Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-33-2021.pdf
PDF · 90.68 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky D.. I. K., štátnej občianky Slovenskej republiky, B., trvale bytom A., právne zastúpenej JUDr. Romanom Madom, advokátom so sídlom Nová Dubnica, Gagarinova 32, a manžela navrhovateľky X.. C. K., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom R., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: C., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX K., v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov D.. I. K., rodenej F. a X.. C. K., rodeného K., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta A. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX s a r o z v á d z a.
Maloleté deti C. a T. K. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec detí j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého C. sumou 100,- eur mesačne a na výživné pre maloletého T. sumou 100,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur na účet Okresného súdu Trenčín v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C. a T.. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodili dve deti: maloletý C. a maloletý T.. Posledné spoločné bydlisko manželov bola R. A., I. J.. Po uzavretí manželstva žili manželia v trojizbovom byte v R. A.. Po narodení syna C. spozorovala navrhovateľka na manželovi úbytok hmotnosti. Tieto dôvodil, keďže sa zaujímala o príčinu, finančnými problémami vo firme. Neskôr jej povedal, že vo firme vzniklo manko, no viac o celej záležitosti odmietal hovoriť. Dôvodom podania návrhu z jej strany bola úplná strata dôvery voči manželovi a následné odcudzenie. Manželsky nežijú spolu cca 1,5 roka. Pokiaľ ide o finančnú situáciu v rodine, manžel za posledných 6 mesiacov nepriniesol domov výplatu. Ťaživú finančnú situáciu bola nútená riešiť pôžičkami od mamy. V súvislosti s dlžobami manžela došlo k odpredaju jeho bytu, v ktorom ako rodina žili a ona bola nútená spolu s deťmi odsťahovať sa k rodičom, kde v súčasnosti žijú doteraz. Ďalej uviedla, že je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 378,10 eur a príspevok na maloleté dieťa spolu v sume 51,- eur. Majetok
väčšej hodnoty nevlastní. Manžel sa v súčasnosti lieči na závislosť k H.. Od mesiaca apríl 2021 spoločne nehospodária. Maloletý C. má X roky, navštevuje materskú školu a maloletý T. má X mesiacov. Deti sú zdravé a nemá na ne žiadne mimoriadne výdavky.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne (č.l. 59 spisu). Uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod a taktiež aj so zverením C. a T. na čas po rozvode do starostlivosti matky. Taktiež súhlasí aj s tým, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súhlasil aj s výškou vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktorú navrhovala matka. Nesúhlasil však s navrhovanou úpravou styku s maloletými deťmi, s tým, že chce, aby jeho stretávanie s maloletými zostalo súdom neupravené, a teda, aby sa s deťmi stretával po vzájomnej dohode s matkou. Uviedol, že za predpokladu, že by sa nemohol pojednávania dňa 27.07.2021 zúčastniť zo zdravotných dôvodov, súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti, maloletý C. a T..
4. Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo bolo usporiadané do marca roku XXXX. Vtedy sa dozvedela o vysokých dlhoch svojho manžela. Finančné problémy mal manžel už pred piatimi rokmi. Situáciu riešil tým, že si bral úvery s cieľom splatiť manko, ktoré vzniklo vo firme, v ktorej pracoval. Neskôr si zabezpečoval finančné prostriedky stávkovaním a gemblérstvom. Manželstvo považuje za rozvrátené a príčinu jeho rozvratu vidí v strate dôvery voči manželovi v dôsledku jeho správania. Žiadala, aby na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať majetok maloletých detí. Výšku vyživovacej povinnosti žiadala otcovi určiť sumou 100,- eur na každé dieťa. Na pojednávaní dňa 27.07.2021 upravila petit návrhu v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že tento nežiadala upraviť.
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané do marca XXXX. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka v strate dôvery voči manželovi v dôsledku jeho riešenia finančných problémov.
6. V danej veci mal súd na základe výsluchu navrhovateľky a vyjadrenia manžela navrhovateľky za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
7. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
11. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky, ako aj z vyjadrenia manžela navrhovateľky mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj obidvoch manželov nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. 12. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
13. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 100 CMP).
14. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Navrhovateľka je t.č. na materskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 370,- eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti. S maloletými deťmi býva u svojich rodičov.
19. Manžel navrhovateľky je zamestnancom I. kde za obdobie 05/2020 - 04/2021 dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 2.268,70 eur mesačne.
20. Maloletý C. má t.č. X roky. Od septembra XXXX začne navštevovať materskú školu. R.
21. Maloletý T. má t.č. X W... Obidve deti majú veku štandardné potreby.
22. Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu navrhla zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté deti vzorne stará, výživné určiť otcovi v zmysle návrhu matky a styk otca s maloletými deťmi zatiaľ neupravovať.
23. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C. a T. súd rozhodol tak, že tieto za súhlasu otca ako aj kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
24. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby. Výška vyživovacej povinnosti bola určená za súhlasu otca, v zmysle návrhu matky, ako aj súhlasu kolízneho opatrovníka, na maloletého C. sumou 100,- eur mesačne a na maloletého T. sumou 100,- eur mesačne.
25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. V prípade tejto veci navrhovateľka nežiadala styk otca s maloletými deťmi upraviť.
28. Podľa § 2 ods. 2 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
29. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky, súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur manželovi navrhovateľky za podmienok, tak ako je stanovené vo výroku rozsudku.
30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).