel v motorovom vozidle a údajne búchal hlavou do dverí). Pri konfrontácii obžalovaného so svedkom obžalovaný uviedol, že svedok mal pravdu, že možno búchal v aute do dverí, ale to zranenie na tvári vzniklo tak, že svedkov kolega sa bol poradiť s pánom Z. a potom, keď obžalovaný sedel spútaný na zemi, ho tento kopol do hlavy, od čoho mal otlačok od jeho kanady na tvári, na čo svedok uviedol, že obžalovaného nemohol nikto kopnúť do hlavy, ani mu nijako ublížiť, nakoľko v čase, keď sa bol jeho kolega spýtať niečo oznamovateľky a svedka, svedok N. a obžalovaný už sedeli v aute.
Svedkyňa E. O., okrem už uvedeného, k tejto časti dokazovania uviedla podrobne a zhodne s lekárskou správou zo dňa 08. 04. 2019 popísala zranenia obžalovaného po prepustení z CPZ dňa 08. 04. 2019. Od manžela vie, že keď sedel na zemi spútaný na obrubníku, tam mu uštedrili ešte pár rán. Po prepustení manžela spolu išli na vyšetrenie do nemocnice, kde mu urobili základné vyšetrenia a CT hlavy. Manžel jej na zranenia povedal, že ho pred pizzeriou kopli do hlavy, keď sedel spútaný na obrubníku. Po prevezení do O. R. na policajnom oddelení ešte pár krát ho udreli aj do hrudníka a vykrúcali mu ruky. Podľa zranení, ktoré mal, to videla, no a na tej tvári to bol určite otlačok stupaje. Udieral ho policajt X...... ten ho udrel aj nohou do tváre. Jej manžel bol ošetrený v Nemocnici Louisa Pasteura na úrazovej chirurgii dňa 08. 04. 2019 v čase okolo 15.00 - 16.00 hod.
Svedkyňa vylúčila, že by pôvod zranení bol v predchádzajúcom futbalovom zápase, kde takéto zranenia nikdy neutrpel.
Svedok W.. R.. G. W. k tomuto uviedol, že o fyzickom kontakte hliadky s obžalovaným nič nevie, resp. si nepamätá. K predloženým fotografiám a lekárskej správe vo všeobecnosti uviedol, že sa mu nezdá, že by pán X. vykonával zákrok takýmto spôsobom, že by spútaného človeka kopol do hlavy.
Svedok W.. R.. Z. L. k tejto časti vypovedal, že nemá vedomosť, že by policajný zákrok voči obžalovanému bol neadekvátny.
V úradnom zázname (č. 2) zo dňa 07. 04. 2019, ktorý je súčasťou priestupkového spisu, je uvedené, že osoba (L. O.) bola umiestnená - odovzdaná dňa 08. 04. 2019 o 00.50 hod. do CPZ Košice - okolie a pri prevzatí nebola zranená, čo je v rozpore s lekárskou správou zo dňa 08. 04. 2019, aj s fotografiami a zároveň aj s tým, že v poučení osoby je uvedené - povrchové tržné rany na hlave a tvári.
V hlásení o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 07. 04. 2019 je v rozpore s vykonaným dokazovaním uvedené, že L. O. nebol zranený, pričom tento je podpísaný oboma svedkami X. i N..
V príkaze na umiestnenie osoby do CPZ zo dňa 07. 04. 2019 a z vyjadrenia lekára, či osoba L. O. môže byť umiestnená do CPZ z lekárskej správy Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach k osobe L. O. je uvedené, že zadržaná osoba pri použití donucovacích prostriedkov podľa názoru I.. X. a M.. N. zranená nebola a pri lekárskom vyšetrení boli zistené len odreniny chrbta na pravej strane a prostá nekomplikovaná opilosť, čo je opäť v rozpore s lekárskou správou zo dňa 08. 04. 2019 a s fotografiami, takže aj vyšetrujúci lekár mohol byť pri tomto výsledku vyšetrenia ovplyvnený príslušníkmi PZ.
V úradnom zázname č. 3, údajne zo dňa 07. 04. 2019, ktorý spracoval I.. B. X., je k tejto časti dokazovania uvedené, že pri policajnom zákroku zo strany svedka X. došlo k pádu osoby (L. O.) dopredu čelom k zemi. Osoba bola naložená do zadnej časti služobného motorového vozidla, vedľa nej si vo vozidle sadol kolega, čo je tiež v rozpore s výpoveďou svedka X. na hlavnom pojednávaní. Počas eskortovania osoba kopala nohami do sedadla spolujazdca a udierala hlavou do sklenej výplne dverí auta, z čoho vyplýva, že v služobnom motorovom vozidle obžalovaný L. O. sedel vpravo (svedok N. uvádzal, že vľavo) a zrejme nemohol búchať do dverí ľavou časťou hlavy, kde bol zistený pri lekárskom vyšetrení dňa 08. 04. 2019 hematóm a opuch v T oblasti hlavy vľavo, o ktorom obžalovaný tvrdí, že vznikol od kopnutia kanadou zo strany svedka X.. Počas služobných úkonov v CPZ na otázku službukonajúceho príslušníka PZ, či bolo voči nemu zo strany zasahujúcej policajnej hliadky použité násilie, uviedol, že nebolo. K tomuto súd zatiaľ len krátko dodáva, že ak by obžalovaný nejavil žiadne známky „použitia násilia zo strany policajnej hliadky“, takáto otázka by zrejme u službukonajúceho príslušníka Policajného zboru v CPZ ani logicky nevyvstala, a tak táto časť úradného záznamu navodzuje až alibistický dojem vytvárania si akéhosi obranného predpolia voči obžalovanému L. O. zo strany svedka X., čomu nasvedčuje aj ďalšia časť úradného záznamu. Vzhľadom k jeho (L. O.) postaveniu, schopnostiam a postave „si myslím“, že služobný zákrok „z mojej strany“, ako aj zasahujúceho kolegu, bol primeraný. Uvedený záver súdu by tak korešpondoval aj s výpoveďou obžalovaného, že keď ho predvádzali do CPZ príslušníci PMJ, úplne nechápali, pozerali, kývali hlavami..... Svedok X. akoby sa v tomto úradnom zázname dopredu vyviňoval z neprimeranosti služobného zákroku, keď v úradnom zázname až okato a pre potreby úradného záznamu nadbytočne uvádza opak. Uvedené potom zakladá u súdu dôvodné podozrenie hraničiace s istotou, že obrana obžalovaného sa zakladá na pravde, t. j. že tento úradný záznam bol spracovaný spätne a účelovo až po tom, ako mal obžalovaný oznámiť svedkovi L., že zvažuje podanie sťažnosti na ÚIS MV SR za neprimeranosť policajného zákroku voči jeho osobe. V úradnom zázname svedka X. v prvej osobe jednotného čísla (t. j. len za seba, hoci tvrdil, že úradný záznam vyhotovoval za prítomnosti svedka N. a obžalovaný sa mal vyhrážať im obom) uvádza, že má obavu o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie jeho rodiny, nakoľko sa mu (neuvádza „im“) L. O. viacnásobne vyhrážal likvidáciou.
V závere úradného záznamu dokonca vyjadruje svoje pohoršenie, že tento profesionálny vojak je hanbou armády. Úradný záznam tak nesie jasné známky neprofesionality, subjektívneho pohoršenia, a tým aj zaujatosti, čo je v súlade aj s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, že v čase prejednávania priestupku sa cítil dotknutý, že sa obžalovaný vyhrážal jeho rodine, čo podľa názoru súdu mohlo mať tiež podiel na tom, že sa svedok X. rozhodol vyhotoviť tento antedatovaný úradný záznam a na jeho subjektívne zaujatom obsahu.
K tejto časti dokazovania súd ešte dodáva, že: · Obžalovaný mal evidentne väčší rozsah zranení ako to vyplýva z listinných dôkazov, ktorých pôvodcami boli príslušníci PZ, resp. lekár, ktorý popísal zranenia obžalovaného na základe ich služobnej požiadavky o lekárske vyšetrenie obžalovaného pred jeho umiestnením do CPZ a za ich prítomnosti. · Keďže súd zistil markantné rozdiely medzi popisom zranení príslušníkmi PZ, resp. lekárom pred umiestnením do CPZ a lekárskou správou zo dňa 08. 04. 2019 a s tým súvisiacou fotodokumentáciou, dospel k záveru, že príslušníci hliadky PZ (najmä teda svedok X.) by mali čo vysvetľovať ÚIS MV SR a takáto jeho / ich alibistická predobrana je zrejmá aj z antedatovaného úradného záznamu č. 3. · Príslušníci hliadky PZ - svedkovia X. a N. ani v tejto časti neobstáli ako dôveryhodní, keď súd zistil evidentné rozpory medzi ich tvrdeniami, vyplývajúce najmä z časovo aktuálnych listinných dôkazov a lekárskou správou zo dňa 08. 04. 2019, ktorú do trestného konania na hlavnom pojednávaní predložil obžalovaný aj so súladnou fotodokumentáciou.
2.4
Ešte k niektorým okolnostiam po prepustení obžalovaného z CPZ
Obžalovaný L.. L. O. k tomuto vypovedal, že keď prišiel domov, volal mu zástupca náčelníka oddelenia O. R., ktorý obžalovaného ubezpečoval, že „á, však sa nič nestalo, však vy ste vlastne nič neurobili, však je to len priestupok, však z toho nič nebudete mať“ a takto veľmi zľahčoval situáciu. Na to mu obžalovaný povedal, že zvažuje podanie na inšpekciu PZ na celkové preverenie zákroku príslušníkov PZ. Na to mu zástupca náčelníka povedal, že aby nebol taký, „veď však sme kolegovia, však si nebudeme robiť zle“. Po obvinení sa obžalovaný dozvedel, že to bol spúšťač celej vykonštruovanej korupcie. Na inšpekciu v tom čase nič nedal, lebo sa potreboval venovať rodine a práci a nie chodiť po výsluchoch inšpekcie PZ. Po výsluchu svedkyne E. O. obžalovaný vysvetlil, že jeho doterajší spôsob obhajoby, hoci ho pred súdom doposiaľ nekonkretizoval, t. j. prečo sa mohli príslušníci PZ obávať jeho podania na inšpekciu MV SR, bol postavený na neprimeranosti zákroku príslušníkov PZ, ktorý, okrem iného, vzhliadol aj v tom, ako tvrdo bol vykonaný zákrok voči jeho osobe, na celkovom priebehu zákroku a na tom, že bezdôvodne skončil v CPZ. Toto všetko bolo pre neho neuveriteľné.
Svedok I.. B. X. k tejto časti uviedol, že nemá vedomosť, že by niekto z jeho nadriadených kontaktoval dňa 08. 04. 2019 obžalovaného, ani o tom, že sa chcel obžalovaný sťažovať na neprimeranosť ich policajného zákroku na inšpekcii.
Svedok W.. R.. G. W. k tomuto uviedol, že s obžalovaným v tom čase nekomunikoval, či s ním komunikoval jeho zástupca, ktorý má na starosti priestupkové spisy a trestné konanie, W.. R.. Z.S. L., nevie, nespomína si. Po výsluchu svedkyne E. O. uviedol, že si nepamätá na to, že by niekto chcel niečo podávať na inšpekciu MV SR.
Svedkyňa E. O. v tejto časti potvrdila výpoveď obžalovaného v tom, že na druhý deň po prepustení, t. j. 09. 04. 2019, v čase medzi 9.00 a 10.00 hod. volal manželovi policajt, ktorý sa predstavil ako zástupca riaditeľa O. R. s tým, že manžel nepodpísal papiere o prevzatí osobných vecí. Manžel s ním najskôr nechcel rozprávať, takže potom volal znova a povedal manželovi, že ho to veľmi mrzí ako to dopadlo, že ani jemu sa nepáči postup, aký zvolili policajti, ale že sú kolegovia, že však nič také sa nestalo, že to je predsa len priestupok, na čo mu manžel povedal, že bol veľmi sklamaný vzhľadom na to, ako sa k nemu zachovali, ako dopadol, a že po predchádzajúcom dohovore so svedkyňou podajú sťažnosť
na inšpekciu, na čo ho dotyčný odhováral, nakoniec mu povedal, že „to je síce vaše právo“, ale bol by rád, ak by sa to nechalo tak a zasa zdôraznil, že sú predsa kolegovia. Toto svedkyňa počula priamo z telefónu, lebo sedela vedľa manžela, o žiadnom korupčnom správaní nebola v telefonáte ani zmienka, len o priestupku. Ďalej svedkyňa vysvetlila, že keby sa to týkalo jej, tak to rieši, ale manžel, keďže je svojprávny a stalo sa to jemu, sa vie rozhodnúť sám. Podanie na inšpekciu teda neurobil z dôvodu, že svedkyňa necelý mesiac po udalosti rodila, pôrod nebol ľahký, jej manžel bol počas jej pôrodu dva alebo tri týždne na Lešti a potom povedal, že už chce mať pokoj, nechce to riešiť, aby sa zamerali na deti, že chce byť s rodinou, s čím svedkyňa nesúhlasila, ale povedala, že v poriadku. Myslí si, že je to normálne, aj ona už by na to chcela zabudnúť. Úmysel dať policajný zákrok prešetriť na inšpekciu MV SR sa mal týkať neadekvátnosti policajného zásahu vzhľadom na to, ako jej manžel vyzeral a vôbec celého priebehu ako sa k nemu správali.
Svedok W.. R.. Z. L. k týmto skutočnostiam prípadu vypovedal, že obžalovaného vidí dnes prvýkrát v živote, on s ním v kontakte nebol. Svedok kategoricky poprel, že by obžalovaného telefonicky kontaktoval po jeho prepustení z CPZ, uviedol, že na to nemal dôvod, ale že si nepamätá. Na otázky obžalovaného však už odpovedal, že netvrdí, môže byť, že s obžalovaným dva dni po incidente telefonoval, ale nepamätá si na to. V rámci konfrontácie s obžalovaným už dokonca pripustil, že spolu dňa 09. 04. 2019 telefonicky komunikovali, pripustil, že to mohlo byť kvôli podpísaniu dokumentov o prevzatí osobných vecí obžalovaným pri prepustení z CPZ a pripustil aj komunikáciu o tom, že obžalovaný po dohovore s manželkou zvažuje podanie na inšpekciu MV SR s tým, že svedok mu mal povedať, že je to obžalovaného právo, ale či by nebol taký dobrý a nerobil to, že sú predsa kolegovia a ide len o priestupok. Zároveň však svedok dodal, že si na to nespomína.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 08. 04. 2019 a s tým spojenej požiadavky na vydanie osoby L. O. mimo celu súd zistil, že dňa 08. 04. 2018 (zrejme ide o pisársku chybu - správne malo byť uvedené 2019) o 13.00 hod. bol L. O.Š. vydaný mimo CPZ B.. W. Š. - referentovi z ÚOZ OO PZ O. R. na vykonanie procesného úkonu - výsluchu osoby na OR PZ Košice - okolie a členom eskorty bol aj W.. R.. Z. L., ktorý však na hlavnom pojednávaní rozporne vypovedal, že obžalovaného vidí prvýkrát v živote, on s ním v kontakte nebol, čo súd vyhodnotil buď tak, že tento svedok si na uvedené nespomína alebo na hlavnom pojednávaní neuviedol pravdu o tejto skutočnosti, každopádne tým však svedok znížil svoju dôveryhodnosť.
Z uvedenej časti dokazovania ďalej vyplýva, že: · Túto podstatnú časť obrany obžalovaného sa prokurátorovi na základe dokazovania vykonanom na hlavnom pojednávaní vyvrátiť nepodarilo. · V prejednávanej trestnej veci nejde ani tak o to hodnotiť, či príslušníci OO PZ O. R. mohli mať objektívne a racionálne obavy zo sťažnosti obžalovaného na ÚIS MV SR, skôr ide o to, že podľa názoru súdu subjektívne obavy mať mohli a zrejme aj (najmä svedok X.) mali, pretože súd považuje za takmer nemožné, nelogické a nereálne, aby svedok L. nezdieľal vyjadrenie obžalovaného o možnom „probléme“ - preverovanie sťažnosti obžalovaného na ÚIS MV SR so svojim nadriadeným i so svojimi podriadenými - príslušníkmi hliadky PZ X. a N., ktorí podľa názoru obžalovaného mali proti nemu postupovať neadekvátne a od tohto je už len krok k otázke, ako sa rozhodli postupovať na svoju vlastnú obranu a ochranu. Odpoveď na túto otázku je možné vzhliadnuť v úradnom zázname č. 3, čo už súd čiastočne vysvetlil a dodáva, že tento obsahuje vlastne aj podnet na trestné stíhanie obžalovaného za tzv. napadnutie verejného činiteľa (trestné stíhanie už bolo právoplatne zastavené pre nedôveryhodnosť svedkov X. a N.) a za korupčný trestný čin, čo je možné hodnotiť aj ako snahu o primerané znedôveryhodnenie osoby obžalovaného v rámci možného vyšetrovania príslušníkov hliadky PZ Úradom inšpekčnej služby MV SR.
Záverom k vykonanému dokazovaniu súd ešte v sumáre dodáva, že: · V rámci vykonaného dokazovania boli zistené najmä závažné rozpory medzi výpoveďami údajných priamych svedkov žalovanej korupčnej trestnej činnosti, ktoré nedokázali dôveryhodne vysvetliť, hoci sa obaja svedkovia snažili na hlavnom pojednávaní svoje výpovede neustále modifikovať, buď:
· aby konvalidovali svoje pochybenia pri služobnej činnosti príslušníkov Policajného zboru (zľahčovanie a u príslušníkov PZ neprípustná skutočná či predstieraná neznalosť služobných predpisov a postupov, zábudlivosť a neskúsenosť aj zo strany ich nadriadených) alebo aj · aby mohli slúžiť na usvedčenie obžalovaného, čo sa im však ani v jednom prípade nepodarilo. Svedkov X. a N. preto nie je možné považovať za takéhoto celkového dôkazného stavu za dôveryhodných v časti ich tvrdení o údajnej korupčnej trestnej činnosti obžalovaného, ak v ostatných častiach svojich výpovedí aj v komparácii s listinnými dôkazmi sú títo svedkovia absolútne nedôveryhodní - t. j. uvádzali vo svojich výpovediach nepravdu, resp. prozaicky povedané, výslovne klamali. · Jediný dojem, ktorý súd z vykonaného dokazovania nadobudol, je rozporuplnosť výpovedí všetkých príslušníkov OO PZ O. R., ich nekompetentnosť, nekonzistentnosť ich výpovedí, chaos, a preto nedôveryhodnosť a nesúlad aj s vykonanými listinnými dôkazmi. · Je neprehliadnuteľné, že všetci na hlavnom pojednávaní vyslúchnutí príslušníci Policajného zboru OO PZ O. R. pred hlavným pojednávaním mali snahu koordinovať svoje výpovede, najmä ohľadom okolností vzniku sporného úradného záznamu č. 3, hoci dňa 08. 04. 2019 od cca 7.00 hod. až do prepustenia obvineného z CPZ do 13.45 hod. nič nebránilo ani riaditeľovi OO PZ O. R. ani jeho zástupcovi pre trestné veci postupovať podľa Nariadení MV SR, t. j. najmä splniť si ohlasovaciu povinnosť a počkať na príchod vecne príslušných policajtov, obžalovaný bol však pre súd nepochopiteľne prepustený z CPZ a trestné stíhanie vo veci bolo začaté až 23. 07. 2019 Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, národnou protikorupčnou jednotkou, expozitúra Východ, Košice - čo je len nepatrná vzdialenosť od OO PZ O.Á. R.. · Takéto skutočnosti spolu aj s ďalšími vykonanými dôkazmi budia dôvodné podozrenie, že ak sa aj skutok uvedený v obžalobe mal stať, tak to príslušníci OO PZ O. R. neriešili naozaj až do času, keď sa mohli dozvedieť, že obžalovaný zvažuje podanie sťažnosti na ÚIS MV SR a ak sa skutok stať nemal, mohlo ísť aj o skratový obranný mechanizmus policajtov voči obžalovanému určený na tvrdú kompromitáciu jeho dôveryhodnosti vo veci jeho prípadnej sťažnosti na ÚIS MV SR. · Špecializovaný trestný súd tak konštatuje rozporuplnosť dôkazných zistení nielen konkrétne vo vzťahu k údajnej ponuke úplatku, ale i vo vzťahu k ostatnému pridruženému priebehu skutkového deja, a to aj po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Len na margo súd uvádza, že práve pre túto rozporuplnosť dôkazných zistení v prípravnom konaní neboli splnené zákonné podmienky ani na vydanie trestného rozkazu vo veci. · Každopádne vo vzťahu k obžalobe súd aj po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní konštatuje dôkaznú núdzu na strane prokurátora, na ktorej mohli mať podiel a aj mali príslušníci OO PZ O. R., dôkazné rozpory a z toho všetkého plynúce pochybnosti, ktoré museli byť vyhodnotené v prospech obžalovaného. · Zároveň Špecializovaný trestný súd uzatvára aj to, že obrana obžalovaného nebola na hlavnom pojednávaní prokurátorom bez všetkých pochybností vyvrátená, t. j. že vykonané dokazovanie pripúšťa aj iný vyššie popísaný priebeh skutkového deja, relevantného na posúdenie viny či neviny obžalovaného.
Na základe vyššie uvedeného vyhodnotenia dokazovania tak súd dospel k závažným pochybnostiam o tom, či sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, stal, tieto pochybnosti vyhodnotil v prospech obžalovaného, a preto ho podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora, plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora, i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.