Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-14Csp/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

C.

V Y. SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., právne zastúpená: Advokátska kancelária STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 280, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 1.667,64 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.08.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.667,64 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,29 % ročne zo sumy 1.499,09 € od 06.09.2016 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.632,64 € od 06.09.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM Slovensko, a. s. (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP Paribas Personal Finance SA (nástupnícka spoločnosť - žalobca), pričom spoločnosť CETELEM Slovensko, a. s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP Paribas Personal Finance SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 17.04.2013 uzavrel CETELEM ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa , obsahom ktorej bol záväzok CETELEMu poskytnúť žalovanému klasický spotrebiteľský úver vo výške 2.500 € a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 60 mesačných splátok vo výške 62,64 € so splatnosťou prvej splátky 15.06.2013. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný CETELEMu do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1.958,71€. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného CETELEM vyhlásil dňa 05.09.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.

3. Okresný súd Čadca vydal dňa 18.11.2019 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Voči uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná zmluva však podľa jej názoru nespĺňa viaceré podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a písm. j) a § 2 písm. i), g) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom do celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zarátavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné. V danom prípade pri zadaní vstupných parametrov ako výška úveru v sume 2.500 €, počet splátok 60 a výška mesačnej splátky 62,64 € vychádza, že mala zaplatiť poskytovateľovi úveru celkovú sumu 3.758,40 €. Poskytovateľ úveru však v predmetnej zmluve uviedol, že celková čiastka splatená spotrebiteľom predstavuje sumu 3.513 €. Poskytovateľ úveru však pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za poistenie. Poskytovateľ v predmetnej zmluve taktiež uviedol chybne údaj o RPMN. V predmetnej zmluve je uvedené, že RPMN predstavuje 15,27 %, pričom v skutočnosti RMPN predstavuje 18,83%, nakoľko do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky náklady spojené s doplnkovými službami, a teda aj poistením. Keďže zo strany poskytovateľa úveru boli pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko predmetná úverová zmluva je zo zákona považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, bola povinná vrátiť žalobcovi len sumu 2.500 €, t.j. sumu, ktorú jej žalobca poskytol. Súčasne však vznášam námietku premlčania uplatneného nároku, nakoľko v danom prípade ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu podľa ustanovení . Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle veta prvá viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba zročného dlhu začne plynúť od dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej bolo uplatnené právo veriteľa na zosplatnenie. Z obsahu oznámenia o okamžitej splatnosti zo dňa 13.09.2016 vyplýva, že veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celého dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.05.2016. Splatnosťou splátky splatnej 15.05.2016 začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu zo zmluvy o úvere uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 22.08.2019, je nárok žalobcu premlčaný. Z vyššie uvedeného dôvodu považuje žalobcom uplatnený nárok za bezdôvodný a preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Uznesením, č. k. -61 zo dňa 27.12.2019, súd vydaný platobný rozkaz zrušil. 5. Žalobca v rámci repliky, ktorá bola súdu doručená dňa 27.01.2020, uviedol, že poukazuje na bod 1.1. časti 1. úverovej zmluvy, kde je uvedené, že konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. Termín konečnej splatnosti bol žalovanému oznámený listom zo dňa 03.05.2013, v ktorom bolo uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je dňa 15.05.2018, zároveň žalobca tento list predkladá v prílohe. Žalobca sa ďalej nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného, že úverová zmluva obsahuje chybný údaj o RPMN. Vzhľadom k tomu, že poistenie úveru bolo dobrovoľné, a teda dobrovoľný bol aj poplatok za poistenie, pričom mohol žalovaný kedykoľvek poistenie ukončiť, a zároveň poistenie nebolo podmienkou na uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy, tak tento poplatok nemohol byť zarátaný do celkových nákladov úveru s poukazom zákonné ustanovenie . Súčasne je žalobca toho názoru, že suma poplatkov za poistenie sa nemôže započítať do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, a to vzhľadom k tomu, že v zmysle ustanovenia ZoS sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady definované v ustanovení ZoS, podľa ktorého sa poistné do týchto nákladov nezapočítava. Žalobca je toho názoru, že RPMN uvedené v bode 1.1. časti 1. úverovej zmluvy vo výške 14,29 % je vypočítaná správne a uvedená jasne a zrozumiteľne aj pre bežného spotrebiteľa. Žalobca ohľadom premlčania uvádza, že nesúhlasí s názorom žalovaného o tom, že by mal byť nárok žalobcu v akomkoľvek rozsahu premlčaný. Poukazujeme na bod 4.1. časti 3. oboch úverových zmlúv, podľa ktorého bolo medzi zmluvnými stranami

dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky v súlade s . Z uvedeného vyplýva, že v prípade takéhoto dojednania splatnosti sa stane splatným celý zostávajúci dlh a 3 ročná premlčacia doba na uplatenie práva na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh. Veriteľ vyhlásil dňa 05.09.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 06.09.2016, žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 22.08.2019, t.j. v zmysle ust. si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. 6. Žalovaná v duplike uviedla, že názorom žalobcu nesúhlasí, pričom predmetné poistenie bolo zakomponované priamo v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere zo 17.04.2013, pričom ona ako spotrebiteľ nemala žiadnu možnosť do tejto zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Mohla buď túto podpísať alebo nepodpísať. To znamená, že v žiadnom prípade sa nejednalo o dodatočné poistenie a už vôbec nie o poistenie dobrovoľné, z tohto dôvodu v celom rozsahu trvá na tvrdení, že aj poistenie malo tvoriť celkovú výšku nákladov úveru. Pokiaľ žalobca predložil listinu, že termín konečnej splatnosti úveru jej bol oznámený listom zo dňa 03.05.2013, je toho názoru, že zo zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplýva skutočnosť, že takáto informácia musí byť uvedená priamo v spotrebiteľskej zmluve a nemôže byť vyrátaná dodatočnými matematickými operáciami a nejakými jednostrannými úkonmi poskytovateľa úveru. Poskytovateľ úveru však pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za poistenie. Poskytovateľ v predmetnej zmluve taktiež uviedol chybne údaj o RPMN. V predmetnej zmluve je uvedené, že RPMN predstavuje 15,27 %, pričom v skutočnosti RMPN predstavuje 18,83%, nakoľko do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky náklady spojené s doplnkovými službami a teda aj poistením. Nakoľko predmetná úverová zmluva je zo zákona považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, bola povinná vrátiť žalobcovi len sumu 2.500 €, t.j. sumu, ktorú jej žalobca poskytol. Čo sa týka otázky premlčania, odvoláva sa na podaný odpor voči návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom je toho názoru, že v tomto odpore dostatočne zdôvodnila z akého dôvodu je nárok žalobcu premlčaný, taktiež uviedla zákonné ustanovenia, z ktorých je zrejmé, že nárok je premlčaný a je toho názoru, že plynutie premlčacej lehoty je potrebné posudzovať podľa ustanovení a nie podľa názoru žalobcu resp. jej začiatok nemôže byť ovplyvnený jednostranným úkonom žalobcu. 7. Podaním doručeným súdu dňa 04.12.2020 žalobca uviedol, že žalovaná dospela k záveru, že žalobca využil svoje právo žiadať zaplatenie celého dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.05.2016, od ktorej začala žalovaná počítať plynutie premlčacej doby. Z dôvodu, že žaloba bola podaná na súde dňa 22.08.2019 považuje nárok za premlčaný. Žalobca v zmysle ust. a pristúpil k vyhláseniu mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s bodom 4.1. časti 3. úverovej zmluvy až po uplynutí splatnosti troch mesačných splátok od omeškania prvej neuhradenej splátky. Žalobca však podľa svojich záznamov neeviduje skoršiu písomnú výzvu na úhradu dlhu žalovanej pred oznámením mimoriadnej splatnosti úveru. Pre úplnosť uvádzajú, že žalobca predložil súdu všetky jemu v súčasnosti dostupné doklady preukazujúce vyzvanie na zaplatenie dlžnej čiastky úveru. V prípade nepreukázania splnenia podmienok na mimoriadne zosplatnenie dlhu tak nemožno mať za preukázané, či došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky splatnej k 15.05.2016 tak, ako tvrdí žalovaná. V takom prípade je potrebné v zmysle prvej vety vychádzať z toho, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok. 8. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 17.12.2020 uviedla, že v predmetnom vyjadrení žalobca namieta skutočnosť premlčania predmetnej pohľadávky a v novej „konštrukcii“ skutkového stavu uvádza, že neeviduje skoršiu písomnú výzvu na úhradu dlhu žalovanej pred oznámením mimoriadnej splatnosti úveru, pričom tvrdí, že takýmito dokladmi nedisponuje. Z tohto dôvodu nemožno mať za preukázané, že došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia splátky splatnej k 15.0.2016. Zo žalobcom predloženého oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva skutočnosť, že žalovanej boli ešte pred uvedeným oznámením zaslané opakované výzvy na úhradu tak, ako to právny predchodca žalobcu uvádza v tomto oznámení. Je teda vecou žalobcu ako právneho nástupcu poskytovateľa spotrebných úverov, aby si od svojho právneho predchodcu zabezpečil všetky dostupné podklady k vymáhaniu predmetnej pohľadávky. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor, žalovaná je tzv. slabšou stranou v spore a z tohto dôvodu je povinnosťou žalobcu tieto skutočnosti preukazovať. 9. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 26.07.2021, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 27.04.2021 ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu.

10. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na všetkých predchádzajúcich písomných podaniach. 11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 12. Dňa 17.04.2013 uzavrela žalovaná so spoločnosťou CETELEM Slovensko, a. s. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (č. l. 10-12), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý ý spotrebiteľský úver vo výške 2.500 €, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 60 mesačných splátkach vo výške mesačnej splátky 62,64 € s termínom splatnosti každej zo splátok do 15. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, konečná splatnosť úveru mala byť klientovi oznámená písomne po poskytnutí úveru, výškou úrokovej sadzby 14,29 % - fixná, RPMN 15,27 %, priemernou RPMN 19,53 %, celkovou čiastkou k zaplateniu 3.513 €. Žalovaná uhradila na poskytnutý úver sumu 1.958,71 €. 13. Listom zo dňa 13.09.2016 (č. l. 16 rub) oznámila spoločnosť CETELEM Slovensko, a. s. žalovanej, že vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver nesplácala riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, preto vyhlásili mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 05.09.2016 a záväzok sa stal splatný v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.667,34 € zloženej z úverovej istiny vo výške 1.499,09 €, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 133,55 € a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35 €. 14. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaná celkovo do podania žaloby uhradila titulom splátok sumu 1.958,71 €, čo v konaní nebolo sporné. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná na istine vyčerpala sumu 2.500 €, ktorú skutočnosť žalovaná nerozporovala. 15. Listom zo dňa 03.05.2013 spoločnosť CETELEM oznámila žalovanej doplňujúce údaje z poskytnutému úveru, a to dátum splatnosti 1. mesačnej splátky dňa 15.06.2013 a dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky dňa 15.05.2018. 16. Podľa ustanovenia (ďalej len ), premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. 17. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 18. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 19. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa ust. najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 20. Podľa prvá veta , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. 21. Podľa , konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. 22. Súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa o spotrebiteľských úveroch.

23. V prvom rade, keďže v konaní bola vznesená námietky premlčania zo strany žalovanej, sa súd zaoberal tým, či žalobou uplatnený nárok je alebo nie je premlčaný, pretože potom by súd premlčané právo nemohol priznať.

24. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a súčasne zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania tak zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky

premlčania v civilnom sporovom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať.

25. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov ustanovuje zákon natri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí určiť len jej dĺžku a koniec, ale treba aj určiť, od ktorého okamihu začína plynúť, teda jej začiatok. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo (nie, keď žalobca subjektívne mohol) vykonať po prvý raz. V danom prípade, keďže došlo k predčasnému zosplatneniu pôvodne dohodnutého plnenia v splátkach, bude súd pri posudzovaní začiatku plynutia 3 - ročnej premlčacej doby vychádzať z ustanovenia , ktoré ustanovenie je lex specialis k všeobecnému ustanoveniu a teda má v aplikácii prednosť.

26. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že vyhlásil dňa 05.09.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná tvrdí, že premlčacia doba zročného dlhu začala plynúť od splatnosti splátky, pre nesplatenie ktorej bolo uplatnené právo veriteľa na zosplatnenie. Splatnosťou splátky splatnej dňa 15.05.2016 začala plynúť 3 ročná premlčacia doba, žaloba bola na súde podaná až dňa 22.08.2019. Žalobca následne podaním doručeným súdu dňa 04.12.2020 uviedol, že neeviduje skoršiu písomnú výzvu na úhradu dlhu žalovanej pred oznámením mimoriadnej splatnosti úveru. V prípade nepreukázania splnenia podmienok na mimoriadne zosplatnenie úveru tak nemožno mať za preukázané, či došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia splátky splatnej dňa 15.05.2016 ako tvrdí žalovaná. Potom treba vychádzať z toho, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok.

27. Súd je toho názoru, že ak samotný žalobca poprel, že úver bol riadne mimoriadne zosplatnený, dochádza z jeho strany k zmene skutkových tvrdení, avšak zákon uvedené v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, a to podľa ustanovenia . Keďže je zmena žaloby ex lege v tomto prípade vylúčená, súdu nezostáva žiadny priestor na úvahu o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby, preto súd ani nepovažuje za nevyhnutné, aby o tom rozhodoval osobitným uznesením.

28. Súd preto vychádza zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe, a teda že došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru ku dňu 05.09.2016, čo nerozporovala ani žalovaná. Hoci v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nie je uvedená konkrétna splátka, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania viac ako 3 mesiace, rešpektujúc ustanovenie , mohol žalobca uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a teda k zosplatneniu mohlo dôjsť najskôr pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.05.2016. Uvedené v rámci repliky nenamietal ani žalobca, ktorý uvádzal len iný začiatok plynutia premlčacej doby (od 06.09.2016).

29. Keďže premlčacia doba začína plynúť od zročnosti tej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok (z dôvodu meškania dlžníka s úhradou tejto splátky), je zrejmé, že v prejednávanej veci začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po splatnosti omeškanej splátky splatnej dňa 15.05.2016, t.j. od 16.05.2016 a uplynula dňa 16.05.2019 a nie odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ako to tvrdí žalobca.

30. Premlčanie celého zostatku dlhu nie je a ani nemôže byť viazané na okamih využitia práva zo strany veriteľa podľa , ale musí byť viazané na okamih splatnosti tej splátky, ktorá je dôvodom na využitie predmetného práva veriteľom. Aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od splatnosti splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo a nie od okamihu predčasného zosplatnenia. Keďže ust. , umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka, tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa v zmysle ust. ., stane splatným celý dlh. Preto od jej splatnosti a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením, plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

31. Nakoľko bola žaloba na súd podaná až dňa 22.08.2019, teda evidentne po uplynutí 3 - ročnej premlčacej dobe, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný a žalobu z dôvodu, že premlčané právo nemožno priznať, zamietol aj vrátane uplatneného príslušenstva. Vzhľadom na uvedené už súd ďalej nepodrobil úverovú zmluvu preskúmaniu z hľadiska splnenia zákonných podmienok podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. V prejednávanej veci mala plný úspech žalovaná, ktorá má z tohto dôvodu voči plne neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. S poukazom na to súd žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.