Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: E. K. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť K., trvalý pobyt neuvedený, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Ú. D. Q. D. V. E., R. XX, E.O., E. A., zastúpený Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, o správnej žalobe vo veci zaistenia, o nariadenie prepustenia podľa , takto

rozhodol:

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29.06.2021 domáhal nariadenia prepustenia zo zaistenia podľa . Poukazoval na to, že prvotne bol zaistený na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.05.2021 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) za účelom jeho administratívneho vyhostenia. Samostatným rozhodnutím z toho istého dňa žalovaný rozhodol o jeho administratívnom vyhostení, proti ktorému žalobca podal dňa 10.06.2021 odvolanie spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania z dôvodu jeho umiestnenia v karanténe. Ohľadne odpustenia lehoty bolo žalobcovi vyhovené.

2. Po zaistení žalobcu jeho manželka B. R., A.Á. C., narodená XXXX, trvale bytom L. V. XX/XX, A. F., sa rozhodla, že chce v prípade jeho prepustenia sa o neho postarať a je ochotná a schopná poskytnúť mu ubytovanie a zabezpečiť úhradu všetkých jeho životných potrieb. Aj keď manželstvo prechádzalo určitými problémami, v súčasnosti majú obaja záujem na obnovení manželského spolužitia, čo ju viedlo aj k späťvzatiu návrhu o rozvod manželstva, preto aj súd konanie o rozvod zastavil. Býva v nehnuteľnosti, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve, aj keď pod jej vtedajším priezviskom. Zdôraznil, že nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a bezpečnosť štátu a dôvody jeho vyhostenia nie sú takej povahy, aby neumožňovali uloženie miernejšieho opatrenia nahrádzajúce jeho zaistenie a neumožnenie realizácie jeho práva na rodinný život s manželkou v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru. Mal za to, že sú splnené podmienky pre uloženie miernejšieho opatrenia podľa § 89 ZoPC a navrhol, aby mu správny orgán uložil po nariadení prepustenia súdom alternatívne opatrenie formou hlásenia pobytu v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) ZoPC. Túto žiadosť o uloženie povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) ZoPC nahrádzajúcej zaistenie adresoval žalovanému dňa 10.06.2021, doručenú 11.06.2021. Doposiaľ o nej nebolo po vyše dvoch týždňoch rozhodnuté.

3. Ohľadne administratívneho vyhostenia uviedol, že žalobca sa v konaní o jeho administratívnom vyhostení vôbec nezaoberal prekážkami v zmysle § 81 ZoPC, a to aj napriek zlej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu a nezobral do úvahy ani možnú existenciu rizika utrpenia vážnej ujmy, či v prípade jeho vyhostenia dôjde k porušeniu článku 3 Dohovoru. Doplnil, že výkonom rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení dôjde k porušeniu jeho práva na rodinný život, garantovaného článkom 8 Dohovoru, keďže na území SR má manželku B. R., A. C., U. XX.XX.XXXX, F. R. L. V. XX/XX, A. F., s ktorou uzatvoril manželstvo dňa XX.XX.XXXX vo H., pričom sa spoznali v roku XXXX. V odvolacom konaní o jeho administratívnom vyhostení sa domáha zrušenia veci a vrátenia prvostupňovému správnemu orgánu na opätovné vyhodnotenie prípustnosti zásahu slovenskými policajnými orgánmi do práva žalobcu na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného článkom 8 Dohovoru, rešpektujúc zásadu primeranosti medzi naliehavosťou sledovaného legitímneho cieľa a intenzitou, povahou a dôsledkami zásahu do tohto jeho práva.

4. Rozhodnutím o predlžení zaistenia č. PPZ-HCP-BB7-19-078/2021-AV zo dňa 07.06.2021 žalovaný na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení účastníka konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, vedeného pod č. PPZ-HCP-BB7-19-063/2021-AV zo dňa 13.05.2021, predlžil zaistenie účastníka konania dňom 13.06.2021 podľa § 8 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu prebiehajúcich príprav na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil lehotu zaistenia do 13.07.2021. Doba predlženia zaistenia začína plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia a v zmysle § 88 ods. 5 ZoPC zostáva účastník konania umiestnený v Ú. D. Q. D. V. E..

5. Pokiaľ sa týka možnosti využitia dostatočných, ale menej prísnych donucovacích opatrení a naplnenia článku 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ako aj podľa § 89 ods. 1 písm. a) ZoPC, povinnosť hlásenia pobytu alebo podľa § 89 ods. 1 písm. b) ZoPC povinnosť zložiť peňažnú záruku je ich efektivita a praktická vykonateľnosť ich ukladaní, aby zložitosť celého procesu nakoniec neobmedzovala ich využitie. Správny orgán sa počas konania o zaistení, ktoré súvisí s výkonom administratívneho vyhostenia a zaistenia na tento účel, zaoberal aj takzvanými alternatívami zaistenia aj z hľadiska efektivity výkonu, ako aj praktickej realizácie a možnosťou ich využitia. Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že je zrejmé, že ide o oprávnenie policajného útvaru, ktorý môže uložiť uvedené alternatívy na základe vlastných zistení a podkladov k rozhodnutiu, nejde o povinnosť a za každých okolností. Je potrebné prihliadať pri uvedených možnostiach na osobu účastníka konania, jeho pomery a mieru ohrozenia, ktorú mohol spôsobiť. V zmysle Protokolu 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“) priznávajúci niektoré práva a slobody iné, než tie, ktoré sú už uvedené v Dohovore v prvom dodatkovom Protokole k Dohovoru. V časti „Sloboda pohybu“ je uvedené, že každý, kto sa legálne zdržiava na území niektorého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu. Vyššie uvedené právo však v niektorých oblastiach môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú uložené zákonom a sú v demokratickej spoločnosti odôvodnené verejným záujmom. Alternatívy k zaisteniu často zahŕňajú obmedzenia slobody pohybu. Podľa Dohovoru je právo na slobodu pohybu garantované článkom 2 Protokolu č. 4 za predpokladu, že štát tento Protokol ratifikoval. Obmedzenie tejto slobody musí byť nevyhnutné a primerané a musí byť v súlade s cieľmi uvedenými v druhom odseku článku 2 Protokolu č. 4. Toto ustanovenie sa uplatňuje len na osoby, ktoré sa „právoplatne zdržiavajú na území štátu“ a preto nepomáha osobám v nezákonných situáciách. Správny orgán sa komplexne zaoberal podkladmi ku konaniu, na základe ktorých nepristúpil k žiadnemu druhu a uloženiu povinnosti v zmysle § 89 ods. 1 ZoPC. Vychádzal pritom hlavne zo správnej úvahy osoby účastníka konania, jeho pomermi na území Slovenskej republiky a zabezpečením, mierou ohrozenia účelu zaistenia, ohrozením bezpečnosti spoločnosti a zo záverov, ktoré z nich vyplynuli. Verejným záujmom s účastníkom konania je podľa správneho orgánu hlavne ochrana verejnosti pred osobami, ktorým bol pobyt na jeho území zakázaný rozhodnutím štátu. V rámci efektivity možnosti využitia opatrení bral správny orgán do úvahy aj možnosti zabezpečenia ubytovania, ako aj starostlivosti o svoju osobu po stránke či už sociálnej, integračnej, zdravotnej, ale aj po stránke finančných možností účastníka konania na území SR, ktorú nevie účastník konania nijako preukázať. Z doterajšieho spôsobu života účastníka konania je zrejmé, že nie je schopný si zabezpečiť žiadnu nehnuteľnosť na bývanie počas pobytu na území SR a momentálne ani žiadne finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba. Predchádzajúcim pobytom a životom si nevytvoril a nemá finančné prostriedky a pokrytie svojho ďalšieho pobytu na území SR či už po stránke materiálnej alebo nemateriálnej, čo vyplýva z jeho súčasnej finančnej situácie, o ktorej sa vyjadril v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 13.05.2021. Existuje tu tak reálne riziko, že sa bude naďalej pohybovať v rozpore s rozhodnutím o administratívnom vyhostení a

určení zákazu vstupu, ako aj riziko úteku a skrývania sa, keďže nemá na území SR povolený pobyt, udelenú medzinárodnú ochranu, zabezpečené ubytovanie, ani prístup k finančným prostriedkom.

6. Konštatoval, že pri zaoberaní sa inými normatívnymi prostriedkami na dosiahnutie účelu sa opieral o správnu úvahu a skutočnosť, že účastník konania má vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na dobu dvoch rokov, ktoré je potrebné zrealizovať, nevie si zabezpečiť žiadne ubytovanie, ani nedisponuje toľkými finančnými prostriedkami, aby mohol správnemu orgánu preukázať splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie menej prísnych donucovacích opatrení. O uvedených skutočnostiach vypovedal aj sám účastník konania v spísanej zápisnici o podaní vyjadrenia. Preto bol toho názoru, že pri zaoberaní sa menej prísnymi opatreniami, ich efektívnosťou, vzhľadom na osobu účastníka, nie je možné ich uplatniť, ale je potrebné ho zaistiť.

7. Rovnako doplnil, že sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru a plne ich rešpektuje. Účastník konania má na území SR blízku rodinu. Správny orgán rešpektoval súkromný a rodinný život a konal v jeho záujme a nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za následok na živote, zdraví a sociálnej existencii. Nezaistením účastníka konania by sa mohla uvedená situácia nerešpektovania vydaného rozhodnutia a ďalej by sa pohyboval na územiach členských štátov v rozpore s vydaním rozhodnutím a bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a ubytovania. Bol mu uložený zákaz vstupu na územie členských štátov, je bez udelenia medzinárodnej ochrany, bez reálnej a dokázateľnej existencie finančných prostriedkov a ubytovania, ktorými by si vedel pre seba zabezpečiť existenciu a pobyt na území Slovenskej republiky aj vzhľadom na jeho osobu, pomery a mieru ohrozenia zaistenia.

8. Žalovaný rozhodnutím o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu č. PPZ-HCP- BB7-19-055/2021-AV zo dňa 13.05.2021 v konaní o administratívnom vyhostení účastníka konania rozhodol podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a účastníka konania administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona o pobyte cudzincov pretože má neoprávnený pobyt. Podľa § 83 ods. 2 písm. b) ZoPC mu neurčil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky a uložil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov ( ZoPC). Podľa ZoPC stanovil, že lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia a zároveň vylúčil odkladný odvolania proti tomuto rozhodnutiu ( o správnom konaní).

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že lustráciou v informačných systémoch bolo zistené, že účastník konania nemá na území Slovenskej republiky udelené žiadne povolenie na pobyt (trvalý, prechodný, respektíve tolerovaný), ani právo na pobyt a taktiež nie je žiadateľom o udelenie azylu na území SR. Z odôvodnenia súd rovnako zistil, že dňa 20.04.2021 sa na oddelenie žalovaného dostavila manželka účastníka konania B. R., U. XX.XX.XXXX, aby podala vysvetlenie k manželovi, kde okrem iného uviedla „Chcem uviesť, že toto oznámenie som podávala na svojho manžela E. K. R., U. XX.XX.XXXX, s ktorým žijem v spoločnej domácnosti. Na pojednávaní na okresnom úrade som oznámenie na manžela v konaní za uvedený priestupok stiahla späť vzhľadom k tomu, že od konania môjho manžela uplynuli takmer dva roky a toto už riešiť nechcem. Oznámenie som stiahla aj z dôvodu obavy o svoj život, lebo ma neustále bije a vyhráža sa mi zabitím. Ani po jednom fyzickom útoku na moju osobu som nevyhľadala lekárske ošetrenie zo strachu z môjho manžela. Spoločný manželský život nevedieme, muž nepracuje, nemá žiaden príjem, občas mu niekto pošle peniaze cez Western Union na moje meno. Peniaze mu vždy odovzdám. Žiadosť som nepodala z obavy o môj život, lebo manžel sa mi neustále vyhráža násilím. Od roku 2019 po dnešnú dobu na môj podnet a aj na podnet susedov bola privolaná policajná hliadka k nám domov viackrát, keď ma fyzicky napádal alebo sa mi vyhrážal ujmou na zdraví. I po príchode policajnej hliadky som vždy oznámenie na mieste stihla. Veci boli riešené napomenutím alebo dohovorom. Chcem ešte uviesť, že v období od roku 2019 do roku 2020, asi vyše roka, sa nezdržiaval na adrese môjho trvalého bydliska. V tej dobe som nemala žiadne informácie o jeho pobyte. Nekontaktoval ma a ani ja som nemala kontakt na neho. Po vyše roku sa vrátil a situácia ohľadom nášho spolunažívania sa opakovala. Fyzicky napádal, vyhrážal sa mi ujmou na zdraví, dokonca aj zabitím, čo sa časom stupňovalo. V domácnosti poškodzuje nábytok, rozbíja veci bez udania dôvodu a tým ničí môj majetok. Chcem uviesť, že manžel je prchkej povahy, dokážu ho rozčúliť malicherné veci, potom mi nadáva do kuriev, vyhráža sa mi a podobne. V tejto súvislosti chcem podať žiadosť o rozvod, ale mám obavu, že keď sa to manžel dozvie, môže ma fyzicky napadnúť a môže na mňa vyvíjať

aj psychický nátlak a vyhrážať sa mi. Mám strach manžela vyhodiť z domu, lebo mi povedal, že ak to urobím, tak zničí celý dom. Stále kontroluje čo robím, s kým telefonujem, kade chodím a s kým sa stretávam. Zakazuje mi stretávať sa s priateľmi, nemôžem sa porozprávať so susedmi, lebo potom mi nadáva a uráža ma.“.

10. Z Čestného prehlásenia zo dňa 09.06.2021 súd zistil, že B. R., A. C., U. XX.XX.XXXX, F. R. L.N.L. V. XX/XX, A. F., štátna občianka E. A., čestne prehlásila, že svojmu manželovi E. K. R., U. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť K., zabezpečí úhradu všetkých jeho životných potrieb, vrátane bývania na uvedenej adrese a v prípade uloženia alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Návrh o rozvod stiahla späť dňom 31.05.2021, pričom Okresný súd Žilina doposiaľ nerozhodol. Dodala, že chcú obnoviť manželské spolužitia. Zo sobášneho listu E. K. R. a B. K., rodenú C. zistil, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX vo H., v A. A.. Z uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 07.06.2021 súd zistil, že konanie o rozvod manželstva navrhovateľky B. R., A. C., proti manželovi E. K. R., bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu.

11. Zo Žiadosti o uloženie povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, nahrádzajúcej zaistenie cudzinca, urobené podaním zo dňa 10.06.2021 a doručené Oddeleniu cudzineckej polície PZ Žilina súd zistil, že v tejto žiadosti sú uvedené rovnaké skutočnosti, ako sú uvedené v správnej žalobe a to, že po zaistení účastníka konania kontaktovala Centrum právnej pomoci jeho manželka B. R., A. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. V. XX/XX, A. F., ktorá prehlásila, že v prípade prepustenia jej manžela je ochotná a schopná poskytnúť mu ubytovanie a zabezpečiť úhradu všetkých jeho životných potrieb. Uviedla, že je pravdou, že v minulosti prechádzalo ich manželstvo problémami, avšak v súčasnosti majú obaja záujem na obnovení ich manželského spolužitia a preto došlo zo strany pani B. R. k späťvzatiu jej návrhu na rozvod manželstva. Okresný súd Žilina konanie o rozvod ich manželstva medzičasom už zastavil. Manželka účastníka konania býva v nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Účastník konania nespáchal na území SR, ani iného členského štátu, žiadny trestný čin, nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a dôvody jeho vyhostenia nie sú takej povahy, aby neumožňovali uloženie miernejšieho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie a neumožnenie realizácie jeho práva na rodinný život s manželkou v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru. Vzhľadom na osobnú situáciu účastníka konania v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre uloženie miernejšieho opatrenia voči zaisteniu v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov a preto navrhli, aby mu správny orgán uložil po nariadení prepustenia alternatívne opatrenie formou hlásenia pobytu v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) ZoPC a preto ani nepristúpil k predĺženiu jeho zaistenia.

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.07.2021 uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe poukázal na tú skutočnosť, že totožnosť účastníka konania, ako aj jeho štátna príslušnosť, bola na správnom orgáne zistená, kde tento vyhlásil aj údaje o totožnosti a štátnej príslušnosti, ako aj sobášnym listom účastníka konania, ktorým správny orgán disponuje a preto neboli pochybnosti o jeho totožnosti. V informačných systémoch bolo zistené, že tento nemá cestovný doklad, ani vízum a na území SR nemá udelené žiadne povolenie na pobyt (trvalý, prechodný, respektíve tolerovaný), ani iné právo na pobyt a taktiež nie je v súčasnosti žiadateľom o udelenie azylu na území SR. Nie je pritom oslobodený od vízovej povinnosti v zmysle zákona o pobyte cudzincov, ako aj v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 539/2021 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 399/2016, ktorým sa ustanovuje kódex spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc).

13. Z jeho výsluchu bolo rovnako zistené, že nemá cestovný doklad, nemá pri sebe a momentálne si nevie zabezpečiť finančnú hotovosť na pokrytie životných nákladov, ani ubytovanie na území SR. Rodina mu vie posielať cez Western Union peniaze, pričom o asistovaný dobrovoľný návrat nežiada. V minulosti bol trestne stíhaný v domovskej krajine za násilnú trestnú činnosť. O azyl na území SR nežiadal, v minulosti oň žiadal na území Rakúskej republiky. Taktiež uviedol, že si nevie nijako zabezpečiť ubytovanie a starostlivosť o svoju osobu.

14. Pokiaľ zástupca účastníka konania v správnej žalobe uviedol, že dôjde k porušeniu jeho práva na rodinný život garantovaný článkom 8 Dohovoru, keďže na území SR má manželku, správny orgán poukazoval na vyjadrenie manželky, ktorá sa dostavila na správny orgán za účelom podania vysvetlenia,

kde uviedla, že na manžela viackrát podávala oznámenia o fyzickom napadnutí. V zápisnici pred správnym orgánom dňa 23.04.2021 uviedla, že má obavu o svoj život, že keď sa to účastník konania dozvie, že chce požiadať o rozvod, môže ju fyzicky napadnúť a môže na ňu vyvíjať aj psychický nátlak a vyhrážať sa jej. Zápisnica je evidovaná pod č. PPZ-HCP-BB7-19-048/2021-AV. Správnemu orgánu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Žilina o stiahnutí žiadosti o rozvod manželkou účastníka konania, avšak správny orgán má za to, že manželka účastníka konania bola ovplyvnená telefonátmi účastníka konania a jeho psychickým nátlakom na ňu.

15. Pokiaľ sa týka tvrdenia Ministerstva zahraničných vecí SR o nevykonávaní cesty slovenským občanom do K., správny orgán uvádza, že žalobca nie je občanom Slovenskej republiky. Opakovane sa dopúšťal trestných činov na území iných členských štátov, aj na území domovskej krajiny. Zdôraznil, že dokazovaním a na základe zistených podkladov správny orgán považuje za preukázané, že sú splnené podmienky na postup podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, pretože zaistenie je potrebné na účel administratívneho vyhostenia. Správny orgán rozhodol o zaistení účastníka konania z dôvodu, že ak by nebolo realizované zaistenie, jeho pobyt na území SR by nebol známy, existuje riziko jeho úteku a účastník konania by sa mohol neoprávnene pohybovať a skrývať na území Slovenskej republiky, respektíve na celom území Únie a tým by jeho pobyt správnemu orgánu nebol známy, takže by nemohlo dôjsť k realizácii výkonu administratívneho vyhostenia.

16. Ohľadne uloženia povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) ZoPC nahrádzajúcej zaistenie môže policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uložiť túto povinnosť. Vzhľadom však na jeho povahu správny orgán túto možnosť vylúčil, pričom podľa možností podľa § 89 rozhoduje policajný orgán s prihliadnutím na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia jeho účelu. Vzhľadom na povahu účastníka konania a získaných podkladov o skutkoch, ktorých sa dopustil v iných členských štátoch, má správny orgán za to, že prípadná alternatíva zaistenia je rizikom, že účastník konania bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti aj na území Slovenskej republiky, ako aj napádať fyzicky svoju manželku. Alternatíva zaistenia nie je z pohľadu správneho orgánu bezpečná, nakoľko správny orgán disponuje vyjadreniami orgánov susedných štátov, kde je uvedené, že účastník konania sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, za čo bol aj právoplatne odsúdený.

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, Na účely tohto zákona sa rozumie h) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

18. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

19. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

20. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

21. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

23. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Podľa , Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

26. Podľa , Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

27. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nariadenia svojho prepustenia zo zaistenia majúc zato, že jeho zotrvanie v zaistení je nezákonné. Hlavnou námietkou uvedenou v podanej správnej žalobe bolo nedostatočné posúdenie možnosti využitia miernejších donucovacích prostriedkov voči zaisteniu v zmysle § 89 ZoPC. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na Čestné prehlásenie zo dňa 09.06.2021, urobené jeho manželkou - B. R., A.Y. C., narodená XX.XX.XXXX. Z daného prehlásenia vyplývalo, že táto je ochotná mu zabezpečiť úhradu všetkých jeho životných potrieb vrátane bývania na adrese L. V. XX/XX, A. F.. Rovnako uviedla, že zobrala späť aj svoj návrh o rozvod manželstva.

29. Z konania vyplynulo, že žalobca sa nachádza v zaistení v Ú. D. Q. D. V. H. E.. V súdnom, ako aj administratívnom spise žalovaného, sa nachádza predposledné rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu zo dňa 07.06.2021, v zmysle ktorého bolo žalobcovi predĺžené zaistenia dňom 13.06.2021 so stanovenou lehotou zaistenia do 13.07.2021. Z tohto rozhodnutia rovnako vyplýva, že podkladom pre predĺženie zaistenia účastníka bolo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB7-19-063/2021-AV zo dňa 13.05.2021, ktorým bol účastník konania zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC. Podkladom pre jeho zaistenie bolo rozhodnutie žalovaného o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu č. PPZ- HCP-BB7-19-055/2021-AV, ktorým bol účastník konania administratívne vyhostený z územia SR podľa § 77 ods. 1 tretej vety a podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC, pretože má neoprávnený pobyt. Z Úradného záznamu zo dňa 15.07.2021 súd zistil, že žalobcovi bolo následne predĺžené zaistenie rozhodnutím žalovaného zo dňa 12.07.2021 do 13.08.2021.

30. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Z daného vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu podľa zákonného ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, respektíve o uložení trestu vyhostenia v rámci trestného konania. Z konania vyplýva, že podkladom pre zaistenia žalobcu je existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dna 13.05.2021. Účelom zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia je realizácia administratívneho vyhostenia. V konaní nebolo sporné, že účastník konania má na území SR neoprávnený pobyt v zmysle § 2 ods. 1 písm. h) ZoPC.

31. Pokiaľ žalobca poukazoval v správnej žalobe, že v jeho prípade možno využiť miernejšie formy zaistenia, vzhľadom na ochotu jeho manželky poskytnúť mu ubytovanie a zabezpečiť finančnú úhradu všetkých jeho potrieb, súd má za to, že dané nebolo možné v konaní o zaistení žalobcu aplikovať. Na alternatívu zaistenia v zmysle § 89 ZoPC treba v prípade žalobcu nazerať v širšom spektre. Z administratívneho konania vyplýva, že účastníci konania už viac ako 1 rok nevedú spoločnú domácnosť, pričom žalobca sa voči svojej manželke správal násilne, či už vo forme fyzického, ako aj psychického násilia. Z jej predchádzajúcich vyjadrení pred správnym orgánom vyplýva, že táto vlastne predpokladala, že zo strany žalobcu bude na ňu vyvíjaný nátlak, ktorý bude viesť k tomu, že zoberie späť návrh o rozvod ich manželstva, čo sa aj v konečnom dôsledku stalo. Okresný súd Žilina svojim rozhodnutím zo dňa 07.06.2021 konanie o rozvod manželstva navrhovateľky B. R. proti manželovi (žalobca) zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky, ktorý mu bol doručený dňa 31.05.2021, pričom žalobca bol pôvodne zaistený prvotným rozhodnutím zo dňa 13.05.2021. Z vyjadrenia manželky žalobcu,

urobeného v priebehu správneho konania o administratívnom vyhostení žalobcu, z jej vysvetlenia zo dňa 20.04.2021 vyplýva, že táto bola vystavené zo strany žalobcu (jej manžela) rôznym formám fyzického, ako aj psychického násilia, pričom svoje oznámenia na manžela následne aj stiahla. Dané urobila z dôvodu obavy o svoj život, keďže je neustále vystavená fyzickému násiliu z jeho strany a tento sa jej vyhráža zabitím. Preto s poukazom na správanie sa žalobcu voči jeho manželke nemožno vyhodnotiť ako dôveryhodné ani Čestné prehlásenie jeho manželky zo dňa 09.06.2021 a z tohto dôvodu neexistujú teda ani podmienky na využitie alternatívy k zaisteniu žalobcu podľa ZoPC, ktoré svojou žiadosťou zo dňa 10.06.2021 žalobca žiadal uložiť. Preto správny súd správnu žalobu podľa zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná, nakoľko nie sú tu splnené podmienky pre využitie miernejších donucovacích prostriedkov voči zaisteniu v prípade žalobcu a nariadenia prípadného prepustenia žalobcu zo zaistenia.

32. Pokiaľ sa týka skutočností tvrdiacich žalobcom ohľadne nedostatočného preskúmania prekážok zaistenia podľa § 81 ZoPC v konaní o jeho administratívnom rozhodnutí správny súd zdôrazňuje, že doposiaľ vo veci nebolo vydané rozhodnutie druhostupňovým odvolacím správnym orgánom, ktoré v prípade negatívneho výsledku pre žalobcu bude možné napadnúť správnou žalobou. Zo strany správneho orgánu bolo dokonca vyhovené žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB7-19-063/2021-AV zo dňa 13.05.2021, ktorým bolo realizované rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB7-19-086/2021-AV zo dňa 22.06.2021.

33. Keďže u žalobcu bolo preukázané, že na území SR má neoprávnený pobyt, je policajný útvar povinný v súlade so zákonom prijať adekvátne opatrenia. Jedným z takýchto opatrení je aj administratívne vyhostenie účastníka konania v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC. V dôsledku jeho administratívneho vyhostenia správny orgán následne pristúpil k jeho zaisteniu podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC. V tomto postupe nemožno vidieť disproporčnosť k právom chránenému záujmu spočívajúcom v ochrane verejného poriadku a správaniu sa žalobcu. Rovnako v jeho prípade nemožno, ani vzhľadom na vyššie uvedené, konštatovať porušenie čl. 8 Dohovoru v prípade jeho zotrvania v zaistení, nakoľko ako už bolo správnym súdom uvedené, jeho manželstvo dlhodobo neplnilo svoju funkciu, manželia spolu neviedli spoločný život, pričom ich spolužitie je sprevádzané agresívnym správaním sa žalobcu voči jeho manželke, v dôsledku čoho poukazovanie žalobcu na garancie v zmysle čl. 8 Dohovoru (na právo na zachovanie rodinného života) sa zdá byť viac ako účelové.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.