Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1805-2016.pdf
PDF · 74.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1805/2016
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Rimavská Sobota, Francisciho 11, Rimavská Sobota, proti povinnému: D. U., F.. XX.X.XXXX, C. XXX, XXX XX Q., o vymoženie sumy vo výške 768,88 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad so sídlom ČSA 23, Banská Bystrica, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Povinný j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,10 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 768,88 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu
- výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočky Rimavská Sobota. Okresný súd Rimavská Sobota poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Súdny exekútor doručil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.b) Exekučného poriadku. Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že povinný, po začatí exekučného konania, v rozpore so zákonom Č. 580/2004 Z. z. o ZP, neoznámil riadne a včas rozhodujúce skutočnosti pre zánik zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Toto konanie povinného je v príčinnej súvislosti so vzniknutým dlhom a začatím súdnej exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. V správnom konaní okrem využitia mimoriadnych opravných prostriedkov môže dôjsť k zrušeniu vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu aj po použití autoremedúry. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že výkazy nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., boli po
začatí exekúcie oprávneným zrušené. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu zastavil v zmysle § 57ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
7. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Trovy exekúcie hradí oprávnený v prípade, ak je exekúcia zastavená z dôvodu jeho procesného zavinenia, inak hradí trovy exekúcie zásadne povinný. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Z podania oprávneného vyplýva, že oprávnený zrušil exekučné tituly na základe údajov, ktoré sa až dodatočne a oneskorene v priebehu exekučného konania dozvedel z dokladov doručených povinným. Ak by si povinný splnil oznamovaciu povinnosť včas tak, ako mu to vyplýva z § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, neexistoval by dôvod na začatie exekúcie. Súd teda dospel k záveru, že povinný nesplnením si zákonných povinností spôsobil začatie aj zastavenie predmetnej exekúcie, čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o trovách exekúcie a povinného zaviazal na ich úhradu. Súd podotýka, že konanie oprávneného nepovažoval za úmyselné konanie, ktorým by zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko ten konal v súlade so zákonom a po tom, ako povinný oznámil údaje preukazujúce skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik verejného zdravotného poistenia, exekučný titul zrušil postupom podľa §17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nezistil dôvod, pre ktorý by na úhradu trov exekúcie mal zaviazať oprávneného, preto povinnému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
8. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 72,52 eura, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady hotových výdavkov a 20% DPH .
9. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
10. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
11. Vyhláška v ustanovení § 14 uvádza že, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou, a to za jednotlivé úkony exekučnej činnosti po 3,32 Eur za úkon, najmenej však 33,19Eur. Súdny exekútor má teda vždy v zmysle Vyhlášky nárok na odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, alebo vo väčšej výške, v prípade ak vykoná viac ako 10 úkonov paušálne odmeňovaných podľa ust. §14 ods. 2 v spojení s § 15 Vyhlášky. Exekútor si nemôže zároveň uplatniť minimálnu odmenu a paušálnu odmenu podľa počtu úkonov exekučnej činnosti. Nakoľko exekútor v danom konaní vykonal menej ako 10 úkonov exekučnej činnosti, patrí mu minimálna odmena vo výške 33,19 Eur. Súd tak exekútorovi nepriznal uplatnenú sumu 16,60 Eur za 5 úkonov exekučnej činnosti, z dôvodu jej duplicitného uplatnenia.
12. V rámci zisťovania majetku povinného, exekútor nevykonal žiadnu elektronickú lustráciu ktorá je spoplatnená. Preto súd vo zvyšku sumy (t.j. 6,44 Eur)uvedenej pri položke „kolky, overovanie, archivácia“, náhradu hotových výdavkov exekútorovi nepriznal. Súd nemal za preukázané, že by exekútorovi vznikli výdavky v súvislosti s overovaním. Pokiaľ ide o náklady na archiváciu, svojou povahou ide o výdavky, ktoré exekútorovi vzniknú v budúcnosti. Pri rozhodovaní súdu o trovách musia byť všetky položky hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý by v budúcnosti mohli vzniknúť. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti,
má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie ako núteného výkonu rozhodnutia, t.j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
13. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eura (§ 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017). Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov (poštovné) súvisiacich s vykonávaním exekúcie a to vo výške 2,70 eura (v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z.). Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20% DPH. Spolu tak priznal 43,10 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.