Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-66-2020.pdf
PDF · 117.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovaného P. F. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 28.07.2021, takto
rozhodol:
obžalovaný
P. F. T. P. B. T. , narodený XX.XX.XXXX v K., trvale bytom R. XXX, na slobode, j e v i n n ý , ž e :
dňa 17.04.2020 o 16:01 hodine v Topoľčanoch na križovatke ciest III/1700 - ul. Q. s ul. L., ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octávia, evidenčné číslo K zo smeru ul. L., pričom nerešpektoval dopravné značenie „Stoj, daj prednosť vjazde“ a v križovatke nedal prednosť vjazde od centra mesta v smere na obec C. jazdiacemu motocyklu zn. Yamaha 125, evidenčné číslo K ktoré viedol vodič - poškodený F. P., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidla s motocyklom, pri ktorej poškodený F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Z. XX/XX, utrpel zranenie pomliaždenie mozgového tkaniva s krvácaním v oblasti bázy ľavého spánkového laloku, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v oblasti ľavého spánkového laloku menšieho rozsahu, prasklinu spánkovej kosti vpravo, prasklinu oblúka pravej jarmovej kosti, pomliaždenie mäkkých tkanív prednej hrudnej steny so zakrvácaním za hrudnú kosť, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého lakťa bez úrazových zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív pravej bedrovej oblasti a kolena bez úrazových zmien na kostnom skelete, otras mozgu ľavého charakteru, ktoré si vyžadovalo liečenie v trvaní od 17.04.2020, v trvaní cca 2 - 2,5 mesiaca do konca mesiaca jún, začiatku mesiaca júl 2020, obžalovaný F. svojím konaním porušil ustanovenie § 20 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), h) Zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
t e d a :
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l :
prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému V. zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom X. cesta 2, XXX XX B. - mestská časť X., IČO: XX XXX XXX v sume 1 975,35 eur (tisícdeväťstosedemdesiatpäť eur a tridsaťpäť centov).
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného F. P., narodeného: XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, C. s nárokom na náhradu škody na civilný proces
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného P. F. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného F. P., prečítaním výpovede poškodenej F.. T. G., prečítaním znaleckého posudku znalca MUDr. F. X., výsluchom znalca D.. K. O. a oboznámením ostatných, na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. K veci vypovedal, že sa rozhliadol doprava a doľava 2x, motocykel mal smerovku doprava a vchádzal na ulicu Dopravnú. Začal vychádzať a pocítil náraz. Vodič za ním zastavil a poskytol poškodenému prvú pomoc. On poškodenému poskytol prvú pomoc, keď zastavil auto a odstavil ho. Motocyklista nemal na hlave prilbu. Potom poškodenému okoloidúca sanitka poskytla prvú pomoc. Predtým videl ako mal motocyklista zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy doprava, spomalil a zaradil sa ku krajnici. Videl ako točí a ide odbočovať. V poslednej chvíli zmenil smer jazdy. On stál na ulici dopravnej a tak začal pomaly vychádzať. Pocítil náraz do ľavej časti vozidla. Motocykel prešiel ešte 2-3m a spadol. On s autom stál na prechode, predná čas auta bola na tomto prechode pre chodcov. Prešiel s vozidlom asi len pol metra, bol to moment, trvalo to asi 1-2 sekundy. Viditeľnosť a svetelné podmienky boli dobré. Videl motocyklistu ako prichádza od mesta po hlavnej ceste rýchlosťou asi 50 km/ h, jazdil v strede pruhu, potom spomalil, vyhodil smerovku, začal odbočovať a v poslednom momente zmenil smer jazdy. Videl, že mu ukazovateľ zmeny smeru jazdy blikal, prvýkrát ho zbadal na vzdialenosť asi 50m. Motocykel narazil do ľavej prednej časti jeho vozidla stredom motocykla alebo prednou časťou. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, keďže obžalovaný vtedy neuvádzal, že motocyklista začal odbočovací manéver, na čo obžalovaný uviedol, že to povedal, len policajt to nezapísal. Podpísal zápisnicu pod nátlakom, keďže mu povedal, že ak ju nepodpíše, tak mu vezme papiere.
Svedok - poškodený F. P. vypovedal, že od nehody si nepamätá nič dokedy ho prebrali v nemocnici. Išiel v ten deň na nákup do mesta, odbočil na Q. ulicu smerom na Z., nepamätá si to, ako sa to stalo. Vychádzal zo Q. ulice ako sú vodári, oproti sú policajti, dal sa smerom na Z., chcel ísť ešte k Q. na chlieb. Nebola hustá premávka. Išiel rýchlosťou asi 40-45 km/h. určite mal na hlave prilbu, pretože ju má doma, je rozbitá a ešte je na nej krv. Išiel vo svojom pruhu smerom na Z.. Myslí, že neodbočoval, nemal prečo. Cesta je rozdelená na 4 časti, jeden smer na Z., druhý do mesta a dva na L.. Ak by mal smerovku, neodbočoval by na L.. Nepamätá si, ako sa blížil ku križovatke L., išiel po hlavnej ceste, je tam stopka, vozidla tam stoja. Nepamätá si na nič asi vzhľadom na zranenia. Pamätá si to, čo mu hovoria ľudia a to čo čítal. Smerovku nemal vyhodenú, nemal dôvod. Na motocykli je gombík na stlačenie smerovky, takže nemohol ani omylom dať smerovku. Na L. nemal čo robiť, išiel k Q. na chleba. Nemenil smer jazdy. Stále išiel rovnakou rýchlosťou. Motocykel je zošúchaný na ľavej strane. Nevie ako spadol. Prebral sa až 19-teho. Mal napuchnutú ruku, kĺb, bolelo ho na hrudi, chodil na vyšetrenia, CT mozgu,
mal krvácanie do mozgu a prasknutú lebku. Na návrh prokurátora bol prečítaný výsluch poškodeného z prípravného konania, na čo poškodený potom uviedol, že ako vypovedal vtedy, tak aj teraz vypovedal. To čo vypovedal, vie z počutia, nepamätá si, ako išiel do križovatky. Smerovku ale určite nemal. Dával to do súvisu čo vedel a určite ju nemal. Pamätá si, že ide po ceste, pamätá si zastávku a ako do neho auto buchlo, to si už nepamätá. Pred zastávkou je asi 20m, je tam most a križovatka. Je to vo vzdialenosti asi 20m od zrážky. Normálne išiel 40-kou.
Svedkyňa poškodená F.. T. G. uviedla, že ku skutku sa vyjadriť nevie. Čo sa týka nákladov na zdravotnú starostlivosť, išlo o náklady na liečbu ich poistenca - poškodeného a to zdravotné výkony, ktoré vznikli v súvislosti s ublížením na zdraví v sume 1 975,35 Eur.
Znalec D.. K. O. pri svojom výsluchu zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, podľa ktorého rýchlosť vozidla obžalovaného bola v čase zrážky blízka 10 km/h, rýchlosť motocykla 40 km/h, vodič motocykla sa pohyboval po Q. ulici, smerom von z mesta, vodič motorového vozidla išiel po ulici L. a chcel pri autoservise P. odbočiť z ulice L. na Q. smerom do centra mesta. V čase 2,6 až 2,2 s pred zrážkou stál vodič vozidla pred križovatkou a dával prednosť vozidlám na hlavnej ceste, Vodič motocykla bol vtedy vzdialený asi 28 až 24 m od miesta zrážky. V čase 1,7 až 1,5 s pred zrážkou sa vodič motocykla nachádzal pri hranici vyústenia L. ulice do Q. ulice, od miesta zrážky asi 18m. Podľa výpovede obžalovaný videl že má motocykel zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy vpravo, preto predpokladal, že bude odbočovať a pravdepodobne už nevenoval motocyklu pozornosť a nepresvedčil sa, či bude naozaj odbočovať vpravo, začal sa rozbiehať do križovatky. Zrazu sa pred ním objavil motocykel, a došlo ku kontaktu. V okamihu kolízie začal plynúť reakčný čas vodiča vozidla a potom vodič zošliapol brzdový pedál. V dôsledku kolízie bol motocykel vychýlený zo svojej dráhy, stratil stabilitu a spadol na vozovku. Vodič vozidla mohol zrážke zabrániť, ak by sa presvedčil, či motocykel bude naozaj odbočovať. Nemal sa spoliehať len na ukazovateľ zmeny smeru, tento mohol byť zapnutý omylom. Je dôležité sa presvedčiť, či aj smer jazdy vodiča je v súlade s ukazovateľom zmeny smeru. Nehode by zabránil, ak by nevošiel s vozidlom do jazdnej dráhy motocykla, ale počkal by kým neprejde a potom pokračoval v odbočovaní. Vodič motocykla mohol zrážke s vozidlom zabrániť ak by sa v čase 1,7 - 1,5 s pred zrážkou pohyboval rýchlosťou 46 km/h. Vtedy by prešiel popred vozidlo. Nebolo to však jeho povinnosťou. Vodič vozidla konal v rozpore s technickým výkladom § 20 odsek 1, zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Technika jazdy vodiča vozidla Octavia bola pri výjazde z vedľajšej na hlavnú cestu nesprávna z hľadiska technického výkladu ustanovení § 3 odsek 2 písmeno a), § 4 odsek 1 písmeno c) a § 20 odsek 1 Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Technika jazdy vodiča motocykla bola správna. Technickou príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany vodiča vozidla Octavia vodičovi motocykla Vodič vozidla vytvoril vodičovi motocykla prekážku náhlu a neočakávanú. Pri výsluchu v prípravnom konaní znalec uviedol, že ak bol zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy, vodič je vždy povinný presvedčiť sa či zmena smeru jazdy je v súlade s ukazovateľom. Pri určení rýchlosti 10 km/h vychádzal z z toho, kde došlo ku zrážke, a kde skončil ležiaci motocyklista na ceste, krvnej stopy. Nie je podstatné, či išiel vodič vozidla rýchlosťou 3 alebo 10 km/h, nesledoval situáciu v cestnej premávke. Na hlavnom pojednávaní znalec na otázky uviedol, že ohľadom toho, či mohol byť alebo nemohol byť zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy je dôležité, aby sa vodič vždy presvedčil, či aj smer jazdy je v súlade s ukazovateľom zmeny smeru jazdy. Nemôže potvrdiť, že vodič motocykla prešiel ku krajnici vo svojom smere jazdy. Vodič sa stále pravdepodobne pohyboval po kraji vozovky. Ťažko povedať, nehoda nebola dôkladne zdokumentovaná. Došlo k manipulácii s motorovým vozidlom aj s motocyklom. Vychádzal aj z krvnej stopy, ktorá bola na ceste. S malým motocyklom sa pohyboval pravdepodobne pri krajnici. To, či motocyklista vyhodil blinker zo stredu pruhu prešiel ku krajnici a znížil rýchlosť sa nedá ustáliť. Len to sa dá, čo bolo v okamihu nárazu. Ako nesprávna technika jazdy by sa to nedalo hodnotiť. Môže to byť aj mimovoľne, keď napr. ťukne do blinkera. Ak ide rovno a má zapnutý blinker doprava, nemôže to byť správnou technikou, lebo tým zavádza ostatných účastníkov cestnej premávky do omylu. Dôležité je ale nasmerovanie vozidla. Ako sa začína oblúk do križovatky, mohol sa nachádzať 17m od toho, ako došlo k zrážke, čo mohlo byť asi 1,5 sekundy pred zrážkou. Vodič sa tak mal dosť času presvedčiť, či odbočuje. Keď sa začalo auto poháňať z miesta, motocykel sa mohol nachádzať 4-5m od neho, to je dosť času, aby sa presvedčil, či odbočuje. Reakčný čas záleží od jednotlivých vodičov a situácie, bežný čas je 0,8-1 sekundy za dobrej viditeľnosti, u starších ľudí sa doba pripočítava. Na strane 14 posudku sú fotografie, motorové vozidlo po páde sa šúchalo po zemi, celá tá strana je oplastovaná, na výfuku, ktorý je z kovu, je kryt. V okamihu nárazu mohol byť motocykel tak, že výfuk sa nachádzal v oblasti, kde je vystúpený plechový kryt. Musel byť postavený v celej šírke vozidla, takže ho mal pred sebou. Vozidlo narazilo do motocykla, ťukol do neho a stratil tak stabilitu. Obžalovaný mal v momente
zrážky motocykel priamo pred sebou. Vozidlo narazilo do motocykla celým predným nárazníkom, výfuk oškrel nárazník. Motocykel je oškretý ako sa šúchal po ceste, narazil mäkkými časťami do vozidla.
Podľa záverov znaleckého posudku MUDr. F. X., poškodený utrpel poranenia - pomliaždenie mozgového tkaniva s krvácaním v oblasti bázy ľavého spánkového laloku, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v oblasti ľavého spánkového laloku menšieho rozsahu, prasklinu spánkovej kosti vpravo, prasklinu oblúka pravej jarmovej kosti, pomliaždenie mäkkých tkanív prednej hrudnej steny so zakrvácaním za hrudnú kosť, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého lakťa bez úrazových zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív pravej bedrovej oblasti a kolena bez úrazových zmien na kostnom skelete, otras mozgu ľavého charakteru, ktoré si vyžadovalo liečenie v trvaní od 17.04.2020, v trvaní cca 2
- 2,5 mesiaca do konca mesiaca jún, začiatku mesiaca júl 2020. V mechanizme vzniku zranenia sa uplatnil náraz vozidla do pravej strany motocyklistu, ktorým mohlo dôjsť ku zraneniu pravej časti tela poškodeného v oblasti hlavy k praskline lebky. Intenzita pôsobiacej sily bola silná. V dôsledku nárazu motocyklista spadol na zem, je pravdepodobné že zranenia vznikli pri páde na zem. V tomto prípade došlo ku zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. - mozgu. Mechanizmom ktorý popísal poškodený mohlo dôjsť k vzniku daného zranenia. V dôsledku zranení bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života - obmedzenie v zmysle psychickej aktivity, fyzickej aktivity, manuálnej práce, mene výrazné bolo obmedzenie v pohybe a v chôdzi, po dobu najmenej 6 týždňov a viac, v danom prípade od 17.04.2020 do konca júna, začiatku júla 2020, t.j. 2-2 a pol mesiaca. Znalec pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že prilba chráni hlavu motocyklistu, neznamená to však, že pri páde nedôjde k zraneniu. Pokiaľ by prilbu nemal, boli by zranenia poškodeného závažnejšie i s prípadným následkom smrti. Zranenie vznikli pri dopravnej nehode a nemohli byť prítomné pred nehodou.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného poriadku.
Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný trestný čin spáchal z nedbanlivosti podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona, keďže z nedbanlivosti poškodenému ublížil na zdraví, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov, nakoľko vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také ohrozenie alebo porušenie nespôsobí.
Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje v prvom rade výpoveď poškodeného ako aj závery znaleckého dokazovania znalcami D.. O. a MUDr. X.. H. sa bránil, že poškodený mal zapnutú smerovku doprava. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený spomalil a zaradil sa ku krajnici. Videl ako točí a ide odbočovať a v poslednej chvíli zmenil smer jazdy, pričom takto v prípravnom konaní nevypovedal (čo odôvodnil tým, že to povedal ale vyšetrovateľ to nezapísal, pričom zápisnicu podpísal pod nátlakom, že mu zoberú vodičský preukaz, k čomu súd uvádza, že na zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 27.7.2021 je riadny podpis obžalovaného, že jeho výpoveď súhlasí s jej obsahom a nežiada opravu ani doplnenie). Túto obranu obžalovaného vyvracia výpoveď poškodeného, ktorý vypovedal, že aj keď si na nehodu nepamätá lebo ho prebrali až v nemocnici, vie že išiel v ten deň na nákup do mesta, odbočil na Q. ulicu smerom na Z., chcel ísť ešte k Q. na chlieb. Išiel rýchlosťou asi 40-45 km/h. Určite mal na hlave prilbu, lebo ju má doma, je rozbitá a je na nej krv. Išiel vo svojom pruhu. Neodbočoval, lebo nemal prečo. Nepamätá si, ako sa blížil ku križovatke L., išiel po hlavnej ceste, je tam stopka, vozidla tam stoja. Smerovku nemal vyhodenú, nemal dôvod, na motocykli je gombík na stlačenie smerovky, takže nemohol ani omylom dať smerovku. Nemenil smer jazdy. Je tak zrejmé, že poškodený nemal v úmysle odbočiť na ulicu L., lebo ako uviedol, pamätá si že chcel ísť smerom na Z. a to kúpiť chlieb. Tiež nemohol ukazovateľ zmeny smeru jazdy uviesť do činnosti omylom, keďže na jeho motocykli sa smerovka stláča gombíkom. Tiež uviedol, že prilbu na hlave mal - má ju ešte doma a je poškodená a od krvi.
Obžalovaného tiež usvedčuje znalecký posudok D.. O., ktorý uviedol, že poškodený sa pohyboval po Q. ulici, smerom von z mesta, obžalovaný išiel po ulici L. a chcel pri autoservise P. odbočiť z ulice L. na Q. smerom do centra mesta. V čase 2,6 až 2,2 s pred zrážkou stál obžalovaný pred križovatkou a dával prednosť vozidlám na hlavnej ceste, poškodený bol vtedy vzdialený asi 28 až 24 m od miesta zrážky.
V čase 1,7 až 1,5 s pred zrážkou sa poškodený nachádzal pri hranici vyústenia L. ulice do Q. ulice, od miesta zrážky asi 18m. Obžalovaný uviedol, že videl že má motocykel zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy vpravo, preto predpokladal, že bude odbočovať a pravdepodobne už nevenoval motocyklu pozornosť a nepresvedčil sa, či bude naozaj odbočovať vpravo, začal sa rozbiehať do križovatky. Zrazu sa pred ním objavil motocykel, a došlo ku kontaktu. V dôsledku kolízie bol motocykel vychýlený zo svojej dráhy, stratil stabilitu a spadol na vozovku. Technika jazdy obžalovaného bola pri výjazde z vedľajšej na hlavnú cestu neprávna z hľadiska technického výkladu ustanovení § 3 odsek 2 písmeno a), § 4 odsek 1 písmeno c) a § 20 odsek 1 Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste jazdiacemu motocyklu. Príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany obžalovaného poškodenému, ktorému obžalovaný vytvoril prekážku náhlu a neočakávanú. Obžalovaný mohol zrážke zabrániť, ak by sa presvedčil, či motocykel na ktorom jazdil poškodený bude naozaj odbočovať a nemal sa spoliehať len na ukazovateľ zmeny smeru, tento mohol byť zapnutý omylom (čo ale poškodený vylúčil). Mal sa presvedčiť, či aj smer jazdy vodiča je v súlade s ukazovateľom zmeny smeru. Nehode by zabránil, ak by nevošiel s vozidlom do jazdnej dráhy motocykla, ale počkal by kým neprejde a potom pokračoval v odbočovaní. K tvrdeniu obžalovaného, ktorý uviedol, že videl ako mal motocyklista zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy doprava, spomalil a zaradil sa ku krajnici a videl točí a ide odbočovať, súd uvádza, že tomuto tvrdeniu neuveril, keďže jednak sám poškodený vypovedal, že ukazovateľ zmeny smeru jazdy zapnutý nemal a nemal ani v úmysle odbočiť na ulicu L., ako aj preto, že toto obžalovaný uviedol až na hlavnom pojednávaní (zrejme potom ako bol oboznámený s výsledkami znaleckého dokazovania), pričom v prípravnom konaní neuvádzal že by poškodený začal vykonávať odbočovací manéver. V dôsledku stretu vozidla obžalovaného s motocyklom poškodeného podľa znaleckého posudku MUDr. X., poškodený utrpel zranenia - pomliaždenie mozgového tkaniva s krvácaním v oblasti bázy ľavého spánkového laloku, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v oblasti ľavého spánkového laloku menšieho rozsahu, prasklinu spánkovej kosti vpravo, prasklinu oblúka pravej jarmovej kosti, pomliaždenie mäkkých tkanív prednej hrudnej steny so zakrvácaním za hrudnú kosť, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého lakťa bez úrazových zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív pravej bedrovej oblasti a kolena bez úrazových zmien na kostnom skelete, otras mozgu ľavého charakteru, ktoré si vyžadovalo liečenie v trvaní od 17.04.2020, v trvaní cca 2 - 2,5 mesiaca do konca mesiaca jún, začiatku mesiaca júl 2020, počas ktorej doby bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života - obmedzenie v zmysle psychickej aktivity, fyzickej aktivity, manuálnej práce. Na námietky obžalovaného, že poškodený nemal na hlave prilbu znalec jasne uviedol, že prilba chráni hlavu motocyklistu, neznamená to však, že pri páde nedôjde k zraneniu. Pokiaľ by prilbu nemal, boli by zranenia poškodeného závažnejšie i s prípadným následkom smrti. Súd preto nepovažoval za potrebné znovu vypočuť znalca k otázke, čo poškodený prilbu na hlave mal, keďže na túto otázku znalec už odpovedal a aj z výpovede poškodeného je zrejmé, že tento prilbu na hlave mal.
Súd tiež odmietol vykonanie dôkazov navrhnutých obhajobou a zo výsluchu vodiča prítomného na mieste dopravnej nehody zachyteného na fotografii, nakoľko fotografia je rozmazaná a v súčasnej dobe nie je možné stotožniť túto osobu. Súd poukazuje na skutočnosť, že je povinnosťou obhajoby navrhnúť konkrétnych svedkov, ktorých chce vypočuť a nie je povinnosťou súdu aktívne vyhľadávať svedkov. Súd tiež nevyhovel návrhu obhajoby na konfrontáciu príslušníka ORPZ V. s touto fotografiou, keďže tento jasne uviedol v úradnom zázname zo dňa 15.06.2020, že nebol zistený žiaden svedok dopravnej nehody. Z fotografie navyše nie je zrejmé, kedy bola vyhotovená, je rozmazaná a na prvý pohľad sa z nej nedá určiť totožnosť osôb na nej zachytených.
Z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na výpoveď poškodeného, závery znaleckého dokazovania, fotodokumentácie, lekárskej správy, záznamov z dopravnej nehody, tak mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, má znaky žalovaného trestného činu, a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, keď poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (poškodenie dôležitého orgánu - mozgu a to konkrétne pomliaždenie mozgového tkaniva s krvácaním v oblasti bázy ľavého spánkového laloku, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v oblasti ľavého spánkového laloku menšieho rozsahu, prasklinu spánkovej kosti vpravo, prasklinu oblúka pravej jarmovej kosti, pomliaždenie mäkkých tkanív prednej hrudnej steny so zakrvácaním za hrudnú kosť, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého lakťa bez úrazových zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív pravej bedrovej oblasti a kolena bez úrazových zmien na kostnom skelete,
otras mozgu ľavého charakteru, ktoré si vyžadovalo liečenie v trvaní od 17.04.2020, v trvaní cca 2 - 2,5 mesiaca do konca mesiaca jún, začiatku mesiaca júl 2020) a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a to podľa ustanovenia § 20 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), h) Zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Čo sa týka predloženej nahrávky obžalovaným z jeho výsluchu v prípravnom konaní, súd uvádza, jednak táto je miestami nezrozumiteľná a z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný záznam vyhotovil na svojom mobilnom telefóne počas tohto výsluchu, bez súhlasu a vedomia vyšetrovateľa, ktorý výsluch vykonával. Tohto si bol obžalovaný vedomý. Trestný poriadok upravuje postup vyhotovenia obrazových, zvukových alebo obrazovo - zvukových záznamov pre účely ich použitia v trestnom konaní, ktoré vykonáva príslušný útvar policajného zboru. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie písomných poznámok alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nena- rušuje priebeh konania. Trestný poriadok ale vo fáze prípravného konania (ako tomu bolo aj v tomto prípade) nepriznáva žiadnej z osôb v procesnom postavení -svedok, svedok-poškodený, obvinený, za- držaný-podozrivý, formálne právo na vyhotovovanie zvukového a obrazového záznamu pri výsluchu. Je tak zrejmé, že zvukovo - obrazový záznam bol v danom prípade vyhotovený svojvoľne bez súhlasu nahrávaného vyšetrovateľa PZ, bez rešpektovania ustanovení Trestného poriadku, kde mohlo dôjsť aj k porušeniu osobnostných práv dotknutých osôb, chránených príslušnými zákonnými normami a preto ho súd vyhodnotil ako nezákonne získaný dôkaz. Z týchto dôvodov súd na tento dôkaz taktiež neprihliadal.
K námietkam obžalovaného ohľadne prípravného konania a to priebehu jeho výsluchu v procesnom postavení obvineného dňa 27.07.2020, kedy nemal byť zákonným spôsobom poučený, vyšetrovateľ nerozhodol o jeho námietke zaujatosti, a vykonával na neho nátlak a v podstate vypovedal za neho, súd uvádza, že zo zápisnice o výsluchu, ktorá je riadne podpísaná obžalovaným vyplýva, že námietku zaujatosti nevznáša, bol riadne poučený a zápisnicu si pred jej podpísaním prečítal, nežiadal jej opravu ani doplnenie a na znak toho, že jej obsah je v súlade s jeho výpoveďou túto podpísal. Tvrdenie obžalovaného, že bol na neho pri výsluchu vytváraný nátlak, ak nepodpíše zápisnicu tak mu vezmú vodičský preukaz z ničoho nevyplýva. Ak mal obžalovaný v úmysle vzniesť námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi PZ mal tak urobiť zákonným spôsobom s uvedením dôvodov podľa § 31 Trestného poriadku. Súd preto nevyhovel návrhu na vypočutie vyšetrovateľa B., nakoľko to nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 -4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.
K osobe obžalovaného súd zistil, že je zamestnaný ako stolár v spoločnosi K. s.r.o., K.. V zamestnaní je hodnotený kladne. Na komisii verejného poriadku v mieste trvalého pobytu riešený nebol. Doposiaľ bol raz súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25.10.2016 sp.zn. 2T/105/2015, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Spáchal tri priestupky na úseku dopravy, za ktoré bol sankcionovaný pokutami vo výške 10 eur.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade u obžalovaného súd nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti Súd ta v prípade obžalovaného vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby uvedenej v § 157 odsek 2 Trestného zákona a to 1 až 5 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý pred spáchaním trestného činu síce bol trestaný, avšak odsúdenie má zahladené, spáchal 3 priestupky nízkej závažnosti, súd považoval za primeraný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 1 rok a 2 mesiace. S poukazom na osobu obžalovaného a na jeho pomery súd nepovažoval výkon trestu odňatia slobody za potrebný a tak ho podmienečne odložil a určil obžalovanému primeranú skúšobnú dobu 2 roky.
Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin pri tom ako viedol motorové vozidlo, súd mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a to vo výmere 3 roky, pričom aj keď z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému dosiaľ trest zákazu činnosti uložený nebol, súd zohľadnil rozsah zranení, ktorý bol konaním obžalovaného pôsobený poškodenému - poškodenie dôležitého orgánu - mozgu a podľa názoru súdu možno v tomto prípade hovoriť o veľkom šťastí pre poškodeného, ktorému
bola náhodne okoloidúcou RZP poskytnutá okamžitá pomoc a poškodený tak nemal ešte vážnejšie následky zranení.
Uložený trest tak súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska jeho ochrannej funkcie, represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný. Poškodená V. zdravotná poisťovňa a.s. si uplatnila riadne a včas do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 1 975,35 eur, ktorý preukázala predložením rozpisu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Keďže súd odsudzoval obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil škodu, nárok na náhradu škody bol zo strany poškodenej spoločnosti V. zdravotná poisťovňa a.s. riadne a včas uplatnený, výška škody bola vykonaným dokazovaním spoľahlivo preukázaná, súd mu podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.
Poškodený P. si prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody titulom škody na motocykli vo výške asi 200 eur, ktorú ale žiadnym dôkazom nepreukázal. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že si uplatňuje škodu vo výške 500 eur, o ktorej výške taktiež žiadny dôkaz nepredložil. Na hlavnom pojednávaní predložil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vypracoval F.. P. B. a ktorý ohodnotil zranenie poškodeného na 260 bodov. Nakoľko poškodený si síce škodu na motocykli uplatnil do skončenia vyšetrovania, avšak výšku škody nepreukázal, čo bolo v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku jeho povinnosťou, taktiež na to, že posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia predložil až na hlavnom pojednávaní, pričom v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku z návrhu na náhradu škody, ktorý musí poškodený uplatniť do končenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje a poškodený si škodu z dôvodu náhrady za bolestné v prípravnom konaní neuplatnil, súd s poukazom na § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.