Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/124/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného P. W., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom N. XXX/XX, N., pre prečin porušovanie domovej slobody podľa , a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. júla 2021 v Malackách, takto

rozhodol:

Obžalovaný

P. W., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom N. XXX/XX, N.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.04.2019, v čase približne o 20.00 h, po tom, čo preskočil 190 cm vysokú bránu, vstúpil na dvor prislúchajúci k rodinnému domu na adrese F. Q. č. XXX, ktorý vlastní poškodený U. P.ćiš, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Q. č. XXX a kde býva spolu s priateľkou poškodenou F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Q. č. XXX a zobral odtiaľ kovové páčidlo, ktorým vypáčil drevené vchodové dvere, následne vošiel do vnútra rodinného domu bez vedomia a súhlasu poškodených, odkiaľ odcudzil notebook zn. Toshiba, notebook zn. Lenovo Think Pad E550, v.č. PF062B09, autodiagnostiku zn. Delphi, nefunkčný mobilný telefón zn. Samsung, striebornú pánsku retiazku, 6 ks plných 7 dcl fliaš zn. Jack Daniels, Jelínek a iné, 7 dcl fľašu s obsahom domácej slivovice, 2 ks fliaš s obsahom vína nez. značky, 20 ks stravných lístkov v hodnote 4,- €, ktoré veci patrili poškodenému, následne, asi po dvoch hodinách, odišiel s odcudzenými vecami na nezistené miesto do Bratislavy, čím tak spôsobil poškodenému U. P.ćišovi škodu krádežou vo výške 949,71 € a škodu vlámaním vo výške 155,30 €,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa , s poukazom na v súbehu s prečinom krádeže podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. k) písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa sa mu u k l a d á ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 06.11.2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. -17 na obžalovaného P. W. pre prečin porušovania domovej slobody podľa , s poukazom na v súbehu s prečinom krádeže podľa , na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný P. W. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa ( v znení neskorších predpisov; ďalej len ), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa , , , , , a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal : Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v , , , , prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa , s poukazom na v súbehu s prečinom krádeže podľa , na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa vykonal dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného, správou od zamestnávateľa, lekárskou správou MUDr. M., potvrdeniami o úhrade spôsobenej škody.

Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku úprimne a hlboko ľutuje, uviedol, že v danej dobe prežíval ako bezdomovec, užíval drogy a správal sa nezodpovedne. Od spáchania skutku však svoj život diametrálne zmenil, riadne sa zamestnal, drogy neužíva, dostavuje sa na kontrolu k lekárke a riadne sa stará o svoju rodinu. Požiadal súd o zhovievavosť pri ukladaní trestu s poukazom na skutočnosť, že je na ňom finančne závislá jeho rodina a to partnerka a maloleté dieťa. Od roku 2019 riadne pracuje, zamestnávateľ je s jeho prácou spokojný, aj v zamestnaní sa pravidelne podrobuje lekárskym kontrolám, ktoré by prípadné užívanie návykových látok ihneď odhalili.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, v ako je to ustanovené v , pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti . Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin - prečiny medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody ( argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach , najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach ( a ) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov ( ).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol na území SR doposiaľ 2 x súdne trestaný (rok 2011, 20212), pričom sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa doposiaľ dopustil 2 drobných priestupkov, kde bola uložená pokuta vo výške 5 EUR.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Postupujúc podľa bol trestným činom najprísnejšie trestným

- prečin porušovania domovej slobody podľa , , ktorého trestná sadzba je stanovená na jeden rok až päť rokov, dolnou hranicou úhrnného trestu sa tak stala

trestná sadzba 1 rok. Obžalovanému súčasne poľahčovalo, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l Tr. zákona) a taktiež, že nahradil spôsobenú škodu poškodenému (§ 36 písm. k Tr. zákona). Naopak obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona). U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 1). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd obžalovanému v zmysle uvedeného uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa určil skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom. Ukladaný trest preto súd považuje za primeraný prejednávanému prípadu, okolnostiam spáchaného skutku, okrem toho je súd toho názoru, že je potrebné brať na zreteľ aj to, že sám obžalovaný svojim postojom k spáchanému prečinu, svojim zastabilizovaným životom po spáchaní skutku, už preukázal určitú nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v tomto prípade by bolo neadekvátne, odporujúce zásade ultima ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu trestu. Taktiež súd s poukazom na znenie ust. , t.j. že trest má postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu, dáva do pozornosti, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a maloletým dieťaťom, ktoré sú odkázané na jeho výživu.

S poukazom na závery znaleckého posudku týkajúceho sa závislosti obžalovaného na návykových látkach, ako aj aktuálne lekárske správy a pozitívne hodnotenie zamestnávateľa, súd súčasne uložil obžalovanému podľa ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).