Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/103/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: F. X., A.. XX.X.XXXX, W. D., XXX XX D., zastúpený JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: X/ B. H., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XX, O., X/ D. H., A.. XX.X.XXXX, W. O. XX, O., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 11. januára 2021 č.k. - 17 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie, okrem výroku I/ v časti o uložení povinnosti žalovaným nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.

M e n í výrok I/ v časti o uložení povinnosti žalovaným nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov tak, že u k l a d á žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

U k l a d á žalobcovi podať proti žalovaným žalobu o ochranu pred neoprávnenými zásahmi do telesnej alebo duševnej integrity žalobcu, a to v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch v súdnych konaniach, trestných konaniach a v správnych konaniach, v ktorých vystupujú ako strany konania (výrok I/) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II/).

2. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca tvrdil, že: a) žalovaná v 1. rade je vlastníčkou rekreačnej chaty v okrese Košice - okolie, katastrálne územie H. so súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XX a vlastníkom susediacej chaty so súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XX je jeho brat Š. X.Á., ktorú chatu žalobca užíva s jeho súhlasom, b) žalovaní sú konfliktné osoby, ktoré voči žalobcovi dlhodobo vystupujú nepriateľsky, robia schválnosti a dokonca ho napadli, c) k prvému fyzickému napadnutiu došlo v roku 2019, kedy žalobcu na verejnosti napadol žalovaný v 2. rade spolu s U. N. Y. G.. U. N., ktorí žalobcovi spôsobili viaceré zranenia, za čo bolo voči týmto osobám vznesené obvinenie pre prečin výtržníctva a následne podaná obžaloba na Okresný súd Košice - okolie, d) konflikty sa vyostrili dňa 28.7.2020, kedy žalobcovi žalovaná v 1. rade odcudzila koberce, ktoré pred kosením trávy zavesil na plot oddeľujúci pozemok okolo bratovej chaty a pozemok okolo chaty žalovanej v 1. rade, čo prešetroval ako priestupok Okresný úrad Košice - okolie a v uznesení zo dňa 2.10.2020

o odovzdaní veci žalovaná priznala, že koberce má u seba, ako aj to, že medzi nimi existujú dlhodobé susedské spory, e) dňa 3.11.2020 žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom na priľahlej lúke plašil dobytok žalobcu, aj o tomto incidente vykonal oznámenie, ktorá vec bola odovzdaná Okresnému úradu Košice - okolie na priestupkové konanie, f) dňa 11.11.2020 žalovaná v 1. rade v snahe odstrániť bránku pri plote oddeľujúcom nimi užívané pozemky, žalobcovi vybila zubný mostík.

3. Súd v odôvodnení uznesenia poukázal aj na argument žalobcu, že správanie žalovaných žalobcu obťažuje a podstatným spôsobom mu znižuje kvalitu života, a potom, čo žalobcovi bola žalovanými druhýkrát spôsobená ujma na zdraví, má obavy, aby mu žalovaní opäť neublížili. Pretože so žalovanými sa nechce stretávať, kontaktovať sa s nimi, a ani neočakáva, že ich vzťahy sa v budúcnosti upravia, navrhol, aby súd mu neuložil povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej, lebo navrhovaným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie tiež z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to: a) upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Kysak, o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa 4.12.2019, vo veci prečinu výtržníctva a vznesenia obvinenia voči osobám U. N., G.. U. N. Y. D. H. pre prečin výtržníctvo v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví spáchaného formou spolupáchateľstva, b) uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie zo dňa 2.10.2020 č. ČVS: ORP-715/KY-KS-2020 vo veci podozrenia z prečinu krádeže týkajúceho sa odcudzenia troch kusov tkaných kobercov, ktoré F. X. dňa 28.7.2020 v čase okolo 7,00 hod. zavesil pred kosením trávy traktorovou kosačkou na svoj plot, ktorý hraničí s chatou B. H., nachádzajúcej sa v katastri H., v obci Malá Lodina, pričom z tohto odcudzenia podozrieva túto susedu, ktorým bola vec odovzdaná na prejednanie priestupku Okresnému úradu, Odbor všeobecnej vnútornej správy Košice - okolie, c) uznesenie OR PZ Košice - okolie zo dňa 30.11.2020 vo veci podozrenia z prečinu týrania zvierat, vyplývajúce z trestného oznámenia žalobcu na osobu U. D. a na D. H., ktorý v obedňajších hodinách dňa 3.11.2020 osobným autom rozháňal a plašil kľudne sa pasúci dobytok tým spôsobom, že si so svojim autom krátil cestu k svojej chate cez jeho pasienok, na ktorom hospodári už sedem rokov, ktorú vec bola odovzdaná na prejednanie priestupku Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy Košice

- okolie,

d) potvrdenie OR PZ Košice - okolie, Obvodné odd. PZ Kysak zo dňa 12.11.2020 o tom, že žalobca dňa 12.11.2020 podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému došlo 11.11.2020 okolo 9,00 hod. v katastri obce Malá Lodina, v katastri H., v chatovej lokalite „Nad zastávkou Ružín“, týkajúce sa susedskej hádky medzi oznamovateľom a B. H. ohľadom opretej brány oznamovateľa o plot B. H., pri ktorej došlo k vybitiu zubného mostíka oznamovateľa B. H. za pomoci brány, ktorú sa v tom čase snažila odstrániť, e) výpis z LV č. XX okres Košice - okolie, obec Malá Lodina, katastrálne územie H., podľa ktorého Š. X., A.. XX.X.XXXX je výlučným vlastníkom chaty súp. č. 423 postavenej na parcele č. 206, a výpis LV č. XX, podľa ktorého žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou chaty súp. č. XXX na parcele č. 207 v uvedenej lokalite.

5. Vec súd právne posúdil podľa a , , , , a , , a . Vychádzajúc z premisy, že obsah neodkladného opatrenia v zmysle vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, súd prvej inštancie skúmal, či žalobca osvedčil ohrozenie jeho telesnej alebo duševnej integrity konaním žalovaných, a či zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená a dospel k záveru, že žalobca splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení osvedčil. Dôvodil pritom, že žalobca listinnými dokladmi preukázal, že jeho brat a žalovaná v 1. rade sú výlučnými vlastníkmi susediacich rekreačných chát v katastrálnom území H., v obci Malá Lodina, žalobca so súhlasom brata užíva chatu sám, ako aj to, že medzi žalobcom a žalovanými dlhodobo existujú a v poslednom období sa stupňujú konflikty, o čom svedčí upovedomenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči žalovanému v 2. rade, i uznesenia OR PZ Košice - okolie, Obvodné oddelenie Kysak, preukazujúce konflikty medzi stranami sporu, či už vo veci fyzického napadnutia, odcudzenia kobercov, plašenia dobytka, odstránenia bránky pri plote oddeľujúcom stranami sporu užívané pozemky, ktoré konflikty aj podľa svedeckej výpovede žalovanej v 1. rade sú vzájomné,

znepríjemňujúce a znižujúce kvalitu života oboch strán sporu. Súd usúdil, že neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, a preto žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. K aplikácii ustanovenia a súd prvej inštancie nepristúpil.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej v zmysle rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní z odvolacieho dôvodu podľa , , a . Navrhli zrušiť uznesenie v celom rozsahu alebo uznesenie zmeniť, návrh na neodkladné opatrenie zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. Žalovaní v odvolaní spochybnili pravdivosť tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že sú konfliktné osoby, že dlhodobo voči nemu vystupujú nepriateľsky, robia mu schválnosti a dokonca ho napadli. Označiac tieto tvrdenia žalobcu za nepravdivé, žalovaní tvrdili, že konania opisované žalobcom v návrhu neodôvodňujú zákaz priblíženia sa k osobe žalobcu, lebo absentuje akýkoľvek predpoklad ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity vo vzťahu k osobe žalobcu, ktorý podľa názoru žalovaných popísanými skutočnosťami dostatočne spoľahlivo neosvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany žalobcu, ako možnej obete útokov zo strany žalovaných. Skutky popísané žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenasvedčujú podľa názoru žalovaných tomu, že zo strany žalovaných skutočne dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jeho telesné či psychické zdravie, lebo sú to naopak žalovaní, ktorí majú dlhodobú obavu o svoj majetok, psychickú pohodu a bezpečnosť ich telesnej integrity. Žalovaní podčiarkli, že účel neodkladného opatrenia medzi žalobcom a žalovanými bol už dosiahnutý vydaním uznesenia Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 1.12.2020 sp.zn. , ktorým súd uložil žalobcovi zákaz približovania sa k žalovaným na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na konaniach. Tvrdili, že ak voči označenému uzneseniu podal žalobca odvolanie odkazom na rovnaké dôvody, aké boli podkladom pre vydanie uznesenia voči žalovaným, počínanie žalobcu je špekulatívne, zneužívajúce súdny systém a inštitút neodkladného opatrenia, ktoré je článkom 5 zakázané, a je len snahou žalobcu o náhradu účelovo produkovaných trov konania. namietli, že súd prvej inštancie starostlivo nezvážil, či žiadosť žalobcu o vydanie neodkladného opatrenia sleduje legitímny cieľ, ako aj rozsah navrhovaných obmedzení. V tejto súvislosti žalovaní akcentovali, že dodržiavanie vzdialenosti 20 metrov od žalobcu predstavuje pre žalovaných značný zásah čo do výkonu ich vlastníckeho práva, lebo za predpokladu dodržania 20 metrovej vzdialenosti by sa nemohli voľne pohybovať po svojej rekreačnej nehnuteľnosti. Súdu prvej inštancie žalovaní vytkli, že im spolu s uznesením nedoručil aj samotný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani prílohy, ktorými mal žalobca osvedčiť ohrozenie jeho života a zdravia zo strany žalovaných, čo má za následok odňatie práva na spravodlivý proces, lebo žalovaní sa nemôžu efektívne brániť proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Namietli tiež, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia aj v tom, že žalovaných v zmysle nepoučil o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, napriek tomu, že rozhodol o trvalej úprave pomerov medzi stranami, a to s následkom porušenia práva na spravodlivý proces.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne a zákonné a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaných, že žalobcom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je špekulatívny, zneužívajúci inštitút neodkladného opatrenia a celý súdny systém, ak to žalovaní odôvodňovali už skôr vydaným uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 1.12.2020 sp. zn. , a to z dôvodu, že iba z obavy o svoje zdravie sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktoré by do budúcnosti zamedzilo takému konaniu žalovaných, ktoré túto jeho obavu o zdravie zapríčinilo, pričom konanie vedené Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. a toto konanie nemajú rovnaký predmet konania, aj keď ide o konania medzi tými istými sporovými stranami. V tomto prípade tak neodkladné opatrenie podľa názoru žalobcu dokáže splniť účel bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu a ohrozovaniu práv žalobcu a zásahu do jeho osobnej integrity, zatiaľ čo práva žalovaných budú týmto rozhodnutím obmedzené len v nepatrnej miere. Žalobca neakceptoval postoj žalovaných, že účel neodkladného opatrenia bol už dosiahnutý rozhodnutím Okresného súdu Košice - okolie, lebo jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a vydané uznesenie má zabrániť práve možnému šikanóznemu konaniu zo strany žalovaných, ktorého sa vzhľadom na zlé susedské vzťahy obáva, a preto už len z tohto dôvodu je uznesenie nevyhnutné

pre zachovanie pokoja medzi oboma stranami a zabezpečí to, aby k ďalším konfliktom v budúcnosti nedošlo, pričom v súčasnosti sa nemôže približovať žalobca k žalovaným, takže akékoľvek zneužitie inštitútu neodkladného opatrenia z jeho strany je vylúčené a žalovaní budú môcť aj naďalej nerušene užívať svoju chatu aj s pozemkom, ktorý majú oplotený. Nakoniec zdôraznil, že súd prvej inštancie nerozhoduje o vine alebo nevine žalovaného, ale o tom, či je pre zamedzenie vzniku ďalších konfliktov potrebné žalovaným uložiť povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi, a ak by súd musel čakať s vydaním neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní, nebolo by už možné hovoriť o aspekte neodkladnosti, čo by poprelo samotný zmysel tohto procesného inštitútu.

9. Žalovaní v replike na vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu zotrvali na svojej argumentácii a odvolacom návrhu zamietnuť návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedli, že „považujú za potrebné doplniť viaceré skutočnosti, ako aj dôkazy, ktoré nastali po podaní odvolania v predmetnej veci“, najmä že dňa 6.5.2021 bolo žalovanej doručené rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie zo dňa 29.4.2021 č.k. OU-KS-OVVS-2021/003234, ktorým bolo zastavené konanie o priestupku žalovanej, ktorá mala žalobcovi vybiť zubný mostík, a to z dôvodu, že skutok sa nestal. Navrhli, aby súd vyžiadal ako dôkaz označené rozhodnutia správneho orgánu v konaní o priestupkoch žalobcu proti občianskemu spolunažívaniu pre nepravdivé obvinenie z priestupku žalovanej a drobné ublíženie na zdraví žalovanej, a to na preukázanie ich tvrdenia o tom, že žalobca klame a krivo obviňuje žalovaných z fyzických útokov na jeho osobu. Žalovaní predložili v prílohe svojho vyjadrenia aj ďalšie dôkazy (videonahrávky, audionahrávky, ako i ďalšie listiny), svedčiace o.i. aj o tom, že nie je pravdou, že žalobca nemá záujem sa k žalovaným približovať, keďže z tesnej telesnej blízkosti napadol žalovanú cez plot palicou.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom a a z hľadísk žalovanými uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné pokiaľ smerovalo proti výroku uznesenia, ktorým súd uložil žalovaným povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi, s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch v súdnych konaniach, trestných konaniach a v správnych konaniach, v ktorých vystupujú ako strany konania (výrok I/) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II/).

11. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom spore pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovaným nepribližovať sa k nemu, s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch v súdnych konaniach, trestných konaniach a v správnych konaniach, v ktorých vystupujú ako strany konania, podanom pred začatím sporu vo veci samej s tvrdením, že žalovaní v návrhu opísaným konaním narúšajú jeho psychickú a fyzickú integritu, súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia a zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov vyvodil správny úsudok o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a dospel k správnemu záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podľa môže súd na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ).

12. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutého vyhovujúceho výroku I/ uznesenia (okrem časti o uložení povinnosti žalovaným nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov), preto sa v súlade s ust. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaných uvádza, že žalovaní vo svojom odvolaní vo vzťahu k tejto časti napadnutého uznesenia (okrem časti o uložení povinnosti žalovaným nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov) neuviedli žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti.

13. Súd prvej inštancie v súlade s veta prvá rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , v zmysle ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Náležite pritom vychádzal z premisy, že obsah

neodkladného opatrenia v zmysle vychádza zo znenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osoba alebo bezpečnosť. primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé také správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Chránenej osobe má byť preto v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

14. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie podľa , ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej sporovej strane dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

15. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa je osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná, čo sa v prípadoch podľa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, tak ako na to náležite poukázal i súd prvej inštancie v dôvodoch svojho uznesenia. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia, pri jeho (ne)nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, na základe čoho zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Inými slovami z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

16. Odvolací súd posudzujúc právne pomery a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných hľadísk, ako i s prihliadnutím na osobitný charakter konania súvisiaceho s posudzovanými otázkami ohrozenia telesnej a duševnej integrity, v ktorom je navrhovateľ (v danom prípade žalobca) vystavený do obťažnej dôkaznej situácie preukázať ohrozenie (ohrozovanie) telesnej a duševnej integrity, a predovšetkým z toho, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, vyhodnotil na základe návrhu na neodkladné opatrenie, podaného žalobcom pred začatím konania vo veci samej, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v navrhovanom znení, v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, posúdil či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti) v navrhovanom znení,

c) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaných ako povinné osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ), a dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie v jeho názore, že rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti žalovaným nepribližovať sa k žalobcovi, s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch v súdnych konaniach, trestných konaniach a v správnych konaniach, v ktorých vystupujú ako strany konania, a to predloženými listinami, náležitým spôsobom osvedčil, čo z kvalitatívneho hľadiska nepochybne nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. , a preto odvolacie námietky žalobcov v tomto smere nie sú opodstatnené. Odvolací súd je v zhode so žalobcom v jeho vyjadrení k odvolaniu v tom, že nemožno akceptovať postoj žalovaných, že účel neodkladného opatrenia bol už dosiahnutý rozhodnutím Okresného súdu Košice - okolie a v tomto štádiu konania o neodkladnom opatrení nemožno ani bez ďalšieho vyvodiť záver o šikanóznom výkone práva žalobcu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v situácii, ak súd prvej inštancie nerozhoduje o vine alebo nevine žalobcu alebo žalovaných v rovine trestnoprávnej alebo priestupkovej (za skutky opisované vo vyjadreniach oboch sporových strán), ale o tom, či je pre zamedzenie vzniku ďalších konfliktov potrebné žalovaným uložiť povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi, ktorý v súčasnosti sa v zmysel vyjadrenia strán nemôže približovať k žalovaným, a za stavu, ak nepochybne medzi stranami sporu existujú zlé susedské vzťahy a vydané uznesenie je nevyhnutné pre zachovanie pokoja medzi oboma stranami a zabezpečí eliminovanie budúcich konfliktov.

17. S poukazom na uvedené dôvody ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje ( ), odvolací súd podľa potvrdil uznesenie ako vecne správne, vrátane výroku o trovách konania, a to s prihliadnutím na procesnú situáciu, že žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, okrem časti o uložení povinnosti žalovaným nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných, pokiaľ smerovalo proti vyhovujúcemu výroku uznesenia (výrok I/) v časti uloženia povinnosti žalovaným nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, je dôvodné. Ako opodstatnenú vyhodnotil totiž odvolací súd argumentáciu žalovaných v odvolaní, že dodržiavanie vzdialenosti 20 metrov od žalobcu predstavuje pre žalovaných značný zásah čo do výkonu ich vlastníckych a užívacích práv k rekreačnej chate, nesporne susediacej s nehnuteľnosťou v užívaní žalobcu, ktorí by za predpokladu dodržania 20 metrovej vzdialenosti mali pohyb po svojej rekreačnej nehnuteľnosti značne sťažený. V tejto časti napadnutého uznesenia preto v súlade s odvolací súd o odvolaní žalovaných rozhodol tak, že uznesenie v tejto jeho napadnutej časti zmenil tak, že uložil žalovaným, aby sa nepribližovali k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to s prihliadnutím na opísané reálne okolnosti posudzovaného právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére dotknutých subjektov, t.j. tak žalobcu ako i žalovaných.

19. Pretože pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), žalovaným sa nepodarilo spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia tvrdením existencie ďalších skutočností a dôkazov, „ktoré nastali po podaní odvolania v predmetnej veci“, najmä že dňa 6.5.2021 bolo žalovanej doručené rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie zo dňa 29.4.2021 č.k. OU- KS-OVVS-2021/003234, ktorým bolo zastavené konanie o priestupku žalovanej, ktorá mala žalobcovi vybiť zubný mostík, a to z dôvodu, že skutok sa nestal, ako i ostaných dôkazov (videonahrávky, audionahrávky, ako i ďalšie listiny), svedčiace o.i. aj o tom, že nie je pravdou, že žalobca nemá záujem sa k žalovaným približovať, keďže z tesnej telesnej blízkosti napadol žalovanú cez plot palicou. Odvolací súd z týchto dôvodov nemohol prihliadnuť ani na návrh žalovaných, aby súd vyžiadal ako dôkaz žalovanými označené rozhodnutia správneho orgánu v konaní o priestupkoch žalobcu proti občianskemu spolunažívaniu pre nepravdivé obvinenie z priestupku žalovanej a drobné ublíženie na zdraví žalovanej, a to na preukázanie ich tvrdenia o tom, že žalobca klame a krivo obviňuje žalovaných z fyzických útokov na jeho osobu.

20. Odvolací súd ako opodstatnenú vyhodnotil i námietku žalovaných spochybňujúcu správnosť postupu prvoinštančného súdu, ak vo väzbe na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ani neuložil žalobcovi podať žalobcu vo veci samej a ani žalovaných nepoučil o možnosti podať žalobu. Vychádzajúc z premisy, že (a) osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, a nie teda všetky rozhodujúce skutočnosti, a pri zisťovaní nemusí dbať na všetky formality ako je to pri dokazovaní, pretože postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, ako i že (b) pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany aj za cenu, že skutkový stav nie je náležite zistený, a teda že subjektívne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné tak, ako je tomu v súdenej veci, kde (c) bezpochyby existuje medzi žalobcom a žalovanými spor o tom, či žalovaní úmyselne zasahujú alebo nie do telesnej a duševnej integrity žalobcu, čo žalovaní vo svojom odvolaní výslovne v celom rozsahu popreli a tvrdia opak, odvolací súd dospel k záveru, že nie je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto uložil žalobcovi povinnosť podať proti žalovaným žalobu o ochranu pred neoprávnenými zásahmi do telesnej alebo duševnej integrity žalobcu, a to v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, v súlade s , podľa ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

21. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil, že by nariadením neodkladného opatrenia žalovaným vznikla neprimeraná ujma, alebo že by došlo k neprípustnému zásahu do ich práv a oprávnených záujmov nad nevyhnutnú mieru (zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov). Žalovaní podľa názoru odvolacieho súdu aj z hľadiska proporcionality môžu znášať takéto dočasné obmedzenie.

22. Otázka, či žalovaní zasahujú alebo nie do telesnej a (alebo) duševnej integrity žalobcu bude riešené v konaní vo veci samej v prípade, ak žalobca podá žalobu. Ak žaloba nebude v stanovenej lehote podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší ( ).

23. Možno dodať, že podľa ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí primerane ustanovenie , v zmysle ktorého neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje (odsek 1), neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie (odsek 2), súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej (odsek 3).

24. Odvolaciemu súdu sa na tomto mieste žiada poznamenať, že ak by neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla ( ), v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

25. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. v spojení s . Vzhľadom na čiastočný úspech žalovaných v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).