Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/69/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: A.. P.. Q. Z., H. M. X.XX.XXXX, C. K. XXXXXX/XXXX, C., zastúpeného: JUDr. Beatrica Babačová, advokátka, so sídlom Hlavná 43, Šamorín, adresa elektronickej schránky: ico://sk/37837613_20069, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845 572, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-4-64-2/2016-OdSP zo dňa 13.9.2016, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 22.11.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-4-64-2/2016-OdSP zo dňa 13.9.2016 (napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. -65101041160005 zo dňa 10.6.2016 a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. Žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil. Žalobca o nariadenie pojednávania vo veci nežiadal. 3. Žalobca nesprávnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy videl v tom, že valorizácia dôchodku, o ktorej rozhodoval orgán verejnej správy prvého stupňa je v rozpore s Článkom 12 SR, keď umožňuje valorizovať výsluhové dôchodky s ohľadom na počet odpracovaných rokov. Ďalej namietal to, že už pri priznávaní výsluhového dôchodku sa plne zohľadňuje doba odpracovaných rokov podľa osobitného systému. Je preto diskriminačné, ak sa aj príslušná valorizácia dôchodku odvíja od odpracovaných rokov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a dôvodovú správu k , ktorým sa mení a dopĺňa , konkrétne na jej časť, obsiahnutú v bode 58. Záverom uviedol, že podľa neho „prijaté ustanovenie novelou , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je diskriminačné, prijaté v rozpore s a medzinárodnými zmluvami týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia a teda ako na také sa pri priznávaní uvedeného zvýšenia môjho výsluhového dôchodku nemalo v žiadnom prípade prihliadať a postupovať podľa takéhoto ustanovenia.“ 4. Podaním zo dňa 1.2.2017, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, tak ako ho označil žalobca (Slovenská republika- MO SR) z dôvodu, že tento orgán nie je subjektom, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žiadal, aby správny súd žalobu zamietol. K jednotlivým žalobným námietkam uviedol, že žalobca namieta, že on ako aj

orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodli v súlade s príslušným zákonnými ustanoveniami. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej diskriminácii uviedol, že zvýšenie výsluhového dôchodku vyjadruje mieru zásluhovosti v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zároveň zohľadňuje možnú uplatniteľnosť výsluhových dôchodcov v civilnom prostredí trhu práce. Podľa žalovaného je nesporné, že poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na priznanie nároku zhodnotená doba služby 30 rokov a viac, má výrazne nižšiu šancu na získanie starobného dôchodku z civilného systému ako taký poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na tento dôchodok zhodnotená kratšia doba služby. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné dovodiť, že postupom alebo rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o zvýšení žalobcovho výsluhového dôchodku od 1.7.2016 postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na vec sa vzťahujúcimi, čo žalobca nikdy nespochybnil. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca už podal dve skoršie takmer totožné žaloby, vzťahujúce sa k zvýšeniu jeho výsluhového dôchodku od 1.7.2013, od 1.9.2015 a od 1.7.215, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , pričom vo veci sp. zn. už bolo právoplatne rozhodnuté tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá. Záverom žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nie je žiaden dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí a žiadal podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu. 5. Ďalšie vyjadrenia k meritu veci súdu doručené neboli. 6. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné: 7. Dňa 10. júna 2016 vydal VÚSZ, ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán, rozhodnutie č. -65101041160005, ktorým podľa zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok s účinnosťou od 1. júla 2016 zo sumy 802,43 € na sumu 802,50 € mesačne. 8. Dňa 21. júla 2016 bolo VÚSZ doručené odvolanie žalobcu z 20. júla 2016 proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, v ktorom žalobca namietal totožné skutočnosti ako sú uvedené v žalobných dôvodoch. 9. Ministerstvo obrany SR, sekcia ľudských zdrojov, , vydalo dňa 13. septembra 2016 rozhodnutie o odvolaní č.: SEĽUZ-4-64-2/2016-OdSP, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. -65101041160005 z 10. júna 2016 zamietlo a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdilo. 10. Lustráciou v databáze súdnych rozhodnutí SLOVLEX súd zistil, že vo veci:

- sp. zn. tunajší súd dňa 20.11.2015 súd vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol

- sp. zn. tunajší súd dňa 9.3.2017 súd vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol 11. Pretože žalobca, zastúpený od podania žaloby advokátom v žalobe o nariadenie pojednávania nežiadal a žalovaný s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasil, správny súd o veci rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania. Skutkové a právne závery správneho súdu 12. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 13. Správny súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane rozhodoval vo veci rovnakého žalobcu, v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a sp. zn. , ktorými za obdobných skutkových okolností vo vzťahu k iným rozhodnutiam žalovaného o zvýšení výsluhového dôchodku žaloby žalobcu podľa (ďalej len „“) zamietol. 14. Totožnosť predmetu konania vo veciach sp. zn. a sp. zn. a tohto konania je daná tým, že žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach rozhodol o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu za iné obdobie podľa rovnakého rozhodujúceho zákonného ustanovenia (, Z.) a žalobca uplatnil v žalobe rovnaké žalobné dôvody (rozpor s a 13 SR) 15. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veciach rovnakého žalobcu, ako je žalobca v tomto konaní a predmetom dotknutých konaní bol totožný predmet, ako je predmet tohto konania, správny súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom vo veciach tých istých účastníkov v skorších rozsudkoch tunajšieho súdu, v súlade s ustanovením poukazuje na ich odôvodnenie, pričom zároveň z rozhodnutia sp. zn. z 9.3.2017 uvádza časť odôvodnenia: „32. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj postupu, ktorý vydaniu predchádzal, dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Správne orgány v čase rozhodovania postupovali v zmysle platnej zákonnej úpravy , v spojení so a opatrením Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , z ktorých nesporne vyplýva, že pre rok 2015 bola stanovená pevná suma 5,20 eura zvýšenia starobného dôchodku. Zvýšenie výsluhového dôchodku vyplývajúce z osobitného , upravujúce aj výsluhový dôchodok žalobcu ako profesionálneho vojaka, predstavovalo podiel sumy 5,20 eura a čísla 30 a následne vynásobenie príslušným koeficientom, v prípade žalobcu rovnajúci sa - 1 stanoveného na základe počtu ukončených rokov služby. 33. Súd sa stotožnil s odôvodnením žalovaného správneho orgánu vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, že zvýšenie výsluhových dôchodkov vyjadruje mieru zásluhovosti v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zároveň zohľadňuje možnú uplatniteľnosť výsluhových dôchodcov v civilnom prostredí na trhu práce. Je nesporné, že poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na priznanie nároku zhodnotená doba služby 30 rokov a viac, má výrazne nižšiu šancu na získanie starobného dôchodku z civilného systému ako taký poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na tento dôchodok zhodnotená kratšia doba služby. Konštatoval, že platný mechanizmus valorizácie výsluhového dôchodku túto skutočnosť zohľadňuje, a preto je zvýšenie výsluhového dôchodku približne rovnaké ako zvýšenie starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia u tých poberateľov, ktorým bola pre vznik nároku na výsluhový dôchodok zhodnotená doba služby 30 rokov. 34. Zo žaloby vyplýva, že jediným dôvodom žalobcu, pre ktorý navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie hrubým spôsobom podľa názoru žalobcu porušuje základné práva žalobcu a priamo diskriminujú osobu žalobcu tým, že mu priznávajú zákonnú valorizáciu výslovne s prihliadnutím na odpracovaný vek s tým, že podľa tvrdenia žalobcu je celá valorizácia výsluhových dôchodkov v rozpore s a ods. 2 a , ods. 3 SR. Žalobca samotný výpočet zvýšenia jeho výsluhového dôchodku nenamietal. 35. Potrebné je zdôrazniť, že je právom každého štátu, aby zákonom stanovil kritéria upravujúce spôsob valorizácie už skôr priznaných dôchodkov vrátane výsluhových. V prípade úpravy výsluhových dôchodkov ide o samostatný, autonómny systém odlišný od systému všeobecného dôchodkového poistenia, ktorý je upravený v osobitnom právnom predpise, a to v V prípade výsluhových dôchodcov bol zákonom stanovený spôsob ich valorizácie, pričom štát má plné právo rozhodnúť o kritériách na priznanie výsluhového dôchodku, ako aj spôsobe valorizácie výsluhových dôchodkov, a to aj rozdielne počas doby ich vyplácania. Potom však takúto skutočnosť nie je možné v žiadnom prípade pokladať za diskriminačnú a ani protiústavnú. Súd vyhodnotil vznesenú námietku žalobcu za nedôvodnú. 36. Prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán priznali žalobcovi valorizáciu jeho výsluhového dôchodku na základe v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy, ktorá sa týkala všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu. 37. Pokiaľ ide o postup správnych orgánov, krajský súd nezistil vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 38. V danom prípade súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia vychádzali z platnej zákonnej normy upravujúcej spôsob valorizácie dôchodkov výsluhových dôchodcov, a potom možno uzavrieť, že postup žalovaného pri valorizácii výsluhového dôchodku žalobcu je súladný s právnou úpravou upravenou v s tým, že jej uplatnením voči žalobcovi nedošlo k žiadnej jeho diskriminácii vo vzťahu k iným výsluhovým dôchodcom a rovnako nie k starobným dôchodcom. Súd ešte poznamenáva, že osobitná právna úprava v otázke výsluhových dôchodkov je odlišná od všeobecného systému, napr. aj dĺžkou „odpracovanej doby“ potrebnej na priznanie výsluhového dôchodku, ktorá je nepomerne priaznivejšia v prospech výsluhových dôchodcov ako starobných dôchodcov. Výsluhové dôchodky na rozdiel od starobných dôchodkov sa poskytujú aj v období predpokladanej ekonomickej aktivity ich poberateľov, čo je aj prípad žalobcu. Súčasný systém valorizácie poberateľov výsluhových dôchodkov v období fyzickej staroby zaručuje minimálne rovnakú, väčšinou však vyššiu mieru valorizácie ako poberateľom starobných dôchodkov zo všeobecného systému sociálneho poistenia. 39. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bolo vydané v medziach zákona, žalovaný postupoval správne, keď valorizoval priznaný výsluhový dôchodok žalobcu spôsobom, ktorý zvolil a ktorý bol súladný s v tom čase platným zákonom, ako aj SR s tým, že postup valorizácie výsluhového dôchodku neznamenal žiadnu diskrimináciu žalobcu. Skutočnosť, že sa žalobca so samotným právnym posúdením nestotožnil, ešte nezakladá nezákonnosť uvedených rozhodnutí.“ 16. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

17. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, obsiahnutých v skorších rozhodnutiach tunajšieho súdu vo veci rovnakých a účastníkov s rovnakým predmetom konania, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol 20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).