Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-39-2021.pdf
PDF · 137.32 KB
Case nature
Subarea
23C/39/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore navrhovateľa: N.. L. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/ XX, X., zast. ALFA LEGAL, s.r.o., IČO: 47237121, advokátskou kanceláriou so sídlom Šustekova 14, Bratislava, proti odporcovi: MAXIN, spol. s.r.o., IČO: 17329 884, Pri Suchom mlyne 9, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16. 07. 2021 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Staré Mesto, a to s domom so súp. č. XXXX, postavenom na parcele registra „C" č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, s penziónom so súpis. číslom XXXX, postavenom na parcele registra „C" 5316, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, s parcelou registra „C" č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, s parcelou registra „C" č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2, s parcelou registra „C" č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, s parcelou registra „C" č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 233 m2, s parcelou registra „C" č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 137 m2, s parcelou registra C" č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 342 m2, evidovanými na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pred obec: BA - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie: Staré Mesto.
2. Návrh skutkovo a právne odôvodnil tým, že navrhovateľ ako postupník nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 05. 2021 od Q. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. rad XX, X., ako postupcu pohľadávky voči odporcovi minimálne v celkovej hodnote istiny 723.500 eur s príslušenstvom. Postúpenie pohľadávky vo výške 763.460,13 eur navrhovateľ oznámil tak odporcovi, ako aj jeho štatutárnym zástupcom listom zo dňa 27. 05. 2021 a následne opravným oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 05. 2021 opravil výšku postúpenej pohľadávky na sumu 597.490,53 eur s príslušenstvom. Opravné oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 05. 2021 zasielané vo forme doporučených listových zásielok sa navrhovateľovi vrátilo od spoločnosti ako aj z adries trvalých pobytov štatutárnych zástupcov už ako neprevzaté. Medzičasom však navrhovateľovi odpovedala advokátska kancelária Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47257211, Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, ktorá viac ako 19 rokov zastupuje odporcu, a to listom zo dňa 04. 06. 2021, v ktorom potvrdila prevzatie oznámenia postupníka o postúpení pohľadávky a upozornila ho na znenie ust. § 526 Občianskeho zákonníka, na základe čoho Q. T. ako postupca zaslala odporcovi doporučenými listovými zásielkami zo dňa 23. 06. 2021 adresovanými opätovne na adresu sídla spoločnosti, ako aj na adresy trvalých pobytov štatutárnych zástupcov spoločnosti, správne oznámenie o postúpení pohľadávok voči spoločnosti odporcu v celkovej výške istiny 723.500 eur spolu s príslušenstvom, prevzaté odporcom dňa 29. 06. 2021. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že odporca ešte v liste zo dňa 19. 11. 2020 adresovanom postupcovi ako pôvodnému veriteľovi uviedol, že po uzatvorení Dodatkov č. 3 a 4 k Zmluve
o pôžičke zo dňa 28. 11. 2007 si zmluvné strany dohodli nové podmienky splácania pohľadávky, ktorými sa v súčasnosti riadia, a v zmysle ktorých bol upravený zmluvný úrok z poskytnutej pôžičky vo výške 2,5 % p. a. za obdobie od 01. 06. 2020 do 31. 12. 2025 a predĺžená doba trvania zmluvy o pôžičke do 31. 12. 2025. Súčasne v predmetnom liste potvrdil výšku istiny z predmetnej zmluvy o pôžičke evidovanú v jeho účtovníctve ku dňu 01. 06. 2020 v sume 734.600,-eur a zostatok neuhradeného úroku v dohodnutej výške ku dňu 01. 06. 2020 v sume 0,- eur. K predmetným tvrdeniam odporcu uviedol, že medzi pôvodným veriteľom a odporcom bola uzatvorená Zmluva o finančnej výpomoci dňa 28. 11. 2007, na základe ktorej mal pôvodný veriteľ poskytnúť odporcovi prevodom na účet sumu vo výške 18.000.000 Sk (13.000.000 Sk v lehote do 30. 11. 2007 a 5.000.000 Sk do 31. 12. 2007), k čomu skutočne došlo. Následne právny zástupca odporcu kontaktoval právneho zástupcu pôvodnej veriteľky Q. T., ktorá zastupuje aj navrhovateľa v tomto konaní, s požiadavkou na zabezpečenie podpísania Dodatku č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci Q. T., ktorý jej bol odoslaný ešte dňa 29. 07. 2020, avšak nedoručený pre neprevzatie zásielky, a s poukazom na vzájomnú dohodu veriteľa a dlžníka na obsahu tohto dodatku a riadenie sa ním. V odpovedi na uvedenú požiadavku právny zástupca Q. T. odporcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu oznámil, že Q. T. disponuje predloženým Dodatkom č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci a nie je problém ho podpísaný zaslať, avšak poukázal na skutočnosť, že zmluva o pôžičke je zabezpečená aj zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a z dôvodu právnej opatrnosti a istoty navrhol dať dodatky k zmluve o pôžičke na vedomie aj katastru nehnuteľností. V ďalšom uviedol, že zo záložnej zmluvy zo dňa 29. 01. 2008 vyplýva, že jej predmetom malo byť zriadenie záložného práva na zabezpečenie poskytnutej pôžičky na parcelu č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelu č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcelu č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parcelu č. XXXX, zastavané plochy o výmere XXX m2, stavba súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, vedené na LV č. XXXX, k. ú. Bratislava - Staré Mesto, a to až do doby úplného splatenia dlžnej sumy na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 11. 2007. Podľa čl. IV. bod 1 záložnej zmluvy, práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy mali zaniknúť splnením podmienok dohodnutých v zmluve o finančnej pôžičke zo dňa 28.11.2007 alebo predajom nehnuteľného majetku a uspokojenia nárokov veriteľa z výťažku predaja nehnuteľností, a to v rozsahu nesplatenej časti dlhu. Z LV č. XXXX však vyplýva, že záložné právo bolo pravdepodobne len nedopatrením zriadené iba na pozemky parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a stavbu so súpis. č. XXXX na parc. č. XXXX podľa V - XXXXX/XX. Okrem podpisu dodatku č. 4 preto odporcovi navrhol zmeniť ustanovenia pôvodnej záložnej zmluvy, ktoré odkazujú iba na pôvodnú zmluvu o finančnej výpomoci (o pôžičke), ktorá bola viackrát novelizovaná dodatkami (č. 1 až 4) a s poukazom na výšku istiny 734.600,- eur aj nováciu akcesorického právneho vzťahu, a to zriadeného záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX. Následne by veriteľka akceptovala fakt, že sa ona ako aj dlžník riadia ustanoveniami Dodatku č. 4 zmluvy o finančnej výpomoci. V odpovedi zo dňa 03. 03. 2021 odporca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nemá výhrady k oznámeniu dodatkov k zmluve o finančnej výpomoci katastru nehnuteľností, nesúhlasil však s nováciou záložnej zmluvy s poukazom na skutočnosť, že zmluvné strany dňa 30. 09. 2013 uzatvorili zmluvu o zrušení existujúceho záložného práva a zriadení nového záložného práva, ktorá nahradila pôvodnú záložnú zmluvu z roku 2008, a v zmysle ktorej sa záložné právo už nevzťahovalo na stavbu so súpis. číslom XXXX postavenej na pozemku č. XXXX, a preto sa nejednalo o žiadnu chybu na strane katastra nehnuteľností, ale o dohodu zmluvných strán na rozsahu záložného práva. Dodal, že odporca by už predmetnú nehnuteľnosť nemohol v súčasnosti zaťažiť záložným právom, nakoľko sa inému veriteľovi zmluvne zaviazal, že nehnuteľnosť už nebude zaťažená iným záložným právom ako tým, ktoré má byť zriadené v jeho prospech s tým, že sa jednalo o požiadavku veriteľa, ktorú musí rešpektovať, o čom bola Q. T. viackrát informovaná.
3. V ďalšom poukázal na potvrdenie Okresného súdu Bratislava I o skutočnostiach známych zo súdnych spisov zo dňa 07. 07. 2021, v zmysle ktorého od 01. 01. 2016 do dňa vydania potvrdenia na Okresnom súde Bratislava I na majetok odporcu neeviduje podanie návrhu na začatie konkurzného konania, začatie konkurzného konania, vyhlásenie konkurzu na majetok, zastavenie konania pre nedostatok majetku, zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, podanie návrhu na reštrukturalizáciu, začatie reštrukturalizačného konania, povolenie reštrukturalizácie a ani skutočnosť, že by navrhovateľ bol v reštrukturalizácií. Z uvedeného vyplýva, že odporca nepodal ku dňu podania návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu, resp. reštrukturalizácie svojej spoločnosti ani nepožiadal súd o dočasnú ochranu pred veriteľmi. Naopak, z jeho vyjadrenia zo dňa 03. 03. 2021 nepriamo vyplýva, že nemieni vykonať nováciu záväzku ani záložnej zmluvy a jednostranne trvá na podpise Dodatku č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci, k čomu však zo strany pôvodného veriteľa neprišlo, teda odporca nemá k dnešnému dňu podpísaný Dodatok
č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci a právne by sa mal riadiť ustanoveniami Dodatku č. 3 zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 29. 11. 2019, podľa ktorej by mal plniť veriteľovi úroky vo výške 4 % p. a. za obdobie od 01. 03. 2011 do 31. 12. 2028, pričom odporca začal jednostranne plniť a riadiť sa ustanoveniami Dodatku č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci iba vo výške 2,5 % p. a. a okrem iného nezaplatil pôvodnému veriteľovi ani dlžný úrok vo výške 7 % p. a. za obdobie od 28. 11. 2007 do 28. 02. 2011 a vo výške 4% za obdobie od 01. 03. 2011 do 31. 05. 2020, ako to vyplýva z Dodatku č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci, podľa ktorej mal do 31. 12. 2025 splatiť pôvodnému veriteľovi okrem dlžných úrokov aj celú požičanú istinu. Z uvedeného vyvodil, že celá požičaná istina sa stala spolu so zmluvnými úrokmi ako aj so zákonnými úrokmi splatnou a odporca už dňa 30. 06. 2020, kedy podpísal notársky osvedčenými podpismi 4 originály Dodatkov č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci (jednostranne), ktoré nie sú dodnes podpísané, pretože s ich obsahom pôvodný veriteľ nikdy nesúhlasil, a mal na seba vyhlásiť konkurz, resp. sa s pôvodným veriteľom dohodnúť na novácií záložného práva, tak ako bolo odporcovi navrhované. Odporca ku dnešnému dňu nevrátil pôvodnému veriteľovi ani neplnil navrhovateľovi žiadnu čiastku z istiny, dokonca navrhovateľovi napriek riadne oznámenému postúpeniu pohľadávok vykonaných pôvodným veriteľom dňa 23. 06. 2021 neplnil ani tie 2,5 % p. a. úroky, ktoré začal jednostranne zasielať bez dohody s pôvodným veriteľom, pritom podľa čl. 4 zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 28. 11. 2007 všetky zmeny a dodatky k tejto zmluve musia byť vykonané písomnou formou. Predloženými výpismi z účtu pôvodného veriteľa vedeného v Tatra banke, a. s. preukazoval, že odporca plnil pôvodnému veriteľovi rôzne čiastky na jeho bankový účet. Aj napriek oznámeniu pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávok, ktoré prevzal 29. 06. 2021, odporca dňa 12. 07. 2021 opätovne plnil na účet na pôvodného veriteľa čiastku vo výške 385,31 eur, z čoho možno usudzovať, že neakceptoval oznámenie o postúpení pohľadávok a navrhovateľ nevie v súčasnej právnej pozícií právne usúdiť aký právny postup má voči odporcovi zvoliť voči, či ho má zažalovať o uvedenú postúpenú sumu, aby mal exekučný titul voči nemu, resp. či má on ako nový veriteľ podať na neho návrh na vyhlásenie konkurzu, resp. sa má zároveň súdnou domáhať, aby k nehnuteľnostiam odporcu bolo zriadené záložné právo, keďže odporca tvrdí, že uvedené nie je možné. Zdôraznil, že podnikateľ, ktorý nepožiada o dočasnú ochranu a je v predlžení po 12. 03. 2020 je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 60 dní, od kedy sa spoločnosť dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej spôsobilosti mohla dozvedieť o svojom predĺžení pod hrozbou pokuty vo výške 12.500 eur. Záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany, je pritom podnikateľ pod dočasnou ochranou po dobu jej trvania oprávnený uhrádzať prednostne pred skôr splatnými záväzkami. Podnikateľ teda môže uhradiť „nový dlh" pred „starším dlhom". Navrhovateľ preto vyslovil bezprostrednú obavu, že odporca, ktorý nepodal na seba ako dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu, môže požiadať Okresný súd Bratislava I o dočasnú ochranu pred veriteľmi so špekulatívnym zámerom ako vyplýva aj z účtovnej závierky spoločnosti za hospodársky rok 2020, kedy si mal požičať finančné prostriedky aj od iných veriteľov, teda by mohol začať prednostne splácať „nové dlhy" pred starými dlhmi, keďže navrhovateľ nadobudol od pôvodného veriteľa tzv. „starý dlh" a to takou formou, že požiada súd ochranu pred veriteľmi, napriek právnej skutočnosti, že si doteraz nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyhlásiť na seba konkurz, nakoľko všetky postúpené pohľadávky na navrhovateľa sú už totiž v plnom rozsahu splatné z právneho dôvodu nepodpísania Dodatku č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci zo strany pôvodného veriteľa, ktorý doteraz nesúhlasil a ani nesúhlasí s jeho obsahom. Úver a obdobné plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedajú, poskytnuté bezhotovostne počas trvania dočasnej ochrany a bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku sa neposudzujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka o kríze a neuplatnia sa na ne ustanovenia predpisu o konkurznom konaní o ich uspokojení v poradí ako podriadené. Suspendovaním uvedených pravidiel sa podporuje financovanie počas dočasnej ochrany. Zabezpečenie takéhoto financovania však v prípadnom budúcom konkurze bude neúčinné. Účinky dočasnej ochrany nastanú deň nasledujúci po dni zverejnenia informácie o poskytnutí dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku. O poskytnutie dočasnej ochrany je pritom oprávnený žiadať podnikateľ (fyzická aj právnická osoba) so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorého oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12. 03. 2020 a k 12. 03. 2020 nebol v úpadku.
4. Do pozornosti súdu dal navrhovateľ skutočnosti vyplývajúce zo schválenej účtovnej závierky odporcu za hospodársky rok 2020 zverejnenej na www.registruz.sk <http://www.registruz.sk>, a to že spoločnosť odporcu zvýšila hodnotu majetku z predchádzajúceho roku na XXXXXXX eur z XXXXXXX eur (bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie - hospodársky rok 2019), ako aj neobežný majetok sa zvýšil zo sumy XXXXXXX eur na XXXXXX eur, a to tak, že zvýšila hodnotu dlhodobého hmotného majetku, kam zaraďujeme pozemky, stavby, pričom sa nezvýšila hodnota pozemkov, tá ostala rovnaká
pre rok hospodársky rok 2019 ako aj pre hospodársky rok 2020, iba sa zvýšila hodnota stavieb zo sumy XXXXXX eur na hodnotu XXXXXXX eur pre hospodársky rok 2020. Navrhovateľ predpokladá, že sa tak stalo precením stavieb, ktoré sú hospodárske subjekty povinné oceňovať, resp. preceňovať vo svojom účtovníctve každoročne. Obežný majetok, zásoby spoločnosti, materiál, krátkodobé pohľadávky, pohľadávky z obchodného styku, ostatné pohľadávky z obchodného styku, daňové pohľadávky a dotácie, dokonca aj finančné účty, peniaze, účty bankách, príjmy budúcich období dlhodobé, náklady budúcich období dlhodobé ostali na rovnakej konštantnej úrovni, t. j. za hospodársky rok 2019 aj za hospodársky rok 2020, boli uvedené identické čísla v účtovnej závierke spoločnosti za rok 2019 aj za rok 2020. Zmenil sa však výsledok hospodárenia spoločnosti, ktorý bol za hospodársky rok 2019 vykázaný ako strata -XXXXX eur (ako neuhradená strata minulých rokov) a za hospodársky rok 2020 ako zisk vo výške 5932 eur, avšak výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení za hospodársky rok 2020 bol vykázaný ako strata vo výške -XXXXX eur, pričom v predchádzajúcom hospodárskom roku bol vykázaný zisk spoločnosti vo výške XXXXX eur. Záväzky spoločnosti za znížili zo sumy XXXXXXX eur za hospodársky rok 2019 na sumu vo výške XXXXXXX eur za hospodársky rok 2020, z toho krátkodobé záväzky sa znížili zo sumy XXXXXX eur na sumu XXXXXX eur, záväzky z obchodného styku zo sumy XXXXXX eur na sumu XXXXXX eur, ostatné záväzky zo sumy XXXXXX eur na sumu XXXXXX eur, záväzky voči spoločníkom zo sumy XXXXX eur na sumu XXXXX eur, záväzky voči zamestnancom zo sumy XXXXX eur na sumu XXXX eur, avšak spoločnosti vzrástli záväzky zo sociálneho poistenia zo sumy XXXX eur na sumu XXXXX eur, ako aj daňové záväzky a dotácie zo sumy XXXX eur na sumu XXXX eur. Spoločnosť dokonca za hospodársky rok 2020 nevykázala krátkodobé rezervy, napriek skutočnosti, že za hospodársky rok 2019 ich vykázala vo výške XXXX eur. Spoločnosť však radikálne znížila čistý obrat, resp. výnosy z hospodárskej činnosti, de facto o viac ako 40 %. Za hospodársky rok 2019 vykázala čistý obrat vo výške XXXXXX eur a za hospodársky rok 2020 už iba XXXXXX eur, teda klesli aj jej výnosy, za hospodársky rok 2019 mala spoločnosť výnosy z hospodárskej činnosti vo výške XXXXXX eur a za hospodársky rok 2020 iba XXXXXX eur. Rovnako sa to dotklo aj tržieb spoločnosti, ktoré poklesli zo sumy XXXXXX eur za hospodársky rok 2019 na sumu XXXXXX eur za hospodársky rok 2020. Zvýšili sa však ostatné výnosy z hospodárskej činnosti zo sumy XXXXX eur za hospodársky rok 2019 na sumu XXXXX eur za hospodársky rok 2020. Náklady na hospodárske činnosti spoločnosti poklesli zo sumy XXXXXX eur za hospodársky rok 2019 na sumu XXXXXX eur za hospodársky rok 2020, ako aj služby zo sumy XXXXXX eur na sumu XXXXX eur. Osobné náklady však vzrástli zo sumy XXXXXX eur na sumu XXXXXX eur ako aj mzdové náklady zo sumy XXXXX eur na sumu XXXXX eur spolu s nákladmi na sociálne poistenie zo sumy XXXXX eur na sumu XXXXX eur. Dane však klesli zo sumy XXXXX eur na sumu XXXXX eur. Odpisy a opravné položky k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému majetku a opravné položky k nim boli za hospodársky rok 2019 ako aj za hospodársky rok 2020 vykázané viac menej rovnakými sumami vo výške XXXXX eur (rok 2019) a sumou XXXXX eur (rok 2020). Ostatné náklady na hospodársku činnosť boli vykázané podstatne nižšou sumou za rok 2020, a to sumou XXX eur, pričom za hospodársky rok 2019 boli vykázané sumou vo výške XXXXX eur. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti bol za rok 2020 vykázaný ako strata vo výške -XXXXX eur, pričom v predchádzajúcom hospodárskom roku bol vykázaný ako zisk vo výške XXXXX eur. Znížil sa aj obrat spoločnosti z DPH, pridaná hodnota za rok 2019 bola vykázaná v čiastke XXXXXX eur a za rok 2020 už iba suma XXXXX eur. Mierne sa zvýšili náklady na finančnú činnosť spoločnosti zo sumy XX XXXXX eur na sumu vo výške XXXXX eur a tým aj nákladové úroky zo sumy XXXXX eur na sumu XXXXXeur, ako aj ostatné nákladové úroky zo sumy XXXXX eur na sumu XXXXX, spolu s kurzovými stratami zo sumy 1 eur na sumu 3 eurá. Naopak spoločnosti sa zvýšila krátkodobá finančná výpomoc od iných subjektov zo sumy XXXXXX eur za hospodársky rok 2019 na sumu vo výške XXXXXX eur, teda spoločnosť si požičala od iných subjektov, mimo navrhovateľa. Spoločnosť eviduje v tejto tzv. krátkodobej finančnej výpomoci aj pohľadávky veriteľa, navrhovateľa, tak uviedla vo svojom písomnom vyjadrení adresovanom ešte pôvodnému veriteľovi, a to sumu XXX,XXX eur, ktorý mal postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávok svoje pohľadávky na navrhovateľa ako nového veriteľa spoločnosti. Z uvedeného možno dôvodne usudzovať, že spoločnosť si požičiava aj od iných hospodárskych subjektov, resp. od iných tretích osôb pôžičky, aby mohla jednak financovať hospodársku činnosť svojej spoločnosti, ako aj prípadne platiť úroky už zo skôr spoločnosti poskytnutých úverov, resp. pôžičiek od tretích osôb a teda nie je schopná zo svojej hospodárskej činnosti, ani finančnej činnosti spoločnosti hradiť priebežne poskytnuté úvery, resp. pôžičky, teda ani navrhovateľovi, ako novému veriteľovi, ktorému ku dňu podania tohto návrhu neuhradila žiadny úrok, a to ani zmluvne dohodnutý úrok, a už vôbec nie zákonný úrok z omeškania. Dokonca pôvodný veriteľ má vedomosť o tom, že dňa 30. 12. 2020 malo byť prepustených viac zamestnancov spoločnosti (4), ktorým odporca nemal vyplatiť ich mzdy. Jedná sa o bývalých zamestnancov spoločnosti, ktorým odporca údajne ešte v mesiaci júl
2021 spláca mzdy za obdobie ich trvania ich pracovného pomeru v spoločnosti odporcu do 31. 12. 2021, a ktoré nie sú doteraz uhradené, a ktorým nemal vyplatiť ani odstupné napriek právnej skutočnosti, že im podľa Zákonníka práce toto odstupné ako dlhoročným zamestnancom spoločnosti odporcu prináleží. Spoločnosť tento zmluvne dohodnutý úrok už neuhradila ani pôvodnému veriteľovi, naopak prehĺbila stratu výsledku z hospodárenia z finančnej činnosti zo sumy -XXXXX eur za hospodársky rok 2019 na sumu vo výške -XXXXX eur, pričom celkový výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením, ktorý bol za hospodársky rok 2019 vykázaný ako zisk vo výške XXXXX eur bol spoločnosťou vykázaný ako strata vo výške -XXXXX eur, teda rozdiel v hospodárení dvoch hospodárskych rokoch spoločnosti činí sumu spolu vo výške (XXXXX+XXXXX) XXXXX eur, čo predstavuje výrazné zníženie možnosti spoločnosti splácať existujúce záväzky nielen voči navrhovateľovi, ale aj voči ostatným subjektom, resp. tretím osobám, od ktorých si spoločnosť mala v hospodárskom roku 2020 požičať ďalšie finančné prostriedky na svoj hospodársky chod.
5. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že odporca môže počas súdneho konania zaťažiť svoje nehnuteľnosti (ako mal uviesť ešte pôvodnému veriteľovi) a okrem iného možno právne usudzovať, že ak plnil ešte pôvodnému veriteľovi napriek oznámenému postúpeniu pohľadávok osobne pôvodným veriteľom na jeho účet, a nie účet navrhovateľa, existuje na strane navrhovateľa dôvodná obava, že sa bude musieť súdnou cestou domáhať určenia výšky istiny, a to z právneho dôvodu, že bola postúpená suma istiny vo výške XXX.XXX,- eur, pričom odporca eviduje z neznámych dôvodov vo svojom účtovníctve sumu vo výške XXX.XXX,-eur. Okrem iného odporca odmietol vykonať nováciu záložného práva, pričom jednostranne tvrdí, že zmluvné strany sa riadia ustanoveniami nepodpísaného Dodatku č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci a jednostranne začal hradiť nižšie úroky vo výške 2,5 p. a. a nie vo výške 4 % p. a. a dokonca neuhradil ani dlžný úrok a z uvedeného dôvodu je navrhovateľ toho právneho názoru, že pohľadávky sa stali v plnom rozsahu splatnými. Odporca je pritom v predĺžení a nepodal na seba ako dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu, ani návrh na schválenie reštrukturalizácie a súd tiež nepožiadal o ochranu pred veriteľmi zo špekulatívnych dôvodov, aby nemusel ešte pred súdom poskytnutou ochranou pred veriteľmi vyhlásiť na seba konkurz. Za účelom osvedčenia tvrdených skutočností k návrhu predložil listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával.
6. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Podľa § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
16. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou. Uvedené neplatí v prípade, ak sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana (napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).
17. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje:
- osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,
- či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti,
- či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav,
- či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a
- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.
18. V predmetnej veci sa navrhovateľ (pred začatím konania vo veci samej) na základe podrobne opísaného skutkového stavu domáha nariadenia nemeritórneho neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi (povinnému z neodkladného opatrenia) uložil povinnosť zdržať sa nakladania s presne špecifikovanými nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcu, vlastnícky vzťah ku ktorým je evidovaný na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, pre okres Bratislava I, katastrálne územie Staré Mesto. Ako dôvod pre uplatnenie tohto procesného inštitútu označil obavu z ohrozenia exekúcie a uspokojenia splatnej pohľadávky, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s postupcom, Q. T., dňa XX. XX. XXXX, a ktorej právnym titulom je zmluva o finančnej výpomoci uzatvorená medzi Q. T. ako veriteľkou a odporcom ako dlžníkom dňa 28. 11. 2007. Obavu z ohrozenia exekúcie odvodzuje od skutočnosti, že odporca môže počas súdneho konania zaťažiť svoje nehnuteľnosti, ako to uviedol ešte právnej predchodkyni navrhovateľa, a z úsudku, že ak plnil na účet pôvodného veriteľa napriek oznámenému postúpeniu pohľadávok je daná tiež obava, že sa
súdnou cestou bude musieť domáhať určenia výšky istiny (postúpená bola suma 723.500 eur a odporca eviduje vo svojom účtovníctve sumu 734.600 eur). Podľa neho odporca aj napriek predĺženiu nepodal na seba ako dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu, ani návrh na schválenie reštrukturalizácie a nepožiadal ani o ochranu pred veriteľmi zo špekulatívnych dôvodov, aby nemusel pred poskytnutím ochrany pred veriteľmi na seba vyhlásiť konkurz.
19. Predloženými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o finančnej výpomoci zo dňa 28. 11. 2007 v spojení s podpísanými Dodatkami č. 1, 2, 3, oznámeniami o postúpení pohľadávok postupcom a postupníkom adresovanými odporcovi, vzájomnou korešpondenciou medzi postupcom, postupníkom a právnym zástupcom odporcu, výpismi z účtu osvedčujúcimi splácanie pôžičky, resp. jej príslušenstva Q. T. a v neposlednom rade aj odporcom dňa 30. 06. 2020 podpísaným Dodatkom č. 4 k zmluve o finančnej výpomoci navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu zo Zmluvy o finančnej výpomoci uzatvorenej dňa 28. 11. 2007. Existencia odporcom neuspokojeného záväzku zo zmluvy o finančnej výpomoci nakoniec vyplýva aj z vyjadrenia samotného odporcu zo dňa 19. 11. 2020, ktorý na žiadosť pôvodnej veriteľky Q. T. potvrdil evidenciu jej pohľadávky z predmetnej zmluvy vo výške istiny k 01. 06. 2020 predstavujúcej sumu 734.600 eur. Predmetom zmluvy o finančnej výpomoci bolo poskytnutie pôžičky odporcovi Q. T. vo výške XXX.XXX,XX eur (18.000.000 Sk) pôvodne na dobu piatich rokov do 10. 12. 2012 s dojednaným úrokom z pôžičky vo výške 7 % p.a. splácaným mesačne, a to za účelom dostavby hotela, administratívnej budovy v Bratislave, L. U. mlyne č. X a X na parc. č. XXXX a XXXX, vedené na LV č. XXXX v kat. úz. Bratislava- Staré Mesto. Zmluvné strany si tiež v čl. 4 uvedenej zmluvy vymienili písomnú formu zmien a dodatkov zmluvy. Dodatkom č. 1 podpísaným medzi zmluvnými stranami dňa 28. 02. 2011 došlo k úprave výšky úroku za požičanie peňazí tak, že odporca sa zaviazal veriteľovi zaplatiť úrok vo výške 7 % p.a. za obdobie od 28. 11. 2007 do 28. 02. 2011 a vo výške 4 % za obdobie od 01. 03. 2011 do 10. 12. 2012. Dodatkom č. 2 zo dňa 31. 12. 2012 predĺžili existenciu zmluvného vzťahu a záväzok odporcu vrátiť požičané peniaze na 15 rokov od podpisu zmluvy, t. j. do 31. 12. 2022 a tomu prispôsobili aj povinnosť platenia úrokov z pôžičky za obdobie od 28. 11. 2007 do 28. 02. 2011 vo výške 7 % p.a. a za obdobie od 01. 03. 2011 do 31. 12. 2022 vo výške 4 %. a dohodli sa na budúcej zmene zabezpečenia pohľadávky veriteľa v podobe výmazu pôvodného záložného práva a zriadenia nového, ku ktorej mali pristúpiť v lehote nie dlhšej ako 6 mesiacov od účinnosti zmluvy. Dodatkom č. 3 zo dňa 29. 11. 2019 strany predĺžili trvanie zmluvného vzťahu na dobu 21 rokov od podpisu zmluvy, v zmysle čoho sa odporca zaviazal dlžnú sumu vrátiť do 31. 12. 2028 spolu s úrokom vo výške 7 % p.a. za obdobie od 28. 11. 2007 do 28. 02. 2011 a vo výške 4 % za obdobie od 01. 03. 2011 do 31. 12. 2028. Zmluvné strany podpisom dodatku č. 3 potvrdili, že dlh dlžníka predstavuje k 29. 11. 2019 sumu 723.500 eur.
20. Spolu so zmluvou o finančnej výpomoci bola dňa 28. 11. 2007 uzatvorená aj záložná zmluva zabezpečujúca vrátenie poskytnutej pôžičky, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa (Q. T.) na presne špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, a to parc. č. XXXX, XXXX/X, dom so súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX, parc. č. XXXX, XXXX, stavba so súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX, všetky evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území Bratislava- Staré Mesto. Rovnako z predložených listinných dôkazov vyplýva, že strany v priebehu trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou o finančnej výpomoci a zabezpečeného záložným právom uzatvorili Zmluvu o zrušení existujúceho záložného práva a o zriadení nového záložného práva datovanú 30. 05. 2013, na čom sa dohodli už pri podpise dodatku č. 2 k zmluve o poskytnutí finančnej výpomoci, a ktorou sa zúžil predmet zabezpečenia záložným právom oproti záložnej zmluve uzatvorenej dňa 28. 11. 2007, keď predmetom zálohu už neboli parcely reg. C č. XXXX, XXXX a stavba so súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX. Záložné právo bolo zriadené na dobu určitú do 31. 12. 2022. Z výpisu z LV č. XXXX pritom vyplýva evidencia zápisu záložného práva v prospech Q. T. (v tom čase v postavení veriteľa zabezpečeného záväzku) na základe V-XXXXX/XX zo dňa 11. 11. 2013. Zároveň z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX založenom na č. l. XXX vyplýva, že okrem tohto záložného práva v rozsahu ako je vymedzené v čl. II. zmluvy o zrušení existujúceho záložného práva a o zriadení nového záložného práva z roku 2013, nie je vlastnícky vzťah odporcu k nehnuteľnostiam evidovaným na predmetnom liste vlastníctva zaťažený žiadnymi inými ťarchami. Z predloženej účtovnej závierky odporcu za rok 2020 vyplýva po zdanení záporný výsledok hospodárenia vo výške 70.434 eur, kým v roku 2019 bol výsledok hospodárenia plus 25.530 eur.
21. Vychádzajúc z obsahu uzatvorenej Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 28. 11. 2007 v znení naposledy uzatvoreného Dodatku č. 3 zo dňa 29. 11. 2019 a bez ohľadu na predložený Dodatok č.
4 k zmluve, k podpisu oboma zmluvnými stranami ktorého podľa predložených dôkazov a v súlade s písomne vymienenou formou uzatvárania dodatkov k zmluve doposiaľ nedošlo, si súd nemôže osvojiť navrhovateľom tvrdený záver o splatnosti tejto pohľadávky čo do istiny, keď v zmysle dodatku č. 3 sa odporca zaviazal požičané peniaze vrátiť najneskôr do 31. 12. 2028 a z vyjadrenia k žiadosti o odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 19. 11. 2020 (č. l. 34 súdneho spisu) vyplýva, že minimálne k 01. 06. 2020 nemal odporca dlh na úrokoch z pôžičky. Aj keď predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledujúceho ochranu pred ohrozením exekúcie nie je existencia exekučného titulu a súd môže touto procesnou formou poskytnúť ochranu aj nároku, ktorý ešte len má byť predmetom súdneho konania za predpokladu následného exekučného vymáhania, v danom prípade je nevyhnutné zdôrazniť, že okamih splatnosti záväzku dlžníka zo zmluvy o finančnej výpomoci vychádzajúc z dodatku č. 3 je stanovený na 01. 01. 2029, t. j. vzhľadom na časový horizont splatnosti pohľadávky, exekučné uspokojenie ktorej má byť neodkladným opatrením chránené, má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil opodstatnenosť a potrebu ingerencie súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia pre ohrozenie exekučného vymáhania, a teda, že reálne dôjde v primeranom časovom horizonte k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom na základe ním tvrdenej pohľadávky. Uvedené súd posudzoval aj z pohľadu možného zaťaženia nehnuteľností so súp. č. XXXX a parcely č. XXXX evidovaných na LV č. XXXX v prospech iných veriteľov a iný záver nie je bez ďalšieho možné vyvodiť ani z argumentácie navrhovateľa, v ktorej poukazoval na prísľub nezaťažiť časť vymedzených nehnuteľností v prospech iného veriteľa, ako toho, komu bola predmetná nehnuteľnosť poskytnutá ako záloh. Zároveň je potrebné dodať, že ani v prípade konštatovania splatnosti pohľadávky, ktorú navrhovateľ mal voči odporcovi nadobudnúť v dôsledku zmluvnej cesie, by súd nemohol vysloviť záver o dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ okrem prezentovania vlastných hypotéz a úvah súdu neosvedčil žiadne faktické či právne konanie odporcu, ktoré by smerovalo k znižovaniu majetku v jeho vlastníctve, a tým k ohrozeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky v exekučnom konaní, a pre ktoré by mal súd obmedziť dispozíciu s jeho vlastným majetkom. Navrhovateľ tak neosvedčil kvantitatívnu ani kvalitatívnu zmenu v zložení majetku odporcu, ktorá by mala vplyv na obmedzenie spôsobov exekúcie či jej úspešnosti. Vzhľadom na vážnosť a zákonom pretraktovanú výnimočnosť navrhovaného zásahu do ústavne garantovaných práv odporcu súd nemôže vychádzať len z navrhovateľom prezentovaných modelových situácií, ktoré by mohli v budúcnosti nastať a ohroziť tak jeho (nesplatnú) pohľadávku. Potrebu okamžitého zásahu neodkladným opatrením nemožno podľa názoru súdu bez ďalšieho odôvodňovať len samotným záporným výsledkom hospodárenia odporcu za rok 2020 oproti roku 2019, a to aj pri zohľadnení hodnoty nehnuteľného majetku spoločnosti odporcu, pandemickej situácie pre šírenie COVID-19, ktorá mala rozsiahle následky pre hospodárenie či už štátnych ako aj podnikajúcich súkromných subjektov, a pravdepodobnosti dosahovania zisku z podnikateľskej činnosti odporcu pro futuro, na výkon ktorej mu slúžia aj predmetné nehnuteľnosti. Rovnako dôvodom pre vyhovenie návrhu nemôže byť skutočnosť, že dlžník po oznámení o postúpení pohľadávky plnil postupcovi, a z tejto skutočnosti navrhovateľom vyvodzovaný záver o spochybňovaní prevodu pohľadávky na jeho osobu a tiež ani rozdielna výška dlhu evidovaného v účtovníctve odporcu (naviac v prospech veriteľa pohľadávky). Neprehliadnuteľnou v tejto súvislosti a s poukazom na § 526 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka je aj skutočnosť vyplývajúca z tvrdení samotného navrhovateľa, že k doručeniu oznámenia o postúpení postupcom odporcovi ako dlžníkovi malo dôjsť 23. 06. 2021, t. j. len tri týždne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho sa takéto závery odôvodňované platbou došlou 12. 07. 2021 na účet postupníka javia súdu ako predčasné.
22. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s rozpravou o dočasnej ochrane (pozn. súdu, na poskytnutie ktorej nie je v zmysle § 3 ods. 1písm. a) zák. č. 421/2020 Z.z. príslušný tunajší súd, ako to nesprávne uvádza navrhovateľ) poukazoval na snahu o uspokojenie neskôr splatných záväzkov iných veriteľov, tomuto súdom uložený zákaz nakladania s nehnuteľnosťami nezabráni a rovnako túto argumentačnú líniu navrhovateľa považuje súd za irelevantnú aj vzhľadom na to, že odporca sa dlh zaviazal vrátiť do 31. 12. 2028. Tiež je potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie nemôže slúžiť a byť prezentované ako nástroj pre negovanie či obídenie zákonných následkov inštitútu dočasnej ochrany pred veriteľmi.
23. Opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a efektitivu jeho účinkov z pohľadu súdu spochybňuje aj samotné hmotnoprávne zabezpečenie predmetného záväzku záložným právom k časti nehnuteľností vymedzených v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa za daných skutkových okolností javí ako dostatočný spôsob ochrany nesplatnej pohľadávky navrhovateľa a rovnako neosvedčená je aj proporcionalita zásahu, ku ktorej navrhovateľ súdu neposkytol žiadnu
argumentáciu, a teda nie je zrejmé, či je vzhľadom na hodnotu pohľadávky (aj keď značne vysokú) potrebné uloženie zákazu so všetkými navrhovateľom označenými nehnuteľnosťami, t. j. či by na ochranu jeho nároku nebol dostatočný len zákaz nakladania s časťou z nehnuteľností. Pokiaľ navrhovateľ má obavu o reálnu vymožiteľnosť pohľadávky zo zmluvy o finančnej výpomoci súd okrajovo poukazuje aj na skutočnosť, že práve jeho právna predchodkyňa ako veriteľka zabezpečenej pohľadávky podpisom zmluvy o zrušení existujúceho záložného práva a o zriadení nového záložného práva zo dňa 30. 05. 2013, zmenšila masu zálohu zabezpečujúceho predmetnú pohľadávku. V tejto súvislosti súd uvádza, že aj keď zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nemožnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, zo samotnej skutočnosti, že na LV č. XXXX je už evidované záložné právo zabezpečujúce záväzok odporcu zo zmluvy o finančnej výpomoci, na ktoré v zmysle ust. § 151c ods. 3 a § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemalo vplyv postúpenie pohľadávky (účinnosťou postúpenia prechádzajú na postupníka s postúpenou pohľadávkou aj akcesorické práva z titulu zabezpečenia záväzku záložným právom a prechod práv na základe cesie na rozdiel od vzniku záložného práva nie je podmienený intabuláciou), je zrejmé, že podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v danej veci vylúčené. Uvedené však neplatí k nehnuteľnostiam, ktoré boli v roku 2013 vyňaté z predmetu zabezpečenia záložným právom (parc. č. XXXX, XXXX a stavba so súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX), vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ neosvedčil a ani netvrdil nemožnosť dosiahnutia účelu prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, vo vzťahu ku ktorému má neodkladné opatrenie subsidiárny charakter, a ku ktorého výsledku (zriadeniu záložného práva) smerovali aj odporcom neakceptované požiadavky právnej predchodkyne navrhovateľa, ktorými podmieňovala podpísanie Dodatku č. 4 k Zmluve o finančnej výpomoci.
24. Záverom súd uvádza, že s poukazom na výslovnú neviazanosť petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v záujme uprednostnenia spravodlivého nie striktne formalistického prístupu súd meritórne prejednal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odhliadnuc od navrhovateľom všeobecne formulovaného zákazu nakladania s vymedzenými nehnuteľnosti (t. j. bez náležitého a súdnou praxou preferovaného konkretizovania dispozičných úkonov, na ktoré sa má zákaz vzťahovať), ktorý vzhľadom na absenciu špecifických okolností prípadu nekoreluje so zásadou primeranosti a nezodpovedá požiadavke proporcionality kladenej na ochranu poskytovanú neodkladným opatrením.
25. S poukazom na vyššie uvedené, keď navrhovateľ neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
26. Podľa § 262 ods. X CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O nároku na náhradu trov konania súd vzhľadom k tomu, že sa jedná o nemeritórny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (t. j. vykazujúci znaky dočasnej ochrany s odkazom na následné podanie žaloby), na ktorý má nadväzovať konanie vo veci samej, s odkazom na znenie ust. § 262 ods. 1 CSP nerozhodoval a o tomto bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (§ 357 písm. d) CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358, § 359, § 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(§ 363, § 364 CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
V Bratislave, dňa 26. júla 2021