Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-6-2021.pdf
PDF · 118.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ Y. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 2a/ N. S., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX, 2b/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX, 2c/ mal. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX, 2d/ mal. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX, žalobcovia 2c/ a 2d/ zastúpení zákonnou zástupkyňou N. S., nar. XX.XX.XXXX, 3/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXX, zomr. XX.XX. XXXX 4/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, žalobcovia 1/, 2a/ až 2d/ a 4/ právne zastúpení JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie, C. X, N., proti žalovanému: Mgr. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Y. ul. č. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/193/2015-140 zo dňa 28. júna 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/, 2a/, 2b/, 2c/, 2d/, 3/, 4/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“), určil, že: „...- vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie X., obec X., na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, ako dom, súpisné č. XXX na pozemku KNC parcela č. 988/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 115 m2 sú: Y. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, v podiele 5/8, N. S., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX, v podiele 1/32, mal. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXXX, v podiele 1/32, mal. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXXX, v podiele 1/32, mal. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXXX, v podiele 1/32, P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, v podiele 1/8, P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, v podiele 1/8, - vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie X., obec X., na liste vlastníctva č. XXX vedeným Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, ako pozemky registra C parcela č. 988/1
- záhrady o výmere 450 m2 a parcela č. 988/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2 sú: Y. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, v podiele 1/4, N. S., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX, v podiele 1/16, mal. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXXX, v podiele 1/16, mal. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXXX, v podiele 1/16, mal. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXXX, v podiele 1/16, P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, v podiele 1/4, P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, v podiele 1...“ (výrok I.). Žalobcom ako úspešnej strane (§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v súdenej veci sa žalobcovia 1/, 2a/, 2b/, 2c/, 2d/, 3/, 4/ (ďalej aj „žalobcovia“), domáhali
určenia, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností (bližšie špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku) s odôvodnením, že k ich prevodu na žalovaného došlo v dôsledku tiesne a v úmyselnom omyle vyvolanom žalovaným, ktorý žalobcom deklaroval, že sa jedná len o dočasný prevod vlastníctva ich nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, prvoinštančný súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 16.08.2012 žalobcovia 1/ až 4/ previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: zapísaným v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie X., obec X. na LV č. XXXX a LV č. XXX vedených Správou katastra Čadca. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 45.000,- eur, z ktorej žalobkyňa 1/ dostane podiel 15.000,- eur, žalobcovia v 2/ až 4/ rade po 10.000,- eur. Kúpna cena už bola v zmysle priloženého splnomocnenia v hotovosti zaplatená k rukám Y. S., čo predávajúci svojim podpisom potvrdzujú. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom pod č. V 2402/2012. Podľa čestného prehlásenia zo dňa 13.03.2015 „...žalobkyňa 1/ uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej obsahom bol prevod jej podielového spoluvlastníctva a podielového spoluvlastníctva žalobcov 2/ až 4/ na žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobkyňa 1/ nedisponovala v tom čase finančnými prostriedkami na odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti od žalovaného a aj nemožnosti získať hypotekárny úver, ako aj s prihliadnutím, že nehnuteľnosť užívala bez akéhokoľvek právneho, či užívacieho titulu, čestne prehlasila, že požiadala žalovaného Y. W. o uzatvorenie hypotekárneho úveru na predmetnú nehnuteľnosť vo výške 48.000,- eur na jeho osobu s tým, že bude na jeho účet XXXXXXXXXX/XXXX posielať mesačne (vždy k 1. dňu každého mesiaca od poskytnutia hypotekárneho úveru) 200,- eur ako splátku úveru, a tým si zabezpečí užívanie tejto nehnuteľnosti do budúcnosti, s možnosťou prípadného následného odkúpenia nehnuteľnosti po splatení celého úveru alebo skôr, kedy dôjde k prepisu existujúceho úveru na jej osobu, resp. vyplatenia existujúceho hypotekárneho úveru novým úverom u niektorej z bánk, po získaní stáleho príjmu a možnosti vziať si hypotekárny úver. Vlastníctvo žalovaného nemieni v budúcnosti nijak spochybňovať a napádať, a to ani cestou súdu...“. Z úradného záznamu zo dňa 16.08.2012 okresný súd zistil, že konateľ dražobnej spoločnosti AUKCIOR, s. r. o., prevzal dňa 16.08.2012 od splnomocneného zástupcu dlžníka pani Y. S., Y. W. finančnú sumu 16.239,49 eur. Z výpisu lista vlastníctva č. XXXX, k. ú. X. vyplýva, že aktuálne v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bol vlastníkom sporných nehnuteľností žalovaný v podiele 1/1. Dňa 15.02.2013 bolo zmluvou zriadené záložné právo na nehnuteľný majetok v prospech F. W. X., a. s. Podľa pripojeného spisu ORPZ Čadca, OKP, ČVS: ORP-365/2-VYS-CA-2015 žalobkyňa 1/ podala dňa 09.06.2015 na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie na žalovaného pre trestný čin podvodu. Uznesením zo dňa 16.07.2015 vyšetrovateľ ORPZ, OKP Čadca postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec podozrenia zo zločinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Keďže v danom prípade išlo o určovaciu žalobu, prvoinštančný súd skúmal v prvom rade naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení (§ 137 písm. c/ CSP) a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem v danom prípade je daný, a to vzhľadom na skutočnosť, že vlastník má nepochybne nárok na právnu ochranu pokiaľ ide, o jeho vlastníctvo. Môže teda uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho vlastníctva. V súdenej veci žalobcovia jednoznačne naliehavý právny záujem preukázali, keďže bez takéhoto určenia by bolo ich právne postavenie ohrozené. Za ďalšie v súdenej veci žalobcovia neplatnosť sporného právneho úkonu videli v tom, že žalobkyňa 1/ bola pri uzatváraní zmluvy uvedená do omylu žalovaným, zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Žalovanému musel byť pritom omyl žalobcov prinajmenšom známy, no nikoho zo žalobcov na to, že prichádzajú o nehnuteľnosť, neupozornil. Na základe vyššie uvedeného opísaného skutkového stavu a pri aplikácií ustanovení § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobcovia boli naozaj pri uzatváraní spornej zmluvy uvedení do omylu, a to žalovaným, keď im uviedol, že ide o dočasne prevod vlastníctva nehnuteľností, ktorý je potrebný na vybavenie hypotekárneho úveru bez toho, aby mali možnosť stav a tvrdenia žalovaného verifikovať. Druh zmluvy bol deklarovaný v rozpore so skutočným stavom, čo ovplyvnilo ich rozhodovanie pri uzavretí kúpnej zmluvy, ktorú by za predpokladu tejto vedomosti s navrhovaným obsahom neuzavreli. Tvrdenia žalobcov o tom, že nemalo ísť o uzavretie kúpnej zmluvy potvrdila v konaní vypočutá svedkyňa P. X., ktorá uviedla, že peniaze neboli žalovaným vyplatené, kúpna zmluva bola uzatvorená iba na to, aby sa „vyčistili z vlastníctva a aby dom nešiel do dražby“. S poukazom na uvedené a pri aplikácií príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, okresný súd v žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel. Pre úplnosť dodal, „...že konanie žalovaného nie je nielen v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobcov uviedol do omylu, najmä žalobkyňu 1/, naviac tým, že nebola z jeho strany, ani vyplatená kúpna cena deklarovaná v kúpnej zmluve, a preto prvoinštančný súd vyslovil záver, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona...“.
2. Proti uvedenému rozsudku žalovaný (ďalej „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodov, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto aj vec nesprávne právne posúdil. V prvom rade poukázal na to, že rozhodnutie súdu je založené na výpovedi len jednej strany, a to žalobcov. Okresný súd úplne opomenul vyhodnotiť také závažné dôkazy, ako bola výpoveď žalovaného advokáta X., svedkyne D. W. a svedka T. W. a tiež aj listinné dôkazy, obsah ktorých svedčil v prospech tvrdení žalovaného. V skutočnosti žiaden omyl, ani rozpor s dobrými mravmi vyvolaný zo strany žalovaného neexistoval. Kúpna zmluva bola uzatvorená, podpísaná, autorizovaná advokátom, kúpna cena bola vyplatená predávajúcim. Za konaním žalobcov, žalovaný vidí len snahu získať spornú nehnuteľnosť za každú cenu, previesť ju na inú tretiu osobu, užívať ju bezplatne naďalej a podviesť kupujúceho, ktorý sa bude musieť brániť ďalšou žalobou na súde o navrátenie už vyplatených peňazí, avšak s neistým koncom, keďže nebude potom z čoho platiť. Nemožno súhlasiť, ani s konštatovaním provinštančného súdu, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V tejto súvislosti odvolateľ položil otázku, že o aké podvodné konanie išlo z jeho strany, keď trestné oznámenie za podvod vo veci vyšetrovateľ odmietol, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania voči jeho osobe. Išlo jasne o krivé obvinenie. Z uvádzaných dôvodov žalovaný odvolací súd žiadal, aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby podaný rozsudok zmenil a žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobcovia v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolací súd žiadali, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, keďže v konaní bolo jednoznačné preukázané, že žalobcovia boli pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy uvedení žalovaným do omylu tak, že samotná zmluva je podľa § 49a Občianskeho zákonníka neplatná. Navyše vyslovili názor, že konanie žalovaného nielenže bolo v rozpore s dobrými mravmi, ale má aj znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Neobstojí námietka žalovaného, že prvoinštančný súd rozhodol jednostranne len na základe hodnotenia jednej svedeckej výpovedi, opak je pravdou. Okresný súd v bode 9. uviedol celú argumentáciu žalovaného, svedecké výpovede a hlavne listinné dôkazy, preto nemožno hovoriť len o uprednostnení argumentácie a dôkazov jednej zo sporových strán, v danom prípade žalobcov. To, že všetky dôkazy a dôvody uvádzané žalovaným sú v odôvodnení rozsudku vyhodnotené, avšak nie tak, ako bola predstava žalovaného, nezakladá vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Čo sa týka dôkazov predložených žalobcami, jedná sa o okolnosti subjektívneho charakteru, ktoré možno spravidla dokazovať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia posudzovať vnútorná psychická zložka konania. V konaní bolo preukázané, že na strane žalovaného sa jednalo o realizáciu jeho zámer zmocniť sa nehnuteľností žalobcov pod zámienkou pomoci pri oddlžení a so spôsobom totožným so všeobecne rozšírenými praktikami podvodníkov poskytujúcich tieto služby. Žalobcovia ak by mali záujem o predaj nehnuteľností, určite by mali na výber z lepších záujemcov, keďže nehnuteľnosť podľa znaleckého posudku mala hodnotu 70.000,- eur a hlavne by zvolili obvyklejší spôsob predaja, t. j. inzeráty, ohliadky, cenové ponuky, znalecké posudky a pod. Ako došlo ku kontaktu žalobcov so žalovaným a za akým účelom, opísala vo svojej svedeckej výpovedi predovšetkým svedkyňa pani P. X., ktorá svojou výpoveďou dosvedčila, že záujmom žalobcov bolo zachovať si vlastníctvo predmetných nehnuteľností, a preto sa na jej radu obrátili (konkrétne žalobkyňa 1/) práve na žalovaného, ktorý vraj ovládal spôsob, ako zariadiť oddlženie bez toho, aby nemuseli predať predmetné nehnuteľností. Neskôr sa ukázalo, že musia byť prevedené, ale len na oko. Ďalší priebeh transakcie údajne potvrdzuje výpoveď pani P. X., ktorá bola do tohto obchodu evidentne zainteresovaná. Samotný priebeh podpisu kúpnej zmluvy a hlavne okolností, za ktorých vraj bola uhradená kúpna cena v kancelárii advokáta Mgr. X., taktiež nezodpovedá bežnému postupu a vzbudzuje veľké podozrenia z podvodu. Napriek určitej formálnej logike výpovedi žalovaného a jeho svedkov, ich tvrdeniam nemožno uveriť. O tom, že žalobkyňa 1/ zmluvu podpísala, niet pochybností, potvrdzuje to aj ona sama, avšak podľa nej došlo k tomu za trochu iných okolností, ako tvrdí žalovaný, hlavne ohľadom toho, že zmluvu mala možnosť si prečítať, bola s ňou oboznámená, vrátene právnych následkov z nej vyplývajúcich. Klamstvo žalovaného ohľadom vyplatenia kúpnej ceny vyplýva i z toho, že tvrdil, že pri odovzdávaní peňazí bol prítomný advokát Mgr. X., no Mgr. X. výslovne pred súdom uviedol, že pri tom nebol, že peniaze si mali odovzdať, resp. prevziať žalovaný a žalobkyňa sami vo vedľajšej miestnosti jeho kancelárie bez jeho prítomnosti. Toto a skutočnosť, že Mgr. X. nevystavil ani potvrdenku o prevzatí kúpnej ceny, je veľmi silným dôkazom, že žiadne peniaze žalobkyni vyplatené neboli. Otázkou zostáva, prečo nie je v kúpnej zmluve uvedený spôsob započítania kúpnej ceny s dlhom žalobkyne, nakoľko časť kúpnej ceny sa mala použiť na splatenie dlhu, takže sa to v danom prípade priamo vyžadovalo. Najpresvedčivejším dôkazom zneužitia bezvýchodiskovej situácie žalobcov a podvodného konania žalovaného je písomný dokument, tzv. čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 13.03.2015, ktorý mal podľa žalovaného odstrániť všetky
pochybnosti ohľadom jeho vlastníctva nehnuteľností vyvolané okolnosťami uzatvorenia kúpnej zmluvy, avšak toto prehlásenie dokazuje opak, a to, že sám žalovaný neveril v právnu záväznosť predmetnej kúpnej zmluvy. Jeho nápad s prehlásením je o to sebausvedčujúcejší, že sa snáď nestalo, aby si niekto dal dokument takej právnej sily, akou je riadna zavkladovaná kúpna zmluva s overeným podpisom predávajúceho, potvrdzovať nejakým pochybným prehlásením predavajúceho, že potvrdzuje uzavretie kúpnej zmluvy a uznáva vlastníctvo kupujúceho a pod. Takže ešte v roku 2015 žalovaný predstieral, že keď už sa aj veci nevyvíjajú celkom tak, ako sľuboval ohľadom spätného prevodu, táto možnosť tu zostáva, iba treba pristáť na nové podmienky a učiniť nejaké prehlásenie, ktoré v podstate činia z kúpnej zmluvy bezcenný dokument pričinením sa samotného žalovaného. Záver o pokračujúcom podvode podporuje i vyššie citované vynútené prehlásenie žalobkyne, že bude na účet žalovaného posielať mesačne 200,- eur ako splátku úveru, ktorý si zobral na seba žalovaný. To malo vzbudiť u žalobkyne dojem, že splácaním tohto úveru, resp. jeho splatením, zostanú žalobcovia vlastníkmi domu. To samozrejme žalovaný nemyslel vážne, sám viackrát vyhlásil, že dom si kúpil pre seba a svoju rodinu, že o žiadnom spätnom prevode nemôže byť reč. V prehlásení je osobitne uvedené, že v prípade riadneho nesplácania mesačných splátok môže žalovaný nehnuteľností predať ďalšej osobe a dovtedy vyplatené mesačné splátky si bude môcť ponechať žalovaný ako zmluvnú pokutu. Teraz má tu drzosť tvrdiť, že sa nejedná o splátky úveru, ale o nájomné. V každom prípade dohadovať sa teraz o tom, či tieto platby predstavujú splátku úveru alebo nájomné, je teraz zbytočné. Účelom tohto prehlásenia bolo popri finančnom prospechu vzbudiť u žalobkyne dojem, že splácaním úveru si zachováva nárok na vlastníctvo predmetných nehnuteľností. V závere prehlásenia, žalobkyňa uznáva vlastníctvo pána W. k predmetným nehnuteľnostiam za legitímne, skutočne nenapadnuteľné a v celom rozsahu ho uznáva a akceptuje, že nemieni ho nikdy v budúcnosti spochybňovať a napádať, a to ani cestou súdu a za porušenie tohto záväzku sa zaväzuje zaplatiť Mgr. W. zmluvnú pokutu vo výške 45.000,- eur. Z týchto formulácií však žalobkyňa už pochopila, že sa stala obeťou podvodu a obrátila sa na právnika. Pri tomto jedine, čo by bolo malo právny význam a zmysel, by bolo dať si takto od žalobkyne písomne potvrdiť prevzatie kúpnej ceny. S poukazom na uvedené je nepochybné, že právny úkon, ktorým došlo k uzavretiu spornej kúpnej zmluvy, bol určený žalobkyňou v omyle v dôsledku čoho je predmetná kúpna zmluva podľa § 49a Občianskeho zákonníka neplatná a dôsledkom toho je, že žalobcovia sa oprávnene domáhali určenia, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
5. Predmetom preskúmania bolo v danom prípade rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým vyhovel žalobe žalobcov, keď určil, že sú vlastníkmi vyššie uvedených/sporných nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Čadca, odbor katastrálnym pre obec X., katastrálne územie X. a tiež na LV č. XXX pre to isté katastrálne územie, a to na základe tej skutočnosti, že kúpna zmluva zo dňa 16.08.2012, ktorou došlo k prevodu predmetných nehnuteľností je neplatným právnym úkonom, pretože žalobcovi boli pri jej uzatváraní uvedení žalovaným do omylu (§ 49a Občianskeho zákonníka) a navyše táto zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom a dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).
6. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.
7. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, konkrétne ustanovení § 49a Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 40a Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Napokon z odvolania možno vyvodiť aj to, že namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čo možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
8. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený.
11. Po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu prislúchajúceho spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, v rámci ktorých zistení konštatoval, že v skutočnosti účastníkmi uzatvorená kúpna zmluva (č. l. 11 a nasl. spisu) podľa § 588 Občianskeho zákonníka dňa 16.08.2012 bola zmluvou „predstieranou“, vyvolanou omylom spôsobeným žalovaným a navyše jej uzavretím došlo aj k obchádzaniu zákona a k rozporu s dobrými mravmi. K predmetným záverom okresný súd dospel predovšetkým na základe výpovede svedkyne P. X., ktorá jednoznačne uviedla, že žiadne peniaze neboli žalovaným pri podpise zmluvy vyplatené a kúpna zmluva bola uzatvorená iba na to „aby sa vyčistili z vlastníctva a aby dom nešiel do dražby“. Žalobcom bolo sľúbené, že následne má dôjsť k spätnému prevodu, ku ktorému, ale v skutočnosti nikdy nedošlo. O predmetných skutočnostiach nepriamo svedčí aj obsah čestného prehlásenia zo dňa 13.03.2015 (č. l. 9 spisu), v rámci ktorého žalobkyňa 1/ prehlásila, že nebude vlastníctvo žalovaného v budúcnosti nijakým spôsobom spochybňovať a napádať, a to ani cestou súdu. Uvedené dva dôkazy aj podľa odvolacieho súdu svedčia o neštandardnosti celej „transakcie“ medzi stranami sporu a o tom, že žalobcovia boli uvedení žalovaným do omylu, keď im uviedol, že ide len o dočasný prevod vlastníctva predmetných nehnuteľností, ktorý je potrebný na vybavenie hypotekárneho úveru. Za predpokladu, že by kúpna zmluva bola perfektná a došlo aj k odovzdaniu peňazí, nebol žiaden rozumný dôvod, aby žalobkyňa 1/ čestné prehlásenie, zrejme koncipované žalovaným, podpísala. Uvedené čestné prehlásenie je tiež podľa presvedčenia odvolacieho súdu presvedčivým dôkazom o tom, že sám žalovaný neveril dostatočne v právnu záväznosť podpísanej kúpnej zmluvy. Pritom žalovanému muselo byť zrejme, že čestné prehlásenie nemá žiadnu právnu silu a ak napriek uvedenému si žalovanou nechal uvedený dokument podpísať, tak spolu s výpoveďou svedkyne P. X. možno uzavrieť, že žalobcami uzatvorená kúpna zmluva bola uzatvorená omylom vyvolaným žalovaným. Odvolateľ sa mýli ak tvrdí, že okresný súd založil svoje rozhodnutia len na jednom dôkaze, a to výpovedi svedkyne P. X. a nevyhodnotil obsah ďalších vykonaných dôkazov. Opak je pravdou, nielen výpoveď P. X., ale aj obsah predloženého čestného prehlásenia, oboznámeného prvoinštančným súdom (viď bod 11. rozsudku okresného súdu) odôvodňujú prijatie záveru o správnosti skutkových záverov okresného súdu. Zároveň však odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie prvoinštančného rozsudku mohlo byť precíznejšie, to však nič nemení na vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku. Zo správne zisteného skutkového stavu, prvoinštančný súd následne vyhodnotil správne právne závery o neplatnosti
stranami sporu, uzatvoreného právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 40a Občianskeho zákonníka a tiež podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. pre rozpor s dobrými mravmi, resp. obchádzanie zákona. Aj s uvedeným právnym posúdením okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje až na konštatovanie prvoinštančného súdu v závere rozhodnutia v bode 18., že v súdenej veci boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu na prijatie uvedených záverov sú kompetentné orgány činné v trestnom konaní a nie civilný súd rozhodujúci o neplatnosti právneho úkonu.
12. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovaného o nesprávne vyhodnotených dôkazoch, odvolací súd tiež uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V danom prípade súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal primeraným spôsobom, opísal výsledky vykonaného dokazovania, správne citoval právne predpisy, konkrétne ustanovenia § 49a v spojitosti s § 40a Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery o neplatnosti sporného právneho úkonu, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
13. Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa v zásade vyporiadava so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá kladené na odôvodnenie uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Neopodstatnená je preto aj posledná odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keďže odvolanie žalovaného v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené, ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách konania, keď zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Na úplný záver odvolací súd uvádza, že žalobca 3/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrel po vyhlásení prvoinštančného rozsudku dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po ňom bolo uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 10D/85/2020-45 zo dňa 18.09.2020 zastavené pre nemajetnosť. Z uvedeného dôvodu zároveň zanikla plná moc na zatupovanie v konaní JUDr. Rastislavovi Skybovi, a preto už odvolací súd v záhlaví svojho rozhodnutia uviedol už len označenie žalobcu 3/.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)