Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-38-2021.pdf
PDF · 124.19 KB
Case nature
Subarea
31Cob/38/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Blue Computers, s. r. o., so sídlom Skalica, Športová 56, IČO: 36 262 251, zastúpeného advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, so sídlom Trnava, Vajanského 10, proti žalovanému: EHS, s. r. o., so sídlom Skalica, Pplk. Pľjušťa 8, IČO: 36 254 002, zastúpenému splnomocnencom: LEGATE, s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 35 846 909, o určenie vlastníckeho práva k veci, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 9Cb/6/2021 - 43 zo dňa 20.5.2021, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 332 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, pričom zároveň s podanou žalobou sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť využívanie optickej infraštruktúry v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku - parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnom území s parcelným č. 13575/43 a v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku - parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 13575/42, evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného súdu Skalica na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Skalica, obec R. a katastrálne územie R., ktorú má v držbe, žalobcom neobmedzene pre účel poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, a to bezodplatne. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôvodov dospel súd k záveru, že je nedôvodný, nakoľko nie sú splnené predpoklady na jeho vydanie. Súd uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému strpieť využívanie optickej infraštruktúry v bytových domoch so súpisným číslom XXXX a XXXX žalobcom neobmedzene a bezodplatne. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobcovi hrozí bezprostredný vznik škody, nakoľko bytové domy majú pridelené súpisné čísla, existujú teda právoplatné kolaudačné rozhodnutia a byty sú pripravené k užívaniu. Súčasne uviedol, že právna pozícia žalovaného sa vydaním neodkladného opatrenia nezmení, pričom nedôjde k žiadnemu obmedzeniu práv žalovaného. Neodkladným opatrením žalobca žiada poskytnúť ochranu jeho ohrozenému a žalovaným popieranému vlastníckemu právu. Žalobca ako prílohy k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložil elektronickú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, pracovnú zmluvu zamestnanca žalobcu, rámcovú nájomnú
zmluvu medzi žalobcom a žalovaným, list vlastníctva číslo XXXXX a ponukový leták žalobcu. Zo žaloby a z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z doložených dôkazov mal súd za preukázané, že medzi zmluvnými stranami prebiehali obchodné rokovania týkajúce sa vybudovania optickej siete v predmetných nehnuteľnostiach, z uvedených dôkazov však nevyplýva, aké bolo znenie dohody (dohôd) uzatvorenej (uzatvorenými) ústnou formou, pričom neodkladným opatrením sa spornosť vlastníckeho práva žalobcu k vybudovanej optickej sieti neodstráni. Žalobca neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t. j. takej potreby, bez ktorej úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu. Žalobca síce poukazuje na skutočnosť, že predmetné bytové domy sú už skolaudované a byty pripravené na užívanie, súd však nemal preukázané, že žalovaný začal poskytovať služby spočívajúce v poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby prístupu do siete internet a digitálnej televízie, resp. že by žalobcovi vo výkone svojej podnikateľskej činnosti poskytovaním obdobných služieb bránil. Súd preto uzavrel, že nie je naplnený základný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia, a to hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Uviedol, že k meritu veci bude potrebné vykonať dokazovanie, ktoré nie je možné vykonať v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil dôvodnosť ani trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, súd teda nemal preukázanú potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre hrozbu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy na jeho právach alebo oprávnených záujmoch, z ktorého dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že prípadné zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by predstavovalo prejudikovanie nevzniku žalobcom uplatňovaného nároku. Konanie o neodkladnom opatrení je osobitným konaním, ktorému zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup, o ktorom súd rozhoduje bez vykonania riadneho dokazovania a teda na vyhovenie návrhu sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku takým spôsobom, že bez úpravy pomerov medzi stranami sporu by mohlo dôjsť k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu tak, že konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. V prípade nesplnenia uvedenej požiadavky však nemožno bez ďalšieho konštatovať, že nárok žalobcu vo veci samej je nedôvodný.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobca v celom jeho rozsahu odvolanie dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že odôvodnenie výroku je mimoriadne chudobné, čím súd svoje rozhodnutie urobil nepresvedčivým a nenaplnil základné právo na súdnu ochranu (presvedčivým) odôvodnením, ktoré dáva odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam. Uviedol, že napadnuté uznesenie má závažné vady, keď súd vychádzal zo skutkového základu, ktorý z doložených dôkazov nevyplýva a (nielen) preto aplikoval nesprávne právne predpisy. Súd si neosvojil skutkový základ v súlade s dôkazmi, ktoré ho preukazujú, a tak vychádza z okolností, ktoré nevyplývajú z doložených dôkazov, a teda neexistujú. Na jednej strane síce súd síce uviedol, že z doložených dôkazov mal preukázané, že medzi zmluvnými stranami prebiehali obchodné rokovania týkajúce sa vybudovania optickej siete v predmetných nehnuteľnostiach, avšak následne na vybudovanú optickú sieť a obchodné rokovania nebral zreteľ. Rovnako nebral zreteľ na ďalšie významné okolnosti osobitne zdôrazňované v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca mal za to, že vo veci je preukázané súhlasnými vyjadreniami, nakoľko žalovaný vyhlasuje spoluvlastníctvo žalobcu k optickej infraštruktúre v predmetných bytových domoch za neexistujúce, že táto optická infraštruktúra v predmetných bytových domoch skutočne ako vec v právnom slova zmysle existuje a že bola vybudovaná ako nová. Ďalej je nesporné, že obe strany na vybudovaní optickej infraštruktúry v predmetných bytových domoch participovali. V neposlednom rade mal súd za preukázané, že medzi zmluvnými stranami prebiehali obchodné rokovania týkajúce sa vybudovania optickej siete v predmetných nehnuteľnostiach. Preto keď súd určil, že neodkladným opatrením sa spornosť vlastníckeho práva žalobcu k vybudovanej optickej sieti neodstráni, nesprávne aplikoval právne predpisy na takto zistený/preukázaný skutkový stav veci. Predovšetkým súd nesprávne neaplikoval domnienku vzniku spoluvlastníctva s rovnako veľkými podielmi podľa § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore s tým nadraďuje nad túto zákonnú domnienku nejaké jednostranné vyhlásenie žalovaného. Pokiaľ by obdobné správanie zvolil žalobca (spochybnil by spoluvlastníctvo žalovaného k veci), tak by súd musel považovať vec optickej infraštruktúry v predmetných bytových domoch za vec bez vlastníka. Vlastnícke právo je vecné právo vznikajúce zo zákonných dôvodov, kde vôľa predstavuje východiská titulu a pri nehnuteľnostiach aj nadobúdacieho aktu (modus), nie však titul samotný. Vôľa vec vlastniť nepostačuje k nadobudnutiu
veci do vlastníctva. Ani v prípade novovytvorenej veci nepostačuje len vôľa vec vytvoriť. Vlastníctvo vznikne až faktickým vytvorením veci. Preto pokiaľ je nesporné, že vec optickej infraštruktúry v predmetných bytových domoch vytvorená bola a za súčinnosti oboch strán a tomu predchádzala dohoda, tak súd nemôže (spolu)vlastníctvo vyhlásiť za sporné, ale naopak za sporné musí považovať nerovnaké veľkosti spoluvlastníckych podielov na veci. Na jednej strane mal súd za preukázané, že medzi zmluvnými stranami prebiehali obchodné rokovania týkajúce sa vybudovania optickej siete v predmetných nehnuteľnostiach, ale na druhej strane na nejakú ústnu dohodu neprihliada s tým, že „z uvedených dôkazov nevplýva aké bolo znenie dohody“. Existencia vzniku dohody, resp. dohadovania sa strán je nesporná súdu, keď obe strany sa na nejakú ich vzájomnú dohodu odvolávajú, neosvedčeným zostáva len znenie skutočného obsahu takejto dohody, čo s ohľadom na jej ústnu formu sa preukázať/ osvedčiť ani nedá inak ako cez faktické správanie sa strán, ktoré z takej dohody vychádzajú a tým sa jej obsah (práva a povinnosti) preukazuje. Napadnutým uznesením súd poprel právny význam ústnych dohôd, ktoré v obchodnom styku nie sú neobvyklým javom a diskvalifikuje ich ako záväzné právne úkony. Obe strany sú podnikateľmi v oblasti poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a obe strany sledovali svoj záujem vybudovať v predmetných bytových domoch optickú infraštruktúru. Žalobca najmä osvedčil, že dotiahol do predmetných bytových domov svoj optický kábel, preto dôvodne možno len predpokladať, že žalobca ďalej sledoval vybudovanie optickej infraštruktúry tak, aby mohol poskytovať užívateľom bytov svoje služby a že žalobca tento úmysel sledoval od začiatku, s ohľadom na jeho podnikateľskú povahu a za tým účelom mal vykonávať práce na budovaní optickej siete. Žalobca osvedčil spoluprácu strán pri budovaní optickej infraštruktúry, keď z doložených dôkazov vyplýva, že strany spoločne ťahali riser kábel v bytových domoch, pričom túto účasť žalobcu prostredníctvom svojho zamestnanca nemožno považovať za výpomoc pre žalovaného, u ktorého ako podnikateľa v oblasti poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb sa predpokladá, že má odborné a personálne kapacity na to, aby tieto práce vykonával samostatne. Spoluúčasť strán pri budovaní optickej infraštruktúry je nesporná a nedobromyseľný úmysel žalovaného vyplýva aj z jeho úsilia žalobcu za túto prácu vyplatiť a tým sa akoby (dodatočne) vykúpiť z dohody o spoločnej výstavbe optickej infraštruktúry. Žalobca neosvedčil, ale na druhej strane ani nedeklaroval, že na vyhotovení optickej infraštruktúry v predmetných bytových domoch sa podieľal rovnakou mierou čo do práce a materiálu ako žalovaný, preukázal však svoju účasť na vytvorení novej veci. Žalobca síce uviedol, že žalovaný ho svojvoľne z výkonu ďalších prác vylúčil (neinformoval o možnosti práce vykonávať v závislosti od pokynov stavbyvedúceho) a z toho dôvodu si strhol žalovaný na seba moc rozhodovať o právnom osude novovytvorenej veci (spoločnou činnosťou), tieto okolnosti však súd nemôže považovať za významné z hľadiska predmetu tohto konania, a to predbežného ustálenia nositeľov vecných práv k novovytvorenej veci, nakoľko súd musí vychádzať zo zákonnej domnienky podľa § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaný má z tohto dôvodu len záväzkový nárok voči žalobcovi a nie právo ho zo spoluvlastníctva vylúčiť. Tieto závery sú umocnené obdobnou situáciou pri novovybudovanej infraštruktúre v bytovom dome na ul. P. č. XXXX/XXX v P., kde z doložených dôkazov vyplýva, že tiež túto optiku strany vybudovali spoločne na základe rovnakej (ústnej) dohody a existoval tu prvotný nedobromyseľný zámer žalovaného žalobcu odstaviť od spoluvlastníctva k optickej infraštruktúre, až napokon ju uznal. Preto je nezrozumiteľné, o to menej dôvodné, že na základe identickej skutkovej situácie, by jedna novovytvorená vec mala byť v spoluvlastníctve strán a druhá novovytvorená vec by mala mať spoluvlastníctvo sporné. Súd na túto skutkovú a právnu okolnosť vôbec nebral zreteľ. Na zamietnutie návrhu mal mať súd za preukázaný opak, a to, že k žiadnej dohode medzi stranami nemohlo dôjsť (je nepravdepodobná) a najmä, že nedošlo k žiadnej spoločnej výstavbe. Toto ale je hodnoverne vyvrátené. Preto žalobca nesúhlasí ani s tým, že neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobcovi svedčí spoluvlastníctvo k veci optickej infraštruktúry v predmetných bytových domoch a je mu bránené svoju vec na podnikateľský účel, pre ktorý ju budoval, využívať. Vlastníctvo veci požíva taký význam, že súdna ochrana sa mu musí poskytnúť bez preukazovania naliehavého/neodkladného právneho záujmu na jej poskytnutie. Žalobca súčasne začal aj súdne určovacie konanie z opatrnosti pre prípad, že by súd jeho návrh na nariadenie neodkladného rozhodnutia zamietol, hoci má za to, že naopak žalovaný by mal preukázať neexistenciu vzniku spoluvlastníctva, resp. obsah dohody, teda to, čo predpokladá § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to, že zmluva/dohoda určuje inak, keď má za to, že ich vzájomná dohoda bola iná. Žalobca teraz má za to, že súd zneužíva túto skutočnosť a v rámci tohto konania sa vecou nezaoberal riadne s tým, že sa ňou bude zaoberať (až) v určovacom konaní. Právoplatnosť rozhodnutia vo veci možno dôvodne očakávať nie skôr ako o 2 roky. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval napadnuté uznesenie zmeniť tak, že sa vyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. K odvolaniu žalobcu, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil stručne v rámci 4 z celkovo 29 bodov žaloby o určenie vlastníckeho práva k veci zo dňa 21.4.2021. Okrem toho, že návrh je mimoriadne stručný, je náročné identifikovať samotné vecné dôvody údajnej potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže žalobca uvádza len, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu má vyplývať z pridelenia súpisného čísla k sporným budovám a z ich pripravenosti k užívaniu a tiež že vydaním neodkladného opatrenia žalovaný údajne nie je nijak obmedzený, pričom prípadné zamietnutie návrhu má prejudikovať „nevznik“ údajného spoluvlastníctva k optickej infraštruktúre v sporných budovách a popretie údajnej domnienky spoluvlastníctva s rovnako veľkými podielmi. K týmto argumentom žalobcu žalovaný uviedol, že pridelenie súpisného čísla k sporným budovám a ich pripravenosť na užívanie samo o sebe nezakladá potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalovaný preto poukazuje na vágnosť dôvodov, pre ktoré má údajne existovať potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o primeranosť obmedzenia žalovaného prípadným vydaním neodkladného opatrenia, tak táto argumentácia žalobcu je podľa žalovaného viac než pochybná, pričom na jej preukázanie žalobca nepredložil jedinú listinu osvedčujúcu hodnovernosť tohto tvrdenia. Žalovaný poukázal na to, že každá infraštruktúra má svoju určitú technickú a dátovú kapacitu, pokiaľ ide o jej prenosnosť (objem dát) či prepojiteľnosť (počet užívateľov), inak hrozí riziko jej celkovej nestability či prinajmenšom znehodnotenia kvality poskytovaných služieb. Preto je tvrdenie žalobcu o údajnom neobmedzení prípadného neodkladného opatrenia zavádzajúce a v prvom rade bez riadneho preukázania (napr. štúdiou uskutočniteľnosti), a to navyše pokiaľ má navrhovaným neodkladným opatrením získať žalobca (rozsahom) neobmedzený prístup k infraštruktúre. Žalovaný preto s dôvodmi uvádzanými žalobcom v rámci návrhu nesúhlasí a považuje ich za mylné, scestné a na účely vydania neodkladného opatrenia za irelevantné. Žalovaný tiež vopred vylučuje, že by medzi stranami sporu bol založený vzťah podľa § 829 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). V tomto smere ide o čistú fabuláciu žalobcu. K úrovni spolupráce a ďalším skutkovým tvrdeniam sa žalovaný vyjadrí komplexne v konaní vo veci samej, a to po doručení výzvy súdu podľa § 167 ods. 2 CSP. Žalovaný preto konštatuje úplnú správnosť výroku napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia. Súd správne uviedol, že žalobca neosvedčil danosť práva na strane žalobcu a ani dôvodnosť či trvanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd vyslovil pochybnosti o samotnej danosti práva na strane žalobcu, pričom jednoznačná danosť práva je pre poskytnutie ochrany kľúčová (nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o existencii práva na strane žalobcu). Súd tiež vyslovil záver, že žalobca neosvedčil kľúčové skutočnosti - obsah a rozsah údajnej dohody medzi stranami; ako aj pochybnosti, či sa vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia spornosť vyrieši komplexne; ďalej záver, že žalobca neosvedčil bezprostrednú a bezodkladnú potrebu dočasne upraviť sporný stav medzi sporovými stranami; a skutočnosť, že žalobca žiada vydanie neodkladného opatrenia na neprimeraný (neobmedzený) čas. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podľa súdu hodnoverne neosvedčil elementárne skutočnosti (hodnovernosť skutkových tvrdení, dôvodnosť návrhu a trvanie neodkladného opatrenia) potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu v podanom odvolaní. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku (ktorý v tomto prípade podľa názoru žalovaného vôbec nebol hodnoverne osvedčený), ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Tu žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 140/2014 a dôvodil, že aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. S ohľadom na súdu dostupné listiny a ďalšie skutočnosti (ktoré podľa súdu nemožno s ohľadom na ich zjavnú spornosť považovať za
hodnoverné) mal súd za to, že dôvody na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia sú len domnelé a neosvedčené. Žalovaný sa nestotožnil so záverom žalobcu, že „na zamietnutie návrhu mal mať súd za preukázaný opak, a to, že k žiadnej dohode medzi stranami nemohlo dôjsť .. .“ Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca, a to do takej miery, aby na základe hodnoverne osvedčeného skutkového stavu bolo možné okrem iného preukázať existenciu ohrozeného práva; hrozbu nezvratnosti (zmarenia ohrozeného práva) nevydaním neodkladného opatrenia; dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; primeranosť rozsahu a trvania neodkladného opatrenia; vykonateľnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše musí existovať naliehavosť situácie po právnej i faktickej stránke, a taktiež musí byť táto naliehavá situácia osvedčená, t. j. podložená konkrétnymi skutočnosťami. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádza výlučne so skutočností v ňom uvedených a riadne osvedčených. Osvedčené musia byť práve skutočnosti, ktoré sú mimoriadne významné na účely nariadenia neodkladného opatrenia. Neodsvedčenie skutočností je v tomto prípade výlučne na ťarchu žalobcu. Preto pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd predovšetkým: či je osvedčená existencia práva na strane žalobcu; či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti sú hodnoverné a či žalobcom tvrdené a hodnoverne osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov; či uložením požadovanej povinnosti možno objektívne dosiahnuť žalobcom požadovanú ochranu; či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah; či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Sám žalobca priamo a výslovne uznáva, že obsah údajnej dohody medzi sporovými stranami vlastne ani nemožno osvedčiť s ohľadom na jeho údajnú ústnu formu a zakladajúc len na domnienkach spojených s faktickým správaním sporových strán. Ak žalobca riadne neosvedčil svoj nárok, potom súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie. Žalovaný teda mal za to, že žalobca nepreukázal neodkladnú (bezprostrednú) potrebu upraviť pomery medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením; neosvedčil najvýznamnejšie skutočnosti preukazujúce dôvodnosť a trvanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie je neprimerané čo do rozsahu a trvania. Žalobca sám uznal, že údajnú spoluprácu medzi stranami a jej obsah nevie hodnoverne osvedčiť. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah podľa § 829 OZ, pričom sa jedná o čistú fabuláciu zo strany žalobcu. Žalovaný preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobcu predostreté v odvolaní, ako aj vyjadrenie žalovaného bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
15. V danom prípade sa žalobca žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému určenia, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi optickej infraštruktúry nimi vybudovanej v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku - parcela registra „C“ s parcelným č. 13575/43 a v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku - parcela registra „C“ s parcelným číslom 13575/42, evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného súdu Skalica na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Skalica, obec R. a katastrálne územie R., a to každý v podiele 1 k celku. Tento svoj návrh opieral o ust. § 137 ods. 2 a § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka a odôvodnil tým, že sa strany dohodli na spoločnom budovaní tejto optickej siete, v rovnakých podieloch a tomu zodpovedajúcom rovnakom rozsahu podieľania sa na materiáli a prácach, čo má dokladovať predložená e-mailová komunikácia medzi stranami. Žalobca tiež však uznal, že fakticky výstavbu predmetnej infraštruktúry zrealizoval prevažne (nie výlučne) žalovaný, ktorý o dokončovacích prácach žalobcu neinformoval. Žalovaný pritom rozporuje, že existuje dohoda o spoluvlastníctve infraštruktúry a tvrdí, že existuje len dohoda o spoločnom užívaní infraštruktúry. Žalobca tiež uvádzal, že do predmetných bytových domov dotiahol svoj optický kábel, pričom ako poskytovateľ verejnej elektronickej komunikačnej služby, chce túto poskytovať aj pre užívateľov bytov v bytových domoch na ul. F. v R.. V súčasnosti však žalovaný disponuje kľúčmi od rozvodných skríň umiestnených v bytových domoch F. a žalobca k nim nemá prístup, čím má on svoj kábel nenapojený na infraštruktúru a tým má znemožnené užívať svoju vlastnú vec a zapájať svojich potencionálnych zákazníkov, čím mu má byť znemožnené poskytovanie elektronických komunikačných služieb v týchto bytových domoch a z toho mu hrozí vznik škody. Žalobca tiež uviedol, že je ochotný ustúpiť zo spoluvlastníctva a prijať užívanie infraštruktúry titulom nájmu, nie však za nevýhodných podmienok, ktoré sa približujú podmienkam, ktoré strany medzi sebou obvykle majú podľa rámcovej nájomnej zmluvy z 7.12.2020. Navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť strpieť využívanie optickej infraštruktúry v daných bytových domoch žalobcom neobmedzene a bezodplatne pre účely poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, sa žalobca domáhal z dôvodu, že predmetné byty sú pripravené k užívaniu, čím je daná naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov,
inak žalobcovi hrozí bezprostredný vznik škody. Dôvodil, že týmto neodkladným opatrením nedôjde k žiadnemu obmedzeniu žalovaného, ktorý bude rovnako môcť poskytovať elektronické komunikačné služby v daných bytových domoch.
16. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v danom prípade vecne správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia strpieť využívanie optickej infraštruktúry žalobcom neobmedzene a bezodplatne zamietol. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca tvrdí, že so žalovaným sa dohodli na spoločnom budovaní optickej infraštruktúry, žalovaný to však popiera a tvrdí, že dohoda sa mala týkať iba spoločného užívania žalovaným vybudovanej infraštruktúry. Svoje tvrdenie o existencii spoluvlastníckeho vzťahu k v predmetných bytových domoch vybudovanej optickej sieti žalobca preukazoval predloženou e-mailovou komunikáciou medzi stranami, avšak z tejto nevyplýva, aká bola dohoda strán pred vybudovaním infraštruktúry, preukazuje najmä následné rokovania strán o riešení predmetnej záležitosti, či už formou prenájmu, prípadne dorovnaním nákladov a uzavretia dohody o spoluvlastníctve. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že žalobca v danom prípade dostatočne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa na jeho strane má poskytnúť bezodkladná ochrana. Predovšetkým tu chýba detailnejší popis vzniku tvrdeného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným pred začatím samotnej výstavby, ako aj presné opísanie skutočnej spoluúčasti žalobcu na budovaní danej optickej sieti, a to aj vyčíslením a preukázaním nákladov žalobcu na vybudovanú optickú sieť k pomeru celkových nákladov na jej zhotovenie, opísanie režimu následného spoločného fungovania žalobcu a žalovaného v prípade spoločného užívania takejto siete, ako aj preukázanie znenia dohody so samotnou stavebnou firmou HANT Development, a.s. o tom, kto má optickú sieť v daných bytových domoch vybudovať. Okolnosť že v prípade iného bytového domu na P. ulici v P. sa strany na užívaní infraštruktúry dohody, je pre predmetnú vec irelevantná, nakoľko podstatné je posúdenie individuálnych okolností konkrétneho prípadu.
17. Rovnako má odvolací súd za to, že žalobca neosvedčil hroziacu ujmu na jeho právach, teda že by mu žalobca v užívaní predmetnej infraštruktúry skutočne bránil a mienil ju využívať iba výlučne sám. Žalobca sám v podanej žalobe uvádza, že bol ochotný ustúpiť od spoluvlastníctva infraštruktúry za jej dlhodobé užívanie. Súd má za to, že dohoda so žalovaným o spoločnom užívaní veci je v danom prípade možná, dokonca žalobcovi žalovaným ponúkaná. V tom prípade, žalobca môže danú infraštruktúru na svoje podnikateľské aktivity užívať a ak by následne žalobca skutočne preukázal spoluvlastníctvo, mal by nárok od žalovaného domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.
18. V neposlednom rade nie je žalobcom navrhované neodkladné opatrenie dostatočne určité. Žalobca sa neodkladným opatrením domáha uložiť žalovanému povinnosť strpieť využívanie optickej infraštruktúry žalovaným neobmedzene a bezodplatne. Žalobca však nešpecifikuje, čo konkrétne má obsahovať pojem „využívanie“ optickej infraštruktúry, čím sa povinnosť uložená žalovanému javí príliš široká, nekonkretizovaná a teda v konečnom dôsledku nevykonateľná. Žalobca dôvodil, že navrhovaným neodkladným opatrením žalovaného v jeho podnikateľských aktivitách nijako neobmedzí. Pri neodkladných opatreniach je však potrebné zohľadniť aj princíp proporcionality, teda aby právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Potom je potrebné prisvedčiť námietke žalovaného v podanom vyjadrení, že každá infraštruktúra má svoju technickú a dátovú kapacitu, pokiaľ ide o jej prenosnosť (objem dát) a prepojiteľnosť (počet užívateľov), inak hrozí riziko jej nestability, či znehodnotenia kvality poskytovaných služieb. Žalobca však v danom prípade nijako neosvedčil, či jeho neobmedzený prístup k využívaniu danej infraštruktúry, neobmedzí žalovaného v jeho vlastných podnikateľských aktivitách nad primeranú mieru.
19. Na základe uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia správne vyhodnotil a tiež správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.
20. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím súdu o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nijako neprejudikuje rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu, o ktorom bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).