Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/85/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanému: J. H., X. XX.XX.XXXX, V. L. A. L. XX, XXX XX L., o zaplatenie 1.371,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -57 zo dňa 14.12.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -57 zo dňa 14.12.2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie, rozsudkom zo dňa 14.12.2017, č.k. -57, prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 705,44 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal v konaní preukázané, že žalobca ako banka uzavrel so žalovaným ako dlžníkom podľa a nasl. dňa 19.06.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve o úvere, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvorili jej neoddeliteľnú súčasť. Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,00 eur ako pôžičku s účelom bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta. Žalovaný mal platiť úver mesačne anuitnými splátkami vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca inkasom z osobného účtu v banke/príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu. Výška anuitnej splátky bola 29,13 eur s tým, že termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 15.07.2014. Počet anuitných splátok bol 120 a splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 17.06.2024. Ročná percentuálna miera nákladov dlžníka bola 24,67% a celková čiastka, ktorú mal žalovaný ako dlžník zaplatiť žalobcovi (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola v sume 3.595,60 eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 24,68 %. Súbor poistenia súbor A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol 0,71 eur/mesačne. Poplatok za správu úverového účtu bol v sume 0,00 eur mesačne. Žalovaný sa v úverovej zmluve zaviazal riadne a včas plniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce mu z úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť žalobcovi poplatky súvisiace s úverom uvedené v úverovej zmluve, VOP a sadzobníku poplatkov a svojim podpisom vyhlásil, že pri uzatváraní úverovej zmluvy mu žalobca (banka) poskytol informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom, že sa oboznámil pred uzavretím úverovej zmluvy s

úverovou zmluvou a jej súčasťami, so znením VOP, časť úveru pre obyvateľstvo a sadzobníkom poplatkov, že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca poskytol na žalovaným určený účet peňažné prostriedky vo výške 1.500,- eur. Žalovaný čerpal úver v celkovej výške poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobcovi uhradil v splátkach celkovo sumu 794,56 eur. Z uhradenej sumy 794,56 eur bola na istinu započítaná suma 128,37 eur, na úrok suma 649,15 eur a na poistenie suma 17,04 eur. Žalobca listom zo dňa 21.12.2016 oznámil žalovanému, že vzhľadom k tomu, že i napriek opakovaným upozorneniam o neplnení podmienok úverovej zmluvy podpísanej dňa 19.06.2014 a opakovanej snahe o vyriešenie situácie, žalovaný neobnovil plnenie svojich povinností v zmysle zmluvy, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovanému tým vznikla povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 1.479,08 eur a vyzval žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 1.509,08 eur (1479,08 eur s poplatkom 30 eur) s príslušenstvom do 31.12.2016. Žalovaný po zosplatnení neuskutočnil žiadnu úhradu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie 705,44 eur a preto žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet a obsah zmluvy, ako aj povahu subjektov, ktoré úverovú zmluvu uzatvorili, posúdil zmluvu uzatvorenú stranami ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle písmeno d) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a na zmluvný vzťah aplikoval predmetný zákon v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Predmetom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému finančné prostriedky formou spotrebiteľského bezúčelového úveru do výšky 1.500,- eur, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať jednorazovo a záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť v 120 mesačných anuitných splátkach a zaplatiť dohodnuté úroky vo výške 19,9% p.a. V súlade s si úverová zmluva vyžadovala písomnú formu a súčasne mala obsahovať všetky náležitosti uvedené v až k), a . Súd prvej inštancie dospel súd k záveru, že úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby na jej základe poskytnutý úver mohol byť považovaný za dojednaný s úrokom a poplatkami. Úverová zmluva bola uzatvorená písomne a na jej základe poskytol žalobca žalovanému dňa 19.06.2014 bezúčelový úver vo výške 1.500,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 19,9% p.a. v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 29,13 eur. Dátum splatnosti prvej splátky úveru bol v úverovej zmluve dohodnutý na deň 15.07.2014. Splatnosť úveru bola stanovená na deň 17.06.2024. Celková suma úveru (súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom) bol v sume 3.595,60 eur. V úverovej zmluve dohodnutá výška úrokovej sadzby 19,9% p.a. Priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov nad 5 rokov vykazovanou v roku 2014 NBS (časovo najbližšia na stránke NBS zverejnená priemerná úroková miera) bola vo výške 12,66%. Žalovaný čerpal úver vo výške 1.500,00 eur. Na úhradu splátok úveru zaplatil žalovaný spolu sumu vo výške 794,56 eur. Z uhradenej sumy 794,56 eur bola na istinu započítaná suma 128,37 eur, na úrok suma 649,15 eur a na poistenie suma 17,04 eur. Súd prvej inštancie aplikáciou písmeno b) citovaného dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože Zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti vymedzené v písmeno f) a . V Zmluve o úvere absentuje údaj o dobe trvania úverovej zmluvy ( písmeno f) ) a dojednanie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( písmeno l) ). Zo Zmluvy o úvere nevyplývajú základné parametre poskytnutého úveru. V Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, uzavretej dňa 19.06.2014, nie je dohodnutá doba trvania úverovej zmluvy tak, ako to predpokladá písmeno f) i napriek tomu, že podľa článku 3 bod 3.10 Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. pôžička sa poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti uvedenej v zmluve o úvere. Pri pôžičke na refinancovanie iných úverov zmluva o úvere zanikne márnym uplynutím lehoty na čerpanie. Takéto dojednanie podľa súdu však nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z kogentného ustanovenia písmeno f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere musí obsahovať uvedenie konkrétneho času, do ktorého úverová zmluva trvá alebo určenie udalosti, s ktorou je spojené ukončenie trvania zmluvy aby bola naplnená zákonom stanovená povinnosť dohodnúť dobu trvania úverovej zmluvy. Nie je možné považovať za dohodu o dobe trvania zmluvy uvedenie doby, na ktorú žalobca poskytuje žalovanému ako dlžníkovi úver, pretože v tomto prípade ide o dojednanie času plnenia resp. splnenia povinnosti vrátiť poskytnutý spotrebiteľský úver a nie o dohodu o dobe trvania zmluvy, ktorá nemusí byť totožná s dohodnutým časom splnenia povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o obmedzenie doby trvania úverovej zmluvy do momentu márneho uplynutia lehoty na čerpanie úveru, ide o dojednanie tzv. rozväzovacej podmienke zmluvy medzi stranami a nie o dojednanie obsahom, ktorého je určenie doby trvania zmluvy a vyčerpáva len jeden konkrétny prípad zániku zmluvy. Napokon v prejednávanej veci ani nejde o prípad nevyčerpania úveru dlžníkom. V

spotrebiteľských vzťahoch však ani nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj dohoda o dobe trvania zmluvy, boli zahrnuté do obchodných podmienok, na ktoré úverová zmluva odkazuje a to z dôvodu kogentne ustanovenej povinnosti uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomne ( ). Písomná forma je zachovaná, ak je zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom všetkými jej účastníkmi. Dobu trvania úverovej zmluvy však podporne upravujú Obchodné podmienky, ktoré kritérium písomnej formy nespĺňajú, nakoľko nie sú podpísané účastníkmi zmluvy. Úprava náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré taxatívne vymedzuje v Obchodných podmienkach, ktoré nie sú účastníkmi podpísané, nespĺňa požiadavku písomnej formy stanovenú kogentne v Predmetná Zmluva o úvere neobsahuje ani dohodu o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorá dohoda tvorí nevyhnutnú náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úverová zmluva neobsahovala žiaden údaj o výške istiny a úrokov, prípadne poplatkoch zahrnutých do príslušnej splátky úveru a teda neobsahovala údaj o tom v akej výške je v každej úverovej splátke zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca žalovaný ako dlžník dohodnutý úrok. Údaje o konkrétnej výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov umožňujú zistiť a posúdiť ekonomickosť poskytovaného úveru, jeho výhodnosť a prijateľnosť pre dlžníka, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ. Rozlíšenie časti úverovej splátky, ktorou dlžník spláca istinu úveru, a ktorou uhrádza úroky, prípadne poplatky je významná aj pre zistenie zostatkov istiny úveru, v prípade predčasného splatenia úveru, ako aj získania informácie o nominálnej výške odplaty veriteľa za poskytnutý úver. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Ustanovenie písmeno l) má za cieľ informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené, aká časť úveru bude ňou splatená a v akom časovom horizonte sa tak stane. Dohoda o výške úverovej splátky, ktorá predstavuje súhrnnú sumu splátky, bez ďalšej konkretizácie výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou - ktorou splátkou, nezodpovedá zákonnému ustanoveniu písmeno l) V prípade, ak nie je v úverovej zmluve dohodnuté, aká časť úhrady prijatá od dlžníka bude priradená na splatenie úroku alebo poplatku, a ktorou časťou dlžník spláca istinu úveru, je ponechané ľubovôli veriteľa v úverovom vzťahu, aby počas trvania úverovanej zmluvy, najčastejšie pri jeho ukončení deklaroval akým spôsobom priradil splátky na istinu úveru a na úroky úveru prípadne poplatky. Ak tieto kritéria nie sú vopred dohodnuté, môže spotrebiteľ len akceptovať jednostranné určenie jednotlivých úhrad veriteľom (žalobcom) a pri uzatváraní úverovej zmluvy nemôže zvážiť ekonomickú výhodnosť úveru, čo je neštandardný postup aj v čisto komerčných vzťahoch. K rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej súd prvej inštancie uviedol, že Súdny dvor EÚ vykladal vo svojom rozhodnutí Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nie vnútroštátne právo. Súdny dvor EÚ nevykladal , k čomu ani nie je oprávnený. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné smernici priznať priame účinky v sporoch medzi jednotlivcami, teda nie je možné, aby súd v tomto konaní priamo aplikoval v spore medzi veriteľom a dlžníkom ustanovenia smernice. Smernica totiž nemá horizontálne účinky. Pokiaľ ide o nepriame účinky uvedenej smernice, teda o prípadný eurokonformný výklad ustanovenia písmeno k) , teda o výklad v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice, tento nie je možné uskutočniť contra legem. Eurokonformný výklad zákona má svoje hranice vo výkladových metódach, keď vnútroštátne orgány nie sú nútené ísť nad rámec výkladových metód, ktoré sú v ich práve uznávané. Pokiaľ ide o gramatický a logický výklad dotknutého ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, vyplýva z neho bezpochyby, že zákon stanovuje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, členenie splátky na splátky istiny, úrokov a poplatkov a podľa súdu by iný výklad predmetného ustanovenia bol výkladom uskutočneným v rozpore s jeho slovným znením a logikou výkladu. Pretože úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa písmeno f) a a takúto absenciu náležitostí zmluvy zákon ( písmeno b) ) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný len v časti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca skutočne poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- eur. Vychádzajúc z prehľadov splácania úveru žalovaným do predčasného zosplatnenia a po predčasnom zosplatnení úveru predložených žalobcom, ktoré údaje o splácaní žalovaný nerozporoval, uhradil žalovaný žalobcovi do predčasného zosplatnenia peňažnú sumu 794,56 eur a po predčasnom zosplatnení úveru neuhradil žiadnu sumu. Preto o žalovaným zaplatenú peňažnú sumu vo výške 794,56 eur znížil sumu, ktorú žalobca žalovanému poskytol na základe úverovej zmluvy a priznal tak žalobcovi proti žalovanému istinu vo výške 705,44 eur

(1.500,00 eur - 794,56 eur) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa 9 ods. 2 písmeno f) a l), o spotrebiteľských úveroch.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie proti druhému výroku (II), ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tretiemu výroku (III), ktorým súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ( ). Odvolanie odôvodnil tým, že sa s argumentami súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje rozhodnutie za nesprávne. Súd prvej inštancie uviedol, že v Zmluve o úvere absentuje údaj o dobe trvania úverovej zmluvy ( ) a dojednanie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( Z.z o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že v zmysle bodu 1.1. zmluvy o pôžičke banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len ,,OP") a vo Všeobecných obchodných podmienkach Primá banka Slovensko, a.s. (ďalej len „VOP"), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Zároveň, bod 2.5.3 OP popisuje anuitné splácanie nasledovne: Splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne, bod 2.5.5. OP určuje poradie uspokojovania pohľadávky nasledovne: Všetky platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru prijme od klienta (alebo tretej osoby) na splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí: dlžná a splatná istina, ako prvá v poradí; dlžné a splatné úroky, ako druhé v poradí; dlžné a splatné úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ako tretie v poradí; dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky a iné náklady banky ako štvrté v poradí, pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na ktorú bude platba započítaná určí banka s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého sa Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS (ďalej len „smernica”) v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo „OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h) (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. i) (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Uvedeným výrokom Európsky súdny dvor jednoznačne potvrdil, že banka na spôsob uvádzania týchto povinných náležitostí úverovej zmluvy nazerá správne a rozsah, v akom jednotlivé náležitosti uvádza, je pre spotrebiteľa postačujúci pre posúdenie rozsahu jeho záväzku. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere) sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Nie je teda nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Uvedenie termínu splatnosti splátky spôsobom: „Mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca" teda spĺňa požiadavku smernice a napĺňa jej cieľ. Žalobca poukázal aj na aktuálnu judikatúru súdov SR v tejto otázke. Zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, splátka vo výške 29,13 EUR pozostáva z poplatku za správu úverového účtu vo výške 0,00 EUR, poplatku za poistenie vo výške 0,71 EUR, z úroku 19,9 % ročne (tj. 1,658 % mesačne), je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. Uvedené mohol žalobca poskytnúť žalovanému aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na základe žiadosti žalovaného a bezplatne. Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale namiesto toho si svoj záväzok nesplnil, vedomý si toho, že žalobca mu poskytol úver vo výške 1 500 eur. Žalovaný nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach a nebola porušená žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov. Pokiaľ ide o splnenie náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch, tak dobu trvania zmluvy obsahuje článok č. 3.10 obchodných podmienok pre úvery občanom, ktorý uvádza, že pôžička sa poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti uvedeného v zmluve o úvere. Pri pôžičke na refinancovanie iných úverov zmluva o úvere zanikne márnym uplynutím lehoty na čerpanie. Navyše ust. 1.2. zmluvy obsahuje údaj o počte mesačných anuitných splátok - t. j. 120 mesačných splátok, z ktorého možno vyvodiť trvanie zmluvy, t. j. 120 mesiacov, pričom posledný mesiac uplynie 17.06.2024. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), a pritom viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené stranám sporu a ich zástupcom zákonným spôsobom ( ) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.07.2021.

5. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku (II) a v napadnutom výroku o náhrade trov konania (III) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia . Odvolací súd uvádza, že časť rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku (I) nebola napadnutá odvolaním, a nestala sa predmetom odvolacieho prieskumu.

6. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

7. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu, ktorý bol založený na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi procesnými stranami dňa 17.02.2014, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru, má povahu spotrebiteľského vzťahu. Predmetná skutočnosť nebola v konaní ani sporná. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, sa právny vzťah účastníkov zmluvy spravuje .

8. Odvolací súd ďalej uvádza, že možno prisvedčiť odvolacej námietke a argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie vo vzťahu k o spotrebiteľských úveroch vec po právnej stránke posúdil nesprávne, keďže vychádzajúc z účelu a zmyslu sledovaného cit. zákona, nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ citovaná právna norma hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ju eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Tento odvolacím súdom preferovaný eurokonformný výklad v plnej miere korešponduje aj s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.4.2018, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. ).

9. Taktiež možno prisvedčiť odvolacej námietke týkajúcej sa absencie údajov podľa o spotrebiteľských úveroch a to dobu trvania zmluvy, že dobu trvania zmluvy obsahuje článok 3.10 obchodných podmienok pre úvery občanom, ktorý uvádza, že pôžička sa poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti uvedeného v zmluve o úvere. Pri pôžičke na refinancovanie iných úverov zmluva o úvere zanikne márnym uplynutím lehoty na čerpanie. Aj z údaja v zmluve o počte 120 mesačných anuitných splátok možno vyvodiť trvanie zmluvy 120 mesiacov, pričom posledný mesiac uplynie 17.06.2024.

10. Uvedený nesprávny právny záver súdu prvej inštancie však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku ako takého. Pre vznik právnych následkov vyplývajúcich z o spotrebiteľských úveroch totižto postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí zmluvy uvedenej v citovanom ustanovení. Odvolací súd sa zaoberal splnením náležitostí uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa predmetného zákona a to s ohľadom na následok ich nedodržania vyplývajúci z zákona o spotrebiteľských úveroch spočívajúci v tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Otázka, či sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, je otázkou právnou, nie skutkovou. Súd na zistený skutkový stav, teda obsah Zmluvy o úvere (o ktorej predtým urobil právny záver, že ide

o zmluvu o spotrebiteľskom úvere) aplikuje príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ak zistí nedostatok niektorej náležitosti vyžadovanej týmto zákonom, ktorý znamená naplnenie hypotézy niektorej z právnych noriem uvedených v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí prijať právny záver, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10, podľa ktorého súd členského štátu EÚ je povinný ex offo skúmať existenciu údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere a i bez návrhu aplikovať sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

11. Odvolací súd preto postupom podľa vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k použitiu o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a to z hľadiska posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Žalovaný sa k predmetnej výzve nevyjadril. Žalobca sa k výzve vyjadril a uviedol, že údaj o výške RPMN je spolu s ostatnými náležitosťami uvedený v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX v bode 1.2. zmluvy v tabuľke Základné podmienky a to tak, že výška RPMN predstavuje 24,67%. Žalobca má za to, že výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve je správny a v súlade so zákonom, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú, a ide o nasledovné: výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje, uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo žalobca splnil. Žalobca podotýka, že zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, a máme zato, že všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 24.2.2021 v obdobnej veci , ako aj rozhodnutia krajských súdov. Žalobca trvá na tom, že hodnota RPMN bola v zmluve uvedená a uvedená bola správne t. j. v súlade so zákonom. Celková čiastka je spolu s ostatnými náležitosťami uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX v bode 1.2. zmluvy v tabuľke Základné podmienky a to tak, že celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť predstavuje 3595,60 Eur. Celková čiastka predstavuje súčet výšky úveru (1500 Eur) a celkových nákladov klienta spojených s úverom. Náklady spojené s úverom predstavujú poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 Eur a zmluvne dohodnuté úroky vo výške 1995,6 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že celková čiastka teda predstavuje 1500 Eur + 100 Eur + 1995,6 Eur = 3595,60 Eur.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci podľa ktorého žalobca ako banka uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 19.06.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXna základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,00 eur ako pôžičku (bezúčelový úver), ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť mesačnými anuitnými splátkami vo výške 29,13 eur vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca s tým, že termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 15.07.2014. Počet anuitných splátok bol 120 a splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 17.06.2024. Ročná percentuálna miera nákladov dlžníka bola 24,67% a celková čiastka, ktorú mal žalovaný ako dlžník zaplatiť žalobcovi (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola v sume 3.595,60 eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 24,68%. Súbor poistenia súbor A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol 0,71 eur/mesačne. Poplatok za správu úverového účtu bol v sume 0,00 eur mesačne.

13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše

uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX. zo dňa 19.06.2014 bolo v bode 1.2. označenom ako „Základné podmienky“ ako jedna z jeho základných podmienok ustanovenie upravujúce súbor poistenia ako „Súbor A“, nasledovalo ustanovenie o poplatku za poistenie schopnosti splácať úver, a to vo výške 0,71 € mesačne. Podľa článku 8 Obchodných podmienok pre úvery občanom

- Prima banka Slovensko,a.s. účinných od 30.05.2014 vznikom poistenia vzniká klientovi povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru. Výška tohto poplatku je uvedená v Sadzobníku. Tento poplatok musí klient platiť za celé poistné obdobie bez ohľadu na to, kedy došlo k zániku poistenia. Klient nemusí platiť osobitné poistné. Poistné je zahrnuté v poplatku za poistenie schopnosti splácať úver. Hoci súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by sa prvoinštančný súd zaoberal skúmaním splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovených v zákona o spotrebiteľských úveroch. Posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa právneho názoru odvolacieho súdu nespĺňa náležitosť vyplývajúcu z zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko je v nej uvedená nesprávna výška RPMN a nie je v nej správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súčet mesačných splátok (120 × 29,13 eur) predstavuje sumu 3495,60 eur, pričom údaj v zmluve označený ako „celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť“, obsahuje sumu 3595,60 eur. Žalobca zjavne do tejto celkovej čiastky ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť zahrnul poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 eur, avšak nezahrnul do nej mesačné poplatky za poistenie schopnosti splácať úver (Súbor poistenia A), ktorý bol vo výške 0,71 eur mesačne, hoci tieto boli súčasťou zmluvných podmienok a žalovaná reálne mala platiť splátky vo výške 29,84 eur. Odvolací súd k tomu uvádza, že pojem celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, použitý v zákona o spotrebiteľských úveroch je legálne definovaný v tohto zákona ako: „súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Legálna definícia pojmu celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom je uvedená v zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z ustanovenia v spojení s a zákona o spotrebiteľských úveroch teda vyplýva, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí v sebe zahŕňať aj poplatky za doplnkové či vedľajšie služby spojené so spotrebiteľským úverom. Tento údaj nemá zahŕňať iba také doplnkové či vedľajšie služby, ktorými nie je podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom posudzovanej zmluvy dospel k záveru, že zo žiadneho jej ustanovenia nevyplýva, že by poskytnutie úveru, resp. jeho poskytnutie za daných podmienok, nebolo podmienené poistením schopnosti splácať úver. Poistenie schopnosti splácať úver bolo poňaté do textu vlastnej zmluvy a zahrnuté medzi základné úverové podmienky, ako výška úveru, úroková sadzba, počet a výška splátok atď. Nie je na samostatnom dokumente a nie je graficky ani systematicky odlíšené od zvyšku zmluvy. Z pohľadu priemerného spotrebiteľa sa teda predmetné dojednanie javí ako integrálna súčasť zmluvy. V zmluve, ani v žiadosti o poskytnutie úveru nemal spotrebiteľ možnosť vybrať si variant bez poistenia, v zmluve nie je žiaden priestor prejaviť osobitný súhlas alebo nesúhlas s poistením, a nie je ani zrejmé, aký by to mohlo mať eventuálne dopad na poskytnutie úveru alebo jeho výšku. Z obchodných podmienok žalobcu možnosť nevybrať si poistenie rovnako nevyplýva. Poistné je podľa nich kryté poplatkom za poistenie úveru, ktorý je priamo súčasťou zmluvných podmienok a navyšuje sa oň splátka. Celkovo je vyššie opísaný spôsob, akým žalobca dosiahol súhlas spotrebiteľa s poistením možné považovať tiež za nekalú obchodnú praktiku v zmysle Spotrebiteľ mal zjavne záujem o uzavretie zmluvy o úvere a jeho ekonomický záujem bol získať úver. Spolu s tým mu však žalobca nanútil i poistenie schopnosti splácať úveru, bez možnosti prejaviť s ním súhlas alebo nesúhlas. Spotrebiteľ mal iba možnosť zmluvu o úvere spojenú s poistením uzavrieť alebo neuzavrieť ako celok. Poplatky za poistenie za týchto okolností teda mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a tým aj do výpočtu RPMN. Nakoľko ich tam žalobca ľ nezaradil a pri výpočte RPMN na ne neprihliadal, tieto zákonom požadované náležitosti ( zákona o spotrebiteľských úveroch) neboli v zmluve uvedené správne. Výška RPMN uvádzaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená, nakoľko podľa zmluvy o úvere mala byť RPMN vo výške 24,67 %, avšak výpočtom súd zistil, že táto je správna vo výške 23,02 %. Žalovaný mal platiť 120 mesiacov po 29,84 eur, pri riadnom splácaní úveru by tak zaplatil sumu 3580,80 eur. Pri požičaní sumy 1500 eur by tak náklady spojené s úverom boli v sume 3680,80 eur a nie ako je uvedené v zmluve v sume 3595,60 eur. Podľa o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného potom vyplýva záver, že pokiaľ je žalobcom nesprávne uvedená výška RPMN v predmetnej zmluve, tak takýto úver je potom potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V takomto prípade má žalobca nárok len na zaplatenie poskytnutej sumy úveru bez úrokov a poplatkov. Odvolací súd uvádza, že neuvedenie správneho údaja o RPMN v neprospech spotrebiteľa má bez ďalšieho za následok uplatnenie zákonnej sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súčasne uvedenie nesprávnych údajov o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť ( zákona o spotrebiteľských úveroch) spôsobuje, že sú splnené i podmienky vyžadované širším ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch. Následkom tejto vady zmluvy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto má žalobca nárok iba na vrátenie istiny úveru. Pokiaľ ide o argumenty žalobcu obsiahnuté v jeho vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu k správnosti resp. nesprávnosti RPMN a uvedenia celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, tieto sa prevažne týkajú skutočnosti, že zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje, uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať a poukazu na rozhodnutia súdov k tejto problematike, čo odvolací súd nerozporuje. Odvolací súd však uzavrel, že tieto údaje sú uvedené nesprávne a v neprospech spotrebiteľa.

21. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie v zmysle zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1500 eur. Žalovaný celkovo uhradil na splátkach úveru sumu 794,56 eur (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie preto správne zaviazal žalovaného na úhradu istiny 705,44 eur. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti napadnutej odvolaním žalobcu ako vo výroku vecne správny potvrdil podľa , i keď z iných právnych dôvodov, ako je uvedené vyššie.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania. Podľa obsahu spisu však žalovanému žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva (R 72/2018).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).