Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-159-2015.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/159/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 45 869 464 (obchodná spoločnosť dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 9.8.2017), proti povinnému: Z. X., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX P., v konaní o vymoženie 1862,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. P o k r a č u j e v exekučnom konaní s právnym nástupcom doterajšieho oprávneného PRO CIVITAS s. r. o. , so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 (obchodná spoločnosť dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 9.8.2017), a to obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692.
II. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
III. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Súd p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, IČO: 36164020 vo výške 1,38 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V. Súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie v sume 16,50 EUR oprávnenému n e v r a c i a .
odôvodnenie:
1. Dňa 24.3.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného - PRO CIVITAS s. r. o. na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2015, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.3.2015 a exekučného titulu právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. IA-C/0314/4426 zo dňa 16.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2014 a vykonateľnosť dňa 4.7.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 971,39 eur s príslušenstvom, trovy oprávneného v exekučnom konaní a trovy exekúcie. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie uhradil kolkovými známkami aj súdny poplatok.
2. Súd šetrením v Obchodnom registri Slovenskej republiky zistil, že oprávnený obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. , so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 9.8.2017 v dôsledku jej zlúčenia s jej právnym nástupcom obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A,831 04 Bratislava mestská časť Nové Mesto , IČO: 47 967 692.
3. Dňa 7.9.2020 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu oprávneného späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi dňa 2.9.2020. V späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal aj o vrátenie súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. Súdny exekútor žiadal aj náhradu trov exekúcie vo výške 42,41 eur, predstavujúcich odmenu súdneho exekútora v sume 33,19 eur podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a hotové výdavky v sume 2,15 eur (odmena spolu s hotovými výdavkami vrátane DPH predstavuje sumu 42,41 eur).
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „EP“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
9. Podľa § 37 ods. 3,4 EP proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
10. Podľa § 38 ods. 3 EP ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
11. Podľa § 47 ods. 3 EP ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
12. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.ň
15. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Podľa § 256 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa položky č. 13 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi je súdny poplatok 16,50 eur Podľa Poznámky č. 1 k tejto položke poplatok podľa písmena a) platí poplatník podľa § 2 ods. 1 písm. e) tohto zákona. V odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.
18. Podľa § 2 pís. e) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je oprávnený v exekučnom konaní.
19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
20. Podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
K I. výroku tohto uznesenia:
21. Po začatí exekučného konania došlo k zániku pôvodného oprávneného - obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. (návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.03.2015 a pôvodný oprávnený bol ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 09.08.2017). Na základe uvedeného bolo preto potrebné rozhodnúť pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného oprávneného, a to s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692, ktorá bude v konaní ďalej vystupovať ako nový oprávnený.
22. Vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných ustanovení EP ako aj Civilného sporového poriadku je v danom prípade potrebné rozhodnúť o pokračovaní v konaní z právnym nástupcom na strane oprávneného, preto, súd rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania tak, ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto uznesenia.
K II. výroku tohto uznesenia:
23. Vzhľadom na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným skôr, ako súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie podľa § 38 ods. 3 EP zastavil.
K III. výroku tohto uznesenia:
24. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že zavinenie na zastavení konania možno pripísať oprávnenému, keďže tento zobral návrh na vykonanie exekúcie späť bez udania dôvodu jeho späťvzatia, teda späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie zavinil zastavenie exekučného konania. Za tejto procesnej situácie súd rozhodol, že nárok na náhradu trov exekučného konania má povinný, keďže tomuto v priebehu exekučného konania žiadne trovy konania nevznikli súd mu ich náhradu nepriznal.
K IV. výroku tohto uznesenia:
25. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 42,41 eur s DPH pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 2,15 eur a DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 7,07 eur, a to podľa § 203 ods. 1 a nie podľa § 47 ods. 3 EP.
26. Súd nespochybňuje skutočnosť, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov. Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách exekučného konania, resp. exekúcie. Aj samotný EP rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie, nie exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené.
27. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla, a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri zastavení exekučného konania. cit. § 47 ods. 3 EP priamo upravuje iba otázku výšky trov exekúcie, resp. exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného konania hradiť. Aj keď z § 47 ods. 1 prvá veta EP sa nepriamo natíska úvaha, že trovy exekúcie, resp. exekučného konania pri úhrade pohľadávky najneskôr v lehote na podanie námietok proti exekúcii platí povinný (čo vyplýva z vyššie uvedenej všeobecnej zásady, že trovy exekúcie znáša povinný a zo skutočnosti, že ak povinný plnil pohľadávku, s najväčšou pravdepodobnosťou bolo exekučné konanie, resp. exekúcia začatá oprávnene), nemusí to platiť bezvýhradne. Posúdenie, kto má povinnosť nahradiť trovy exekúcie, resp. exekučného konania závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná, teda vzťahuje sa na všetky prípady rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie analogicky použiť v každom takomto prípade.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je osobitnou odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Aj z § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie (podľa ktorého si exekútor uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení exekúcie, teda o odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie exekúcie. Súd nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd preto odmenu vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal.
29. Súd priznal exekútorovi trovy exekučného konania iba vo výške 1,38 eur s DPH predstavujúce poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,15 eur. Na ich náhradu za analogického použitia § 203 ods. 1 EP zaviazal súd oprávneného, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie zavinil zastavenie exekučného konania.
30. Okrem vyššie priznaných trov exekúcie si súdny exekútor ako hotové výdavky uplatnil aj náklady na spotrebu kancelárskeho materiálu vo výške 1,20 eur s DPH. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti, alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi preto nepriznal odmenu za kancelárske potreby vo výške 1,20 eur. Na záver súd dodáva, že požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu vo výške 1,20 eur by súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.
K V. výroku tohto uznesenia:
31. Vzhľadom na žiadosť oprávneného o vrátenie súdneho poplatku súd rozhodol V. výrokom tohto uznesenia aj o tom, že tento súdny poplatok oprávnenému nevracia, nakoľko v exekučnom konaní je súdny poplatok v sume 16,50 eur (položka č. 13 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom do 31.3.2017) splatný a zaplatený zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a nie za návrh na vykonanie exekúcie (teda za úkon podania žiadosti nezávisle od toho, či súd súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie alebo nie ). Ustanovenie 11 ods. 1 a ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch tak, ako je vyššie citovaný, neupravuje možnosť súdu vrátiť súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, ktorý je splatný podaním tejto žiadosti. Tieto ustanovenie upravujú iba vrátenie poplatku zaplateného na základe nesprávneho rozhodnutia súdu, alebo v prípade, ak bolo konanie zastavené pre nedostatok právomoci taktiež je tam upravené vrátenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania.
Poučenie:
Proti I., II. IV. a V. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m) C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.