Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-21-2021.pdf
PDF · 92.72 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, S., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Ščury, advokát so sídlom ul. Y. XXXX, S. a otca: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. XXX, právne zastúpený: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 11P/1/2020-143 z 30. novembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudku okresného súdu vo výroku II. sa n e d o t ý k a.
V ostatných výrokoch (I. a III.) rozsudok okresného súdu mení tak, že otec je povinný platiť bežné výživné na maloletú T. T., nar. XX.XX.XXXX vo výške 165,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2020, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2020 do 27.07.2021 vo výške 165,- eur povoľuje otcovi zaplatiť v troch mesačných splátkach vo výške 55,- eur splatných spolu s bežným výživným, so splatnosťou prvej splátky do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celé zameškané výživné.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 11P/70/2018-159 z 19.06.2019 vo výroku II. o povinnosti otca platiť bežné výživné.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (výrok I.), návrh otca na zníženie výživného a zrušenia povinnosti tvorby úspor vo výške 25,- eur zamietol (výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.). V prejednávanej veci sa obaja rodičia maloletej T. T. (ďalej v texte iba „maloletá“) domáhali zmeny rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 11P/70/2018-159 z 19.06.2019 v časti určenia výživného na maloletú. Týmto rozhodnutím bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne na bežné výživné a sumou 25,- eur mesačne na tvorbu úspor. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala zmenou pomerov na strane maloletej, ktorá začala navštevovať prvý ročník základnej školy. Otec v návrhu na zníženie výživného poukazoval na zmenu pomerov na jeho strane, pre ktorú nie je v jeho možnostiach platiť doteraz určené výživné. Okresný súd vychádzajúc z ust. §62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“) na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky, ktorým sa domáhala od 01.09.2020 zvýšenia sumy, ktorú je otec
povinný platiť titulom výživného na maloletú na 250,- eur mesačne, za nedôvodný. Konštatoval, že maloletá síce nastúpila do prvého ročníka základnej školy od 01.09.2020, avšak od času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca (rozsudkom z 19.06.2019) nedošlo k takej zmene pomerov u maloletej, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Okresný súd ustálil, že pomery na strane oboch rodičov zostali nezmenené, zvýšené náklady maloletej, ktoré jej vznikli nástupom do prvého ročníka zakúpením školských pomôcok, prezúvok, resp. oblečenia možno pokryť sumou doteraz určeného výživného. Pokiaľ išlo o pomery na strane otca, okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa nezmenili. Otec býva naďalej so svojimi rodičmi v rodinnom dome, prispieva im na domácnosť a pracuje ako živnostník, vykonávajúci pilčícke práce v lese. Pozastavenie podnikateľskej činnosti k 18.11.2020 a zaradenie otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nepovažoval okresný súd za okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Konanie otca vyhodnotil ako účelové, aby sa mohol domáhať zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletej. Okresný súd nepovažoval návrh matky na zvýšenie a návrh otca na zníženie výživného za dôvodný a oba návrhy zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na zvýšenie výživného podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 01.09.2020 sumou 250,- eur mesačne. Namietala, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej nástupom do prvého ročníka základnej školy, čo ovplyvnilo aj zvýšené náklady na maloletú. Ani samotný otec nepoprel, že s nástupom dieťaťa do školy sú spojené zvýšené výdavky. Otec síce tvrdil, že bol ochotný prispieť na úhradu polovice jednorázových nákladov, avšak takýto príspevok by nepokrýval zvýšené každomesačné výdavky v podobe platených školských obedov, krúžkov, exkurzií, pohonných hmôt na cestu do a zo školy a pod. Ďalej matka namietala, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine nemal prihliadať na mesačné výdavky otca na úhradu telefónu vo výške 57,- eur, nakoľko nejde o nevyhnutný výdavok, pretože takáto cena paušálu je prehnaná. Ďalej okresnému súdu predložila pracovné ponuky, ktoré zodpovedajú kvalifikácii otca, teda preukázala, že otec má možnosť mať príjem aj zo zárobkovej činnosti a jeho zaevidovanie na úrade práce možno chápať ako účelové. V tejto súvislosti dala do pozornosti odvolacieho súdu princíp potencionality príjmov.
3. Otec vo vyjadrení z 21.01.2021 k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie označil za nedôvodné. Návrh na zvýšenie výživného bol predčasný, nakoľko je zrejmé, že žiadala zvýšenie výživného z dôvodu nových nákladov nástupom do školy maloletej ešte predtým než mohli tieto reálne vzniknúť. Matka doložila okrem pravidelných výdavkov na dieťa, ktoré malo vždy, doklady o jednorázovom nákupe pomôcok a potrieb do školy, na obedy a na pohonné látky, no pokiaľ ide o ostatné výdavky na školské výlety, exkurzie, kultúrne podujatia, športové aktivity, matky nespochybnila, že takéto výdavky dodnes nemá. Matka býva neďaleko školy, preto ňou určená výška nákladov na úhradu pohonných hmôt je neprimeraná. Za neopodstatnené označil poukazovanie matky na princíp potencionality príjmov rodiča. Výška jeho príjmov za posledné roky bola v konaní preukázaná, matka ich nespochybňovala. To znamená, že bez ohľadu na to, či pozastavil živnosť, súd vychádzal z jeho preukázaných príjmov. V závere svojho vyjadrenia poukázal na osobu matky, ktorá sa všemožne snažiť získať vyššie výživné bez snahy o akúkoľvek dohodu s jeho osobou. Len v dôsledku jej správania existuje stav, že sa s maloletou, ktorá má už viac ako 6 rokov nestretol ani na jeden deň, či niekoľko hodín sám, jeho právo rodiča na styk je absolútne ignorované.
4. Matka v odvolacej replike z 15.03.2021 k vyjadreniu otca zotrvala na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. Pokračovala vo svojich vyjadreniach o zvýšení výdavkov na maloletú v súvislosti s nástupom do základnej školy. Zaoberala sa konaním otca a znovu poukazovala na to, že sa sám účelovo vzdal vyššieho príjmu svojim správaním. Za nepravdivé označila tvrdenia otca, že mu svojim konaním znemožňuje stretávať sa s maloletou.
5. Otec v odvolacej duplike z 09.04.2021 k replike matky odkazujúc na svoje skoršie podania , označil tvrdenia matky za nedôvodné a vyslovene účelové. Ohradil sa voči jej tvrdeniam, že sa účelovo nesnaží nájsť si lepšiu prácu, aby nemusel platiť vyššie výživné. Pokiaľ ide o výdavky maloletej tak ako ich
špecifikovala matka, tieto výrazne prekračujú skutočné potreby maloletého 6-ročného dieťaťa. Opätovne žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.
6. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania v rámci odvolacieho konania dané neboli.
7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa §2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario zmenil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP napadnutý rozsudok tak ako je to konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
8. Hmotno-právnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ust. § 78 veta prvá Zákona o rodine zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom.
9. Okresný súd v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci však dôsledne neprihliadal na (všetky) ním zistené skutočnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu k zmene pomerov na strane oprávnenej maloletej došlo tým, že od 01.09.2020 začala navštevovať prvý ročník základnej školy, teda prešla na vyšší stupeň vzdelávania oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, kedy navštevovala materskú školu. Nepochybne túto okolnosť možno vyhodnotiť ako zmenu pomerov na strane maloletej. Nepostačuje potom len úvaha o tom, či doterajšie výživné napriek tejto zmene, je primerané. Zmena pomerov by sa mala premietnuť aj do zmeny výšky výživného. V prípade konštatovania, že napriek zmene pomerov je doterajšie výživné primerané, by došlo k neprípustnej reparácii predchádzajúceho rozhodnutia, fakticky ku konštatovaniu, že výška výživného určená predchádzajúcim rozhodnutím bola než by ju vtedy zistené pomery odôvodňovali, pretože napriek zmene pomerov výška výživného v predchádzajúcom rozhodnutí je dostačujúca (viď R27/1974). Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že dieťa prejde z materskej do základnej školy je potrebné vyhodnotiť ako zmenu pomerov, ktorá má vplyv na určenie výšky výživného. Nie je potrebné osobitne dokazovať skutočnosti, že nástupom dieťaťa do základnej školy vznikajú výdavky na prvotné zabezpečenie všetkých školských potrieb (taška, peračník, školské potreby, prezúvky, atď.), lebo ide o všeobecne známu skutočnosť. V prejednávanej veci však odvolací súd poukazuje na to, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej na základe predchádzajúceho rozhodnutia aj poskytovaním finančných prostriedkov na tvorbu úspor, matka preto (odhliadnuc od toho, že nežiadala otca o finančnú pomoc v tomto prípade) mohla použiť finančné prostriedky na úhradu týchto výdavkov aj z úspor maloletej. Avšak napriek tejto skutočnosti to nič nemení na závere odvolacieho súdu, že nástupom dieťaťa do základnej školy dochádza u neho k zmene pomerov, a to zvýšeniu nákladov na odev (v škole sa už dieťa neprezlieka do „teplákov“ ako to je v predškolskom zariadení), na stravu (dieťaťu je potrebné osobitne zabezpečovať desiate, prípadne olovranty), rovnako vznikajú výdavky na zabezpečovanie aj priebežne školských pomôcok, kníh a pod. Reflektujúc na všetky tieto skutočnosti, podľa názoru odvolacieho súdu, právny záver okresného súdu, že zistený skutkový stav neodôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, pretože doteraz určené výživné je postačujúce, bol nesprávny. Na základe toho, odvolací súd dospel k záveru, že zmena pomerov odôvodňuje povinnosť otca platiť zvýšené výživne, a to vo výške 165,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2020, odkedy maloletá začala navštevovať základnú školu. Z tohto dôvodu napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Neprihliadal na matkou tvrdené zvýšené výdavky na úhradu pohonných hmôt z dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že obe zariadenia predškolské, aj základná škola sú v lokalite S.-A., teda k zmene výšky nákladov na pohonné hmoty nedošlo. Do úvahy zobral najmä to, že oproti výdavkom, ktoré mala maloletá v čase keď bolo naposledy rozhodované o povinnosti otca platiť výživné sa jej zvýšili výdavky s úhradou školských potrieb, prisvedčil otcovi, že nemožno brať do úvahy zvýšené výdavky na úhradu krúžkov, exkurzií a podobne, keď sa o výživnom rozhodovalo v čase, keď všetky takéto aktivity boli pre pandémiu koronavírusu COVID-19 úplne vylúčené. Na základe toho, odvolací sud považoval zvýšenie výživného o 15 ,- eur mesačne na celkovú sumu 165,- eur za postačujúce.
10. V dôsledku rozdielneho stanovenia výšky výživného odvolacím súdom, odvolací súd rozhodol aj o zameškanom výživnom za obdobie od 01.09.2020 do dňa, kedy vo veci rozhodoval, t.j. do 27.07.2021. Výživné bolo otcovi zvýšené o 15,- eur, obdobie zameškaného výživného predstavuje 11 mesiacov, výška zameškaného výživného tak predstavuje sumu 165,- eur. Zameškané výživné otcovi povolil zaplatiť v troch mesačných splátkach vo výške 55,- eur. Prvá splátka zameškaného výživného bude splatná spolu s bežným výživným, ktoré bude otec povinný zaplatiť po mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku (t.j. ak právoplatnosť rozsudku krajského súdu nastane v mesiaci august 2021, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná k 15. septembru 2021, ak by právoplatnosť rozsudku nastala v septembri 2021, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná k 15. októbru 2021, atď.) s tým, že v prípade, že otec riadne a včas splátku zameškaného výživného neuhradí, stáva sa splatný celý nedoplatok na výživnom.
11. Nakoľko týmto rozsudkom sa mení predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o výživnom, krajský súd uvedenú skutočnosť výslovne konštatoval vo výrokovej časti vrátane označenia zmeneného rozhodnutia.
12. O trovách celého prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).