Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31CoZm-2-2020.pdf
PDF · 149.48 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoZm/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, proti žalovaným: 1./ PM-SYSTEM, s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, IČO: 36 271 471, 2./ RZ INVESTMENT GROUP, a.s., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 45 907 587, 3./ W. M., nar. X.X.XXXX, bytom V. W. C. XXXX/X, C. a 4./ V. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. č. XXX, žalovaní 1., 3. a 4. zastúpení advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o zaplatenie zmenkovej sumy 12.780,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1., 2. a 3. proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 28CbZm/8/2018-159 zo dňa 19.9.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 28CbZm/8/2018-164 zo dňa 1.10.2019 - voči výrokom II. a IV. rozsudku, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1., 2. a 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči žalovanému 4. zastavil; výrokom II. uložil žalovaným 1. až 3. povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 12.780,05 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 12.780,05 Eur od 17.7.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 42,60 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom III. rozhodol, že žalobca a žalovaný 4. nemajú voči sebe navzájom nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. rozhodol, že žalovaní 1. až 3. sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. článku I. § 10, § 17 ods. 1 vety prvej, § 32 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), ako i ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,ZKR“) a vecne tým, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným vyplývajúci z vlastnej zabezpečovacej blankozmenky vystavenej dňa 6.3.2012 žalovaným 1., so splatnosťou dňa 16.7.2015, na zaplatenie zmenkovej sumy 12.780,05 Eur na rad žalobcu, pričom na základe nesporných tvrdení žalobcu zmenka bola pôvodne blankozmenkou, ktorá mala zabezpečovať splatenie úveru poskytnutého bankou (žalobcom), vystaviteľovi zmenky (žalovanému 1.). Na zabezpečenie plnenia zmenkovej sumy sa ako ručitelia (avalisti) podpísali na predmetnej zmenke žalovaní 2. až 4. Medzi stranami nebolo sporné poskytnutie úveru žalovanému 1. ani avalovanie predmetnej zmenky žalovanými 2. až 4.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Súd poukázal na to, že zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou. Záväzok zmenkového ručiteľa je akcesorický k zmenke ako listinnému cennému papieru a je rovnako ako celá zmenka nesporný a abstraktný. Je akcesorický tiež k záväzku zmenkového dlžníka, za ktorého ručenie vykonal. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa stačí, aby podpis dlžníka bol platný len formálne, a nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky tiež materiálne. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník z hľadiska povahy a výšky jeho zmenkového záväzku a nevstupuje, a to ani nepriamo do mimozmenkových vzťahov tohto dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli. V dôsledku toho sa nezakladá týmto právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov dlžníka k iným osobám, keďže právo kauzálnych námietok môže založiť len zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom. Avalista tak môže uplatniť len tie námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k remitentovi zmenky. Na to, aby mohol aval vzniesť námietku z vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky, musí mať s majiteľom uzavretú zmenkovú dohodu, v ktorej sú špecifikované podmienky, za ktorých prevzal ručiteľský záväzok. Ak mal aval uzatvorenú zmenkovú dohodu s osobou odlišnou od majiteľa zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky vyplývajúce z tejto dohody. Avalisti vystaviteľa vlastnej zmenky nemajú právo namietať skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na ich vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky. Vystaviteľom spornej zmenky bola spoločnosť žalovaného 1., teda bola priamym dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi, ktorá by tak jediná mohla účinne vzniesť a preukázať dôvodnosť námietky, že žalobca vyplnil zmenkovú sumu v uplatnenej zmenke nesprávne. V danom prípade mali žalovaní 2. až 4. ako avalisti uzavretú s majiteľom zmenky osobitnú dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, a teda aj oni majú právo namietať nesprávne vyplnenie blankozmenky. Právna úprava blankozmenky je obsiahnutá v čl. I § 10 zmenkového a šekového zákona, pričom je pre ňu charakteristické, že ide o budúcu zmenku, pri vyhotovení ktorej chýba jedna alebo viacero podstatných náležitostí, ktoré až dodatočne vyplní majiteľ zmenky. Zámer vydať blankozmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva, t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok. Nesprávne vyplnenie blankozmenky však nemá za následok neplatnosť zmenky. Ak vyplnená blankozmenka, hoci aj v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve, má všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky alebo cudzej zmenky, ide o formálne platnú zmenku. Námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky sa zmenkový dlžník bráni voči plateniu zmenky z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutého vyplňovacieho práva. Osoba, ktorá blankozmenku podpísala, má právo na námietky (najmä námietky súvisiace s vyplňovacím právom), avšak platí, že dlžník z takejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. Nesprávne vyplnenie blankozmenky znamená, že prázdne miesta, ktoré sa mali doplniť neskôr v zmysle dohody o vyplňovacom práve, boli vyplnené v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Nesprávnym vyplnením blankozmenky môže dôjsť ku kvantitatívnemu excesu alebo ku kvalitatívnemu excesu. Zmenkový dlžník, ktorý uplatňuje námietku „nadvyplnenia“ zmenkovej sumy, môže byť v súdnom spore (čiastočne) úspešný, a to v rozsahu preukázaného „nadvyplnenia“ prázdnych miest majúcich kvantitatívny charakter. Ak majiteľ blankozmenky nesprávne vyplní dátum splatnosti bez ohľadu na to, že vyplní neskorší dátum splatnosti, než bol zmluvne dohodnutý, ide o kvalitatívnu vadu v uplatnení vyplňovacieho práva. Zmenkový dlžník by sa aj v tomto prípade mohol úspešne ubrániť voči plateniu zmenky námietkou nesprávneho vyplnenia údaja splatnosti, za predpokladu, že by bol dátum splatnosti vyplnený v jeho neprospech. Súd prvej inštancie zdôraznil, že námietky žalovaných proti zmenke sú odôvodnené len potiaľ, pokiaľ vymedzujú jednoznačne a nezameniteľne skutok, o ktorý sa ich obrana opiera. Pokiaľ však je v námietkach proti zmenkovému nároku iba konštatovanie, že zmenková suma, resp. doba splatnosti boli v blankozmenke vyplnené nesprávne, nemôže takáto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva, v akom rozsahu je zmenkový nárok v skutočnosti napádaný.
4. Súd prvej inštancie považoval námietky žalovaných o nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke za nekonkrétne a neprejednateľné, pretože v nich nie sú dostatočne vymedzené medze námietkového konania. Len samotné konštatovanie, že zmenková suma bola vyplnená nesprávne nie je dostatočná, pretože z takéhoto konštatovania nevyplýva, v akom rozsahu je zmenka napádaná a či je predmetom konania celá zmenková suma alebo len (neurčitá) čiastka. Rovnako to platí aj vo vzťahu k namietanej nesprávnej dobe splatnosti zmenky, keď žalovaní neuviedli, akým dátumom mala byť
podľa nich vyplnená v zmenke správne. Súd poukázal na to, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaný (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 Zmenkového a šekového zákona síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom (povinnom) a nie na žalobcovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného (povinného) na žalobcu (oprávneného). S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaní nekonkretizovali a ani nepreukázali svoje námietky týkajúce sa nesprávnosti vyplnenia blankozmenky (v časti zmenkovej sumy a doby splatnosti), čím v konaní neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo. Na základe toho súd rozhodol o povinnosti žalovaných 1. až 3. spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi zmenkovú sumu v plnom rozsahu, tak ako si ju v žalobe uplatnil.
5. Vzhľadom na zásadnú právnu skutočnosť, ktorá nastala v priebehu súdneho sporu a ktorá bráni súdu o podanej žalobe vo vzťahu k žalovanému 4. vecne rozhodnúť, pretože zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného 4. sa začal konkurz, pričom z charakteru žalobou uplatneného peňažného plnenia je zrejmé, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v rámci konkurzu na majetok žalovaného 4., boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie prebiehajúceho konania v súlade s citovaným ustanovením § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na základe čoho súd konanie voči žalovanému 4. zastavil.
6. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným 4. súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP a náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Súd mal za to, že vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá mala za následok nutnosť zastaviť konanie voči žalovanému 4., nie je možné ani jedno z uvedených zákonných ustanovení na danú vec aplikovať. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že k zastaveniu konania voči žalovanému 4. došlo ako obligatórny zákonný následok právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, bez zavinenia niektorej zo strán sporu, t.j. nebolo možné uplatniť ustanovenie § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a ani ustanovenie § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje náhradu trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu strán konania v spore.
7. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými 1. až 3. súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v konaní voči žalovaným 1. až 3. úspešný v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1. a 3. prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie v rozsahu výrokov II. a IV. navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovaným 1. až 3. trovy konania v plnom rozsahu. Ako odvolacie dôvody žalovaní 1. a 3. uviedli, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k rozhodnutiu, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žalovaní namietali, že súd pri posúdení a hodnotení dôkazov neprihliadol na ich argumentáciu, že žalobca predmetnú blankozmenku doplnil v rozpore s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve. Žalovaní mali za to, že táto námietka je v danom prípade prípustná v zmysle čl. I. § 10 zákona č. 191/1950 Zb., nakoľko budúci záväzok mohol byť identifikovaný iba v súlade s udeleným vyplňovacím oprávnením podľa Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Námietku voči doplnenej blankozmenke žalovaní odôvodňujú skutočnosťou, že zmenková suma na blankozmenke nezohľadňuje všetky doteraz uhradené splátky, pričom táto zmenková suma nezodpovedá výške záväzkov žalovaného 1. zo Zmluvy o investičnom úvere č. 149023/PALMIU/Z zo dňa 603.2012. Žalovaný 1. uviedol, že k splácaniu úveru pravidelne dochádzalo, pričom žalovaný 1. splatil jeho podstatnú časť, avšak tieto skutočnosti doplnená blankozmenka nezohľadňuje. V zmysle ustanovenia bodu 2) Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve: „Ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v ods. 1) tohto Článku Dohody, Vystaviteľ a Avalisti udeľujú Banke právo doplniť Blankozmenku v chýbajúcich údajoch nasledovným spôsobom: a) v údaji zmenkovej sumy čiastku, ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky Banky zabezpečenej Blankozmenkou, vrátane jej príslušenstva a
sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na základe Zmluvy alebo v priamej príčinnej súvislosti so Zmluvou podľa špecifikácie v Článku I. Dohody.“ V zmysle ustanovenia § 10 Zákona zmenkového a šekového: „Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.“ Žalovaní majú za to, že pri doplňovaní blankozmenky sa žalobca dopustil porušenia dojednania Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, kedy pri údaji o zmenkovej sume uviedol čiastku, ktorá nezodpovedá hodnote pohľadávky Banky (žalobcu), nakoľko aktuálny zostatok nesplatenej časti úveru predstavuje výrazne nižšiu sumu, k akej dospel žalobca. Žalovaný 1. požiadal žalobcu o vyčíslenie zmenkovej sumy, ako aj o oznámenie zostávajúcej hodnoty úveru, no žalobca mu tieto informácie napriek predmetnej žiadosti neposkytol. Na základe uvedených skutočností majú žalovaní za to, že k doplneniu blankozmenky zo strany žalobcu došlo odchylne od udeleného oprávnenia, keďže doplnená zmenková suma je vyššia než neuhradený zostatok dlhu z úverovej zmluvy. Žalovaní zároveň poukazujú na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akých skutočností dospel k sume 12.780,05 eur, ktorú do zmenky doplnil. Žalovaným teda nie je zrejmá špecifikácia výšky zmenkovej sumy dopísanej na zmenku. Žalovaní sú toho názoru, že v prípade doplnenia zmenkovej sumy sa jedná o právne významný údaj (v danom prípade doplnený v rozpore s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, čím sa Žalobca dopustil excesného vyplnenia blankozmenky), ktorý je právne relevantný vo vzťahu k možnej obrane vystaviteľa voči plateniu zmenky. Takýto údaj má podľa názoru žalovaných vplyv na kvalitu, resp. kvantitu práv a povinností účastníkov zmenkovoprávneho vzťahu. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade si nárok z blankozmenky uplatňuje jej prvý majiteľ (remitent), je žalovaný 1. oprávnený uplatňovať všetky námietky vyplývajúce z Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve uzatvorenej medzi ním ako vystaviteľom a žalobcom ako prvým majiteľom zmenky. Za situácie, kedy žalobca nedodržal Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, pričom konal v rozpore so zmluvnými dojednaniami, pre žalovaného 1. je bez ďalšieho možné vyvodzovať námietky vyplývajúce z Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve.
9. Žalovaní ďalej poukázali na Oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa 16.6.2015, v ktorom žalobca uvádza, že je oprávnený blankozmenku doplniť o deň splatnosti zmenky a o zmenkovú sumu rovnajúcu sa výške pohľadávky z Úverovej zmluvy, vrátane príslušenstva, ako aj sankčných a zodpovednostných nárokov, vyčíslenej ku dňu jej splatnosti. V dokumentoch, ktoré boli žalovaným doručené spolu so žalobou sa však žiadne vyčíslenie zmenkovej sumy k blankozmenke nenachádza. Žalovaní zároveň upozornili na skutočnosť, že v predmetnom Oznámení o vyplnení blankozmenky zo dňa 16.6.2015 sa žalobca odvoláva na vyhlásenie o predčasne splatnom úvere (ku dňu 22.12.2014), avšak svoje tvrdenie nepreukázal predložením listinných dôkazov, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalobcu o predčasnej splatnosti úveru. Žalobca svoje tvrdenie o predčasnom zosplatnení úveru odôvodnil iba v tom smere, že k nemu došlo pre neplnenie zmluvných podmienok, ktoré však bližšie nešpecifikoval. V tejto súvislosti vzniká zároveň pochybnosť o správnosti doplnenia ďalšieho chýbajúceho údaju, a síce dátumu splatnosti blankozmenky. Podľa ustanovenia článku II., bod. 1 písm. b) vystaviteľ a avalisti udelili banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane predčasná splatnosť pohľadávky banky v dôsledku postupu banky podľa zmluvy a dňom splatnosti pohľadávky banky sa tak stane deň určený bankou v oznámení (vyhlásení) banky. V danom prípade však žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že v skutočnosti nastala predčasná splatnosť pohľadávky žalobcu. V danom prípade podľa názoru žalovaných nebolo zo strany žalobcu dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca vyplnil zmenku o deň jej splatnosti, (resp. zmenkovú sumu) v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve. Obsah uplatnenej zmenky má zásadný význam pre posúdenie, či bola pri vyplnení blankozmenky zachovaná Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve. Žalovaní sú presvedčení, že v tomto prípade je na žalobcovi, aby nepochybne preukázal, že k došlo k predčasnej splatnosti úveru, ktorý zakladá žalobcovi právo doplniť do blankozmenky dátum jej splatnosti. Nakoľko však v tomto prípade žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, existujú vážne pochybnosti o tom, že blankozmenka bola doplnená plne v súlade s dojednaniami Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti majú žalovaní za to, že v danom prípade preukázateľne došlo k evidentnému porušeniu Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorého sa dopustil žalobca tým, že v rozpore so zmluvnými dojednaniami vyplnil blankozmenku. Na nesprávnosť vyplnenia blankozmenky žalovaní poukázali v súvislosti s nesprávne uvedenou zmenkovou sumou, pri ktorej žalobca uviedol vyššiu sumu, akou v tom čase bol zostatok z úveru z úverovej zmluvy. Rovnako žalovaní odôvodnili svoju námietku smerujúcu voči vyplneniu dátumu splatnosti na blankozmenke, ktorý vychádza z nepodloženého tvrdenia žalobcu o predčasnej splatnosti úveru z úverovej zmluvy, na základe čoho následne žalobca doplnil blankozmenku.
Žalovaní majú za to, že prednesené námietky vo vzťahu k nesprávnemu vyplneniu blankozmenky, či už v prípade nesprávnej zmenkovej sumy, resp. sporného dátumu splatnosti zmenky, sú v plnom rozsahu opodstatnené a spôsobilé spochybniť správnosť vyplnenia blankozmenky.
10. Podľa žalovaných 1. a 3. teda súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že námietky žalovaných o nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke sú nekonkrétne a neprejednateľné, pretože v nich nie sú dostatočne vymedzené medze námietkového konania. Vyhodnotenie kvantitatívnych a kvalitatívnych námietok je síce otázkou úvahy súdu, avšak táto musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaní nekonkretizovali a ani nepreukázali svoje námietky týkajúce sa nesprávnosti vyplnenia blankozmenky (v časti zmenkovej sumy a doby splatnosti), čím v konaní neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo. Súd prvej inštancie ďalej svoju argumentáciu nijako bližšie nekonkretizuje. Tým došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces, ako aj práva na spravodlivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. K otázke povinnosti súdu odôvodniť svoje rozhodnutie žalovaní poukázali na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30, podľa ktorého : „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.“ Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého uznesenia nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí súd dbať o celkovú presvedčivosť svojho rozhodnutia. Podľa rozhodnutia I.ÚS 243/07 pokiaľ tieto atribúty nie sú splnené, je možné považovať takéto rozhodnutie za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, či čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je zrejmé, že súd pri posudzovaní predmetnej právnej veci nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými zákonnými požiadavkami kladenými na rozhodnutia súdov. Vzhľadom na uvedené dôvody je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, ako aj porušujúce právo žalovaných na spravodlivý proces. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994). Podľa žalovaných 1. a 3. teda súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať pravidlám formálnej logiky, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Súd musí v odôvodnení rozsudku o.i. uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal samostatné odvolanie tiež žalovaný 2., rovnako v rozsahu výrokov II. a IV. navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovaným 1. až 3. trovy konania v plnom rozsahu. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k rozhodnutiu, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Konkrétne odvolacie námietky žalovaného 2. v podanom odvolaní sú potom celkom totožné, ako obsah odvolania žalovaných 1. a 3. v znení uvedenom vyššie v ods. 10 tohto odôvodnenia.
12. Pôvodný žalobca - Československá obchodná banka, a.s. odvolací návrh nepodal. K doručeným odvolaniam žalovaných 1. 2. a 3. podal písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na znenie článku II., odsek 1), písm. b) Dohody o vyplňovacom zmenkovom práce č. 149023/PLMIU/D1 zo dňa 6.3.2012: „Vystaviteľ a avalisti udeľujú banke právo doplniť blankozmenku..., ak nastane predčasná splatnosť pohľadávky banky.“ Podľa článku II., odsek 2), písm. a) Dohody: „..v údaji zmenkovej sumy čiastku, ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky banky zabezpečenej blankozmenkou, vrátane jej príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov vzniknutých na základe zmluvy.“ Zmluvou sa rozumie Zmluva o investičnom úvere č. 149023/PALMIU/Z zo dňa 6.3.2012. Pohľadávkou banky pohľadávka zo zmluvy. Túto banka vyhlásila za splatnú ku dňu 22.12.2014. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo zaslané dňa 23.12.2014 žalovanému 1. Dňa 31.12.2014 bolo prevzaté. Ostatným žalovaným oznámenie o zosplatnení úveru zaslané nebolo, nakoľko neboli účastníkmi zmluvy. Samotnú zmenku žalobca vyplnil dňa 16.6.2015. K tomuto dátumu bola pohľadávka banky zo zmluvy vo výške 12.780,05 Eur, zahŕňajúc istinu, zmluvný úrok, úrok z omeškania a poplatky. Žalobca preto v časti zmenkovej sumy doplnil 12.780,05 Eur. Dlžná suma zohľadňovala všetky platby realizované do dátumu 16.6.2015. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 25. a 26.: „Dlžník z takejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. Nesprávne vyplnenie blankozmenky znamená, že prázdne miesta, ktoré sa mali doplniť neskôr, v zmysle dohody o vyplňovacom práve, boli vyplnené v rozpore so zmluvnými dojednaniami,... Zmenkový dlžník, ktorý uplatňuje námietku „nadvyplnenia“ zmenkovej sumy, môže byť v súdnom spore (čiastočne) úspešný, a to v rozsahu preukázaného „nadvyplnenia“ prázdnych miest majúcich kvantitatívny charakter. ... Pokiaľ však je v námietkach proti zmenkovému úroku iba konštatovanie, že zmenková suma, resp. doba splatnosti boli v blankozmenke vyplnené, nemôže takáto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva, v akom rozsahu je zmenkový nárok v skutočnosti napádaný. Žalovaní neuviedli, v akej časti, vyjadrenej sumou, je podľa ich názoru zmenka vyplnená v rozpore s dohodou. Neuviedli, akú sumu mal byť žalobca oprávnený v zmenke vyplniť, teda aká mala byť výška zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy, ktoré splátky údajne neboli zarátané, kedy a v akej výške. Žiadne zo svojich tvrdení nijakým spôsobom nepreukázali. Žalovaní mali možnosť podložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Mali možnosť za zúčastniť pojednávania, predložiť svoje dôkazy na pojednávaní, využiť možnosť princípu sporovosti. Tieto svoje práva nevyužili. Súd sa preto podľa názoru žalobcu dostatočne vysporiadal s tvrdenými a nepreukázanými námietkami. Vzhľadom na to žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
13. Žalovaní 1. a 3. podali k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že sú presvedčení, že zmenková suma na blankozmenke nezohľadňuje všetky doteraz uhradené splátky, pričom táto zmenková suma nezodpovedá výške záväzkov žalovaného 1. zo Zmluvy o investičnom úvere č. 149023/ PALMIU/Z zo dňa 6.3.2012. Žalovaný 1. uviedol, že k splácaniu úveru pravidelne dochádzalo, pričom žalovaný 1. splatil jeho podstatnú časť, avšak tieto skutočnosti doplnená blankozmenka nezohľadňuje. Žalovaní majú za to, že pri doplňovaní blankozmenky sa žalobca dopustil porušenia Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, kedy pri údaji o zmenkovej sume uviedol čiastku, ktorá nezodpovedá hodnote pohľadávky banky (žalobcu), nakoľko aktuálny zostatok nesplatenej časti úveru predstavuje výrazne nižšiu sumu, k akej dospel žalobca. Žalovaný 1. požiadal žalobcu o vyčíslenie zmenkovej sumy, ako aj o oznámenie zostávajúcej hodnoty úveru, no žalobca mu tieto informácie napriek predmetnej žiadosti neposkytol. Na základe toho majú žalovaní za to, že k doplneniu blankozmenky zo strany žalobcu došlo odchýlne od udeleného oprávnenia, keďže doplnená zmenková suma je vyššia než neuhradený zostatok dlhu z úverovej zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akých skutočností dospel k sume 12.780,05 Eur, ktorú do zmenky doplnil. Z tohto pohľadu žalovaným nie je zrejmá špecifikácia výšky zmenkovej sumy dopísanej na zmenku. V prípade doplnenia zmenkovej sumy sa jedná o právne významný údaj (v danom prípade doplnený v rozpore s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, čím sa žalobca dopustil excesného vyplnenia blankozmenky), ktorý je právne relevantný vo vzťahu k možnej obrane vystaviteľa voči plateniu zmenky. Takýto údaj má podľa názoru žalovaných vplyv na kvalitu, resp. kvantitu práv a povinností účastníkov zmenkovoprávneho vzťahu. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade si nárok z blankozmenky uplatňuje jej prvý majiteľ (remitent), je žalovaný 1. oprávnený uplatňovať všetky námietky vyplývajúce z Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve uzatvorenej medzi ním ako vystaviteľom a žalobcom ako prvým majiteľom zmenky. Za situácie, kedy žalobca nedodržal Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, pričom konal v rozpore so zmluvnými dojednaniami, pre žalovaného 1. je bez ďalšieho možné vyvodzovať námietky vyplývajúce z Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Žalovaní ďalej poukázali na Oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa 16.6.2015, v ktorom žalobca uvádza, že je oprávnený blankozmenku doplniť o deň splatnosti zmenky a o zmenkovú sumu rovnajúcu sa výške pohľadávky z Úverovej
zmluvy, vrátane príslušenstva, ako aj sankčných a zodpovednostných nárokov, vyčíslenej ku dňu jej splatnosti. V dokumentoch, ktoré boli žalovaným doručené spolu so žalobou sa však žiadne vyčíslenie zmenkovej sumy k Blankozmenke nenachádza. Žalovaní zároveň poukazovali na to, že v Oznámení o vyplnení blankozmenky zo dňa 16.06.2015 sa žalobca odvoláva na vyhlásenie o predčasne splatnom úvere (ku dňu 22.12.2014), avšak svoje tvrdenie nepreukázal predložením listinných dôkazov, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalobcu o predčasnej splatnosti úveru. Žalobca svoje tvrdenie o predčasnom zosplatnení úveru odôvodnil iba v tom smere, že k nemu došlo pre neplnenie zmluvných podmienok, ktoré však bližšie nešpecifikoval. V tejto súvislosti vzniká zároveň pochybnosť o správnosti doplnenia ďalšieho chýbajúceho údaju, a síce dátumu splatnosti blankozmenky. Podľa ustanovenia článku II., bod. 1 písm. b) vystaviteľ a avalisti udelili banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane predčasná splatnosť pohľadávky banky v dôsledku postupu banky podľa zmluvy a dňom splatnosti pohľadávky banky sa tak stane deň určený bankou v oznámení (vyhlásení) banky. V danom prípade však žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že v skutočnosti nastala predčasná splatnosť pohľadávky žalobcu. V danom prípade podľa názoru žalovaných nebolo zo strany žalobcu dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca vyplnil zmenku o deň jej splatnosti, (resp. zmenkovú sumu) v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve. Obsah uplatnenej zmenky má zásadný význam pre posúdenie, či bola pri vyplnení blankozmenky zachovaná Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve. Žalovaní sú presvedčení, že v tomto prípade je na žalobcovi, aby nepochybne preukázal, že k došlo k predčasnej splatnosti úveru, ktorý zakladá žalobcovi právo doplniť do blankozmenky dátum jej splatnosti. Nakoľko však v tomto prípade žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, existujú vážne pochybnosti o tom, že blankozmenka bola doplnená plne v súlade s dojednaniami Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve.
14. K vyjadreniu žalobcu podal tiež písomné vyjadrenie žalovaný 2., ktoré bolo obsahovo totožné, ako vyjadrenie žalovaných 1. a 3. uvedené v ods. 13. tohto odôvodnenia.
15. Ďalšie písomné vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
16. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 28CbZm/8/2018-164 zo dňa 1.10.2019, právoplatným dňa 6.11.2019, doplnil označenie právneho zástupcu žalovaných 1., 3. a 4. v záhlaví napadnutého rozsudku č. k. 28CbZm/8/2018-159 zo dňa 19.9.2019.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaných 1. až 3. bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), a to oprávnenými subjektmi - zároveň stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
18. Vzhľadom na to, že výroky I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie neboli napadnuté odvolaním žiadnou zo sporových strán, tieto nadobudli právoplatnosť (dňom 6.11.2019) a nie sú predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Znamená to, že predmetné sporové konanie bolo vo vzťahu k žalovanému 4. právoplatne zastavené.
19. Zároveň keďže v rámci odvolacieho konania došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu Československá obchodná banka, a.s. voči žalovaným a zároveň k prevodu zmenky rubopisom, rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 31CoZm/2/2020-248 zo dňa 8.10.2020 o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobca Československá obchodná banka, a.s. a na jeho miesto vstúpil žalobca: M.B.A. Financie, s. r. o. Uznesenie odvolacieho súdu o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2020.
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 12.780,05 Eur s príslušenstvom v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že zmenkoví dlžník ani avalisti v spore nepreukázali, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody o vyplňovacom zmenkovom práce, pokiaľ ide o nimi tvrdené nesprávne vyplnenie zmenkovej sumy a dátumu splatnosti zmenky, nakoľko iba ich všeobecné konštatovanie, že zmenková suma, resp. doba splatnosti boli v blankozmenke vyplnené nesprávne, neobstojí, pretože z nej nevyplýva, v akom rozsahu je zmenkový nárok v skutočnosti napádaný. Súd mal teda za to, že nakoľko žalovaní nekonkretizovali a ani nepreukázali svoje námietky týkajúce sa správnosti vyplnenia blankozmenky v časti zmenkovej sumy a doby splatnosti, neuniesli dôkazné bremeno.
21. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
22. Žalobca, resp. jeho právny predchodca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 12.780,05 Eur s príslušenstvom, titulom nároku zo zmenky, vystavenej pôvodne ako blankozmenka. Obrana žalovaných v spore spočívala v tom, že žalobca predmetnú zmenku doplnil v rozpore s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, nakoľko vyplnená zmenková suma nezohľadňuje všetky doteraz uhradené splátky, teda zmenková suma nezodpovedá výške záväzkov žalovaného 1. zo zmluvy o investičnom úvere z 6.3.2012 a tiež namietali vyplnený deň splatnosti zmenky, nakoľko podľa žalovaných žalobca nepreukázal, že došlo k predčasnej splatnosti úveru a teda, že žalobca vyplnil dátum splatnosti na blankozmenke v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve.
23. V danom prípade však súd prvej inštancie správne uviedol, že ak má vyplnená blankozmenka, hoci aj v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve, všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky alebo cudzej zmenky, ide o formálne platnú zmenku, avšak zmenkovému dlžníkovi prislúcha námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutého vyplňovacieho práva. V tom prípade však platí, že dlžník musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody, a to tak ohľadom nadvyplnenia zmenkovej sumy, ako aj ohľadom nesprávneho údaja splatnosti, ak bol tento dátum vyplnený v neprospech dlžníka. Námietky žalovaného musia v tom prípade jednoznačne a nezameniteľne vymedziť skutok, o ktorý sa opiera jeho obrana. Iba konštatovanie, že zmenková suma a doba splatnosti neboli v blankozmenke vyplnené správne, nemôže obstáť. Z povahy zmenky totiž vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu preukazovať, že mu žalovaný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Dôkazné bremeno spočíva totiž na žalovanom, nie na žalobcovi, aby preukázal, že zmenka bola vyplnená nesprávne. Pri kauzálnych námietkach voči zmenke nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu. Keďže potom žalovaní nekonkretizovali a ani nepreukázali svoje námietky týkajúce sa nesprávnosti vyplnenia blankozmenky, neuniesli v tomto spore dôkazné bremeno.
24. Odvolaciemu súdu nezostáva iné, len sa s vyššie uvedenou, správnou argumentáciou súdu prvej inštancie stotožniť. Skutočne platí, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že majiteľ zmenky zmenku vyplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá uvedené tvrdenie v konaní vzniesla (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo/184/2007 zo dňa 14.7.2009). Na to, aby bola námietka o nesprávnom vyplnení blankozmenky úspešná, je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Ak sú preukázané tieto skutočnosti, je v zmysle znenia § 10 zák. č. 191/1950 Zb. potrebné majiteľovi zmenky dokázať, že zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Žalovaní vo svojej obrane proti uplatnenému nároku žalobcu uvádzali len vo všeobecnosti toľko, že prvý majiteľ zmenky v nej nesprávne vyplnil zmenkovú sumu,
nakoľko táto je vyššia ako zostatok úveru z úverovej zmluvy a tiež že je v zmenke nesprávne uvedený jej dátum splatnosti, nakoľko žalobca nepreukázal že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Tieto svoje skutkové tvrdenia žalovaní ale nijako bližšie nešpecifikovali, neuviedli, prečo sa domnievajú, že uvedené údaje - suma a splatnosť, boli do zmenky vyplnené nesprávne, na základe akých skutočností sa to domnievajú, aké sú ich vedomosti o splácaní úveru žalovaným 1. a aká teda mala byť správna suma podľa nich do zmenky uvedená, prípadne aká je podľa nich splatnosť daného úveru, prípadne prečo, z akých dôvodov neboli splnené podmienky predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ žalovaní dôvodili, že žalobca nijako nešpecifikoval, ako dospel k zmenkovej sume, tak ani táto ich obrana neobstojí, nakoľko žalobca v spore predložil výpis z úverového účtu (č. l. 64 spisu) a v podaní zo dňa 27.8.2019 (č. l. 126 spisu) vykonal aj špecifikáciu uplatnenej pohľadávky a napokon predložil aj listiny preukazujúce zosplatnenie úveru (č. l. 100 spisu).
25. Ustanovenie § 17 ods. 1 vety prvej zák. č. 191/1950 Zb. vymedzuje negatívnym spôsobom námietky, ktoré si dlžník zo zmenky môže voči majiteľovi zmenky uplatniť. Okrem námietok týkajúcich sa samotnej listiny zmenky (tzv. absolútne námietky) si môže dlžník voči vystaviteľovi uplatniť aj kauzálne námietky, ktoré sa označujú ako relatívne námietky, keďže ich môže dlžník uplatniť len v prípade, ak vyplývajú z priameho vzťahu medzi ním a majiteľom zmenky. Z judikatúry aj teórie zmenkového práva vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok, t. j. takých, ktoré majú pôvod v mimozmenkovom vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom zmenky, nesie žalovaný dlžník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31.7.2012). Zmenka totiž predstavuje abstraktný a nesporný záväzok a jej majiteľ nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej nič preukazovať, okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky. Platná zmenka je dostatočným dôvodom na vznik nároku na sumu, ktorá je v nej uvedená. Pokiaľ dlžník popiera nárok žalobcu, nesie pritom dôkazné bremeno. V tomto sporovom konaní, sa však žalovaní, v rámci svojej procesnej obrany, snažili preniesť toto svoje dôkazné bremeno na žalobcu poukazom na to, že žalobca nepreukázal, že vyplnená zmenková suma zodpovedá záväzku z úverovej zmluvy, resp. že žalobca nepreukázal, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru a že dátum splatnosti je na zmenke vyplnený správne.
26. Odvolací súd teda konštatuje, že pokiaľ žalovaní dôvodili, že zmenková suma uplatnená žalobou nezodpovedá skutočnému stavu, resp. že dátum splatnosti nie je na zmenke vyplnený správne, tak takáto námietka nie je dostatočne konkrétne odôvodnená, pretože z nej nemožno vyvodiť záver, v akom rozsahu je uplatnená pohľadávka napadnutá. Nesprávne vyplnenie blankozmenky totiž nemá za následok neplatnosť zmenky, ale zakladá námietku proti majiteľovi zmenky, ktorá však musí byť konkrétna na to, aby bola úspešná, teda aby osoby zo zmenky zaviazané uniesli dôkazné bremeno o opodstatnenosti svojich námietok. Žalovaní v tomto spore nepreukázali, že zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, došlo k akémukoľvek porušeniu dohody o vyplňovacom práve, neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, a to tak pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy ako aj pokiaľ ide o splatnosť zmenky.
27. Navyše v danom prípade už došlo k prevodu zmenky rubopisom - indosácii zmenky, po ktorom úkone už žalovaní aj strácajú námietku excesívneho vyplnenia blankozmenky voči jej terajšiemu majiteľovi - žalobcovi, ktorý predmetnú zmenku nadobudol po jej vyplnení indosáciou. Možnosť uplatnenia námietky vyplnenia blankozmenky v rozpore s dojednaním (dohodou o vyplnení), totiž končí prvou indosáciou zmenky, uskutočnenou po vyplnení blankozmenky, u ktorej indosácie nebola zlomyseľnosť a hrubá nedbanlivosť.
28. Na základe uvedeného odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaných, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku IV. o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
30. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným 1. až 3. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).