Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/180/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: B. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. XX/ XX, XXX XX J., zastúpený splnomocneným zástupcom: Centrum správnej pomoci Košice, občianske združenie, IČO: 51847124, so sídlom Tomášikova 147/3, 040 01 Košice - Sever, o zaplatenie 10.490,09 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. Kežmarok) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10 490,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.4.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

2. Uviedol, že právny predchodca žalobcu, uzatvoril so žalovaným dňa 13.9.2017 Zmluvu o pôžičke č. 6265300/8590501376, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10 000,00 Eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 171,73 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 20 607,6 Eur. Žalovaný uhradil sumu 493,46 Eur. Nesplnil si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Žalobca listom zo dňa 28.2.2018 - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca dňa 19.4.2018 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 21.4.2018. Ku zosplatneniu došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Neuhradením aspoň splátky uvedenej z predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 10 490,09 Eur. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Zmluvnú pokutu v sume 1221,59 Eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 493,46 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.

3. Na podporu skutkových tvrdení v žalobe žalobca spolu so žalobou predložil ako listinné dôkazy: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. zmluvy 8590501376 uzatvorenú dňa 13.9.2017, Zmluvu o poskytovaní služieb, Prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku zo dňa 28.2.2018, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.4.2018.

4. V zmysle návrhu žalobcu súd vo veci vydal dňa 21.12.2020 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu odpor. Uznesením zo dňa 2.2.2021 súd podľa predmetný platobný rozkaz zrušil.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že neuznáva pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky. Popiera tvrdenia žalobcu a má za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými spotrebiteľ nemôže byť viazaný a pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy o úvere a z tohto dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žiada súd, aby podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, či a ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.

6. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že celková výška dlhu žalovaného voči žalobcovi je 10.490,09 eur. Má zato, že v danej veci sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, t.j. o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy spotrebiteľského práva poskytujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako dodávateľom produktov/služieb a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorých základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny a žalovaný pri jej uzavretí nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca postupoval voči žalovanému bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Jeho spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalobca použil v zmluvách neprijateľné zmluvné podmienky a pri jej uzatváraní nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čo sa skúmania bonity žalovaného týka.

7. Žalovaný má zato, že v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (resp. poplatky) a ďalej, že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (resp. aj poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti a veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere neporušil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, prinajmenšom čo sa týka posúdenia bonity a vynaloženia odbornej starostlivosti a taktiež čo sa týka tvrdenia o celkovom dlhu žalovaného, keďže zo žalobného návrhu nie je jasné, akým spôsobom žalobca k tejto sume 10.490,09 eur dospel a čo konkrétne túto sumu tvorí. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad, na ktorý sa v žalobe odvoláva a ktorý podotýkam nie je verejnou listinou, nie je vôbec jasné, ako žalobca započítaval úhrady žalovaného na istinu a úroky, najmä mechanizmus a oprávnenosť započítavania úhrad na jednotlivé položky, a aby pri úrokoch z úveru bol zrejmý spôsob ich výpočtu.

8. Žalovaný má zato, že dohoda o úroku vo výške 18,16% ročne je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keď tento úrok výrazne konkrétne viac ako 2,1 krát presahuje úrok v priemere dojednávaných finančnými spoločnosťami pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti v rozhodnom období. Ročná miera úrokov poskytovaná peňažnými ústavmi v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy v mesiaci

september 2017 dosahovala hodnotu 8,69%, čím je potrebné správanie a konanie žalobcu považovať za úmyselné, odporujúce dobrým mravom. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť podľa nemožno obhajovať princípom zmluvnej slobody.

9. Ďalej žalovaný v odpore citoval a Z. č. o spotrebiteľských úveroch k čomu uviedol, veriteľ pri poskytovaní predmetného spotrebiteľského úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dostatočne neposúdil schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať predmetný úver. Veriteľa pri poskytovaní predmetného úveru vôbec nezaujímali reálne výdavky resp. náklady žalovaného, taktiež nijakým spôsobom nedokladoval svoj príjem resp. dobu trvania pracovnej zmluvy. V čase, keď bola podpisovaná predmetná zmluvu o úvere, žalovaný mal úvery a pôžičky a to dve úverové karty v Home Credit, úver v Poštovej banke, úver u veriteľa CFH, ktoré sú taktiež žalované, dva úvery v SLSP, mesačné náklady na bývanie, telefón, internet, stravu, ktoré veriteľa vôbec nezaujímali. Ak by veriteľ skúmal jeho bonitu, vôbec mu úver poskytnúť nemal, no uprednostnil vidinu svojho zisku a žalovaný sa dostal do situácie, kedy sa, aj v dôsledku vlastnej neuváženosti a prehlbujúcej sa finančnej tiesne, stal v krátkom čase platobne neschopným. Z prehľadu splátok a úhrad doložených veriteľom je jasne preukázané, že žalovaný bol od počiatku v omeškaní so splátkami a zaplatil len dve splátky, aj to po termíne ich splatnosti, z čoho vyplýva, že veriteľ nepostupoval pri poskytnutí predmetného úveru s dostatočnou obozretnosťou a nebral do úvahy možnosť poškodzovania spotrebiteľa svojím neuváženým konaním. K tomu citoval čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102, bod 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a rozsudok Súdny dvor z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C_565/12,EU:C:2014: 190) posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku , preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

10. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (body 52 a 53). Preto ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je úplne eurokonformné aplikovať o spotrebiteľských úveroch resp. a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke. Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva a navyšovania ich dlhu. K tomu žalovaný uvádza, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, právny predchodca žalobcu, bol opakovane pokutovaný aj Slovenskou obchodnou inšpekciou aj Národnou bankou Slovenska za nedodržanie skúmania bonity spotrebiteľov pri poskytovaní úverov v rokoch 2013 aj 2015. Ide napr. o rozhodnutie NBS zo dňa 27.11.2018 č. NBS1-000-024-396, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.06.2016 sp.zn. , ktorým potvrdil rozhodnutie o uložení pokuty veriteľovi SOI zo dňa 07.04.2014 sp.zn. .

11. Predmetnú zmluvu žalovaný uzatvoril na základe reklamy v médiách a zároveň na základe toho, že sa spoliehal na profesionalitu žalobcu ako nebankového subjektu dlhodobo pôsobiaceho na našom trhu v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek. Mal zato, že táto zmluva je bezchybná, poukazujúc na , pretože strany sú povinné pri úprave zmluvných vzťahov dbať nato, aby sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Ako bežný spotrebiteľ nevedel a ani nemohol vedieť, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, neobsahuje náležitosti, ktoré podľa zákona obsahovať má, nevedel a nepoznal právnu úpravu spotrebiteľského práva a dozvedel sa to až nedávno, keďže je žalovaný aj inými veriteľmi a to Poštovou bankou, spoločnosťou Home Credit, aj VÚB bankou. Zmluva bola formulárová, typová, žiadnu podmienku nemohol individuálne vyjednať a zmluvu musel podpísať tak ako je, keďže žalovaný bol vo finančnej tiesni. Žalovaný má zato, že v konkrétnej zmluve sa nachádzajú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (, , O.Z.), ktoré spôsobujú čiastočnú neplatnosť zmluvy, ktoré podrobne nebude opisovať, keďže žalobca si z nich zrejme nároky neuplatňuje.

12. Zároveň žalovaný má zato, že nedošlo ku platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, keďže žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že predčasnú splatnosť úveru vyhlásil a že sa žalovaný o tom dozvedel, resp. že sa oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru mohlo dostať alebo sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Z toho dôvodu žalobca nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu a vzhľadom na to, že žalobný návrh bol doručený konajúcemu súdu dňa 26.11.2020, žalobca má nárok len na vrátenie splátok zročných od 1. splátky po splátku 20.11.2020 a žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby teda od splátky 20.12.2020 až po zročnosť poslednej splátky, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.

13. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, za predpokladu, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a zároveň nedošlo ku platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nárok žalobcu nie je dôvodný. Mnohé všeobecné a odvolacie súdy Slovenskej republiky opakovane a spravodlivo konštatujú, že neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť aj z dôvodu roztrieštenosti právnej úpravy spotrebiteľského práva, mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa a úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok a rozpor s dobrými mravmi a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na ustanovenia žalovaný navrhol, aby súd Platobný rozkaz zrušil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu (replika) vo vzťahu k platnosti zmluvy a údajným neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. V zmysle uvedeného tak boli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný rovnako tak nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalovaný bol pri podpise zmluvy riadne oboznámený s tým akú istinu a aké príslušenstvo bude povinný platiť, teda zmluva dostatočne popisuje odplatu za poskytnutý úver, tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. O skutočnosti, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy svedčia aj čiastkové úhrady žalovaného. Žalobca tak uvádza, že predložená zmluva bola riadne uzatvorená a je spôsobilým titulom na domáhanie sa žalovanej sumy. Nakoľko žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a žalovaný vykonal aj niekoľko čiastkových úhrad v zmluvne predpísanej výške, čím je tak preukázaná skutočnosť, že bol s podmienkami zmluvy riadne oboznámený. Žalovaným uvádzané tvrdenia sú tak zjavne účelové v snahe spochybniť platnosť právneho úkonu. 15. Žalobca ďalej uviedol, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. , kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle odkazujeme okresný súd aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v , z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa. Žalobca je toho názoru, že uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku.

16. Vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 8 Zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený.

17. K tvrdeniu žalovaného o neplatnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru žalobcom, žalobca nesúhlasí s týmto tvrdením a v tejto súvislosti odcitoval ustanovenia zmluvy ako aj právnych predpisov,

ktoré majú dopad na právne posúdenie prejednávaného sporu. V prvom rade poukázal na ustanovenie zmluvných podmienok, kde sa v čl. 10 bod 10.2 uvádza: „Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v a .“ Ustanovenie uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej ktorú si sám určí. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 24.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uvádza, že ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa veta druhá , splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na aktuálne Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 31.08.2017, ktorý uvádza, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 6 splátok evidoval úhradu 2. splátok, teda žalovaný sa dostal do omeškania s 3. splátkou splatnou dňa 20.12.2017. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 10 bod 10.2 Zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.03.2018. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok, a preto v dôsledku plnenia zákonného predpokladu sa javí ako nedôvodné, aby uvedené splátky podliehali premlčaniu. Vychádzajúc z textu predžalobnej upomienky, žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že uvedená listina nikde neuvádza, že dlh bude zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.12.2017. Samotný text uvádza, že v prípade neuhradenia uvedenej splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad nepodnikol po výzve žiadne kroky smerujúce k zaplateniu zameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo súčasťou podanej žaloby nie je uvedené, pre ktorú splátku bol úver zosplatnený, a preto veriteľ určil sám pre nesplnenie ktorej splátky sa úver zosplatnil. Nakoľko platné právne predpisy dávajú veriteľovi oprávnenie k zosplatneniu, nie je možné meniť toto oprávnenie na povinnosť, nakoľko tým dochádza k zásahu do jeho zákonných práv. V prípade ak by súd konštatoval, že zosplatnenie dlhu bolo v rozpore so zákonom, je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke osobitne.

18. Vo vzťahu k námietke dodržania podmienky ustanovenej v , žalobca ďalej uvádza, že žalovanému bola zasielaná predžalobná upomienka zo dňa 28.02.2018 , kde okrem iného ho upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 06.03.2018, o čom svedčí aj doručenka s vlastnoručným podpisom žalovaného. Žalobca následne dňa 21.04.2018 zaslal žalovanému oznámenie o okamžitej splatnosti úveru, pričom toto oznámenie bolo žalovanému zasielané obyčajnou poštou. Uvedené listiny sú prílohou žaloby. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia uviedol, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o zmene finančných pomerom, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje súdu, aby vyhovel žalobe.

19. Žalovaný v duplike uviedol, že spotrebiteľovi prislúchajú práva v súlade s Európskou smernicou 90/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na spotrebiteľa sa vzťahuje plná ochrana spotrebiteľa, keďže sa nachádza v značne znevýhodnenom postavení naproti dodávateľovi, ktorý sa javí odborne zdatným, pričom priemerný spotrebiteľ obvykle nie je vôbec zorientovaný v spotrebiteľskom práve, čo dáva dodávateľom značnú výhodu pri kontraktácii zmlúv. Niektoré nosné koncepty ochrany spotrebiteľov vyjadril napríklad aj Súdny dvor Európskej únie už v rozhodnutí Océano Grupo Editorial (ECLI:EU:C:2000:346), teda pred viac ako dvadsiatimi rokmi, z čoho časť textu citoval ako aj čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiada súd, aby predmetnú úverovú zmluvu podrobil súdnej kontrole ex offo.

20. Ku žalobcovým tvrdeniam o platnom zosplatnení: Žalovaný má zato, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že k žalobe priložený dokument - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 21.04.2018 žalovanému doručoval resp. doručil, resp. sa tento dokument dostal alebo mohol dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Takže žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že reálne došlo ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru. Z toho dôvodu nie je oprávnený si účtovať úrok z omeškania odo dňa domnelého vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca nepreukázal, že došlo ku platnému predčasnému zosplatneniu úveru. Na platné zosplatnenie úveru v spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vyžaduje v prvom rade dohoda o tomto práve (čo v predmetnej veci splnené bolo), ale v ďalšom rade aj splnenie podmienok viazaných na lehoty. Právo na predčasné zosplatnenie môže veriteľ uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, po predchádzajúcom upozornení spotrebiteľa a uplynutí 15-dňovej lehoty od upozornenia. Zároveň však musí byť dodržaná aj podmienka ustanovená v druhá veta , a to že právo na predčasné zosplatnenie môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V kontexte ustanovenia potom v spotrebiteľských právnych vzťahoch platí, že zosplatniť dlh je možné, ak sú splnené zároveň nasledujúce podmienky: 1.) možnosť zosplatnenia bola zmluvne dohodnutá ( prvá veta ), 2.) uplynula najmenej trojmesačná lehota omeškania so zaplatením splátky ( ), 3.) dodávateľ spotrebiteľa upozornil na uplatnenie práva na zosplatnenie ( ), 4.) uplynula lehota 15 dní od upozornenia spotrebiteľa ( ), 5.) nedošlo k splatnosti nasledujúcej splátky po splnení podmienok pre zosplatnenie pod číslami 1.) - 4.) ( druhá veta ). V zmysle vyššie uvedeného má žalovaný zato, že neboli splnené podmienky na predčasné zosplatnenie úveru uvedené v bodoch 3.) - 5.), keďže žalobca neupozornil spotrebiteľa na uplatnenie práva na zosplatnenie po troch mesiacoch od omeškania so splátkou, keďže upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru doložené v spise bolo žalovanému zaslané 28.02.2018 a teda v čase, keď bol v omeškaní so splátkou splatnou 20.12.2017 len dva mesiace. Ak by sme pracovali s domnienkou, že lehota na zaplatenie omeškania bola v liste určená do 05.04.2018 a žalobca úver zosplatnil domnelým oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 21.04.2018, k zosplatneniu nedošlo včas, teda do splatnosti nasledujúcej splátky nasledujúcej po splnení podmienok pre zosplatnenie, keďže splátky úveru mali byť splatné do 20-tého dňa kalendárneho mesiaca. Preto má žalovaný zato, že žalobný návrh nie je dôvodný najmenej v tej časti, v ktorej sa žalobca domáha priznania celého dlhu nad rámec doteraz splatných splátok a preto žalobca má zato, že jeho žaloba bola podaná predčasne.

21. Vo vzťahu k žalobcom uvedeným tvrdeniam o overovaní bonity žalovaného: (§7 ods1 cit. zákona) Veriteľ nijakým spôsobom nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že dostatočne posúdil schopnosť žalovaného splácať predmetný spotrebiteľský úver, ako už bolo rozsiahlejšie uvedené v odpore , keďže žalobca pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o výške celkového objemu príjmov aj výdavkov žalovaného. žalovaný poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18. Žalovaný má zato, že za hrubé porušenie povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa považuje aj účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. V tomto prípade to naplnené bolo, keďže veriteľ nemal úplné údaje o sociálno-ekonomickej situácii žalovaného, keďže ho nezaujímali jeho reálne príjmy, doba trvania pracovného pomeru, výdavky a náklady, a vlastne žalovaný ani nevie, z čoho žalobca pri posúdení bonity žalovaného vychádzal. Vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijne právo a s poukazom na ust. je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené

všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , a ďalšie. Je na žalobcovi, aby ten preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. Aj za stavu, že žalobca by skúmal príjem žalovaného pred vstupom do zmluvného vzťahu, uvedené nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, napr. zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky žalovaného a pod., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Porušenie povinnosti resp. hrubé porušenie povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa má za následok, okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere aj to, že veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho nie je oprávnený účtovať si úrok z omeškania zo sumy, z ktorej si ho uplatňuje, ale iba za každú jednotlivú nesplatenú splátku od doby jej splatnosti. Zo skutočností, ktoré žalovaný uviedol v odpore na platobný rozkaz ako aj z vyššie uvedených skutočností má žalovaný zato, že nárok žalobcu, za predpokladu, že nedošlo ku platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, resp. žalobca nemohol požadovať jednorazové splatenie predmetného úveru a zároveň je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, nie je dôvodný, a žaloba žalobcu bola podaná predčasne, resp. mohol by byť čiastočne dôvodný. Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na ustanovenia žalovaný navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania

22. Uznesením zo dňa 7.6.2021 bola súdom pripustená zmena strany sporu tak, že žalobcom sa namiesto Všeobecnej úverovej banky, a.s. stala spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., a to z dôvodu preukázania postúpenia uplatnenej pohľadávky.

23. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 7.7.2021, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a splnomocneného zástupcu žalovaného. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a zároveň zobral žalobu v časti o zaplatenie 400,00 € s prísl. späť. V tej časti navrhol konanie zastaviť a upravuje petit, v ktorom zotrváva na žalobe vo zvyšku pôvodnej podanej žalovanej sumy po odpočítaní 400,00Eur s prísl. Zároveň žiada vrátiť zaplatený súdny poplatok zo späťvzatej časti konania. Žalovaný na pojednávaní nebol osobne prítomný, v konaní bol zastúpený Centrom správnej pomoci Košice, o. z.. V súlade s ustanovením súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu.

24. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 13.9.2017 bola medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8590501376. Išlo o bezúčelový spotrebiteľský úver, celková výška úveru 10000,00 eur, celkové náklady spotrebiteľa 10607,60 Eur, celková čiastka 20607,60 Eur, splátka 171,73 Eur, počet splátok 120, priemerná hodnota RPMN 8,96 %, RPMN 18,16 %, prvá splátka splatná dňa 20.10.2017, odplata 18,16%, termín konečnej splatnosti dňa 20.9.2027. Žalovaný ku dňu podania žaloby zaplatil sumu 493,46 Eur. Po podaní žaloby dňa 26.4.2021 zaplatil žalovaný sumu 200,00 eur a dňa 26.5.2021 sumu 200,00 Eur. Z dôvodu čiastkovej platby oznámil žalobca súdu, že berie žalobu v časti o zaplatenie sumy 400,00 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť.

25. Zástupkyňa splnomocneného zástupcu žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva na všetkých vyjadreniach podaných v písomnom odpore a dodáva, že namieta vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že tento nedostatočne v zmysle ustanovení a nasl. skúmal bonitu žalovaného pri poskytovaní úveru. Pri konzultácii so žalovaným zistili, že tento bral predmetný úver od právneho predchodcu žalobcu v priestoroch obchodného domu Madaras v Spišskej Novej Vsi, kde zmluvu podpisoval a v septembri 2017 bol vtedy zamestnaný ako vodič kamiónu v Nemecku. Jeho priemerný mesačný príjem bol od 1.000,- do 3.000,- eur čistého. Avšak on mal uzavretú zmluvu na dobu určitú, a to na 3 mesiace, ktorá sa mu postupne predlžovala zo strany zamestnávateľa. V tom čase však mal aj ďalšiu pôžičku od tejto firmy vo výške 10.000,- eur, kde mal dobrú platobnú disciplínu, avšak mal ešte aj ďalšie pôžičky u Poštovej banky a v nebankovej spoločnosti Home Credit, takže mesačne splácal

aj ďalšie pôžičky. Žalobca si nedostatočne zistil jeho skutočný príjem a hlavne skutočné výdaje, ktoré mal. Niekedy začiatkom roka 2018 žalovaný prišiel o prácu, čiže zamestnávateľ mu už zmluvu nepredlžil o ďalšie 3 mesiace, a vtedy už nebol schopný splácať nielen tento ale aj iné úvery. Žalovaný je slobodný, bezdetný. Býva u rodičov. Toho času pracuje naďalej ako vodič, ale už u iného zamestnávateľa, a preto aj začal platiť po 200,- eur ten úver.

26. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že žalobca postupoval v rozpore s § 7 ods. 1 citovaného zákona a poukázala na rozhodnutie Národnej banky SR zo dňa 27. 11. 2018, a potom následne rozhodnutie NS SR tam citované o uložení pokuty veriteľovi Slovenskou obchodnou inšpekciou. V týchto rozhodnutiach sa uvádza okrem iného aj to, že ak poberateľ úveru, teda spotrebiteľ uvedie nižšie údaje o svojich výdajoch, resp. iných pôžičkách, poskytovateľ úveru sa s tým uspokojí, nepreveruje ich a podobne. Ďalej uviedla, že došlo k nezákonnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru s poukazom na z toho dôvodu, že žalovaný zaplatil dve splátky 5. 12. 2017 a 28. 12. 2017. On zaplatil v omeškaní splátky splatné v mesiaci október a november. V mesiaci december už splátku nezaplatil. Výzva mu bola zaslaná 28. 2. 2018. On ju prevzal 6. 3. 2018. V tom čase nebol v omeškaní so splátkou splatnou k 20. 12. 2017 90 dní. Čiže predmetná predžalobná upomienka nemôže byť považovaná ako upomienka v zmysle . V súvislosti s nezákonným postupom v rozpore s druhá veta sa konkrétne sa vyjadrili v duplike (čl.91 spisu) na strane 3 (čl. 93 spisu). K stanovisku žalobcu ohľadom výšky úrokovej sadzby a uvedenej výšky RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že k tomu nemá nejaké konkrétne námietky, nakoľko sa jedná o nebankovú spoločnosť, aj keď je tá úroková sadzba o niečo vyššia, nepovažuje, prečo by úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Výška úrokovej sadzby je na hranici. Navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu, tvrdí, že právny nástupca pôvodného veriteľa nemá nárok na tie nezaplatené splátky, ktoré žalovaný neuhradil ku dňu prípadného rozhodnutia súdom, pretože nemá na to vecnú legitimáciu. Pokiaľ by pôvodný veriteľ pohľadávku nepostúpil, on by sa mohol tohto nároku domáhať. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre nezákonnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, splnomocnená zástupkyňa žalovaného v závere uviedla, že žalobca nemá nárok ani na zaplatenie uvedených splátok od dlžníka. Navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu a požadovala náhradu trov konania.

27. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Podľa až 4 v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa Zákona č o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (13. 9. 2017), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

31. Podľa , , v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa , , v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. Podľa , v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa , , o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

35. Podľa , o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

36. Podľa v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

37. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

38. Podľa v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

39. Podľa o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

40. Podľa o bankách o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

41. Podľa o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu ( a v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov).

42. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie , takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne.

43. Podľa , v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

44. Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

45. Poučenie strany o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym, kým súd zmysle ust. má povinnosť poučovať procesné strany o ich procesných právach a povinnostiach. Poučenie o hmotnom práve nie je súd povinný, ani oprávnený poskytnúť. Procesnoprávne poučenie žalovanému ako spotrebiteľovi bez právneho zástupcu poskytnuté súdom bolo.

46. V prvom rade sa teda súd na námietku žalovaného zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, teda otázkou či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom. Nedostatočnosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bola predmetom vznesenej námietky žalovaného a jedným z dôvodov uvádzaných v odpore, pre ktorý žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K predmetnej otázke súd uvádza nasledovné:

47. Úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľským úverom, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý spoločnosťou Consumer Financ Holding a. s., so sídlom v Kežmarku ,pričom pôvodný žaloba VÚB a.s. bol jeho právnym nástupcom titulom zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB a.s. Z dôkaznej listiny predloženej žalobcom - Zmluvy o postúpení pohľadávok, súd vzal za preukázané, že predmetná pohľadávka bola postúpená na ďalšieho žalobcu dňa 20. 5. 2021, pričom uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 6. 2021, súd pripustil zmenu na strane pôvodného žalobcu VÚB, a. s. na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava.

48. Na predmetné postúpenie pohľadávky je nutné aplikovať vyššie citované ustanovenie , teda skúmať či boli splnené podmienky právneho predchodcu žalobcu na postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky z úveru postupníkovi, teda skutočnosť že: a) dlžník nesplnil riadne a včas jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov, b) jeho omeškanie trvá dlhšie ako tri mesiace, c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Táto zmena sa však nedotýka práv a povinností dlžníka vyplývajúcich mu zo záväzku, preto pre platnosť postúpenia nie je potrebný dlžníkov súhlas. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky bolo zabrániť zhoršeniu právneho postavenia dlžníka, najmä ak sa jedná o spotrebiteľa. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa pre postúpenie pohľadávky predpisuje písomnú formu a zároveň podmienky po splnení ktorých k cesii môže dôjsť. Písomná výzva veriteľa dlžníkovi je jedným z hlavných predpokladov pre postúpenie (cesiu) bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, keďže postúpením pohľadávky do existujúceho záväzku namiesto pôvodného veriteľa vstúpi veriteľ nový. Ďalším z predpokladov je dlžníkovo následné nepretržité omeškanie trvajúce dlhšie ako tri mesiace.

49. Žalobca predložil súdu už vyššie popísané oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.5.2021 bez priloženia podacieho hárku o jeho doručovaní dlžníkovi. Ďalej predložil výzvu - predžalobnú upomienku zo dňa 28.2.2018 adresovanú VÚB Bankou dlžníkovi B. R. s pripojenou doručenkou o prevzatí dňa 6.3.2018. V nej upozorňuje dlžníka na uhradenie nedoplatku na splátkach príslušného úveru vo výške 515,19 eur, s výzvou že ak nedôjde do 5. 4. 2018 k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2017, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Ďalším listinným dôkazom žalobcu bolo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru VÚB Bankou zo dňa 21.4.2018, bez priloženého podacieho hárku preukazujúceho expedovanie a bez preukázania že táto písomnosť vošla do dispozičnej sféry dlžníka.

50. Vykonaným dokazovaním za použitia vyššie predložených dôkazov žalobcu súd zistil, že žalobca v tomto konaní nepreukázal, žeby jeho právny predchodca si splnil podmienky požadované v ustanovení . Súd sa pri tomto hodnotení v celom rozsahu stotožňuje s právnou a skutkovou argumentáciou žalovaného, ktorý správne uvádza , že žalobca nepreukázal, že došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru. Právny predchodca žalobcu VÚB banka a. s. neupozornila spotrebiteľa na uplatnenie práva na zosplatnenie po troch mesiacoch od omeškania so splátkou, keďže upozornenie /ako už bolo vyššie konštatované/ na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru doložené v spise bolo žalovanému zaslané dňa 28.2.2018 a teda v čase, keď bol v omeškaní so splátkou splatnou 20. 12. 2018 len 2 mesiace. Ak by sa pracovalo s domnienkou, že lehota na zaplatenie bola v liste určená do 5. 4. 2018 a žalobca úver zosplatnil domnelým oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 21. 4. 2018,k zosplatneniu nedošlo včas, teda do splatnosti nasledujúcej splátky nasledujúcej po splnení podmienok pre zosplatnenie, keďže splátky úveru mali byť splatné do 20. dňa kalendárneho mesiaca.

51. Na základe uvedeného súd v závere konštatuje, že právny predchodca žalobcu nepreukázal, že boli splnené predpoklady zosplatnenia úveru. Pokiaľ tvrdí, že veriteľ má právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, si vybrať pri nesplnení ktorej splátky k tomu pristúpi, z dôkazov ním predložených nevyplýva, pre nezaplatenie akých ním tvrdených troch splátok k mimoriadnemu zosplatneniu došlo. Z ním predloženej dôkaznej listiny - prehľadu splátok, vyplýva, ako správne uvádza žalovaný, že on zaplatil dve splátky, a to 5. 12. 2017 a 28. 12. 2017 a to omeškané splátky za mesiac október a november a v mesiaci december už splátku nezaplatil. Výzva mu bola zaslaná 28. 2. 2018, ktorú prevzal 6. 3. 2018, z čoho vyplýva, že v tom čase nebol v omeškaní so splátkou splatnou k 20. 12. 2017 v lehote 90 dní. Čiže z toho vyplýva, že predmetná predžalobná upomienka nemôže byť považovaná ako upomienka v zmysle .

52. Na základe uvedeného je zrejmé, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu predmetného úveru, a teda ani k následnému platnému postúpeniu pohľadávky (ku ktorému došlo po podaní žaloby), nakoľko nebolo dodržané ustanovenie o bankách. Predmetné postúpenie pohľadávky je tak v zmysle ustanovenia neplatným a neúčinným právnym úkonom, a preto súd žalobu z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.4.2018, na

odôvodnenie ktorého v tomto konaní odkazuje a z ktorého vyplýva, že predmetná zmluva o postúpení je neplatným právnym úkonom aj pre jej rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Obč. zákonníka.

53. Nakoľko žaloba bola zamietnutá pre nedostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu, dôvodnosťou ďalších námietok žalovaného v odpore sa súd nezaoberal. Je však možné konštatovať, že s poukazom na doterajšiu prax súdov SR zmluvy, ktoré boli uzatvárané spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., ktorých predmetom bolo poskytovanie spotrebiteľských úverov, boli v nespočetných právoplatných rozsudkoch súdov SR vyhlásené za také zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, a to z dôvodu nesprávne uvádzanej RPMN, neprimeranej výšky ročných úrokových sadzieb a nekonania s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní bonity dlžníkov podľa § 7 ods. 1, teda nedodržiavania bonity spotrebiteľov pri poskytovaní úverov, čo konštatovala aj Slovenská obchodná inšpekcia a Národná banka Slovenska, za čo bol menovaný veriteľ pokutovaný.

54. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v a v spore úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania.

58. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.