Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Ca-2-2020.pdf
PDF · 148.27 KB
Case nature
Area
Subarea
35Ca/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, Bratislava, so sídlom. Jakubovo námestie 2564/14, 81348 Bratislava, IČO: 17 310 598, v zastúpení: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom: Na Hrebienku 5433/40, 81102 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: La Tortuga s.r.o., so sídlom: Močiaranska 3, 071 01 Michalovce, IČO: 46 557 997 v zastúpení: JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou, so sídlom: Magurská 3, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 92 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 92 Eur od 26.11.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a následne postúpenou na tunajší súd domáhal zaplatenia sumy 92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 92 Eur od 26.11.2019 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb, reg. č. MD., ktoré pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „zákon č. 618/2003“) a zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 185/2015“). Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalobca zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje reštauráciu s názvom: La Tortuga s.r.o. na adrese: Spišské námestie 1, 040 12 Košice - Nad Jazerom (ďalej len „prevádzka“). Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a žalobca má za preukázané, že v priestoroch svojej prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu vo výške
92 Eur určenú nasledovne: • druh prevádzky: reštaurácia, rozloha do 100 m2 s ročným paušálom spolu vo výške 46 Eur za obdobie od 01.01.2017 - 31.12.2017, podľa bodu A. „stravovacie a pohostinské prevádzky“ Sadzobníka účinného od 01.01.2016 • druh prevádzky: reštaurácia, rozloha do 100 m2 s ročným paušálom spolu vo výške 46 Eur za obdobie od 01.01.2018 - 31.12.2018, podľa bodu A. „stravovacie a pohostinské prevádzky“ Sadzobníka účinného od 01.01.2018. Písomnosťou zo dňa 15.11.2019 označenou ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov; Výzva na úhradu primeranej odmeny“ („Výzva“) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie primeranej odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 25.11.2019. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.1.2020 vo veci platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor (č.l. 25), kde uviedol, že žalobca svoje tvrdenia ničím nepodložil t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Je pravdou, že žalovaný prevádzkoval reštauráciu Piráti, na Spišskom námestí 1 v Košiciach. Žalovaný má však uzatvorenú zmluvu o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 na neurčito so spoločnosťou Relax game s.r.o., Komenského 2, 085 01 Bardejov, na prevádzku hudobnej skrine na prevádzke žalovaného. Žalobca z uvedeného dôvodu namieta akékoľvek porušenie autorského zákona, pretože on nešíril verejne akýmkoľvek technickým prostriedkom dielo. Čo sa týka výzvy, tak žalobca nepreukázal, že poslal túto výzvu žalovanému. Predložil len samotnú výzvu. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že nevedie voči žalovanému túto pohľadávku vo svojom účtovníctve t.j. nevystavil mu žiadnu faktúru, napriek tomu ale spätne od neho žiada úhradu podľa cenníkov, ktoré predložil až v žalobnom návrhu, a ešte úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný nemal na akom základe platiť, a ani nemá, keďže nemá žiadnu faktúru do dnešného od žalobcu t.j. ani sa nemohol dostať do omeškania
4. Žalobca v replike k odporu zo dňa 24.2.2020 (č.l. 34) uviedol, že k podanému odporu nebolo pripojené plnomocenstvo pre právneho zástupcu Žalovaného, na základe ktorého mal právny zástupca Žalovaného prevziať právne zastúpenie Žalovaného v predmetnej právnej veci, keď bolo k podanému odporu zjavne omylom, resp. nedopatrením pripojené plnomocenstvo udelené advokátke, JUDr. Andrei Takáčovej v inej právnej veci. Za predpokladu, že predmetný nedostatok podmienok konania nebude v súdom určenej lehote odstránený žalobca navrhuje, aby bol odpor odmietnutý ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Povinnosť prevádzkovateľa zaplatiť primeranú odmenu za verejný prenos záznamov je daná zákonom, konkrétne je táto povinnosť upravená v príslušných ustanoveniach Autorského zákona. Na uhradenie tejto odmeny majú výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu či výrobca zvukovo-obrazového záznamu v zastúpení organizácie kolektívnej správy práv právny nárok, pričom tento nárok je zákonného charakteru. Nakoľko žalovaný disponuje predmetnou „hudobnou skriňou“, pričom túto skutočnosť sám uvádza v rámci podaného odporu, má žalobca za to, že je dostatočným spôsobom preukázané, že v prevádzke žalovaného dochádzalo v rozhodnom období, teda období rokov 2017 a 2018, prostredníctvom tohto „jukeboxu“ k verejnému prenosu zvukových záznamov, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť uhrádzať primeranú odmenu v zmysle príslušných ustanovení Autorského zákona. Ani prípadná existencia zmluvy o prenájme plochy na prevádzku hudobnej skrine nezbavuje Žalovaného ako prevádzkovateľa zariadenia povinnosti vysporiadať zákonné nároky výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Výzva na úhradu primeranej odmeny bola doručená žalovanému dňa 21.11.2019, avšak žalovaný sa k tejto nijakým spôsobom nevyjadril a svoju povinnosť zaplatiť primeranú odmenu žalobcovi do dnešného dňa nesplnil. Ako dôkaz žaloba prikladá informáciu o zaslaní a doručení predmetnej zásielky z portálu ePodací hárok Slovenskej pošty. Žalobca si právny nárok na primeranú odmenu uplatňuje priamo z platných právnych predpisov.
5. Žalovaný v duplike (č.l. 77) uviedol, že riadne splnomocnil advokátku JUDr. Tkáčovú na konanie, len nedopatrením došlo predloženiu iného plnomocenstva, Z tohto dôvodu uvádza, že odpor bol podaný oprávnenou osobou. V prílohe žalovaný predložil zmluvu o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 na neurčito so spoločnosťou Relax game s.r.o., Komenského 2, 085 01 Bardejov, ako aj fotografiu známky z hudobného automatu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený, nariadené pojednávanie, návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý a priznaná žalovanému náhrada trov konania.
6. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 28.9.2020 (č.l. 91) zotrval na svojich vyjadreniach a doplnil, že Zmluva o prenájme plochy je podľa názoru Žalobcu absolútne neplatná. Nevedno kto je prenajímateľom,
keďže v hlavičke Zmluvy o prenájme absentujú akékoľvek identifikačné údaje prenajímateľa a nájomcom: Relax game s.r.o., Komenského 553/2, 085 01 Bardejov, IČO: 45 630 232 („Relax game s.r.o.“). Zároveň v ľavom dolnom rohu pri kolónke nájomca Relax game s.r.o. sa nachádza len pečiatka firmy Relax game s.r.o. bez podpisu konateľa spoločnosti. Zo zmluvy o prenájme ako právneho úkonu nevyplýva, že tento bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo Zmluvy o prenájme je možné vyvodiť, že prenajímateľom hudobnej skrine mala byť spoločnosť La Tortuga s.r.o. (Žalovaný) a nájomcom spoločnosť Relax game s.r.o.. Žalovaný bol v rozhodnom období, t. j. v rokoch 2017 a 2018 prevádzkovateľom reštaurácie s názvom: Piráti, na adrese: Spišské námestie 1, Košice („Reštaurácia“) (čo potvrdil sám Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15.01.2020, spis. zn.: 31Up/1/2020 („Odpor“)), že v priestoroch Reštaurácie dochádzalo v rozhodnom období k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorých zastupuje Žalobca prostredníctvom hudobnej skrine 3 - 3 (túto skutočnosť taktiež potvrdil Žalovaný v Odpore), a za tento verejný prenos nebola uhradená primeraná odmena výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov, ktorých zastupuje Žalobca. K fotografii, ktorú Žalovaný spolu s Vyjadrením Žalovaného taktiež doložil do súdneho spisu Žalobca uvádza, že z takejto fotografie nie je možné určiť, či ide o fotografiu práve z hudobnej skrine, ktorá sa nachádza v Reštaurácii (túto fotografiu mohol Žalovaný stiahnuť z internetu alebo odfotiť v inej prevádzke). (17) Navyše, pokiaľ by aj fotografia bola pravdivá je na nej pri spoločnosti SLOVGRAM uvedený dátum 01.07.2010. Primeraná odmena výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov sa však hradí každoročne, vždy za ten ktorý kalendárny rok. Argumentáciu Žalovaného, že za rok 2010 boli vysporiadané nároky výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov teda považujeme za bezpredmetnú, keďže predmetom konania v Právnej veci je zaplatenie primeranej odmeny za obdobie rokov 2017 a 2018. 7. Žalovaný v ďalšom podaní (č.l. 100) zotrval na svojich vyjadreniach a doplnil, že Žalovaný má však uzatvorenú zmluvu o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 na neurčito so spoločnosťou Relax game s.r.o., Komenského 2, 085 01 Bardejov, na prevádzku hudobnej skrine na prevádzke žalovaného t.j. on sám ju nikdy neprevádzkoval. Pokiaľ žalobca spochybňuje fotografiu známky z hudobného automatu, tak sa tam nachádza číslo podľa ktorého sa dajú dohľadať údaje, takže žalobca musí mať evidenciu či mu spoločnosť Relax game s. r .o. za tento prístroj platila. Žalovaný navrhol vypočuť zástupcu Relax game s.r.o., Pod Kalváriou 260/10, Bardejov 085 01 - konateľa Jozefa Popjaka.
8. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Oprávnenie SLOVGRAM-u na výkon kolektívnej správy práv zo dňa 18.8.2016, Stanovy SLOVGRAM-u, Sadzobníky SLOVGRAM-u účinné od 1.1.2016 a 1.1.2018, Výzva na úhradu primeranej odmeny.
9. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Zmluva o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012, fotografia známky hudobného automatu a navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka - konateľa spoločnosti Relax game s.r.o. a aby žalobca predložil záznam z kontrolnej činnosti, faktúru a dôkaz, že výzvu doručil žalovanému.
10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca v zastúpení advokátom zaslal žalovanému list označený ako Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, Výzva na úhradu primeranej odmeny zo dňa 15.11.2019, ktorým žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 92 Eur do 25.11.2019 titulom povinnosti žalovaného v zmysle ustanovení Autorského zákona, t.j. vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových (audiovizuálnych) záznamov. Uvedená výzva bola prevzatá žalovaným dňa 21.11.2019, čo vyplynulo z podacieho hárku založeného na č.l. 36.
12. V konaní bola predložená Zmluva o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 uzavretá medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou Relax game s.r.o., Komenského 553/2, 085 01 Bardejov, IČO: 45 630 232 ako nájomcom ako výhradným vlastníkom nevýherného zábavného automatu alebo hudobnej skrine. Predmetom zmluvy bol prenájom plochy na prevádzkovanie nevýherného zábavného automatu alebo hudobnej skrine. Prenajímateľ plochy (žalovaný) sa zaviazal prevádzkovať toto zariadenie podľa inštrukcií nájomcu a to nepretržite počas prevádzkových hodín svojho podniku. Nájomca - Relax game s.r.o. sa zaviazala riešiť právne vzťahy s organizáciami zastávajúcimi práva autorov, importérov a vydavateľov - SOZA, SLOVGRAM. Zmluva o prenájme plochy nebola zo strany nájomcu podpísaná, figurovala tam iba pečiatka nájomcu bez podpisu konajúcej osoby.
13. Z fotografie predloženej žalovaným súd zistil, že ide o známku spoločnosti SLOVGRAM hudobného automatu registračná karta 0001-0046 zo dňa 1.7.2010.
14. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na úhradu primeranej odmeny podľa Autorského zákona.
15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 185/2015 Z.z. autorského zákona (ďalej len AZ), (1) Tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len "dielo") alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ"), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy. (2) Tento zákon upravuje aj správu práv.
16. Podľa § 3 ods. 1 AZ, predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.
17. Podľa § 6 ods. 1 a 2 AZ, (1) Dielo je zverejnené v deň, keď bolo prvýkrát oprávnene použité verejným vykonaním, verejným vystavením, vydaním alebo verejným prenosom, alebo inak prvýkrát oprávnene uverejnené. (2) Dielo je vydané v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním rozmnoženiny diela.
18. Podľa § 19 ods. 1,2,3 AZ, (1) Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. (2) Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.
19. Podľa § 19 ods. 14 AZ, použitím diela je najmä a) spracovanie diela, b) spojenie diela s iným dielom, c) zaradenie diela do databázy podľa § 131, d) vyhotovenie rozmnoženiny diela, e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela 1. prevodom vlastníckeho práva, 2. vypožičaním, 3. nájmom, f) uvedenie diela na verejnosti 1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, 2. verejným vykonaním diela, 3. verejným prenosom diela.
20. Podľa § 20 ods. 1 AZ, majetkové práva udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú; autor je povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.
21. Podľa § 27 ods. 1 a 2 AZ, (1) Verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. (2) Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.
22. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) AZ, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.
23. Podľa § 65 ods. 1 AZ, licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
24. Podľa § 63 ods. 2 písm. d) AZ, nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.
25. Podľa § 77 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy môže uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje osoby podľa § 165 ods. 1. Kolektívnou licenčnou zmluvou organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas na použitie diela nositeľa práv, ku ktorému vykonáva správu majetkových práv.
26. Podľa § 78 ods. 1 AZ, hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
27. Podľa § 79 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.
28. Podľa § 79 ods. 2 AZ, nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
29. Podľa § 80 AZ, organizácia kolektívnej správy môže rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou poskytnúť nadobúdateľovi súhlas na a) technické predvedenie diela alebo verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia, to nezahŕňa vysielanie, retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti, b) použitie obchodne nedostupného diela vyhotovením rozmnoženiny, sprístupňovaním verejnosti alebo verejným rozširovaním jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva, c) živé predvedenie literárnych diel, d) vysielanie diel vrátane vysielania prostredníctvom satelitu, e) vyhotovenie rozmnoženiny literárneho diela, f) nájom alebo vypožičanie rozmnoženiny diela, g) sprístupňovanie diela verejnosti, h) retransmisiu diel okrem káblovej retransmisie.
30. Podľa § 144 ods. 1 AZ, právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie").
31. Podľa § 144 ods. 2 AZ, právnická osoba so sídlom v inom štáte vykonávajúca kolektívnu správu práv je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, ak a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv alebo b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku.
32. Podľa § 144 ods. 3 AZ, organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.
33. Podľa § 145 ods. 2 AZ, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv:
a) použitie predmetu ochrany vyhotovením jeho rozmnoženiny, b) použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva, c) použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny 1. nájmom, 2. vypožičaním, d) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vystavením, e) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo forme 1. živého predvedenia predmetu ochrany, 2. technického predvedenia predmetu ochrany, f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu, g) výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia, h) výber primeranej odmeny za použitie predmetu ochrany, i) výber dodatočnej odmeny za použitie predmetu ochrany.
34. Podľa § 148 ods. 1 AZ, o udelení oprávnenia rozhoduje ministerstvo na základe písomnej žiadosti právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len "žiadateľ").
35. Podľa § 152 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv podľa tohto zákona odo dňa doručenia oprávnenia.
36. Podľa § 155 ods. 1 AZ, Ministerstvo vykonáva dohľad preverovaním plnenia povinností organizácie kolektívnej správy podľa § 152 ods. 2 a 3, § 163, § 164 ods. 1 a 2, § 165 ods. 1 a 3, § 169 ods. 1, § 170 ods. 1, § 171, § 172 ods. 1, § 173 ods. 1, § 174 až 185 z vlastného podnetu, ak § 157 ods. 2 neustanovuje inak.
37. Podľa § 164 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.
38. Podľa § 164 ods. 5 AZ, nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa odseku 1 je oprávnený vylúčiť písomne kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením organizácie kolektívnej správy, pokiaľ nejde o výkon správy práv podľa § 146. Nositeľ práv je povinný písomne informovať organizáciu kolektívnej správy o vylúčení kolektívnej správy svojich majetkových práv podľa prvej vety pred uzavretím zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie jeho predmetu ochrany; inak platí, že k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je stále zastupovaný organizáciou kolektívnej správy v pôvodne dohodnutom rozsahu.
39. Podľa § 174 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy sa môže dohodnúť s inou organizáciou kolektívnej správy na spoločnom výkone kolektívnej správy práv v odboroch kolektívnej správy práv podľa oprávnení týchto organizácií kolektívnej správy a v rozsahu všetkých predmetov ochrany, ku ktorým tieto organizácie vykonávajú kolektívnu správu práv (ďalej len "dohoda o spoločnej správe"), ak § 175 neustanovuje inak.
40. Podľa § 451 ods. 1a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41. Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
42. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
43. Podľa § 458a OZ, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
44. Podľa § 442a ods. 2 OZ, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
45. Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
46. Podľa § 720 OZ, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
47. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
48. Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
49. Podľa § 20 ods. 1 OZ, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
50. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
51. V konaní nebolo sporné, že žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb, reg. č. MV SR: VVS1-900/90-3742, ktoré pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení Autorského zákona.
52. V konaní bolo sporným 1/ či v prevádzke žalovaného dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a audiovizuálnych záznamov tak, ako tvrdí žalobca, z ktorého dôvodu by vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie primeranej odmeny v zmysle Autorského práva v spojení s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, 2/ došlo k porušeniu Autorského zákona zo strany žalovaného vzhľadom na jeho procesnú obranu založenú na existencii Zmluvy o prenájme plochy so spoločnosťou Relax game s.r.o. na prevádzku hudobnej skrine na prevádzke žalovaného, 3/ či Výzva zo dňa 15.11.2019 bola doručená žalovanému, 4/ či vznikol nárok žalobcu vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanému nevystavil žiadnu faktúru na zaplatenie uvedenej sumy, pohľadávku teda neeviduje vo svojom účtovníctve a keďže nemá faktúru, nemohol sa dostať ani do omeškania.
53. Nedostatok vo forme nesprávneho plnomocenstva bol v priebehu konania odstránený a teda odpor žalovaného bol podaný oprávnenou osobou.
54. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
55. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
56. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
57. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
58. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
59. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
60. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
61. V prvom rade si súd dovoľuje poznamenať, že ohľadom otázky vykonávania verejného prenosu zaznamenaných výkonov a audiovizuálnych záznamov na prevádzke žalovaného - v reštaurácii Piráti na Spišskom námestí 1 v Košiciach súd vychádzal zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného. Žalovaný
totiž v odpore k platobnému rozkazu výslovne uviedol, že prevádzkoval reštauráciu Piráti, na Spišskom námestí 1 v Košiciach a mal uzavretú zmluvu o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 na neurčito so spoločnosťou Relax game s.r.o., Komenského 2, 085 01 Bardejov na prevádzku hudobnej skrine na jeho prevádzke. Až na pojednávaní dňa 27.7.2021 žalovaný zmenil svoje vyjadrenie v tom smere, že on hudobnú skriňu neprevádzkoval. K tomuto vyjadreniu súd neprihliadal, nakoľko ho považoval za účelovú zmenu argumentácie žalovaného učinenú až po prezentovaní predbežného právneho názoru súdom. Súd v prvom rade poukazuje na to, že obrana žalovaného poukazujúca na existenciu Zmluvy o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 so spoločnosťou Relax game s.r.o. nie je dostačujúca. Je zrejmé, že žalovaný bol prenajímateľom plochy v jeho prevádzke, na ktorej bola umiestnená hudobná skriňa spoločnosti Relax game s.r.o.. Žalovaný sa v podstate v konaní bránil, že on skriňu neprevádzkuje, on prenajíma iba plochu, na ktorej táto skriňa stojí, avšak v konaní nepoprel, že by prostredníctvom uvedenej hudobnej skrine nedochádzalo k verejnému prenosu. Pri uvedenom konštatovaní súd poukazuje na vyjadrenie samotného žalovaného zachytené v nahrávke z pojednávania (cca 9:58min. až 10:15min.), kedy vysvetľoval, ako to funguje nasledovne: „Oni si aj vyberajú z toho peniaze a platia si z toho poplatky. Ja s tým nič nemám.“ Z uvedeného vyplýva, že predmetná hudobná skriňa fungovala a dochádzalo prostredníctvom nej k verejnému prenosu, keďže žalovaný priznal, že nájomca Relax game s.r.o. si z tejto hudobnej skrine vyberal utŕžené peniaze. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepovažoval za podstatné vykonanie dokazovania a to predloženie dôkazu zo strany žalobcu a to záznamu o vykonanej kontrole na prevádzke žalovaného.
62. Je nepochybné, že v prípade Zmluvy o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 svojim charakterom ide o zmluvu o nájme časti nebytového priestoru, t.j. plochy na ktorej je umiestnená hudobná skriňa v prevádzke žalovaného - v reštaurácii Piráti. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. takáto zmluva musí byť uzatvorená písomne. V prípade, ak účastníkom zmluvy je právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán, v spoločnosti s ručením obmedzeným je to konateľ spoločnosti. Po právnom posúdení predmetnej Zmluvy o prenájme plochy, súd musel konštatovať, že vzhľadom na chýbajúci podpis osoby konajúcej za spoločnosť Relax game s.r.o., táto zmluva nebola uzatvorená riadne a to vo forme, ktorú predpisuje zákon, a preto je neplatná. Z uvedeného dôvodu potom akýkoľvek záväzok spoločnosti Relax game s.r.o. vysporiadať právne vzťahy so SOZOU a SLOVGRAMOM, nie je platným záväzkom. Súd však zároveň dodáva, že aj keby zmluva bola platná, t.j. podpísaná štatutárnym orgánom a teda riadne uzavretá, aj v takomto prípade to ešte nezbavuje zodpovednosti žalovaného uhradiť primeranú odmenu v zmysle Autorského zákona, nakoľko tento na svojej prevádzke umožnil verejný prenos autorských diel. Žalovaný potom môže žiadať úhradu zaplatenej odmeny od spoločnosti Relax game s.r.o..
63. Ďalšia obrana žalovaného predložením fotografie známky hudobnej skrine taktiež nemohla byť posúdená ako relevantná obrana, nakoľko z fotografie nie je zrejmé, či ide o hudobnú skriňu spoločnosti Relax game s.r.o. umiestnenú práve v prevádzke žalovaného. Naviac tam zobrazená známka je označená dátumom 1.7.2010, t.j. sa vzťahuje na rok 2010 a nie na relevantné obdobie rokov 2017 a 2108, ktoré je predmetom tohto konania.
64. Námietka žalovaného, že Výzva na úhradu primeranej odmeny zo dňa 15.11.2019 mu nebola riadne doručená, bola vyvrátená žalobcom predloženým dôkazom a to podacím hárkom, z ktorého je zrejmé, že zásielka bola žalovaným prevzatá dňa 21.11.2019.
65. K otázke vystavenia a doručenia faktúry na zaplatenie žalovanej sumy žalovanému, sa súd musel prikloniť k argumentácii žalovaného, kedy mal za to, že nárok na zaplatenie primeranej odmeny v zmysle Autorského zákona je zákonným nárokom definovaným ako bezdôvodné obohatenie podľa § 458a OZ s prihliadnutím na § 442a ods. 2 OZ, kedy nie je potrebné vystaviť porušovateľovi Autorského zákona faktúru, ale postačuje výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia na zaplatenie odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.
66. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
67. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
68. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
69. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
70. Nakoľko žalobca riadne vyzval žalovaného za zaplatenie žalovanej sumy výzvou zo dňa 15.11.2019 doručenou žalovanému dňom 21.11.2019 a žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v určenej lehote do 25.11.2019, počnúc dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi a preto súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 26.11.2019 za dôvodný. Súd posudzoval aj výšku uplatneného úroku z omeškania a mal za to, že tento je v správnej výške, nakoľko ku dňu 25.11.2019 sadzba Európskej centrálnej banky bola 0%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5% ročne.
71. V zmysle §149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
72. Podľa §153 CSP: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
73. V citovanom zákonnom ustanovení platného procesného poriadku ako efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania, zabránenia zdržiavania konania a motivačného pôsobenia na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas, je ustanovená zásada sudcovskej koncentrácie konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto zavedenie inštitútu sudcovskej koncentrácie do nového procesného poriadku je plne odôvodnené a žiaduce, pričom ide o koncentráciu vhodnú, nie nutnú; tá je zakotvená v ustanovení §154 CSP. Sudcovská koncentrácia konania je preto v diskrečnej právomoci súdu, ktorý včasnosť predloženia prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu a je ponechané na jeho úvahu, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.
74. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a v takom prípade súd fakultatívne nemusí na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napr. o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky zmarilo účel už nariadeného pojednávania a vyžadovalo by vytýčenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Z normatívneho hľadiska koncentrácia konania má za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že táto porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu všeobecne vyjadrenú v čl. 8 CSP a že jej procesné úkony vedú k prieťahom v konaní (čl. 5 CSP). Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, avšak aj napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdenia a navrhnúť dôkazy (§181 ods. 4 CSP), ktoré vo vzťahu k §153 ods. 1, veta druhá, je lex specialis. V zmysle platnej právnej úpravy, teda ak súd dospeje k záveru, že strana sporu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnila síce včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadať a nepriznať mu procesnoprávne účinky, pričom uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu.
75. V tomto konkrétnom prípade žalovaný v konaní navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka - konateľa spoločnosti Relax game s.r.o., ku ktorému dokazovaniu súd nepristúpil z dôvodu, že takýto návrh bol učinený žalovaným po lehote tzv. sudcovskej koncentrácie, na ktorú bol žalovaný upozornený už pri doručovaní uznesenia o procesných poučeniach zo dňa 4.3.2020 (č.l.75) a to až podaním doručeným súdu 28.10.2020 a následne duplicitne na pojednávaní dňa 27.7.2021 po prezentovaní predbežného právneho posúdenia veci súdom, pričom vykonanie tohto dôkazu by znamenalo oddialenie rozhodnutia vo veci samej, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň žalovaný na začiatku pojednávania uviedol, že vykonanie tohto dôkazu necháva na zváženie súdu, takže na ňom v zásade ani netrval. Okrem iného vzhľadom na právne posúdenie veci súd výsluch predmetného svedka ani nepovažoval za dôležitý, keďže s otázkou existencie a následkov platnosti či neplatnosti Zmluvy o prenájme plochy medzi spoločnosťou Relax game s.r.o. a žalovaným sa vysporiadal tak, ako je vyššie uvedené v bodoch 61. a 62. tohto rozsudku.
76. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol.
77. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
79. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. V spore bol žalobca úspešný v celom rozsahu a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
80. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré hovorí, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
81. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
82. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného. Žalobca je podnikateľský subjekt, pri ktorom súd nemôže zvažovať osobné, sociálne aspekty či iné finančné aspekty. Naviac žalobca ani netvrdil a nežiadal pri náhrade trov konania prihliadať na ustanovenie § 257 CSP. Zároveň dôvody hodné osobitného zreteľa súd nevidel ani v charaktere konania, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).