Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64C/19/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v spore žalobkyne: O. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom V. XXX/X, V., zastúpenej JUDr. Františkom Gutekom, advokátom, so sídlom Dunajská 15A, Bratislava, proti žalovanému: Z. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Nám. M. XXXX/XXA, M., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.07.2021 zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.07.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek písomných a verbálnych vyhrážok voči žalobkyne, nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva žalobkyňa, vo vzťahu ku ktorej je žalovaný dôvodne podozrivý z násilia, nevstupovať na pracovisko, alebo iné miesto kde býva, zdržiava sa, alebo ktoré pravidelne navštevuje žalobkyňa, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať žalobkyňu, a tiež aby sa na určenú vzdialenosť, minimálne 10 metrov sa nepribližoval k žalobkyni.

2. Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že strany sporu sú manželia, ktorí už spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Zároveň sú rodičmi maloletej Z. Z. U., narodenej XX.XX.XXXX, prechodne bytom O.. M. XXXX/XA, M. a maloletého Z. Y. B., narodený X. X. XXXX, trvale bytom V. XXX/X, V.E. - O. U.. Syn Z. Y. B. sa aktuálne nachádza u žalobkyne a dcéra Z. Z. U. sa pravdepodobne zdržuje na adrese O.. M. XXXX/XA, M., a ku ktorej žalovaný žalobkyne odopiera stretnutia, resp. akýkoľvek iný kontakt. Žalobkyňa iniciovala konanie o zverenie maloletých do jej výhradnej osobnej starostlivosti. V septembri v roku 2018 sa žalobkyňa presťahovala žiť a pracovať na Slovensko, kde je bolo vydané pracovné povolenie a povolenie na pobyt. Žalovaný zostala žiť vo Vietname s dvomi maloletými deťmi, pokiaľ sa nedoriešia doklady k zlúčeniu rodiny a mohli prísť za žalobkyňou. Po tom čo si žalobkyňa našla prácu a stabilný príjem, dúfala a tešila sa na stretnutie s rodinou a hlavne na maloleté deti. V októbri 2019 prišli maloleté deti a žalovaný na Slovensko, ale nebývali so žalobkyňou. Žalovaný si automaticky podal a vybavil vlastné doklady na podnikanie na Slovensku a vzal obe maloleté deti so sebou bez súhlasu žalobkyne a odmietal jej umožniť sa s nimi stretávať alebo ich kontaktovať. S maloletým synom mal žalovaný konflikty, bil ho, až nakoniec sa ho vzdal a zavolal žalobkyni, aby si preňho prišla. Odvtedy maloletý syn žije so žalobkyňou. Dcéru si žalovaný nechal a zakázal žalobkyni ju vychovávať a kontaktovať. Na dcéru a prostredníctvom nej aj na žalobkyňu je permanentne vytváraný psychický nátlak a to tým, že je žalobkyni bránené v stretávaní s dcérou a pri snahe o kontakt s dcérou sa žalovaný žalobkyni slovne vyhráža ublížením na zdraví, fyzickou likvidáciou a tiež likvidáciou jej dcéry. Len pár krát sa vystrašenej maloletej dcére Z. Z. U. podarilo tajne zatelefonovať žalobkyni, kde jej s plačom uviedla, že chce od žalovaného odísť,

bojí sa žalovaného a necíti sa tam šťastná. Žalovaný v poslednom mesiacoch intenzívne slovne a aj fyzicky napádal žalobkyňu z dôvodu, že sa pokúšala kontaktovať svoju dcéru a žiadala žalovaného, aby jej bolo umožnené sa s dcérou aspoň stretnúť. Toto jej doteraz nebolo dovolené. Reakciou žalovaného boli slovné vyhrážky o fyzickom ublížení a najmä vyhrážky, že ublíži dcére. Žalovaný na dcéru vytvára psychický nátlak, že v prípade, ak bude žalobkyňu kontaktovať, zabije ju a následne spácha samovraždu. Pri snahe o kontaktovanie dcéry žalobkyňou došlo aj k fyzickému ataku žalovaného na žalobkyňu, ktorým došlo k zraneniu žalobkyne. Strany sporu mali konflikty už vo Vietname, no žalobkyňa dúfala, že ak sa usadia na Slovensku aj s deťmi začnú odznova, čo sa nepodarilo. Vo Vietname žalovaný žalobkyňu veľakrát zbil a bil aj deti. Žili v pravidelnom strachu s deťmi pred žalovaným. Dňa 24.04.2021, keď žalobkyňa išla navštíviť dcéru do obchodu, ktorý prevádzkuje žalovaný v Nových Zámkoch, cca 11:00 hod. doobeda, žalovaný napadol a zbil žalobkyňu. Žalobkyňa zavolala políciu, ale kvôli jazykovým obmedzeniam nebola schopná podať trestné oznámenie a od strachu ani zdokumentovať všetko cez svoj mobilný telefón. Pre jazykovú a čiastočne aj spoločenskú (sociálnu) bariéru to v aktuálne situácii žalobkyňa neriešila pokračovaním v trestnom konaní na podklade podaného oznámenia ani ošetrením u lekára. Aj napriek tomu, že po fyzickom útoku žalobkyňa privolala policajnú hliadku a bol privolaný tlmočník, tento žalobkyni nepomohol, práve naopak, keďže prítomný tlmočník sa so žalovaným pozná a výsledkom konania bolo ukončenie prešetrovania. Aktuálne tak pokračuje psychický nátlak na žalobkyňu prostredníctvom dcéry, ktorej bráni žalovaný sa so žalobkyňou stretávať, dochádza naďalej k osobným návštevám žalobkyne žalovaným na jej pracovisku a vyhrážaniu sa, aby dcéru nekontaktovala. Posledný incident sa odohral 24.07.2021 kedy sa žalobkyňa opätovne pokúšala stretnúť so svojou dcérou, ku ktorej jej ale žalovaný neumožnil prístup ani na krátku dobu, s tvrdením, že nevie kde je maloletá dcéra. Žalobkyňa zároveň okrem tohto podania, podala na Okresný súd Nové Zámky návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletej Z. Z. U. do osobnej starostlivosti žalobkyne. Žalobkyňa rovnako hľadala pomoc na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, kde smerovala svoje podanie o ochranu maloletej, a kde sa následne osobne zúčastnila za účelom uviesť všetky potrebné skutočnosti. Pracovníci Úradu žalobkyňu odkázali na všeobecný súd, kde si má uplatniť nároky voči žalovanému a zabezpečiť ochranu pred jeho konaním. Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu, že naďalej trvá ohrozenie žalobkyne pred verbálnymi a fyzickými útokmi, požiadala žalobkyňa o dočasnú ochranu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia v rozsahu podľa . Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu z dôvodu, že po posledných udalostiach, ktoré sa udiali medzi stranami sa cíti byť žalovaným ohrozená, má obavu z opätovného fyzického napadnutia, a z opätovných verbálnych vyhrážok. Mala za to, že len dočasnou bezodkladnou úpravou pomerov je možné zabezpečiť jej ochranu tak, aby nedochádzalo k opätovným fyzickým a slovným útokom na žalobkyňu a jej maloleté deti.

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiadne listinné dôkazy, na základe čoho súd vychádzal len zo skutočností tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktoré aplikoval príslušné ustanovenia (ďalej len „“) upravujúce neodkladné opatrenia.

4. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

5. Podľa až h) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, prípadne písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala takúto osobu a sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k takehti osobe.

6. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

7. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia až h) preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade osvedčuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

8. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo ).

9. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

10. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.

11. V danom prípade nemal súd na osvedčenie žalobkyňou tvrdených skutočností týkajúcich sa fyzického a psychického násilia, resp. všeobecne konania žalovaného vyvolávajcúceho obahu z fyzického a psychického násilia voči žalobkyni, prípadne voči dcére, k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky. Súdu bolo zrejmé, že v prípadoch domáceho násilia môže byť sťažená pozícia osoby, ktorá sa snaží osvedčiť zásah do jej telesnej alebo duševnej integrity, teda, že sa takáto osoba môže dostať do dôkaznej núdze, to však neznamená, že súd pri posudzovaní dôvodnosti neodkladného opatrenia môže vychádzať výlučne len z neosvedčených tvrdených skutočností. Ako súd už uviedol, žalobkyňa nemusel osvedčiť všetky tvrdené skutočnosti, ale len tie, ktoré zakladajú aspoň pravdepodobnú dôvodnosť požadovaného neodkladného opatrenia, čo sa v tomto prípade nestalo. Okrem toho mnohé tvrdenia žalobkyne bolo možné definovať ako všeobecné. Pri každej tvrdenej skutočnosti sa vyžaduje jej úplnosť a pravdivosť. Ide základnú náležitosť žaloby podľa , ktorý sa vzťahuje aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade však ako jedinú konkrétnejšiu tvrdenú skutočnosť možno hodnotiť len situáciu zo dňa 24.04.2021, keď pri nej neabsentoval dátum, čas, miesto a aspoň približný obsah deja. Pri ostatných tvrdených skutočnostiach takéto úplne opísanie skutočností však chýbalo. Na základe uvedené nemohol ani z takto tvrdených skutočností (bez ohľadu na ich osvedčenie) súd dospieť k záveru o pravdepodobnej dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia. Vytknutú nekonkrétnosť tvrdených skutočností podľa súdu podčiarkla aj nekonkrétnosť petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobkyňa opomenula uviesť identifikáciu domu alebo bytu, v ktotom žalobkyňa býva a na ktorú by sa zákaz vstupu vzťahoval, pričom takáto identifikácia nevyplývala ani z tvrdenách skutočností. Rovnaký záver sa týkal aj zákazu vstupu na pracovisko, ktoré nebolo intentifikované. Na základe uvedeného nebolo možné navrhovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovať za materiálne vykonateľný.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považoval návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, keďže absolútne neosvedčila rozhodné skutočnosti týkajúce sa konania žalovaného, ktorým by zasahavol do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, pričom pravdepodobnosť takéhoto konania žalovaného nebolo možné dôvodiť ani z opisu tvrdených skutočností, ktoré boli vačšinou len všeobecného charakteru s tým, že ani samotný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol vykonateľný pre absenciu identifikácie domu, bytu a pracoviska žalobkyne, vo vzťahu ku ktorým sa mal byť žalovanému uložený zákaz vstupu, na základe čoho teda súd musel súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

13. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane podľa nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.