Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-67-2021.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Subarea
20CoP/67/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci manželky: F.. L. K., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XX, G. a manžela: V. U., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XX, G., zastúpený Advokátskou kanceláriou HASALA, s.r.o., so sídlom: Drieňová 34, Bratislava o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. U., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XX, G., na odvolanie manželky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.mája 2021 č.k. 13P/99/2019-210, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. mája 2021 č.k 13P/99/2019-210, zrušuje.
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 10.05.2021 č.k 13P/99/2019-210 súd prvej inštancie konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 13P/99/2019 prerušil až do skončenia konania o zapretie otcovstva vedeného Okresným súdom Bratislava IV pod sp.zn. 7Pc/5/2021. V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 17.07.2019 žiadala manželka o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O.. Na pojednávaní konanom dňa 03.03.2021 manžel uviedol, že podanie doručené súdu dňa 22.12.2020 navrhuje vylúčiť na samostatné konanie ako návrh na zapretie otcovstva z dôvodu, že maloletý O. nie je jeho biologickým synom, o čom predložil test DNA zo dňa 06.10.2020. Súd prvej inštancie preto návrh na zapretie otcovstva vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 7Pc/5/2021.
2. Nakoľko súd prvej inštancie mal za to, že v konaní o zapretie otcovstva k maloletému O. sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, s poukazom na § 164 CSP konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prerušil, až do skončenia konania o zapretie otcovstva vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 7Pc/5/2021.
3. Proti tomuto uzneseniu podala manželka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil s tým, aby sa v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/99/2019 pokračovalo s čo najskorším možným vytýčením termínu pojednávania s rozhodnutím. Manželka má za to, že manžel podaním návrhu na zapretie otcovstva iba cielene predlžuje proces rozvodového konania, sám sa ďalej v predmetnom podaní zapretia otcovstva aktívne neangažuje. Podanie zo dňa 22.12.2020 manželka rozporuje, nakoľko nespĺňa ani obsahovo podmienky zapretia otcovstva ani podmienky prípustnosti zapretia otcovstva. Poukazuje na skutočnosť, že v samotnom podaní zo dňa 22.12.2020 sa manžel ani priamo nedomáha zapretia otcovstva. Navyše podľa jej názoru je zrejmé a nesporné, že podľa zákona o rodine manžel už nemá právo takýto návrh podať (otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov), podať návrh môže iba dieťa v zastúpení kolízneho opatrovníka aj to najskôr návrhom na prípustnosť zapretia otcovstva. Na pojednávaní prítomný kolízny opatrovník takýto návrh nepodal, a
navyše zapretie otcovstva nie je v záujme maloletého. Manželka v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie zdĺhavé konanie s prieťahmi, kedy ku dňu odvolania je to už 669 dní od podania návrhu na rozvod. V prípade tohto rozvodového konania už dochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vo veci rozvodu do dnešného dňa nie je rozhodnuté a podľa súčasného stavu je manželka nútená právne zotrvávať v nefunkčnom a formálnom manželskom zväzku s manželom, nemôže riešiť bytovú situáciu pre seba a maloleté dieťa (napr. na formu hypotéky potrebuje súhlas manžela a majetok by spadal do BSM, ktorý nemôže vysporiadať), nemôže riešiť zásadné otázky starostlivosti o maloletého, ktorý je stále zverený do starostlivosti oboch rodičov. Otec sa o dieťa nezaujíma, s matkou maloletého nekomunikuje, dohodu prípadný súhlas k podstatnej starostlivosti o maloletého tak nie je možné vymôcť zo strany otca. S maloletým sa matka nemôže presťahovať, zmeniť trvalý pobyt maloletému, odísť s ním na dovolenku do zahraničia bez súhlasu otca. Postupom súdu prvej inštancie a nerozhodnutím vo veci rozvodu sa matka maloletého aj maloleté dieťa samotné, dostali do absolútne patovej situácie a veľmi vážnej právnej a finančnej neistoty. Kvôli odročeniu a následnému prerušeniu pojednávania rozvodu z dôvodu konania o zapretie otcovstva nie je rozvedená, so súčasným partnerom nemôže uzatvoriť nový stabilný a harmonický manželský zväzok. Manželka má za to, že návrh na zapretie otcovstva je iba spôsobom pomsty manželke za to, že odišla zo spoločného patologického zväzku. V odvolaní ďalej uviedla, že uviedla, že súd prvej inštancie mal k dispozícii od počiatku podania manžela minimálne sobášny list účastníkov konania a rodný list maloletého, z ktorých vyplýva, že dieťa sa narodilo pred uzatvorením manželstva, určenie otcovstva bolo stanovené súhlasným vyhlásením a otcovi maloletého teda uplynuli všetky zákonné lehoty na zapretie otcovstva. Okrem toho zdôraznila, že na pojednávaní konanom dňa 03.03.2021 sa obaja účastníci konania jasne vyjadrili, že obaja s rozvodom manželstva súhlasia, o zverení dieťaťa do starostlivosti matky, je taktiež možné rozhodnúť, nakoľko dieťa preukázateľne dlhodobo žije trvale s matkou, o styku otca s maloletým je možné rozhodnúť, nakoľko vyhlásil, že súhlasí s návrhmi matky a napokon aj o výživnom na maloletého je možné rozhodnúť, pričom podkladom pre rozhodnutie o výške výživného je možné rozhodnúť, najmenej podľa rozhodnutia v neodkladnom opatrení. Vzhľadom na tieto skutočnosti trvá na pokračovaní v konaní v právnej veci o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu sp. zn. 13P/99/2019.
4. K odvolaniu manželky sa nevyjadril manžel ani kolízny opatrovník.
5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (389 ods.1 písm. d/ Civilného sporového poriadku).
6. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
7. Ustanovenie § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o riešenie predbežnej otázky a to takej, ktorú si súd v zásade môže pre svoje rozhodnutie posúdiť buď sám, alebo v záujme jednotnosti rozhodovania preruší konanie a vyčká na rozhodnutie príslušného orgánu alebo súdu, z ktorého v ďalšom konaní vychádza. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou je otázka, ktorej predchádzajúce vyriešenie vedie k tomu, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení civilného procesu, je ale potrebné podriadiť aj požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu vyjadrenej v čl. 17 C.s.p., v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súd je teda povinný použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého bude ochrana práv strán sporu rýchlejšia a účinnejšia, vyznačuje sa hospodárnosťou, bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010).
8. Ustanovenie § 164 C.s.p. musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 C.s.p. preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).
9. V danej veci prebieha na súde prvej inštancie konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (sp. zn. 13P/99/2019), ktoré súd prvej inštancie prerušil do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva (sp. zn. 7Pc/5/2021), keď mal za to, že rozhodnutie vo veci zapretia otcovstva má zásadný význam pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Bližšie zdôvodnenie súd prvej inštancie neuviedol. Konanie o zapretie otcovstva inicioval otec maloletého 1,5 roka po začatí konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému vedenému pod sp.zn. 13P/99/2019.
10. Odvolací súd je toho názoru, že konanie o zapretie otcovstva nepredstavuje potrebu prerušenia konania vedeného pod sp. zn. 13P/99/2019, nakoľko konanie týkajúce sa rozvodu manželstva, nemá vecný súvis s konaním o zapretie otcovstva. Inak povedané, výsledok rozhodnutia o zapretí otcovstva nemá absolútne žiadny dopad na právne a skutkové posúdenie dôvodov rozvodu manželstva, s ktorým ako vyplýva z obsahu vyjadrenia manželky, obaja manželia súhlasia. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je potrebné uviesť, že medzi týmito dvoma konaniami síce vecný súvis neabsentuje, ale pre každé konanie týkajúce sa maloletých detí je charakteristické a dominantné zohľadnenie záujmu maloletého dieťaťa. Keďže otcovstvo k maloletému O. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (druhá domnienka otcovstva) pred uzavretím manželstva, je zrejmé, že otec vzhľadom na zákonnú lehotu na zapretie otcovstva s poukazom na § 93 ods.1 Zákona o rodine, takpovediac nie je legitimovaný na podanie návrhu na zapretie otcovstva v zmysle vyššie citovaného paragrafu, a preto nemá prerušenie konania vedeného pod sp.zn. 13P/99/2019 na čas do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva žiadne logické opodstatnenie. Takéto prerušenie konania odvolací súd nevyhodnocuje v záujme a v prospech maloletého, nakoľko maloletý O. má otca v rodnom liste riadne zapísaného, a preto pokiaľ nebude preukázaný opak (zákonne prípustným spôsobom) je nutné z údajov v rodnom liste vychádzať. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že ak konanie o rozvod manželstva a ÚPP prebieha už takmer dva roky, je prerušenie tohto konania podľa § 164 C.s.p. do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva vyslovene nehospodárne a neúčelné, nakoľko konanie vedené pod sp.zn 7Pc/5/2021 na návrh otca (t.j. konanie o zapretie otcovstva podané otcom po zákonom prípustnej lehote) nemá pre právne a skutkové posúdenie rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode v tomto prípade žiadny význam. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 10. mája 2021 č.k 13P/99/2019-210, bez potreby vrátiť vec na ďalšie konanie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie predmetnú vec vedenú pod sp.zn. 13P/99/2019 meritórne prejedná a rozhodne.
11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).