Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sas/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zastúpenej BARNA&PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nová ulica 150/6, Slovenská Kajňa, IČO: 53 960 360, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.06.2023 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.06.2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2023 a vec v r a c i a orgánu nižšieho stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.06.2023, prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne príslušného na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení v znení o odvolaní A. B. (v tomto konaní v procesnom postavení žalobkyne) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.03.2023 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

2. Správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku zo dňa 03.02.2023, podľa , a v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.03.2023 zamietol žiadosť žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku z dôvodu, že jej manžel A. B. nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom požiadala o preskúmanie napadnutého rozhodnutia a o vysvetlenie z akého dôvodu pre nárok na vdovský dôchodok nebolo zhodnotené obdobie štúdia manžela od 01.09.1969 do 30.06.1972. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.06.2023.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že manžel žalobkyne ku dňu smrti nebol poberateľom žiadnej dôchodkovej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou, ale poberal invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný podľa siedmej časti o sociálnom zabezpečení (ďalej len ), vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Podľa potvrdenia ministerstva č. SPSČ-OSZ-26249-32/2023-VZ zo dňa 30.01.2023 manželovi žalobkyne bol priznaný od 01.08.1987 podľa - invalidný dôchodok, ktorý sa od 01.07.2002 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len

Z.z.) naďalej považuje za invalidný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).

4. Citujúc o sociálnom zabezpečení, , , žalovaný mal za to, že z dôvodu, že manžel žalobkyne ku dňu smrti 13.01.2023 nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, invalidného dôchodku a ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bolo potrebné zistiť, či ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo či získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že manžel žalobkyne dosiahol dôchodkový vek podľa dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 17.03.2016. Ku dňu smrti manžel žalobkyne získal 5 448 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 338 dní, čo je doba zamestnania a poberania invalidného dôchodku do 30.06.2022, do účinnosti . Pretože manželovi žalobkyne vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa - , t.j. podľa siedmej časti zákona a tento dôchodok bol vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, nárok na starobný dôchodok mu za použitia podľa nevznikol. Z dôvodu, že pre nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení bola manželovi žalobkyne zhodnotená doba od 18. roku veku, t.j. civilné zamestnanie od 17.03.1972 do 31.03.1973, náhradná vojenská služba od 01.04.1973 do 31.08.1973 a doba služobného pomeru od 01.09.1973 do 31.07.1987 nebola pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok hodnotená.

6. Žalovaný vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok bola zamietnutá vzhľadom na skutočnosť, že jej manžel nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

7. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nezhodnotenia obdobia štúdia manžela od 01.09.1969 do 30.06.1972 žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pre výpočet sumy invalidného dôchodku podľa - sa na dobu zamestnania pred 18. rokom neprihliada. Zhodnotené preto bolo civilné zamestnanie až od 17.03.1972, t.j. 18. roku veku manžela žalobkyne a zároveň uvedená doba nebola zhodnotená ani pre nárok na starobný dôchodok.

8. V závere odôvodnenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností, v súlade s , zhodnotil v administratívnom spise žalobkyne každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel tak k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 31.07.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len správny súd alebo súd) toho istého dňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.06.2023 a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rozhodnutia správnych orgánov žalobkyňa považuje za nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti týkajúcej sa posúdenia invalidného dôchodku poberaného manželom žalobkyne a nesprávneho zohľadnenia počtu rokov jeho dôchodkového poistenia. Žalobkyňa poukazujúc na relevantné skutkové okolnosti má za to, že žalovaný mal invalidný dôchodok posúdiť podľa ust. , nakoľko služobný pomer jej manžela trval menej ako 15 rokov, a preto invalidný dôchodok, ktorý poberal sa mal považovať za invalidný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Žalovaný teda chybne určil, že nebohý manžel poberal invalidný výsluhový dôchodok, nakoľko z ust. jednoznačne vyplýva, že ku dňu smrti poberal invalidný dôchodok.

10. Vychádzajúc z informácie o stave individuálneho účtu poistenia k 31.12.2023, podľa ktorého mal nebohý obdobie dôchodkového poistenia v čase od 17.03.1972 do 31.07.1987 v dĺžke 15 rokov a 127 dní; z osobného listu dôchodkového postenia zo dňa 28.03.2003, podľa ktorého nebohý mal obdobie dôchodkového poistenia v čase od 01.08.1987 do 30.06.2022 v dĺžke 14 rokov a 338 dní; a poukazujúc na dobu aktívnej činnosti od 13.03.1972 do 31.07.1987 žalobkyňa uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia nebohého bolo od 17.03.1973 do 30.06.2022 v celkovej dĺžke 30 rokov a 125 dní. Preto v zmysle možno podľa žalobkyne konštatovať, že manžel

žalobkyne v čase dosiahnutia dôchodkového veku 62 rokov (dňa 17.03.2016) získal viac ako 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a mal nárok na starobný dôchodok.

11. Záverom žalobkyňa skonštatovala, že jej manžel ku dňu smrti poberal invalidný dôchodok a mal aj nárok na starobný dôchodok, a preto má podľa , nárok na vdovský dôchodok.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.09.2023 poukazujúc na vyššie uvedený skutkový stav, cit. , , , uviedol, že manžel žalobkyne ku dňu smrti 13.01.2023 nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou a ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Preto bolo potrebné zistiť, či ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo či získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Podľa žalovaného k 13.01.2023 manžel žalobkyne získal 5 448 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 338 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je doba zamestnania a poberania invalidného dôchodku do 30.06.2022, do účinnosti . Nakoľko manželovi žalobkyne vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa - a tento dôchodok bol vyplácaný Ministerstvom vnútra SR, nárok na starobný dôchodok mu za použitia podľa nevznikol. Z dôvodu, že pre nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení bola manželovi žalobkyne zhodnotená doba od 18. roku veku, t.j. civilné zamestnanie od 17.03.1972 do 31.03.1973, náhradná vojenská služba od 01.04.1973 do 31.08.1973 a služobný pomer od 01.09.1973 do 31.07.1987 nebol zhodnotený pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok manžela žalobkyne. Vzhľadom na to, že manžel nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok bola zamietnutá.

13. Žalovaný sa preto pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí zo dňa 29.06.2023 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28.03.2023. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Vo vyjadrení zo dňa 24.10.2023 žalobkyňa uviedla, že so závermi žalovaného prezentovanými vo vyjadrení k správnej žalobe nesúhlasí, má za to, že správna žaloba je dôvodná, a preto na nej naďalej trvá.

15. Dňa 26.10.2023 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, v prílohe ktorého predložila výučný list manžela zo dňa 30.06.1972 vystavený Pozemnými stavbami, n.p. Michalovce, podľa ktorého uzavrel učebnú zmluvu s uvedeným podnikom a vykonal záverečnú učňovskú skúšku. Ďalej predložila listinu v uvedenom podaní označenú ako stanovisko Ministerstva vnútra SR, oddelenie vymeriavania dávok, odbor sociálneho zabezpečenia; z listiny však nie je zrejmé, že ide o stanovisko uvedeného ministerstva, nakoľko neobsahuje označenie orgánu resp. osoby, ktorá stanovisko podala, nie je datované ani podpísané oprávnenou osobu. Podľa uvedeného vyjadrenia služobnú a civilnú dobu, ktorú mal zomretý zhodnotenú na nárok na invalidný dôchodok ako aj dobu poberania invalidného dôchodku do 30.06.2002 mala Sociálna poisťovňa zhodnotiť ako dobu rozhodujúcu na nárok na starobný dôchodok zomretého z dôvodu, že zomretý nemal priznaný invalidný dôchodok podľa až a nemal priznaný ani invalidný dôchodok podľa , a to s poukazom na odkaz č. 55 k . Sociálna poisťovňa pri posudzovaní doby zomretého rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok nezohľadnila ani tzv. náhradné doby, ktoré poistenec môže získať' aj pred dovŕšením 18. roku veku; mala postupovať podľa a vdove priznať vdovský dôchodok po zomretom, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku priznaného podľa , a to bez ohľadu na to, že invalidný dôchodok nepriznávala ani nevyplácala Sociálna poisťovňa, ale ministerstvo vnútra.

16. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril napriek tomu, že výzva súdu podľa ods. mu bola doručená dňa 06.11.2023.

17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej len ), v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, nakoľko rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vykazujú právne vady podľa , a preto je potrebné správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci vyhovieť. Súd bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), vyhlásil za uplatnenia postupu podľa dňa 30.04.2024 rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj tomu predchádzajúce rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania.

18. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov, Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.03.2023 ako prvostupňový správny orgán zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku. Rozhodnutie odôvodnila tým, že zomretý manžel žalobkyne nebol ku dňu smrti, t.j. k 13.01.2023 poberateľom predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa . Ku dňu smrti bol poberateľom invalidného dôchodku, od 01.08.1987 vyplácaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pričom pre tento nárok mu bola podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení zhodnotená doba od 18. roku veku (v súlade s - ), a to civilné zamestnanie od 17.03.1972 do 31.03.1973, náhradná vojenská služba od 01.04.1973 do 31.08.1973 a doba služobného pomeru od 01.09.1973 do 31.07.1987. Ku dňu 17.03.2016 (dosiahnutie dôchodkového veku dovŕšením 62 rokov) manžel žalobkyne získal 5 448 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 338 dní. Nakoľko nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa , nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok. Na základe uvedeného orgány verejnej správy mali za to, že manžel žalobkyne nesplnil ku dňu smrti podmienky nároku na starobný dôchodok a nezískal ani potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Žalovaný preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 29.06.2023 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie ako prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.03.2023.

20. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa tejto časti zákona patrí aj občanovi, ktorý bol vojakom z povolania, a) ak bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok () a stal sa úplne (čiastočne) invalidným najneskoršie do dvoch rokov od skončenia služobného pomeru alebo b) ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách a v čase trvania zamestnania () sa stal úplne (čiastočne) invalidným alebo c) ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom ochorení vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním.

21. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa a dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.

22. Podľa o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

23. Podľa , vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

24. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

25. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

28. Podľa v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

29. Podľa v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. ).

31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto je namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

32. Žalobkyňa sa v súdnom konaní domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného 565 515 7453 zo dňa 29.06.2023, ktorým zamietol jej odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa – Sociálnej poisťovne, ústredia číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.06.2023 o zamietnutí žiadosti o vdovský dôchodok. Z obsahu žaloby je možné vyvodiť, že žalobkyňa namieta, že rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa písmeno c) ), keď orgány verejnej správy nesprávne aplikovali právo na zistený skutkový stav a dospeli tak k záveru, že manžel žalobkyne nebol poberateľom žiadnej dôchodkovej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou a nesplnil ani podmienky nároku na starobný ani invalidný dôchodok.

33. Predmetom konania je nárok žalobkyne ako vdovy na vdovský dôchodok po jej zomrelom manželovi. Podľa má vdova nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel

v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Podľa § 65 ods. 1 a 2 cit. zák. bolo podmienkou nároku na starobný dôchodok dosiahnutie dôchodkového veku, čo v prípade manžela žalobkyne znamenalo 62 rokov. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že manžel žalobkyne ku dňu smrti nepoberal starobný dôchodok ani invalidný dôchodok a nezomrel v dôsledku pracovného úrazu ani choroby z povolania. Nárok na vdovský dôchodok by podľa citovaných ustanovení mohol žalobkyni vzniknúť len tak, že by jej manžel v čase smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa cit. . Podľa nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek manžel žalobkyne dosiahol dňa 17.03.2016; obdobím dôchodkového poistenia 15 rokov podľa uvedeného zákona, ku dňu smrti, by mohol dosiahnuť započítaním doby zamestnania a náhradnej doby ( ). Zo zisteného skutkového stavu však vyplynulo, že takéhoto obdobia manžel žalobkyne získal len 14 rokov a 338 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je doba zamestnania a poberania invalidného dôchodku, teda menej ako 15 rokov v zmysle cit. cit. zákona. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou je, že manželovi žalobkyne vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa - , ktorý mu bol od 01.08.1987 vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že z dôvodu, že manželovi žalobkyne bola pre nárok a určenie sumy invalidného dôchodku zhodnotená doba civilného zamestnania, náhradnej vojenskej služby a služobný pomer (vo vyššie uvedenom trvaní), táto doba nebola hodnotená pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok.

34. Súd vychádzal z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. , ktorým nevyhovel návrhu najvyššieho súdu na vyslovenie nesúladu a s a rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.06.2023. Ústavný súd v uvedenom náleze zdôraznil, že možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec. Ak sa osoby pôvodne začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov však upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé.

35. Manželovi žalobkyne bol priznaný invalidný dôchodok od 01.08.1987 podľa siedmej časti , ktorý sa od 01.07.2022 podľa považuje za invalidný výsluhový dôchodok. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je vylúčené, aby obdobie zamestnania a poberania invalidného dôchodku, ktorý bol manželovi žalobkyne vyplácaný podľa bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Pre posúdenie obdobia dôchodkového poistenia teda nie je možné zhodnotiť dobu poistenia v osobitnom systéme.

36. Nárok na invalidný dôchodok bol manželovi žalobkyne priznaný podľa siedmej časti a bol mu vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, t.j. podľa osobitného sociálneho systému. Obdobie, ktoré u manžela žalobkyne založilo nárok na invalidný výsluhový dôchodok, nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho nemožno duplicitne hodnotiť aj podľa všeobecných predpisov a sociálnom poistení, lebo bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je . Súd sa preto s právnym posúdením obdobia už zhodnoteného pri posudzovaní nároku na výsluhový invalidný dôchodok žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí stotožnil.

37. Správny súd posúdil žalobu žalobkyne v konaní o sociálnych veciach aj v zmysle a nasl. v spojení s neformálne a skúmal, či nie je daný aj iný, žalobkyňou nenamietaný dôvod na zrušenie žalobou napádaných rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je nepreskúmateľné, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia nie je úplné a presvedčivé. Absentuje v ňom dôsledné posúdenie doby pred 18. rokom veku manžela žalobkyne (obdobie štúdia - učebný pomer, príp. iné rozhodujúce obdobie) pre účely posúdenia nároku na starobný dôchodok, a to v súvislosti s tzv. náhradnou dobou, ktorá sa v zmysle cit. po splnení zákonných podmienok považuje za obdobie dôchodkového poistenia a ktorá má v prípade jej zhodnoteni, resp. nezhodnotenia relevantný vplyv na rozhodnutie o predmetnom nároku. Z napadnutého rozhodnutia nemožno dospieť k záveru, či žalovaný pri svojom rozhodnutí na predmetnú skutočnosť prihliadal. Správny súd považuje uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia za podstatný aj z toho dôvodu, že posúdenie uvedeného obdobia štúdia bolo hlavným odvolacím dôvodom, na ktorý žalobkyňa v odvolaní poukázala. Aj keď žalobkyňa zohľadnenie náhradnej doby pri posúdení obdobia dôchodkového poistenia v odvolaní a ani v správnej žalobe výslovne nenamietala, súd poukazuje na ust. , podľa ktorého správny súd nie je pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach žalobnými bodmi viazaný, a preto môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, než boli uvedené v správnej žalobe.

38. V zmysle rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci, a pod.. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov teda ide vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. Z uvedeného dôvodu súd posúdil rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné a rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

39. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa nie je v súlade so zákonom, nakoľko obidva rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ), preto predmetné rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu prvého stupňa správny súd zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa . V ďalšom konaní orgán prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok, na základe vykonaného dokazovania opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s zákona o sociálnom poistení tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti.

40. Správny súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia a úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).