Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17C-55-2019.pdf
PDF · 77.93 KB
Case nature
Subarea
17C/55/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu M.. Z. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, E. proti žalovanému 1/ Okresný súd Zvolen, so sídlom J. Kozáčeka 19, Zvolen, žalovanému 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého 7, Banská Bystrica, žalovanému 3/ Okresný súd Humenné, Laborecká 17, Humenné, IČO: 00 165 883, žalovanému 4/ Krajský súd Prešov, Hlavná 22, Prešov, IČO: 17068410, žalovanému 5/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073, v konaní o zaplatenie ujmy vo výške 598 004,00 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a , aby do konania pristúpil ako žalovaný 6/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073.
II. Súd pristúpenie emeritnej sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici G.. D. E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, H. nepripúšťa.
III. Súd konanie voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ zastavuje.
IV. Súd konanie voči žalovanému 6/ zastavuje.
V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ 5/ zaplatenia sumy 589 004 Eur z titulu nezákonne vydaných súdnych rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu.
2. Opravenou a doplnenou žalobou žalobca upravil okruh žalovaných tak, že za žalovaných označil Slovenskú republiku, prostredníctvom ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a emeritnú sudkyňu Krajského súdu Banská Bystrica G.. D. E.. Voči G.. D. E. vymedzil žalobný návrh spočívajúci nevstupovaní do jej domu po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku vo veci samej z dôvodu, že ako konajúca sudkyňa mu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/216/2011 zo dňa 06.07.2011 zakázala vstupovať do miesta jeho trvalé bydliska. Ako spravodlivé riešenie preto vidí rovnaký zákaz vstupu do obydlia danej sudkyne G.. D. E..
3. Súd dňa 08.06.2021 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní predložil dôkaz o podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.
4. Podaním doručeným súdu dňa 08.07.2021 žalobca uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti SR nikdy neuznalo a už len z princípu neuzná, že vôbec k nejakej škode došlo. Osobne sa pokúšal predbežne prejednať odškodnenie ústne, žiadosťou priamo na súdoch, ale Slovenská republika ho predbežne ignorovala a nevidela nikde žiadny problém. K samotnému § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol, že to neznamená nutné prerokovanie, neznamená to ani konečné prerokovanie a neznamená to ani musí
sa prerokovať, pretože zákon nestanovuje formu žiadosti, a podľa jeho názoru je žiadosťou samotná žaloba. Prerokovanie je dostatočné aj na súde.
5. Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
6. Podľa článku 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
7. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
8. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
9. Návrh na pristúpenie procesnej strany predstavuje dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý má právo určiť, voči komu podaná žaloba smeruje, alebo má popri ňom vystupovať na strane žalobcu. V prípade, ak žalobca žiada o pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu, musí priložiť súhlas toho, kto má na strane žalobcu ako ďalší žalobca vystupovať.
10. Súd po opakovanej úprave okruhu žalovaných zo strany žalobcu posúdil jeho opravené podania podľa jeho obsahu a účelu a dospel k záveru, že žalobca svojím podaním má záujem na tom, aby ako žalovaní v konaní vystupovala Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR a G.. D. E..
11. Vo vzťahu k pristúpeniu Slovenskej republiky do konania žalobca odstránil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ až 5/ (ktorú zhodne v konaní namietali) z dôvodu, že jeho nárok súd považuje za nárok spadajúci pod pôsobnosť zákona č. 514/2003 Z. z., keďže v ňom namieta porušenie jeho práv rozhodnutiami a postupom žalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/. Z uvedených dôvodov súd pripustil, aby ako žalovaná 6/ vstúpila do konania Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Keďže žalobca v podaní doručenom súdu dňa 19.04.2021 jasne vymedzil okruh sporových strán, s ohľadom aj na predchádzajúcu výzvu, súd dospel k záveru, že žalobca netrvá na tom, aby sa ďalej viedol spor voči žalovaným 1/ až 5/. Žalobca navrhol, aby v konaní v časti nároku na zaplatenie ujmy vystupovala Slovenská republika, ktorá je pasívne vecne legitimovaným subjektom podľa osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov súd konanie voči žalovaným 1/ až 5/ zastavil, keďže inštitút zámeny účastníkov konania (sporových strán) súčasná procesná úprava nepozná (predtým to upravoval postup podľa § 92 ods. 4 OSP).
12. Súd návrh na pristúpenie G.. D. E. na strane žalovaných nepripustil, nakoľko tento návrh žalobcu predstavuje zjavné zneužitie jeho procesného práva, pretože je smerované bez patričných dôvodov ako odplata voči postupu súdu voči jeho osobe. Dôvod, pre ktorý navrhol pristúpenie tohto subjektu do konania bolo, že uvedená osoba ako sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici vydala rozhodnutie, ktorým mu zakázala vstupovať do miesta jeho trvalého pobytu, preto považuje za spravodlivé, aby rovnaký zákaz bol uložený G.. D. E.. Súd poukazuje v prvom rade na to, že žalobca nešpecifikoval žiadne rozumné tvrdenie, ktorým by bolo možné jeho nárok subsumovať pod konkrétne ustanovenie
hmotnoprávneho predpisu. Z jeho strany tak ide o nepodložený nárok, ktorý sa v rámci doterajšieho vedenia sporu neopiera o vykonané dokazovanie. V zmysle právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, ku ktorému došlo v rámci súdneho konania, resp. rozhodnutia súdu, zodpovedá dotknutým subjektom štát a nie priamo sudca, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal alebo sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Keďže však žalobca označil ako žalovaného štát, nepripustením vstupu G.. D. E. na strane žalovaného nebude žalobca ukrátený na svojom práve na prípadné odškodnenie za nezákonné rozhodnutie súdu alebo nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 05.01.2012 sp. zn. 3Cmo 124/2011, podľa ktorého súd pripustí pristúpenie či zámenu účastníkov konania vtedy, ak by inak hrozilo žalobcovi zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie; zároveň však musí brať do úvahy tiež hľadisko procesnej ekonómie, ktoré nie je naplnené v prípadoch, keď by v konaní vo vzťahu k novému účastníkovi konania nastala podstatne iná skutková situácia vyžadujúca rozsiahlejšie dokazovanie. Preto nie je namieste, ako tomu je v predmetnej veci, vyhovieť takému návrhu žalobcu, pokiaľ je evidentné, že aj po tom, čo dôjde k zmene okruhu sporových strán o G.. D. E., bude žaloba voči nej rovnako pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnutá.
13. Súd po pripustení vstupu Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR dospel k záveru, že žaloba bola podaná predčasne a na jej prejednanie nemá právomoc. V zmysle § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. je podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody a inej ujmy voči štátu na súde predchádzajúce podanie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu na príslušnom orgáne, ktorým je v predmetnej veci Ministerstvo spravodlivosti SR podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. Až potom, ak príslušný orgán nároku poškodeného (žalobcu) nevyhovie v zákonnej lehote, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V tomto prípade ide o tzv. delenú právomoc súdov, čo znamená, že pred podaním žaloby na súd musí byť splnená podmienka predbežného prerokovania žalovaného nároku na inom orgáne. Ak táto podmienka v čase podania žaloby nie je splnená, súd nemá právomoc žalobu prejednať a meritórne o nej rozhodnúť. Keďže žalobca v konaní nepreukázal ani po výzve súdu, že by podal na príslušnom orgáne žiadosť o predbežné prerokovanie svojho nároku, musel súd pre nesplnenie podmienky tzv. delenej právomoci jeho nárok voči žalovanému 6/ - Slovenskej republike zastaviť. Za predbežné prerokovanie návrhu, ktorý uplatnil v tomto konaní, nemožno považovať jeho podania smerované na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pripojil k svojmu poslednému podaniu, pretože v nich nevzniesol písomný návrh na predbežné prerokovanie nárok tak, ako to vyžaduje § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Tiež podľa názoru súdu je neprípustný výklad daného ustanovenia, podľa ktorého postačuje, ak sa vec predbežne prerokuje na súde. Naopak § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. výslovne vyžaduje, aby bol nárok prerokovaný na príslušnom orgáne, ktorým je v danej veci Ministerstvo spravodlivosti SR.
14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, keďže zastavenie konania procesne zavinil žalobca podaním nekvalifikovanej žaloby voči žalovaným 1/ až 5/ a predčasným podaním žaloby voči žalovanému 6/. Keďže však súd z obsahu spisu nezistil trovy konania na strane žalovaných, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti III., IV, a V. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.