Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-61-2020.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu AQUATREND, s.r.o., so sídlom v Žiline, Hričovská č. 221, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Burian & Partners, s.r.o., so sídlom v Žiline, V. Tvrdého 819/1, proti žalovanej E. J., B. V. A., R. Č.. XXX/X, o zaplatenie 1.578,90 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 15.06.2020 č.k. 43C/96/2015-145 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom zaplatenia kúpnej ceny.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa filtračného zariadenia za kúpnu cenu 1.662 eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že u žalovanej bola uskutočnená dňa XX.XX.XXXX montáž filtračného zariadenia AQUATIP 5000, práškový filter. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že na základe listu označeného ako ,,Žiadosť o odstúpenie od kúpnej zmluvy“ žalovaná odstúpila od zmluvy z dôvodu zavádzajúcich, neúplných informácii vedúcich k podpísaniu zmluvy, a to dňa 10.03.2014.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Považoval za nesporné, že medzi stranami došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe písomnej kúpnej zmluvy. Zo strany žalobcu došlo aj k plneniu z tejto zmluvy dňom 06.03.2014, kedy odovzdal predmet kúpy žalovanej a to tým, že jej dodal a nainštaloval predmet kúpy. Ďalej súd mal za preukázané, že strany si v kúpnej zmluve dohodli v bode IV. ods. 6 výhradu vlastníctva, na základe ktorej žalovaná doposiaľ nie je vlastníčkou predmetu kúpy - filtračného zariadenia. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, že by sa boli jej účastníci dohodli inak ohľadne nadobudnutia vlastníctva k predmetu kúpy, ale až zaplatením kúpnej ceny. Za sporné považoval súd skutočnosť, či žalovaná listom zo dňa 10.03.2014 odstúpila platne alebo neplatne od kúpnej zmluvy, súd ako otázkou prevažne sa zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy, pretože v prvom rade bolo potrebné usporiadať právne vzťahy, či má žalovaná naďalej plniť zmluvy žalobcovi, pričom kúpnu zmluvu vzhľadom na jej určený spôsob úhrady kúpnej ceny nemožno oddeliť od zmluvy o úvere. V tomto kontexte považoval súd obe zmluvy (kúpnu a o úvere) za zmluvy na sebe navzájom závislé, spotrebiteľské. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom
ako splnením spôsobuje aj zánik na nej závislej kúpnej zmluvy. Súd síce považoval kúpnu zmluvu za spĺňajúcu náležitosti zákona, podľa jeho názoru je podstatný spôsob, ako uzavretie tejto kúpnej zmluvy dosiahol žalobca, a to využitím nekalej obchodnej praktiky a cieleným konaním prostredníctvom obchodného zástupcu, pre ktorého bol tento postup pracovnou metódou smerujúcou k uzavretiu zmluvy s klientom, a ktorým podstatným spôsobom narušil ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, teda žalovanej. Nekalá obchodná praktika podľa ust. § 7 ods. 2, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa je definovaná len demonštratívne.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca oslovoval potenciálnych klientov s ponukou privyrobenia si, je teda zrejmé, že klienti prichádzali v prvom rade na základe tejto inzercie za účelom ponuky práce a možnosti zárobku. Takýmto klientom žalobcu bola aj žalovaná. Podmienkou spolupráce však bola kúpa prezentovaného produktu - filtračného zariadenia. V prípade, že klient nemal finančné prostriedky na kúpu produktu, tak ako ich nemala ani žalovaná, musel klient nedisponujúcimi finančnými prostriedkami produktu uzavrieť úverovú zmluvu. Žalovaná, ktorá sa zúčastnila tejto akcie, v dobrej viere mysliac, že ide o pracovné stretnutie za účelom vykonávania práce popri zamestnaní pre žalobcu, na ktoré bola telefonicky pozvaná, teda nemohla uzavrieť zmluvu o zastúpení bez uzavretia kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že účelom prezentačnej akcie bolo získať klientov na kúpu produktov žalobcu a jednoznačne preukázané, že žalovaná na toto stretnutie prišla za účelom ponuky práce a jedine z tohto dôvodu. Bolo bezpochyby preukázané, že úmysel žalovanej kúpiť filtračné zariadenie bol vyvolaný zo strany žalobcu nekalou obchodnou praktikou. Súd mal preto za to, že takéto konanie, ani jeho výsledok, ktorým je uzatvorená kúpna zmluva, nemôžu požívať súdnu ochranu, preto v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil kúpnu zmluvu ako neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Keďže kúpnu zmluvu považoval za neplatnú, podľa jeho názoru nie je povinnosťou žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu, čím je nedôvodný aj samotný návrh žalobcu uplatnený v konaní.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že uzatvorenie kúpnej zmluvy dosiahol prostredníctvom nekalej obchodnej praktiky. Vo vzťahu k žalovanej nevyužil žiadnu nekalú obchodnú praktiku, tak ako uvádza súd prvej inštancie. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, resp. dohoda dvoch strán na úprave vzájomného vzťahu, ktorý je touto dohodou založený a na úprave podmienok realizácie tohto vzťahu, ktorý nemožno uzavrieť bez vôle a kooperácie druhej strany. Žalovaná podpísala zmluvu až po tom, ako bola s jej obsahom oboznámená. Žalovanej boli pri kontakte vysvetlené všetky podmienky kúpy, bola oboznámená s výrobkom, s jeho vlastnosťami, všetkými zložitými informáciami, ktoré by mohli mať vplyv na jej rozhodnutie a až následne kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísala, čím vyjadrila svoj súhlas s obsahom záväzku a spôsobom financovania záväzku. Pred uzatvorením zmluvy vedela, čo kupuje, od koho kupuje, výšku kúpnej ceny, spôsob úhrady kúpnej ceny. Bola oboznámená so všetkými právami aj povinnosťami pre neho zo zmluvy vyplývajúcimi. Nevyjadrila nesúhlas so žiadnym ustanovením zmluvy, nežiadala doplniť ani zmenu zmluvy. Uvedenú zmluvu vlastnoručne bez akýchkoľvek výhrad podpísala.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Odvolací súd je v prejednávanej toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaná kúpnu zmluvu uzatvorila v dôsledku nekalej obchodnej praktiky žalobcu, ktorý následne správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
10. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru, že žalovaná kúpnu zmluvu uzatvorila platne.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
13. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
14. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka sa považuje za neplatný okrem iného taký právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. Je nesporné, že zákonu odporuje právny úkon uskutočnený na základe nekalej obchodnej praktiky, ktoré sú zakázané (§ 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z.).
15. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny úkon - kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalovaná na základe nekalej obchodnej praktiky žalobcu, ak žalobca žalovanú oslovil s ponukou práce a možnosti zárobku ako obchodného zástupcu, pričom uzatvorenie samotnej zmluvy o obchodnom zastúpení podmienil kúpou prezentovaného produktu - filtračného zariadenia nezanedbateľnej hodnoty (1.662 eur). Je teda zrejmé, že účelom prezentačnej akcie uskutočnenej žalobcom bol predaj filtračných zariadení, avšak žalovaná sa na túto prezentáciu dostavila z dôvodu možnej pracovnej príležitosti.
16. Je teda nesporné, že právny úkon - kúpna zmluva bola zo strany žalovanej uzatvorená v dôsledku nekalej obchodnej praktiky žalobcu, a teda v rozpore so zákonom preto správne uzavrel súd prvej inštancie ak konštatoval, že kúpna zmluva uzatvorená stranami sporu dňa 06.03.2014 je neplatná.
17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).