Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-141-2020.pdf
PDF · 132.68 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/141/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: PROVYM, spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 5, 071 01 Michalovce, IČO: 36 179 574, právne zastúpeného: JUDr. Miroslav Katunský, advokát so sídlom L. č. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101263200/2020 zo dňa 05.08.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. 100593606/2020 zo dňa 04.03.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie alebo rozhodnutie správcu dane) Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozdiel dane v sume 28.690,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 20.08.2014 predstavuje 2.125,78 Eur, daň určená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola 30.815,78 Eur a rozdiel dane predstavuje 28.690,00 Eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vykonal správca dane v dňoch od 25.05.2018 do 14.03.2019 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu IZO 4, s.r.o., Michalovce za zdaňovacie obdobie júl 2014 až december 2014, o čom vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. 102796496/2019 zo dňa 04.12.2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu bol daňovému subjektu doručený dňa 20.12.2019. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 04.12.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu sa začalo podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie. Podľa výzvy zo dňa 05.12.2019 mal daňový subjekt v súlade s § 49 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov možnosť písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, predložené pripomienky daňového subjektu nemali vplyv na zmenu výsledkov určenia dane podľa pomôcok. Daňový subjekt k zisteniam uvedeným v protokole nepredložil žiadne pripomienky, námietky ani dôkazy, ktoré by správca dane mohol využiť ako pomôcky. Následne správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opísal skutočnosti, na základe ktorých po zrealizovaných úkonoch jeho procesného postupu začal proces určenia dane podľa pomôcok. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt v procese výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie rok 2014 nepredložil správcovi dane žiadne doklady a iné
písomnosti potrebné k jej výkonu, tzn. neumožnil samotný výkon daňovej kontroly. Všetky dôvody, pre ktoré správca dane nemohol vykonať daňovú kontrolu a prešiel do procesu určovania dane podľa pomôcok, správca dane podrobne rozviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na stranách 3 až 6. Správca dane taktiež konštatoval, že v procese určovania dane podľa pomôcok sa nevykonáva dokazovanie podľa § 24 Daňového poriadku, ale správca dane používa pomôcky podľa svojej úvahy. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Daňový subjekt v priebehu určenia dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok za zdaňovacie obdobia júl 2014 a ani vo vyrubovacom konaní podľa správcu dane nepredložil žiadne účtovné doklady a iné doklady, ktoré by správca dane mohol využiť ako pomôcku. Správca dane zosumarizoval súpis pomôcok, na základe ktorých určil daň, a to daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014, november 2014 a december 2014, oznámenie o realizovaných nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa L2S2 č. 1800204/1/1801-4063/2018/VIES zo dňa 27.09.2018 za zdaňovacie obdobie Q3/2014, oznámenie o realizovaných nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa L2F2 č. 1800204/1/1801-4064/2018/VIES zo dňa 27.09.2018 za zdaňovacie obdobie Q4/2014, kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobia júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014, november 2014 a december 2014 a doklady prevzaté od KÚFS Zápisnicou o vykonaní úkonu č. 101119141/2018 zo dňa 07.06.2018. Na stranách 9 až 11 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane podrobne rozviedol, ako na základe na pomôcok zistil základ dane, určil výšku dane, pričom pri určení dane neboli správcom dane zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt a ktoré by ovplyvňovali výšku dane v procese určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie júl 2014 nezistil ďalšie okolnosti, na ktoré by mal prihliadať vo vyrubovacom konaní. Ako pomôcky správca dane použil kontrolný výkaz daňového subjektu, z ktorého získal údaje o dodávateľoch a nimi vystavených dodávateľských faktúrach, z ktorých si daňový subjekt IZO 4, s.r.o. uplatnil odpočítanie dane ako i odberateľoch, ktorým daňový subjekt vystavil faktúry. Správca dane zároveň konštatoval, že v prípade, keď si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu (druhu, množstve a kvalite) a to práve osobou uvedenou na faktúrach. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že reálne došlo k fakturovaným zdaniteľným obchodom, čo musí byť podložené faktúrou, ktorá je riadne zaúčtovaná v preukaznom účtovníctve a evidencii DPH. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na uskutočnenie svojich dodávok a služieb. Právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH (daň uplatnená iným platiteľom v tuzemsku) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. Daňový subjekt IZO 4, s.r.o. uplatnené právo na odpočítanie dane nepreukázal splnením základných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedených v § 51 zákona o DPH, preto mu správca dane neuznáva odpočítanie dane uvedené v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume celkom 36.391,32 Eur. Správca dane na základe získaných pomôcok určil daňovému subjektu PROVYM, spol. s r.o. (do 20.11.2019 IZO 4, s.r.o.) daň za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 30.815,78 Eur.
2. O odvolaní žalobcu zo dňa 22.04.2020 rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 101263200/2020 zo dňa 05.08.2020 (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa alebo napadnuté rozhodnutie žalovaného) podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100593606/2020 zo dňa 04.03.2020 potvrdil. Žalovaný má za to, že zo strany správcu dane boli dodržané zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku). Odvolávajúci v procese výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až december 2014 nepredložil správcovi dane žiadne doklady a ani iné písomnosti potrebné k jej výkonu. Doklady (dôkazy) požadované správcom dane sa nenachádzali ani na KÚFS. K námietkam odvolávajúceho sa okrem iného uviedol, že tento predložil správcovi dane potvrdenie o zaistení veci, tovaru alebo písomností č. 63932/2018 zo dňa 30.01.2018 vyhotovené KÚFS. V uvedenom potvrdení sa uvádza, že boli zaistené veci, písomností patriace odvolávajúcemu, ktoré boli identifikované ako: zväzok č. 1 bez označenia - množstvo: 1 (1-480 str.), zakladač zelenej farby s označením Došlé faktúry od 371 - množstvo: 1 (1-252 str.), zakladač zelenej farby bez označenia - množstvo:
2 (1-428 str.), zakladač zelenej farby bez označenia - množstvo: 1 (1-403 str.), zakladač fialovej farby bez označenia - množstvo: 1 (1-496 str.). Iný doklad o zaistení dokladov KÚFS odvolávajúci správcovi dane nepredložil. Z predloženého dôkazu nie je možné vyvodiť záver, že súčasťou dokladov zaistených KÚFS boli aj doklady, ktoré požadoval správca dane v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia júl až december 2014 od odvolávajúceho. Správca dane prevzal doklady (dôkazy) odvolávajúceho od KÚFS dňa 07.06.2018, o čom bolo vyhotovené potvrdenie o odovzdaní písomností č. 322464/2018 zo dňa 07.06.2018 a spísaná zápisnica o vykonaní úkonu č. 101119141/2018 zo dňa 07.06.2018. Z obsahu predmetného potvrdenia a predmetnej zápisnice vyplýva, že KÚFS odovzdal doklady odvolávajúceho správcovi dane v takom rozsahu, ako ich prevzal od odvolávajúceho. Tvrdenie odvolávajúceho, že všetky chýbajúce dokumenty, ktoré v rámci daňovej kontroly DPH správca dane požadoval od odvolávajúceho sa nachádzali KÚFS, je nepreukázané. Naviac odvolávajúci sa vo svojom vyjadrení k oznámeniu o určovaní dane podľa pomôcok, ktoré bolo zaevidované pod evidenčným č. 6/04733215/2019 a správcovi dane doručené dňa 22.03.2019 navrhol, aby správca dane z dokladov a údajov získaných v KÚFS ani nevychádzal. Ustanovenia § 48 Daňového poriadku neprikazujú správcovi dane získavať a vyhľadávať pomôcky v prospech alebo neprospech daňového subjektu, ale je oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii. Pomôcky, ktoré správca dane využil v procese určovania dane podľa pomôcok a z ktorých vychádzal sú uvedené v protokole č. 102796496/2019 zo dňa 04.12.2019 na strane 9 a v napadnutom rozhodnutí. Kontrolný výkaz DPH, na ktorý odvolávajúci poukazuje, bol uvedený v súpise pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. Odvolávajúci nepredložil správcovi dane žiadny doklad, písomnosť, listinu alebo inú vec, ktoré by mohol použiť ako pomôcku. Pritom mal možnosť a dostatočný časový priestor, aby si doklady a dôkazy, ktorými nedisponoval vyžiadal priamo od svojich dodávateľov. Žalovaný poukázal aj na vyjadrenie U., uvedené v zápisnici o podaní vysvetlenia č. 63916/2018 zo dňa 30.01.2018, že vo firme sa držia doklady rok dozadu, ostatné doklady sa po podaní daňového priznania za príslušný rok odkladajú do skladu. Doklady do skladu odnášal iba konateľ spoločnosti. Podľa uvedeného tvrdenia sa doklady za obdobie roku 2014 mali nachádzať v sklade, o ktorom mal vedieť iba konateľ odvolávajúceho. Napriek tomu požadované doklady ku kontrole DPH za zdaňovacie obdobia roku 2014 neboli konateľom odvolávajúceho predložené. Podľa ustanovenia § 48 ods. 4 Daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Správcovi dane nevyplýva zákonná povinnosť obstarať faktúry od dodávateľov alebo odberateľov na základe kontrolného výkazu DPH podaného daňovým subjektom. Ani získanie faktúr od dodávateľov uvedených v kontrolnom výkaze DPH by neznamenalo, že odvolávajúcemu týmto vznikne nárok na uplatnenie odpočítania DPH z týchto faktúr. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi dane právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, tzn. v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť. Právo na odpočítanie dane nevzniká platiteľovi jeho uplatnením, ale až splnením zákonných podmienok, ktorých splnenie je platiteľ dane povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry, má povinnosť ju predložiť a pravdivosť na nej preukázať. V zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku je správca dane povinný prihliadať na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Odvolávajúci mal počas výkonu daňovej kontroly aj počas procesu určovania dane podľa pomôcok možnosť predložiť doklady, resp. iné dôkazy, ktoré by preukazovali plnenia odvolávajúceho súvisiace s hlavnou hospodárskou činnosťou, a to výrobou polystyrénu. Odvolávajúci ako pomôcku nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Správcovi dane zákon neukladá povinnosť zaobstarávať dôkazy v prospech daňového subjektu, napr. vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý by preukázal jeho tvrdenia, ale ich ukladá v § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovému subjektu. Pri určení dane podľa pomôcok neboli správcom dane zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre odvolávajúceho a ktoré by ovplyvňovali výšku dane. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a následného určovania dane podľa pomôcok za kontrolované zdaňovacie obdobie postupoval podľa žalovaného v súlade so zásadami správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku, t.j. v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov. Pomôcky, ktorými správca dane disponoval a použil, hodnotil podľa svojej logickej úvahy a pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný má za to, že zo strany správcu dane boli dodržané zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku).
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na pristúpenie k procesu určenia dane podľa
pomôcok, pretože všetky chýbajúce dokumenty, ktoré v rámci daňovej kontroly DPH správca dane vyžadoval od žalobcu sa už v danej dobe nachádzali u KÚFS-u o ktorej skutočnosti bol správca dane riadne a včas informovaný, a nie je možné pričítať daňovému subjektu na zodpovednosť to, KÚFS tieto doklady správcovi dane neodovzdal. Je zrejmé, že KÚFS neodovzdal správcovi dane odňaté doklady a preto tvrdenie správcu dane, že žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, s ktorým tvrdením sa stotožnil i žalovaný je mylné. Žalobca poukázal na ustanovenie § 48 ods. 5 Daňového poriadku s tým, že faktúry, ktoré správca dane pri určení podľa pomôcok postrádal sa taktiež nachádzajú u KÚFS-u a pokiaľ ich správca dane neobdržal od KÚFS-u, tak v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 Daňového poriadku bol povinný si tieto faktúry obstarať od dodávateľov podľa kontrolného výkazu DPH, ktorý mal k dispozícii, čo však správca dane neučinil. Žalobca v priebehu konania žiadal, aby ako pomôcky okrem iného použité kontrolné výkazy DPH, čo sa však nestalo. Správcovi dane muselo byť zrejmé z podaní žalobcu, že samotné faktúry tento nevie predložiť, pretože nimi nedisponuje, čo bolo v konečnom dôsledku i dôvodom pre určenie dane podľa pomôcok. Rovnako tak daňový úrad nepoužil ako pomôcky účtovné doklady obchodných partnerov neplatcov DPH, ktorých zoznam žalobca predložil. Už len z týchto pomôcok bolo možné zistiť náklady žalobcu v súvislosti s jeho hlavnou hospodárskou činnosťou. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin zo dňa 04.03.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného žiadal zaviazať k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.03.2021. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť opakujúc skutkové a právne dôvody tak ako ich obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku).
5. V replike zo dňa 16.04.2021, doručenej správnemu súdu dňa 19.04.2021 žalobca opätovne uviedol, že dňa 30.01.2018 mu nezákonným postupom KÚFS odňal všetky listinné doklady, teda aj tie ktorých vydania sa správca dane v rámci daňovej kontroly domáhal. Žalobca uvádza, že je zrejmé, že žalovaný nesprávne pochopil námietku žalobcu. Žalobca nerozporuje, že z administratívneho spisu je zrejmé, ktoré doklady prevzal správca dane od KÚFS, absentuje však listina, z ktorej je zrejmé, ktoré konkrétne doklady KÚFS odňal žalobcovi. Žalobca i naďalej preto zotrváva na všetkých svojich žalobných dôvodoch a má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na pristúpenie k procesu určenia dane podľa pomôcok, pretože všetky chýbajúce dokumenty, ktoré v rámci daňovej kontroly DPH správca dane vyžadoval od žalobcu, sa už v danej dobe nachádzali u KÚFS-u, o ktorej skutočnosti bol správca dane riadne a včas informovaný. Žalobca preto navrhol, aby súd rozhodol v súlade so žalobou žalobcu a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.
7. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 28. júla 2021 za splnenia procesných podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 177 ods. 1 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 190 SSP vychádzajúc z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - ďalej len daňový poriadok: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 3 ods. 3, ods. 5 daňového poriadku: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 48 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 daňového poriadku: Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt po c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku: O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku: Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.
9. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane oznámením o daňovej kontrole č. 100692860/2018 zo dňa 09.04.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené cestou splnomocneného zástupcu žalobcu U. dňa 17.04.2018, oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 až december 2014, pričom už v tomto oznámení správca dane žalobcu poučil, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu resp. si nesplní pri preukazovaní nim uvádzaných skutočnosti niektorú zo zákonných povinností, v dôsledku čoho nebude možné daň správne zistiť, bude základ dane zistený a daň určená podľa pomôcok v súlade s úpravou § 48 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z.. Daňový subjekt udelil plnú moc na zastupovanie advokátovi Mgr. Schindlerovi. Dňa 25.05.2018 sa na začatie daňovej kontroly dostavil advokátsky koncipient O.. K. A., ktorý sa na ústnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2018 nevedel vyjadriť, kto viedol účtovníctvo IZO 4, s.r.o. (daňový subjekt do 20.11.2019) v roku 2014, nepredložil žiadne doklady, vyjadril sa, že účtovná dokumentácia, týkajúca sa prebiehajúcich daňových kontrol bola 30.01.2018 zaistená Kriminálnym úradom finančnej správy (KÚFS). Splnomocnený zástupca daňového subjektu mal podľa prijatých opatrení predložiť doklady ku daňovej kontrole do 15.06.2018. Dňa 07.06.2018 Daňový úrad Žilina, pobočka Martin prevzal
od Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) potvrdenie o odovzdaní písomností zo 07.06.2018, odovzdávací protokol zo 07.06.2018, kópie zápisníc o podaní vysvetlenia z 30.01.2018 a 01.03.2018. Dňa 27.06.2018 bola doručená žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, ktorej správca dane nevyhovel, lebo dňa 07.06.2018 boli Daňovým úradom Žilina prevzaté od KÚFS doklady spoločnosti IZO 4, s.r.o., zaistené dňa 30.01.2018, súbory v elektronickej forme obsahovali Hlavnú knihu, knihy analytickej evidencie zúžené 2014, účtovný denník, pokladničné knihy 2014, knihy pohľadávok a záväzkov 2014. Správca dane vyzval splnomocneného zástupcu žalobcu 13.08.2018 na predloženie dodávateľských faktúr a odberateľských faktúr za rok 2014, knihy dodávateľských a odberateľských faktúr, pokladničné doklady príjmové a výdavkové za rok 2014, bankové výpisy za rok 2014, interné doklady, obratovú predvahu, záznamy DPH za zdaňovacie obdobie, zmluvy, doklady a iné písomnosti, ktoré majú vplyv na vzťah daňového subjektu k štátnemu rozpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie. U. oznámil, že doklady predloží 26.09.2018. Dňa 25.09.2018 bolo doručené podanie, obsahom ktorého bolo oznámenie konateľa O. o vypovedaní generálnej plnej moci U.. M. L.. O. C. sa správcovi dane ospravedlnil z dôvodu PN na ústne pojednávanie dňa 16.01.2019 s tým, že správcom požadované doklady sa nachádzajú na KÚFS, treba ich odtiaľ vyžiadať, pri zásahu do výpočtovej techniky došlo k deštrukcii uložených údajov. Daňový subjekt v procese výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie rok 2014 nepredložil správcovi dane žiadne doklady a iné písomnosti potrebné k jej výkonu, to znamená neumožnil samotný výkon daňovej kontroly, preto správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok, ktoré začalo dňa 15.03.2019, nakoľko nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. O výsledku procesu určovania dane podľa pomôcok Daňový úrad Žilina, pobočka Martin vyhotovil Protokol o určení dane podľa pomôcok č. 102796496/2019 zo dňa 04.12.2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu bol daňovému subjektu doručený dňa 20.12.2019, čím v zmysle § 49 ods. 1 Daňového poriadku bol ukončený proces určovania dane podľa protokolu. V zmysle § 49 ods. 2 Daňového poriadku bol daňový subjekt v lehote 15 pracovných dní od doručenia výzvy oprávnený vyjadriť sa k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Daňový subjekt vyjadrenie podal 30.12.2019. Termín prerokovania pripomienok na 05.02.2020 s oznámením bol doručený daňovému subjektu dňa 03.02.2020, dňa 05.02.2020 daňový subjekt doručil podanie s oznámením, že pre krátkosť času sa nevie dostaviť na daňový úrad na prerokovanie pripomienok a na vyjadrení, ktoré zaslal správcovi dane, trvá v celom rozsahu.
10. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2 tohto zákona. Správca dane konštatoval, že došlo k naplneniu tohto ustanovenia, čo podrobne popísal v Protokole č. 102796496/2019 zo dňa 04.12.2019 v časti I.. Určenie dane podľa pomôcok je proces, ktorý správca dane uplatňuje v prípadoch definovaných v § 48 ods. 1 Daňového poriadku. Ak nie je možné zistiť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane môže zistiť základ dane a určiť daň sám, a to na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktorési sám zaobstará, pomôcky si zaobstaráva bez súčinnosti s daňovým subjektom. Daňový subjekt v priebehu určenia dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok za zdaňovacie obdobia júl 2014 až december 2014 a ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne účtovné doklady a iné doklady, ktoré by správca dane mohol využiť ako pomôcku.
11. Pokiaľ žalobca namietal, že mu správca dane a žalovaný pričítali na zodpovednosť to, že doklady, ktoré vyžadoval správca dane od žalobcu, boli už v čase ich vyžiadania na Kriminálnom úrade finančnej správy, od ktorého si ich správca dane a žalovaný mohli obstarať, čo neurobili, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva postup správcu dane, podľa ktorého tento oznámením o daňovej kontrole zo dňa 09.04.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalobcu U. dňa 17.04.2018, oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 až december 2014. Už v tomto oznámení správca dane žalobcu poučil, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu resp. si nesplní pri preukazovaní nim uvádzaných skutočností niektorú zo zákonných povinností, v dôsledku čoho nebude možné správne zistiť daň, bude základ dane a daň určená podľa pomôcok v súlade s ustanovením § 48 a § 49 Daňového poriadku.
12. Listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise preukazujú, že správca dane vytvoril pre žalobcu možnosť a dostatočný priestor na predloženie požadovaných dokladov, teda priestor pre súčinnosť daňového subjektu vo vzťahu k správcovi dane pri zisťovaní skutočností významných pre
určenie dane, preukázanie ktorých tvorí obsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Na uvedené žalobca opakovane reagoval len všeobecným tvrdením, podľa ktorého sú doklady k dispozícii KÚFS a žalobca nimi nedisponuje. Žalobca pritom neidentifikoval doklady, ktoré má na mysli ich bližším označením a vyjadroval sa len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie dokladov, ktoré by sa mali podľa jeho tvrdení nachádzať v dispozícii KÚFS a z toho dôvodu by ich nemohol správcovi dane predložiť. Doklady žiadané správcom dane sa týkali aj tretích osôb, ktoré boli s daňovým subjektom v právnych vzťahoch, žalobca preto mohol kontaktovať tieto subjekty za účelom získania dokladov, ktoré by mohol na výzvy správcu dane predložiť. Žalobca konkrétne prekážky v tomto smere na jeho strane netvrdil. Výzvy adresované správcom dane žalobcovi pritom obsahovali presnú identifikáciu požadovaných dokladov a tiež stanovisko správcu dane k argumentom žalobcu, v zmysle ktorých sa požadované doklady nachádzajú na KÚFS. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane v daňovom konaní nie je stranou daňového konania, ale subjektom, ktorý dôkazy vykonáva, vedie dokazovanie a vykonané dôkazy hodnotí podľa § 24 ods. 2, § 3 ods. 3, 5 Daňového poriadku. Správca dane po skonštatovaní naplnenia niektorého z dôvodov pre určenie dane podľa pomôcok vychádza podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku z pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti daňového subjektu. Podľa názoru správneho súdu správca dane nemá v tomto procese určenia dane povinnosť obracať sa na tretie subjekty a vyhľadá dôkazy v prospech daňového subjektu ako to žiadal daňový subjekt vo vyjadrení k oznámeniu o určení dane podľa pomôcok. Skutočnosť, že určenie dane podľa pomôcok je aj v zmysle judikatúry považované za krajný spôsob určenia dane je potrebné vnímať v tom zmysle, že k určeniu dane podľa pomôcok správca dane pristúpi ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, a teda sa daň nepodarí určiť za naplnenia zásady súčinnosti daňového subjektu podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku.
13. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, podľa ktorej, pokiaľ správca dane pri určení dane podľa pomôcok neobdržal doklady od Kriminálneho úradu finančnej správy, tak v súlade s úpravou § 48 ods. 5 Daňového poriadku si mal tieto faktúry obstarať od dodávateľov podľa kontrolného výkazu DPH, ktorý mal k dispozícii, čo však neučinil. Správny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na nesplnenie zákonnej povinnosti daňového subjektu, ktorý má podľa § 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku skutočnostiam, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný, ako vyplýva z reakcií daňového subjektu zadokumentovaných v administratívnom spise, správca dane opodstatnene, v súlade so zákonom a za splnenia zákonných podmienok, pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok na základe zákonného dôvodu takéhoto postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, všetko v zmysle oznámenia zo dňa 22.02.2019, ktoré bolo daňovému subjektu IZO 4, s.r.o. doručené dňa 14.03.2019 a v súlade s úpravou § 48 ods. 2 Daňového poriadku. V nadväznosti na uvedené nie je ako dôvodná ani ďalšia námietka žalobcu, v zmysle ktorej žalobca za mylné považoval konštatovanie správcu dane a žalovaného, podľa ktorého žalobca neumožnil správcovi dane daňovú kontrolu vykonať. Postup určenia dane podľa pomôcok z dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku predpokladá nesplnenie zákonnej povinnosti daňového subjektu, teda jeho povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, konkrétne v danom prípade z úpravy § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje predmet tejto zákonnej povinnosti žalobcu, teda vymedzuje skutočnosti, ktoré je povinný preukázať daňový subjekt a dôsledkom ktorej nesplnenia je nemožnosť správneho určenia dane. Uvedené predpoklady postupu podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku vyhodnotil správny súd ako naplnené a podľa tohto zákonného ustanovenia i správne právne posúdené. Žalobca viazal námietku nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle žalobných bodov výlučne na argumentáciu, že správcovi dane nepredložil žiadané doklady, pretože ich nemal k dispozícii, keďže mu boli odňaté KÚFS, a preto nie je možné konštatovať, že daňovú kontrolu neumožnil vykonať. Žalobca nenamietal právne posúdenie vzniknutej situácie podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, ale samotnú dôvodnosť postupu určenia dane podľa pomôcok.
14. Skutočnosť, že daňový subjekt neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu tým, že mu nepredložil žiadané doklady, skonštatoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 5 Daňového poriadku v rámci odvolacieho konania i žalovaný, ktorý v rámci odvolacieho konania práve s poukazom na ustanovenie § 74 ods. 5 Daňového poriadku skúmal dodržanie zákonných podmienok určenia dane podľa pomôcok. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 49 ods. 2 Daňového poriadku je daňový subjekt oprávnený v písomnom vyjadrení sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok uvádzať vyjadrenia výlučne k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, a to v prekluzívnej lehote 15 pracovných dní,
ktorej zmeškanie nemožno odpustiť. Uvedenú právnu úpravu správny súd zdôrazňuje v nadväznosti na obsah vyjadrenia sa žalobcu k protokolu určení dane podľa pomôcok.
15. Správny súd poukazuje tiež na skutočnosť, že súčasťou pripojeného administratívneho spisu je i potvrdenie o odovzdaní písomností vystavenej Kriminálnym úradom finančnej správy pod č. 322464/2018 zo dňa 07.06.2018 a tiež Zápisnica o vykonaní úkonu č. 101119141/2018 zo dňa 07.06.2018, v ktorej je vymedzený hlavný predmet úkonu: Prevzatie dokladov v zmysle Žiadosti o doklady č. 101047315/2018 zo dňa 28.05.2018, ktoré boli dňa 30.01.2018 Kriminálnym úradom finančnej správy Bratislava zaistené v sídle spoločnosti IZO 4, s.r.o. a boli umiestnené v priestoroch Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka Stred, Obchodná 15, 010 08 Žilina, pričom zápisnica obsahuje presnú a konkrétnu identifikáciu dokladov a písomností pri úkone prevzatých tak, ako vyplýva z jej textu. Správca dane teda o obsahu uvedených dokladov aj v rámci daňového konania týkajúceho dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 až december 2014 a v procese určenia tejto dane podľa pomôcok konkrétnu vedomosť mal a v nadväznosti na túto vedomosť postupoval v daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 až december 2014, pričom žalobcu následne vyzýval na predloženie konkrétnych dokladov tak, ako to vyplýva aj zo sledu jeho úkonu. Z obsahu potvrdenia o odovzdaní písomností zo dňa 07.06.2018 a zápisnice o vykonaní úkonu zo dňa 07.06.2018 nepochybne vyplýva, že Kriminálny úrad finančnej správy odovzdal doklady žalobcu správcovi dane v takom rozsahu, ako ich prevzal od žalobcu. Podľa správneho súdu dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly správca dane i žalovaný vyhodnocovali v súlade s ich zákonnou povinnosťou podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného. Kontrolný výkaz DPH, na ktorý žalobca poukazuje, bol uvedený v súpise pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. Správny súd tiež poukazuje na vyjadrenie U., uvedené v zápisnici o podaní vysvetlenia č. 63916/2018 zo dňa 30.01.2018, podľa ktorého vo firme sa držia doklady rok dozadu, ostatné doklady sa po podaní daňového priznania za príslušný rok odkladajú do skladu. Doklady do skladu odnášal iba konateľ spoločnosti. Podľa uvedeného tvrdenia sa doklady za obdobie roku 2014 mali nachádzať v sklade, o ktorom mal vedieť iba konateľ žalobcu, napriek tomu však požadované doklady ku kontrole DPH za zdaňovacie obdobia júl 2014 až december 2014 neboli konateľom žalobcu predložené. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že správcovi dane nevyplýva zákonná povinnosť obstarať faktúry od dodávateľov alebo odberateľov žalobcu na základe kontrolného výkazu DPH žalobcu, ktorý mal k dispozícii. Získanie faktúr od dodávateľov uvedených v kontrolnom výkaze DPH by totiž neznamenalo, že žalobcovi automaticky vznikne nárok na uplatnenie odpočítania DPH z týchto faktúr. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi dane právo na odpočítanie dane totiž nespočívajú len vo formálnej deklarácií, to znamená v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť. Právo na odpočítanie dane nevzniká platiteľovi jeho uplatnením, ale až splnením zákonných podmienok, ktorých splnenie je platiteľ dane povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. Žalovaný tiež správne uviedol, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry, má povinnosť ju predložiť a pravdivosť údajov v nej uvedených preukázať. Správcovi dane zákon neukladá ani povinnosť zaobstarávať dôkazy v prospech daňového subjektu, napríklad vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý by preukázal jeho tvrdenia, ale ich ukladá v § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovému subjektu. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu v daňovom konaní, pričom správca dane v daňovom konaní nemá zo zákona vyplývajúcu dôkaznú povinnosť, a teda nie je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech alebo v neprospech daňového subjektu. Osobitne pri určovaní dane podľa pomôcok má správca dane podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt aj keď ním neboli uplatnené. Uvedená zákonná povinnosť správcu dane však nemôže byť vnímaná ako povinnosť správcu dane skutočnosti, z ktorých by vyplývali výhody pre daňový subjekt, dokazovať. Správca dane v zmysle úpravy § 48 ods. 5 Daňového poriadku má povinnosť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, prihliadnuť. Žalobca mal počas výkonu daňovej kontroly aj počas procesu určovania dane podľa pomôcok možnosť predložiť doklady, resp. iné dôkazy, ktoré by preukazovali plnenia žalobcu súvisiace s hlavnou hospodárskou činnosťou, a to výrobou polystyrénu. Žalobca ako pomôcku nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Pri určení dane podľa pomôcok neboli správcom dane zistené žiadne okolností, z ktorých by vyplynuli výhody pre žalobcu a ktoré by ovplyvňovali výšku dane. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutia postup podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku dostatočne, zrozumiteľne a zákonne odôvodnili.
16. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej vychádzalo rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov správny súd musí konštatovať, že existencia takéhoto nedostatku rozhodnutia správcu dane alebo žalovaného v zásade tvorí prekážku pre jeho vecný prieskum. Pokiaľ však žalobca vznášal voči rozhodnutiam správcu dane a žalovaného konkrétne vecné námietky, potom je vznesená námietka ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v logickom rozpore s ďalšími vecnými námietkami v zmysle žalobných bodov. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľnosť a ani nedostatok dôvodov nevykazuje.
17. Správny súd považujúc rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom, z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil námietky žalobcu ako neopodstatnené, a preto žalobu s poukazom na ustanovenie § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
18. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu súd náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.