Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-144-2019.pdf
PDF · 123.84 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/144/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Servis Plus, s.r.o., so sídlom Južné Terasy 21, 013 02 Gbeľany, IČO: 36 548 120, právne zást.: JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom H.. XXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4570 O-307/2019 zo dňa 02.09.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný Národný inšpektorát práce podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. IPZA_KHIP/ROZ/2019/781-8686, č.: 181/2019-IZA-2.4/pok/R/M zo dňa 26.06.2019 potvrdil. Predmetný prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.) uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z. z., spočívajúce v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z. z.) za to, že
- účastník konania, ktorý je právnickou osobou porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 01.03.2018 v čase o 08:55 hod. počas výkonu inšpekcie práce na kontrolovanom pracovisku: „SERVIS PLUS s.r.o., výkup a zhodnotenie odpadov podľa R12, Štrková 19, Žilina“, využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. F. (nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, M.), ktorá v uvedený deň pre účastníka konania vykonávala závislú prácu: lisovanie hliníkového odpadu, mal s menovanou fyzickou osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov) - pracovná zmluva zo dňa 01.03.2018, a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z. F. účastník konania prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dňa 01.03.2018 s rozhodujúcim časom o 08:56:42 hod; ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona o inšpekcii práce, ktorá bola vykonaná v dňoch 01.03.2018, 05.03.2018,
12.03.2018 a 14.03.2018 u účastníka konania na kontrolovanom pracovisku: „SERVIS PLUS s.r.o., výkup a zhodnotenie odpadov podľa R12, Štrková 19, Žilina“ a na inšpektoráte práce.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Žalobca má za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom zistenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia Národným inšpektorátom práce Košice ako žalovaným, a čo je v konečnom dôsledku dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) Správneho poriadku. Poukázal na to, že znenie nedostatku č. 1 uvedeného v pôvodnom protokole o vykonaní kontroly zo dňa 14.03.2018 inšpektor práce následne odstraňoval Dodatkom k protokolu č. 1 zo dňa 22.02.2019. Z obsahu Dodatku zo dňa 22.02.2019 k protokolu č. 1 zo dňa 14.03.2018 jednoznačne vyplýva, že správny orgán na prejednávanú vec aplikoval nesprávne ustanovenia zákonov, a preto túto skutočnosť sa pokúsil zahojiť vypracovaním dodatku zo dňa 22.03.2019 k protokolu o vykonaní kontroly s časovým odstupom bez mála jedného roka odo dňa vykonania kontroly. Kontrola bola vykonaná dňa 01.03.2018 o 08:55 hod., uvedené konanie správneho orgánu je preto v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Správny orgán nevydal, t.j. bezprostredne po vykonaní kontroly dňa 01.03.2018 nevydal rozhodnutie o prerušení konania ani iné upozornenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, ako to ustanovuje a predpokladá Správny poriadok, konal svojvoľne a v rozpore so základnými princípmi správneho konania a princípmi, ktoré majú oporu v Ústave Slovenskej republiky. Podkladom k vydaniu rozhodnutia prvostupňového orgánu bola kontrola dňa 01.03.2018, dňa 14.03.2018 bol vyhotovený protokol z kontroly a až dňa 22.02.2019 bol vyhotovený Dodatok k protokolu z kontroly, ktorý odstraňoval nedostatky samotného správneho orgánu. Napriek týmto zásadným chybám správneho orgánu došlo k uloženiu pokuty žalobcovi vo výške 2.000,- Eur, a to len preto, že žalobca prihlásil zamestnanca Z. F. dňa 01.03.2018 o 08:56:36 hod., pričom kontrola začala o 08:55 hod.. Tiež v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca predložil lekárske potvrdenie, že zodpovedná pracovníčka žalobcu bola v predmetný deň 01.03.2018 v rozhodnom čase na lekárskom ošetrení, preto nemohla vykonať úkon podania prihlášky za zamestnanca Z. F.. Žalovaný sa s argumentáciou žalobcu nijakým spôsobom v odvolacom konaní nevysporiadal. Medzi konaním a postupom správneho orgánu na konaním žalovaného v prejednávanej veci vzniká nepomer a diskriminácia, za ktorý by mal vo finančnom vyjadrení platiť žalobca. Žalobca má za to, že v danom prípade nebolo postupované zo strany správneho orgánu v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 Správneho poriadku a nebola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Namietal tiež, že správny orgán v odôvodnení sa nedostatočne vysporiadal s kritériami, ktoré mal v zmysle zákona o inšpekcii práce zohľadniť pri rozhodovaní o výške pokuty. Inšpektorát práce uložil pokutu v takej výške, ktorá je pre účastníka konania likvidačná. Uložená pokuta nesplní účel prevencie, ale len represie, pretože vzhľadom na ekonomické výsledky účastník konania nebude môcť ďalej vykonávať svoju činnosť a ani poskytovať zamestnanie. Žalobca má teda za to, že konanie inšpektorátu práce trpí procesnými ako aj hmotnoprávnymi vadami, pokuta je nezákonná, neopodstatnená, neprimeraná a neodôvodnená. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.07.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa žalovaného. Okrem iného uviedol, že lehota na vydanie rozhodnutia začína plynúť začatím správneho konania, nie ukončením výkonu inšpekcie práce. V prejednávanom prípade bolo správne konanie začaté dňa 03.06.2019, kedy žalobca preukázateľne prevzal oznámenie o začatí konania o uložení pokuty č. 188/2019-IZA-2.4/pok/oz/M zo dňa 31.05.2019, ktoré bolo doručené do vlastných rúk žalobcu. Rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. 181/2019-IZA-2.4/pok/R bolo vydané dňa 26.06.2019 a žalobcovi doručené dňa 28.06.2019. Lehota pre vydanie rozhodnutia bola nepochybne dodržaná. V prejednávanom prípade nebol daný zákonný dôvod na postup podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. predĺženie lehoty pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný tiež podotkol, že v prejednávanom prípade bola zachovaná i lehota pre uloženie pokuty v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z.. Poukázal na stranu 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a opakovane uviedol, že vo vyjadrení žalobcu uvedenom v protokole nie je žiadna zmienka a ani doklad o tom, že by zamestnankyňa G. D. bola dňa
01.03.2018 na lekárskom ošetrení. Takýto doklad nie je uvedený ani v zozname dokladov predložených počas výkonu inšpekcie práce. Poukázal na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti, podľa ktorého sa žalobca nemôže zbaviť tejto zodpovednosti v dôsledku neznalosti právnych predpisov. Porušenie povinnosti, ktoré bolo zistené, sa radí medzi správne delikty právnickej osoby, kde sa zavinenie (úmyselné či z nedbanlivosti) neskúma. Správnym deliktom je protiprávne konanie takejto osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú príslušnou administratívnoprávnou normou. Tento princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti teda vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku deliktu, čiže prípadnú existenciu úmyslu či nedbanlivosti pri páchaní protiprávneho konania. Z registračného listu fyzickej osoby Z. F. zo dňa 01.03.2018 je navyše zrejmé, že túto prihlášku vypĺňala S., a teda žalobca si pravdepodobne mohol svoju zákonnú povinnosť bezpečne splniť aj prostredníctvom inej osoby, ak tak nevedel urobiť sám. Kontrola nelegálneho zamestnávania u žalobcu začala v lehote 7 dní odo dňa začatia výkonu kontroly, t.j. dňa 01.03.2018 o 08:55 hod., dotknutý zamestnanec nebol prihlásený v registri Sociálnej poisťovne. Registračný list do Sociálnej poisťovne menovaného zamestnanca, ktorý bol odoslaný elektronicky dokazuje, že žalobca prihlásil svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne až po kontrole, t.j. dňa 01.03.2018 o 08 hod. 56 min 42 s. Žalovaný takisto podotkol, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutí na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný sa stotožnil s tým, že inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal viaceré okolnosti prípadu, popísal, že porušenie v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce je závažným porušením zákona, keďže predstavuje závažný spoločensko-ekonomický problém, prihliadol i na nízky počet zamestnancov zamestnávateľa, ďalej nevyhodnocoval závažnejšie riziká, ktoré by sa vyskytovali v činnosti zamestnávateľa, pretože toto kritérium považoval pre určenie výšky pokuty za irelevantné, taktiež uviedol počet nelegálne zamestnávaných osôb, a to, že sa jednalo o ojedinelý výskyt nedostatku a neopakovanie nedostatku. Vyhodnotené teda boli okolnosti, na ktoré inšpektorát práce pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol, ktoré sú zároveň zákonom ustanovené kritériá pre hodnotenie výšky pokuty. Žalovaný má za to, že stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti spáchaného správneho deliktu. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa aj pri prerokovaní protokolu, ako i Dodatku k protokolu č. 1, kde bol aktívny a tiež mal možnosť sa vyjadriť i k začatému správnemu konaniu, čo nevyužil. Z celého žurnalizovaného správneho spisu je bez pochýb zrejmé, že oba správne orgány v danom preskúmavanom prípade disponovali dostatočnými a relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného deliktu. V predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak rozhodnutie inšpektorátu práce z úrovne prvostupňového správneho orgánu, ako i rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci, tieto boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.
4. Žalobca v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.
5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) na contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.07.2021, o ktorej skutočnosti bola spísaná zápisnica, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu.
6. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa ustanovenia § 194 a nasl. SSP v spojení s ustanovením § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP) za použitia § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah:
7. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánu verejnej správy o priestupku, spáchanom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. (v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu) inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 € do 200 000 €, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 €.
Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (v znení účinnom ku dňu 01.03.2018) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra. 2) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, t.j. dňa 01.03.2018 (ďalej len zákon č. 82/2005 Z. z.) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
8. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.). Rovnako je nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b), c) uvedeného zákona).
9. Správny súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov, ako aj s ich právnym posúdením. V konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil také porušenie ustanovení Správneho poriadku alebo iného právneho predpisu, ktoré by viedlo k ich zrušeniu. Orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci intenciách príslušných právnych noriem, ktoré citovali, predovšetkým v súlade so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, tiež v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci, zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a tiež aj Správnym poriadkom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožnil.
10. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že orgány inšpekcie práce právne kategorizovali porušenie právnych povinností na strane žalobcu ustanovením § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., teda tým, že žalobca ako právnická osoba dňa 01.03.2018 v čase o 08:55 hod. počas výkonu inšpekcie práce na kontrolovanom pracovisku „SERVIS PLUS s.r.o., výkup a zhodnotenie odpadov podľa R12, Štrková 19, Žilina“, využíval závislú prácu fyzickej osoby Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v uvedený deň pre žalobcu vykonával závislú prácu, a to lisovanie hliníkového odpadu, pričom žalobca mal s menovanou fyzickou osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, a to pracovnú zmluvu zo dňa 01.03.2018, a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b), bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), pričom Z. žalobca prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia dňa 01.03.2018 o 08:56:42 hod.. Predmetná právna kvalifikácia administratívneho deliktu v právnom prepojení na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. vyplýva z dôkazných zistení obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie fyzickou osobou Z. spísanou dňa 01.03.2018 o 08:55 hod., ako aj konateľkou firmy Servis Plus, s.r.o., so sídlom Južné Terasy 21, Gbeľany (žalobcu) G. U., ktorá inšpektorom práce vysvetlenie podala dňa 01.03.2018 o 11:23 hod.. Z uvedených zápisníc o podaní informácie spísaných podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., aj podľa názoru správneho súdu nepochybne vyplýva, že v čase výkonu inšpekcie inšpektormi prvostupňového správneho orgánu Z. F. nebol prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, čím došlo k porušeniu právnych predpisov o nelegálnom zamestnávaní označených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina.
11. Správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu poukazuje na jednoznačné znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. tak v čase zisteného protiprávneho stavu žalobcu (dňa 01.03.2018), ako aj v čase rozhodovania správneho súdu. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva,
že novelizácia zákona č. 82/2005 Z. z. (zákon č. 294/2017 Z. z. účinný od 01.01.2018) sa pri definícii nelegálneho zamestnávania dotkla práve znenia ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona, a to v súvislosti s neprihlásením fyzickej osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia v zákonom stanovenej lehote. Napriek námietkam žalobcu produkovaným v priebehu administratívneho konania a uvedeným aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, považoval správny súd dôkazný stav za nespochybniteľný.
12. Správny súd považuje za potrebné poznamenať, že v porovnaní s definíciou nelegálneho zamestnávania účinnej do konca roka 2017, v definícii nelegálneho zamestnávania účinnej od začiatku roku 2018 došlo k zmene. Tá sa týka práve vzniku nelegálneho zamestnávania z dôvodu neskoršieho prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne. V čase rozhodnom pre naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu platilo, že ak zamestnávateľ má so zamestnancom uzatvorený pracovno-právny vzťah a prihlásil ho do Sociálnej poisťovne v priebehu 7 dní od jeho nástupu do práce, tak sa nelegálneho zamestnávania už zamestnávateľ nedopustí. Aj keď sa to zdá byť celkom benevolentné, má to však ešte jednu dôležitú zákonnú podmienku. V priebehu uplynutia tejto 7-dňovej lehoty, v ktorej zamestnávateľ už mal mať zamestnanca prihláseného v Sociálnej poisťovni (v zmysle zákona o sociálnom poistení), sa u zamestnávateľa nesmie začať kontrola nelegálneho zamestnávania. V opačnom prípade sa už zamestnávateľ nelegálneho zamestnávania dopúšťa. Rozhodujúce je teda to, či v rámci plynutia 7-dňovej lehoty po uplynutí termínu skôr zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne alebo zamestnancovi skôr príde kontrola. Upravila sa len lehota, kedy kontrolné orgány ešte nepovažujú neskoré prihlásenie zamestnanca za nelegálne zamestnávanie (za predpokladu, že v rámci nej začnú kontrolu). Lehota na prihlásenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení zostala nezmenená. Zamestnávateľ aj naďalej musí v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu práce. Ak si túto povinnosť v tejto lehote nesplní zamestnávateľ, nemusí ísť síce o nelegálne zamestnávanie, ale Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi je už oprávnená uložiť pokutu. Účinnosťou od 01.11.2013 do 31.12.2017 už nelegálnym zamestnávaním bolo neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne od prvej sekundy po uplynutí termínu, a to bez ohľadu na to, či a kedy sa začala prípadná kontrola nelegálneho zamestnávania (obdobne názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 4Asan/1/2018 zo dňa 04.12.2018).
13. Pokiaľ ide o prejednávaný prípad, zákonodarca právne relevantný okamih, do ktorého musí zamestnávateľ stihnúť zamestnanca prihlásiť, vymedzil momentom (okamihom) začatia kontroly a nie samotným dňom, kedy kontrola u zamestnávateľa začala. Z citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. plynie, že pokiaľ kontrola u zamestnávateľa začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu a zamestnávateľ nestihol zamestnanca prihlásiť do začatia kontroly, ide o nelegálne zamestnávanie. Zákonodarca mal nepochybne na mysli moment začatia kontroly, inak by tomuto ustanoveniu chýbal zmysel, nakoľko by nepostihovalo zamestnávateľa, hoci by až po momente začatia kontroly, v snahe vyhnúť sa administratívnej zodpovednosti, umožňovalo ešte „beztrestne“ zamestnanca prihlásiť do registra. Ak kontrola začala v lehote 7 dní u zamestnávateľa, je potom potrebné porovnať časové momenty - moment začatia kontroly a moment prihlásenia zamestnanca zamestnávateľom do registra. Ak moment prihlásenia je neskorší ako moment začatia kontroly, potom ide o nelegálne zamestnávanie. Z registračného listu fyzickej osoby nachádzajúcom sa v administratívnom spise je zrejmé, že Z. F. bol prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne dňa 01.03.2018 s rozhodujúcim časom o 08:56:42 hod., pričom fyzická osoba Z. F. bol kontrolovaný pri výkone práce pre žalobcu - lisovanie hliníkového odpadu inšpektormi práce už 01.03.2018 o 08:55 hod.. Námietka žalobcu, že zodpovedná pracovníčka žalobcu bola v predmetný deň 01.03.2018 v rozhodnom čase na lekárskom ošetrení, preto nemohla vykonať úkon podania prihlášky za zamestnanca Z. F. a učinila tak s odstupom 1 min a 36 sekúnd po začatí kontroly správneho orgánu vyhodnotil správny súd ako irelevantnú. Poukazuje pritom aj na vyjadrenie kontrolovaného subjektu (konateľky žalobcu) ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v protokole o inšpekcii práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. č. IZA-67-41-2.4/P-E 24,28-18, 8066 zo dňa 14.03.2018, kde táto uviedla: „Na základe nedostatku si dáme pozor pri včasnom prihlasovaní nového zamestnanca“. Až vo vyjadrení k zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v Dodatku k protokolu č. 1 zo dňa 22.02.2019 konateľka žalobcu uviedla, že v ten deň bola zamestnankyňa, ktorá má na starosti prihlasovanie u zubára.
14. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcu, že správny orgán na prejednávanú vec aplikoval nesprávne ustanovenia zákonov a túto skutočnosť sa pokúsil zahojiť vypracovaním Dodatku zo dňa 22.03.2019 k protokolu o vykonaní kontroly s časovým odstupom bez mála jedného roka odo dňa vykonania kontroly, ktoré konanie správneho orgánu je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov a žalobcovi ako účastníkovi konania nebolo nikdy doručené rozhodnutie o predĺžení lehoty a platí zásada, že správny orgán mal vydať rozhodnutie bezodkladne, pričom Správnym poriadkom je stanovená lehota 30 dní, v zvlášť zložitých prípadoch v lehote do 60 dní. Podľa správneho súdu predmetné ustanovenie § 3 ods. 1 Správneho poriadku je zákonným premietnutím ústavného princípu legality do všeobecnej úpravy správneho konania a deklaruje, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom tento súlad je tak v kontexte procesného, ako aj hmotného práva. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že oznámenie začatia konania o uložení pokuty č. 188/2019-IZA-2.4/pok/oz/M hlavný inšpektor práce vydal dňa 31.05.2019 a splnomocnený zástupca žalobcu ho prevzal podľa pripojenej doručenky do vlastných rúk dňa 03.06.2019. Lehota na vydanie rozhodnutia začína plynúť začatím správneho konania, a nie ukončením výkonu inšpekcie práce. Prvostupňové správne rozhodnutie bolo Inšpektorátom práce Žilina vydané dňa 26.06.2019, preto lehota stanovená v § 49 ods. 2 Správneho poriadku na vydanie rozhodnutia bola nepochybne dodržaná. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo podľa pripojenej doručenky v administratívnom spise doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 28.06.2019, ustanovenie § 51 ods. 1 Správneho poriadku bolo dodržané a dôvod na vydanie rozhodnutia o prerušení konania alebo upozornenia o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia v posudzovanej veci správny súd nezistil. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. pokutu podľa ods. 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. V posudzovanej veci bola zachovaná i táto lehota pre uloženie pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako i rozhodnutie žalovaného bolo vydané v zákonom stanovenej lehote.
15. Ako nedôvodnú musel správny súd vyhodnotiť aj námietku žalobcu, že správny orgán neuviedol ako dospel k práve uloženej sume pokuty, pričom v odôvodnení sa nedostatočne vysporiadal s kritériami, ktoré mal v zmysle zákona o inšpekcii práce zohľadniť pri rozhodovaní o výške pokuty. Správny súd podotýka, že v teórií správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré okrem iného patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť), to znamená právo spájať s každým správnym deliktom konkrétne sankciu (trest). Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. Je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci podľa názoru správneho súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu, naviac táto bola uložená na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. V zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce správny orgán mohol uložiť pokutu v prípade nelegálneho zamestnávania v rozpätí od 2.000,- Eur do 200.000,- Eur. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2.000,- Eur, takto uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Uložená pokuta podľa názoru správneho súdu plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Vzhľadom na uvedené považuje správny súd výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú, a to v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii. Uloženie pokuty sa uskutočnilo v rámci úvahy správneho orgánu (dikrečná právomoc) zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správne orgány v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatnili svoju právomoc a určili výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy bolo v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, bolo aj náležite zdôvodnené. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného
rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili, a preto aj správna úvaha pri výške pokuty bola použitá v súlade so zákonom, jeho ustanovením § 19 ods. 2 písm. a) bod 1.. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že stanovenie výšky pokuty v posudzovanom prípade bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za tým účelom si zaobstarali všetky podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili správne skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej úvahe potom dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti spáchaného správneho deliktu a prihliada na kritéria vymedzené v ustanovení § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z..
16. K otázke výšky pokuty správny súd tiež uvádza, že výška pokuty je výslovne v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. stanovená na minimálnej výške 2.000,- Eur ak ide o nelegálne zamestnávanie čo i len jednej fyzickej osoby. Nie je ustanovená žiadna možnosť zníženia pokuty. V zmysle § 198 Správneho súdneho poriadku môže správny súd zmeniť druh alebo výšku sankcie, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter alebo upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci len vtedy, ak tak mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Vzhľadom na to, že v osobitnom predpise nie je ustanovená možnosť uloženia nižšej sankcie resp. upustenia od uloženia sankcie, nemohol správny súd námietke žalobcu, že zodpovedná pracovníčka žalobcu bola v predmetný deň 01.03.2018 v rozhodnom čase na lekárskom ošetrení, preto nemohla vykonať úkon podania prihlášky za zamestnanca Z.. a učinila tak s odstupom 1 minúty a 36 sekúnd po začatí kontroly správneho orgánu, vyhovieť.
17. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol postupom podľa § 190 SSP.
18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.