Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-4-2021.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci exekúcie oprávneného GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému V. I., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom K. D. XXXX/X, XXX XX F., o vymoženie 4 565,48 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4329/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/249/2012-55 z 25. februára 2021, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 25. 02. 2021 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol (I. výrok). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol tak, že sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č. k. 21Er/249/2012-23 zo dňa 21. 01. 2021 zamieta (II. výrok). Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučný súd na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 03. 2012 poveril dňa 11. 04. 2012 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (ďalej aj ,,súdny exekútor“) vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 4 565,48 Eur s príslušenstvom s odkazom na právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č. k. 21 Ro/195/2010-32 zo dňa 24. 02. 2011. Dňa 06. 05. 2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“) z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 3 ZoUNEK. Zároveň vyzval oprávneného na úhradu paušálnych trov exekúcie podľa § 6 ZoUNEK vo výške 42,- Eur. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený námietky. O námietkach rozhodol vyšší súdny úradník uznesením č. k. 21Er/249/2012-23 zo dňa 21. 01. 2021 (ďalej aj ,,uznesenie č. k. 21Er/249/2012-23 zo dňa 21. 01. 2021“), ktorým zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie a odmietol námietky proti paušálnym trovám exekúcie. Proti uzneseniu č. k. 21Er/249/2012-23 zo dňa 21. 01. 2021 podal oprávnený sťažnosť. Exekučný súd vec právne posúdil podľa § 36 ods. 5, § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej aj „EP,“ resp. ,,Exekučný poriadok“), § 162 ods. 1, 2, 3, § 239 ods. 2, § 243 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,CSP“). Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25 všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Ústava SR“). Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na vlastnú žiadosť,
avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP. Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Súd prvej inštancie návrh oprávneného na prerušenie konania v tomto prípade zamietol, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Vyšší súdny úradník v uznesení č. k. 21Er/249/2012-23 zo dňa 21. 01. 2021 podrobne vysvetlil, prečo nie sú dané dôvody pre podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov a s týmito dôvodmi sa súd prvej inštancie plne stotožnil. Dodal, že návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sú oprávnené podať iba subjekty uvedené v čl. 130 ods. 1 písm. a) až g) Ústavy SR. Účastník exekučného konania nie je oprávnený takýto návrh podať. Môže podať všeobecnému súdu iba podnet na podanie takéhoto návrhu. Všeobecný súd ale nie je povinný o takomto podnete rozhodnúť. Iba v prípade, ak zistí dôvody pre podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 Ústavy SR, postupuje v súlade s § 162 CSP. Keďže však v tomto prípade dôvody pre podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky nezistil, o podnete oprávneného na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nerozhodol. Exekučný súd ďalej konštatoval, že sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č. k. 21Er/249/2012-23 zo dňa 21. 01. 2021 nie je dôvodná, pričom vyšší súdny úradník podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov považuje upovedomenie o zastavení starej exekúcie za správne. Súd prvej inštancie sa s jeho názorom plne stotožnil. Dôvody uvedené súdnym exekútorom v upovedomení o zastavení starej exekúcie exekučný súd považoval za dostatočne zrozumiteľné a nezameniteľné s inými nevyvolávajúce pochybnosti o dôvode zastavenia. Zákon neukladá súdnemu exekútorovi nijakým spôsobom rozpísať, aké úkony urobil, aby odvrátil zastavenie exekúcie. Súd v prípade zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku neposudzuje majetnosť povinného ako v prípade zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Exekučný poriadok stanovuje presné podmienky, za splnenia ktorých sa stará exekúcia zastavuje (§ 2 ods. 1 ZoUNEK). Pri splnení týchto podmienok nastáva zastavenie exekúcie zo zákona. Preto ani rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach uvádzané oprávneným nie je možné uvádzať ako príklad pre danú situáciu a právne názory z nich aplikovať. K opakovaným námietkam oprávneného k nároku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie exekučný súd uviedol, že sa týmito exekučný súd v napadnutom uznesení nezaoberal, keďže v zmysle § 7 ods. 1 ZoUNEK nemá právomoc skúmať nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie, preto námietky proti trovám exekúcie nie sú prípustné, a tak boli námietky oprávneného proti trovám exekúcie správne odmietnuté. Takýto názor vyslovil už aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 211/2020 zo dňa 12. 05. 2020. Pretože exekučný súd považoval uznesenie č. k. 21Er/249/2012-23 zo dňa 21. 01. 2021 za zákonné a správne a v ňom uvedený výklad zákona za správny, sťažnosť oprávneného proti uzneseniu ako nedôvodnú zamietol.
2. Oprávnený podaním datovaným ku dňu 09. 04. 2021 označeným ako: ,,Sťažnosť“ podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie exekučného súdu a Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sp. zn. 21Er/249/2012, EX 4329/12, vydané súdnym exekútorom, zrušil (bez toho, aby vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie), alternatívne aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; prvoinštančný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd nerozhodol o jeho návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané súdnym exekútorom neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti. Opakovane konštatoval, že súdny
exekútor nevykonal zápis starej exekúcie v centrálnom registri exekúcii, na ktorý sa viaže aj nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skúmal či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
5. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1, 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je v zmysle § 355 ods. 2 CSP odvolanie prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa
9. Z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku znení účinnom do 31. 03. 2017 vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada), podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí a iných rozhodnutí nie je prípustné a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon (Exekučný poriadok) výslovne odvolanie pripúšťa. Preto sa v exekučnom konaní aplikuje aj úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku.
10. V zmysle ustanovenia § 355 ods. 2 CSP je rozhodujúce, či odvolanie pripúšťa osobitný zákon - Exekučný poriadok. Nakoľko ZoUNEK predstavuje osobitný právny predpis vo vzťahu k Exekučnému poriadku, je z hľadiska posudzovania prípustnosti odvolania nutné prihliadnuť aj na ustanovenia ZoUNEK. 11. Z ustanovenia § 10 ods. 2 ZoUNEK vyplýva, že o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhoduje na základe poverenia vyšší súdny úradník s tým, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne sudca.
12. V posudzovanom prípade odvolanie smeruje proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie (zákonný sudca) rozhodol o zamietnutí sťažnosti oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 21Er/249/2012-23 zo dňa 21. 01. 2021, vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol a odmietol námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie.
13. Odvolací súd konštatuje, že ZoUNEK, Exekučný poriadok ani CSP proti rozhodnutiu sudcu o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie nepripúšťajú odvolanie.
14. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 357 písm. n) CSP možno podať odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania, a to len v taxatívne vymedzených prípadoch podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP a § 164 CSP, ktoré sa však na posudzovaný prípad nevzťahujú. Ide o prípady, keď súd preruší konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť alebo ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V posudzovanej veci oprávnený navrhol, aby súd prvej inštancie podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade vymedzených ustanovení ZoUNEK s Ústavou SR a Zmluvou o fungovaní Európskej únie, pričom žiadal konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky prerušiť. Iniciovanie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o
súlade právnych predpisov je samostatným dôvodom na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, pričom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o návrhu na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
16. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd nemal inú možnosť, ako odvolanie oprávneného postupom podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd s vecnou stránkou odvolania nemohol zaoberať.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).