Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-14-2018.pdf
PDF · 146.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pc/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: E. A., E.. XX.XX.XXXX, I.: J. XXX, XXX XX J., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: C. A., E.. XX.X.XXXX, I.: J. XXX, XXX XX, proti povinnému: S. A., E.. XX.XX.XXXX, I.: S. XXX, XXX XX Y., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Povinný na výživné je povinný platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 185,- € mesačne od 01.06.2018 k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa príslušného každého kalendárneho mesiaca.
Zameškané výživné vo výške 6.225,96 € za obdobie od 01.06.2018 do 31.08.2021 je povinný na výživné povinný uhradiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 100,- € spolu s bežným výživným, do úplného splatenia dlžnej sumy, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej výške a čase, a zročnosti celého dlhu.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke určená rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21.05.2018, doručeným súdu dňa 01.06.2018 (podaným osobne) domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti povinného na výživné - otca navrhovateľky na sumu 250,- € mesačne. 2. Na odôvodnenie návrhu uviedla, že naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009. Otec, zastúpený opatrovníkom z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť adresu jeho pobytu, bol uvedeným rozsudkom zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky sumou 25,36 € mesačne. 3. Od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo 11 rokov, teda došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky ohľadom výšky jej výdavkov. S vekom dieťaťa, s jeho postupom v rámci školskej dochádzky rastú jeho celkové náklady, pričom treba prihliadať aj na celkové zvýšenie životných nákladov od roku 2009. Navrhovateľka z dôvodu, že pobyt jej otca jej nie je známy, poberá náhradné výživné v minimálnej výške. Navrhovateľka je stále odkázaná na výživu od svojich rodičov, pretože nie je schopná sa samostatne živiť, keďže sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. 4. V čase podania návrhu na začatie konania bola navrhovateľka študentkou 4. ročníka Pedagogickej a Sociálnej akadémie sv. Márie Goretti v Čadci. Počas pracovného týždňa býva na internáte v Čadci a cez víkendy a prázdniny u matky v sociálnom byte. Matka jej uhrádza všetky životné náklady.
Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie; poberá príspevok v hmotnej núdzi a privyrába si brigádnickou činnosťou; podľa možností zarobí cca 200 eur mesačne. 5. Navrhovateľka uviedla svoje priemerné nevyhnutné mesačné výdavky v nasledovnej špecifikácii:
- Ubytovanie na internáte - 16,60 eur
- Strava v škole - 50 eur
- Cestovné - 15 eur
- Školské pomôcky - 50 eur ročne
- Doplatok za knihy-30 eur ročne
- ZRS - 20 eur ročne
- Telefón - 10 eur
- Okuliare - 100 eur
- Strava, oblečenie, drogéria, voľný čas - suma neuvedená
- Náklady na bývanie u matky: nájomné - 140 eur, elektrina - 30 eur, plyn - 30 eur
6. Súd konštatuje, že zo špecifikácie mesačných výdavkov uvedených navrhovateľkou v návrhu na začatie konania tak vyplýva, že navrhovateľka vynakladá nevyhnutné mesačné výdavky v celkovej výške 291,60 € a matka vynakladá náklady na bývanie vo výške 200,- €.
7. Z potvrdenia o návšteve školy - Pedagogickej a Sociálnej akadémie sv. Márie Goretti v Čadci zo dňa 14.05.2018 súd zistil, že navrhovateľka bola v školskom roku 2017/2018 žiačkou tejto školy,
8. Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 09.05.2018 súd zistil, že pani C. A. je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia trvá.
9. Lustráciami v sociálnej poisťovni (č.l. 13 a 30) zo dňa 28.06.2018 a zo dňa 05.04.2019 súd zistil, že povinný na výživné - S. A. nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia, ani poistenia v nezamestnanosti.
10. Súd doručoval povinnému na výživné návrh na začatie konania postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, keďže povinný na výživné poštové zásielky na adrese svojho trvalého pobytu nepreberal a nepodarilo sa mu doručiť návrh na začatie konania ani prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Dolný Kubín, a to ani po viacerých pokusoch o doručenie písomností v rôznych časoch, keď povinný nebol na uvedenej adrese zastihnutý. V zmysle informácie od bývalej manželky povinného na výživné, ktorú uviedlo vo svojej správe zo dňa 26.05.2019 (č.l. 34) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne, že povinný na výživné by sa mal nachádzať v Českej republike na neznámom mieste, súd vykonal dopyt aj na Obvodný súd pre Prahu 7, z ktorého správy zo dňa 21.01.2020 (č.l. 67) ale zistil, že k osobe: S. A., nar. XX.XX.XXXX nie sú vedené v Centrálnej evidencii osôb žiadne záznamy.
11. Súd vo veci vykonal dňa 15.07.2020 pojednávanie v neprítomnosti povinného na výživné, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia.
12. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej nie je známy pobyt povinného na výživné, vôbec s ním nie je v kontakte, ani si nepamätá, ako vyzerá.
13. Navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania. Uviedla, že je študentkou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici od septembra 2018, teda už dva roky, teraz študuje v 3. ročníku. V roku 2017 študovala na strednej škole - Pedagogickej a sociálnej akadémii sv. Márie Goretti, Horná 137, Čadca (ako to vyplýva aj z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 14.05.2018 - č.l. 7 spisu). 14. Navrhovateľka odkázala na prílohy (č.l. 59 - 64) pripojené k mailu zo dňa 15.07.2020 vtedajšej právnej zástupkyne navrhovateľky (č.l. 58), ktorá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila a zároveň pripojila nasledovné dokumenty:
- špecifikáciu výdavkov navrhovateľky, ktorá vo svojom vyjadrení (č.l. 58) uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, bývajú v 2-izbovom byte, kde sa platí nájomné 140,- €, za plyn 30 €, za elektrinu 30 €, za odvoz smetí 5 € a za vodu 5 € mesačne. Študuje na vysokej škole a býva na internáte za poplatok 59 € mesačne, za stravu minie 130 € mesačne. Oblečenie si kupuje podľa potreby, v priemere vynaloží mesačne na nákup oblečenia 20 €, za mobil 5 €, na voľný čas a zdravie 20 €, na drogériu 15 €, na lieky 10 €, na knihy do školy 10 € a na dopravu 15 € mesačne. Dostáva sociálne štipendium vo výške 295 € mesačne.
(Zo špecifikácie tak vyplývajú mesačné výdavky navrhovateľky vo výške 285 € mesačne a platby matky navrhovateľky spojené s užívaním bytu vo výške 210 € - poznámka súdu)
- platobný doklad SIPO2, podľa ktorého predstavuje na adrese: A. za obdobie jún 2020 záloha za plyn
- SPP sumu 30 €;
- poštový poukaz (podací lístok zo dňa 21.01.2020) na sumu 140,- €, adresát: Obec Terchová, z ktorého v spojitosti so špecifikáciou výdavkov je zrejmé, že sa jedná o úhradu nájomného za byt vo výške uvedenej v špecifikácii výdavkov ako výdavky matky;
- Rozhodnutie o priznaní sociálneho štipendia zo dňa 18.02.2020 vo výške 295 eur mesačne;
- doklady preukazujúce štúdium navrhovateľky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
15. Súd konštatoval, že do sumáru priemerných nevyhnutných mesačných výdavkoch uvedených v časti III. návrhu na začatie konania vo výške 291,60 € je zahrnutý aj výdavok na okuliare vo výške 100,- €. Navrhovateľka uviedla, že tento výdavok vynaložila len jedenkrát. 16. Na cestovné z B. Bystrice do Žiliny a späť (celkom 9 ciest mesačne) vynaloží mesačne sumu 15 €, ale pohybuje sa aj prostredníctvom MHD v rámci B. Bystrice, kde vynaloží za tým účelom sumu 5 € mesačne. 17. Čo sa týka položky 20,- € na voľný čas a zdravie, jedná sa o platby za fitnescentrum, nákup kníh, napr. historickú literatúru. Na drogériu minie 15,- €, na lieky 10,- €, čo sa týka výdavkov na lieky, jedná sa len o doplnky stravy, resp. lieky proti bolesti, Ibalgin a pod. Na knihy do školy vynaloží sumu 10,- € mesačne, jedná sa o spriemerovaný výdavok.
18. Matka navrhovateľky, ktorá bola na pojednávaní konanom dňa 15.07.2020 prítomná ako verejnosť, uviedla, že jej manžel - povinný na výživné býval s nimi na adrese Y. S. XXX dovtedy, ako odišiel zo spoločnej domácnosti dňa 01.01.2006 (vyplýva to aj z rozsudku sp. zn. 7C/3/2009-42), odišiel vtedy pracovať do zahraničia a odvtedy sa neukázal. Z počutia jej je známe, že pracuje v L.. Pátrali po ňom, ale sa nedopátrali. Navrhovateľka mala vtedy 5 alebo 6 rokov. Je vyplácané náhradné výživné 22 € alebo 23 €. Potom, ako otec navrhovateľky odišiel za prácou do Českej republiky, sa jej v priebehu asi jedného mesiaca trikrát telefonicky ozval a odvtedy o ňom nemajú žiadne informácie, ani kontakt na neho.
19. Následne bola matka navrhovateľky pani C. A. vypočutá na pojednávaní ako svedkyňa na základe návrhu navrhovateľky. 20. Svedkyňa uviedla, že žijú v spoločnej domácnosti, v 2-izbovom byte s navrhovateľkou a ešte so staršou dcérou. Staršia dcéra je zamestnaná, prispieva jej na domácnosť mesačne sumou 100,- €, v ktorej je zahrnutý príspevok na nájomné, na plyn a elektrinu a na stravu. Navrhovateľka, keď je na internáte, minie na stravu 130 - 140 €. Chodieva domov každý týždeň na víkend. Svedkyňa vynaloží doma na stravu navrhovateľky tiež 130 - 140 €. 21. Platí za internet 10 €, mesačný nájom 140 €, za plyn 30 €, za elektrinu 30 €, za smeti sa platí poplatok polročne 130 € za všetky osoby, po rozrátaní na jednu osobu to predstavuje 5 € / mesačne / 1 osobu, na vodu 10 € mesačne. Na oblečenie pre navrhovateľku vynaloží mesačne 20 € - 30 €, pokiaľ kupuje nejaké topánky, tak je to viac. Na platby za mobil pre navrhovateľku vynaloží sumu 5 € mesačne. 22. Svedkyňa nie je zamestnaná, jej príjem predstavuje 170 € mesačne, jedná sa o dávku v hmotnej núdzi. Je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. 23. Na otázku súdu, či svedkyňa - matka navrhovateľky nevykonáva brigádnicky nejakú činnosť, titulom ktorej by mala určitý príjem, svedkyňa uviedla, že zo zdravotných dôvodov nevykonáva žiadnu prácu, keďže mala zdravotné problémy. V súvislosti so zdravotnými problémami nemá pravidelné výdavky na lieky, užíva len lieky proti bolesti.
24. Súd na pojednávaní konštatoval, že z vykonaného dokazovania doposiaľ predloženými listinnými dôkazmi je zrejmé, že na strane navrhovateľky došlo k takej zmene pomerov, ktorá by mohla zakladať nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného na výživné voči navrhovateľke, do súčasnej doby však nie je preukázané, či je dôvodné rozhodnúť o zvýšení výživného v rozsahu požadovanom navrhovateľkou, keďže súd zatiaľ nemá dostatočné informácie o pomeroch na strane otca navrhovateľky.
25. Pojednávanie bolo odročené na deň 28.08.2020 z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania za účelom zistenia príjmu matky navrhovateľky, ako i za účelom zistenia pobytu otca navrhovateľky v Českej republike.
26. Súd na zistenie aktuálneho pobytu otca navrhovateľky taktiež vykonal dopyt na zdravotné poisťovne.
27. DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s. súdu oznámila listom zo dňa 03.08.2020 (č.l. 101) adresu prechodného pobytu povinného na výživné v Bratislave, na ktorú adresu súd následne doručoval povinnému na výživné predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 28.08.2020. V záujme zachovania lehoty na prípravu na pojednávanie povinnému na výživné muselo byť pojednávanie odročené.
28. Pojednávanie nariadené na deň 11.12.2020 súd odročil z dôvodu nariadených pandemických opatrení, na deň 17.03.2021. 29. Súdna zásielka s upovedomením o odročení pojednávania bola doručená povinnému na výživné do vlastných rúk - v zmysle Informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu (č.l. 126), a to dňa 14.12.2020, na adresu trvalého pobytu povinného.
30. Na pojednávanie nariadené na deň 17.03.2021 sa nedostavila navrhovateľka a ani povinný na výživné, a to napriek tomu, že obidvom účastníkom konania bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk, pričom z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnili.
31. Súd konštatoval, že po prvýkrát v tomto konaní bola súdna zásielka doručená do vlastných rúk aj povinnému na výživné (ako to súd uvádza v odseku 29. tohto rozsudku), doposiaľ však povinnému na výživné nebol doručený návrh na začatie konania. S poukazom na túto procesnú situáciu súd dospel k záveru, že za účelom spravodlivého rozhodnutia o uplatnenom nároku navrhovateľky je potrebné sa pokúsiť opakovane doručiť povinnému na výživné návrh na začatie konania, spolu s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou v konaní, vzhľadom na to, že súd mal rozhodnúť o vyživovacej povinnosti povinného na výživné v jeho neprítomnosti, za jeho úplnej procesnej pasivity, pričom povinný na výživné sa zatiaľ nevyjadril k návrhu na výživné, ktorý mu bol doručený len fikciou doručenia, aby sa povinný na výživné k uplatnenému nároku navrhovateľky v celom komplexe tvrdení navrhovateľky, ako i v súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi, mohol vyjadriť. Pojednávanie bolo preto odročené. 32. Súd tiež vykonal výzvu na Sociálnu poisťovňu a ÚPSVaR Žilina na zistenie, či sú povinnému na výživné zo strany štátu aktuálne vyplácané štátne dávky.
33. Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 09.04.2021 (č.l. 147) súd zistil, že povinný na výživné S. v období od 01.01.2020 doposiaľ nepoberal nemocenské dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti a ani dôchodkové dávky.
34. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín zo dňa 14.04.2021 (č.l. 151) súd zistil, že povinnému na výživné nie sú vyplácané žiadne štátne sociálne dávky a príspevky.
35. Lustráciou zo dňa 08.06.2021 (č.l. 161 a 162) v evidencii sociálnej poisťovne súd zistil, že rodičom navrhovateľky C. A. a S. A. nie sú vyplácané žiadne dávky v čase spracovania žiadosti (dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, a ani poistenia v nezamestnanosti).
36. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 08.07.2021 (č.l. 176) súd zistil, že matka navrhovateľky C. A. nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledné vyradenie bolo 13.04.2017 a je poberateľkou dávok pomoci v hmotnej núdzi. 37. Otec navrhovateľky S. A. nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, ani dávok pomoci v hmotnej núdzi a je vedený ako povinná osoba k vyplácaniu náhradného výživného.
38. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 11.06.2021 (č.l. 171) súd zistil, že ani matka navrhovateľky, ani povinný - otec navrhovateľky v období od 01. júna 2020 doteraz nepoberali nemocenské, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti a dôchodok.
39. Na výzvu súdu adresovanú ÚPSVaR Žilina na oznámenie, z akého dôvodu bola C. A. vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, bolo súdu zaslané rozhodnutie ÚPSVaR Žilina zo dňa 23.05.2017, č.k.: ZA1/RSK/ZAM/2017/25299 (č.l. 188), ktorým bola C. A. vyradená z uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce s úradom tým, že sa v termíne dňa 13.04.2017 nedostavila na úrad - pracovisko
Žilina na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. b) a f) Zákona o službách zamestnanosti. 40. V zmysle predložených potvrdení ÚPSVaR o poberaní dávky v hmotnej núdzi (č.l. 190 - 193) za rok 2018, 2019, 2020 a 2021 poberala C. A. dávky v hmotnej núdzi v období od 01 - 04/2018 vo výške 119,50 € mesačne, v období od 07/2018 do 11/2018 vo výške 181,10 € mesačne, v období 12/2018 vo výške 119,50 € mesačne, v období od 01/2019 do 02/2019 vo výške 181,10 € mesačne, v 03/2019 vo výške 119,50 € mesačne, v období od 04/2019 do 12/2019 vo výške 112,30 € mesačne, v období od 01/2020 do 03/2020 vo výške 126,- € mesačne, v období od 04/2020 do 06/2020 vo výške 192,30 €, v období od 07/2020 do 12/2020 vo výške 126,- € mesačne, v období od 01/2021 do 06/2021 vo výške 197,10 € mesačne a v 07/2021 vo výške 129,30 € mesačne.
41. Pojednávanie dňa 28.07.2021 bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľky, na pojednávaní zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou, ako i v neprítomnosti povinného na výživné, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie opäť doručené len fikciou doručenia.
42. Súd na pojednávaní konštatoval, že povinnému sa podarilo doručiť jedinú súdnu zásielku, a to zásielku obsahujúcu Oznámenie o odročení pojednávania nariadeného na deň 17.03.2021 ( - č.l. 126), súd má preto za to, že povinný na výživné je o prebiehajúcom konaní informovaný, má teda vedomosť, že sa jeho dcéra E. A. domáha voči nemu zvýšenia vyživovacej povinnosti.
43. Na výzvu súdu splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, čo sa týka vynakladanie výdavkov na stravu navrhovateľky, že dávala navrhovateľke pravidelne mesačne sumu 200,- €, a to na výdavky na zaplatenie ubytovania na internáte, na stravu a na cestovné. Okrem toho navrhovateľka poberala sociálne štipendium. Sociálne štipendium navrhovateľka poberá od začiatku štúdia vo výške v zmysle rozhodnutia, ktoré navrhovateľka založila do súdneho spisu. 44. Čo sa týka výdavkov na stravu doma, tam je to zasa iné, keďže sa varí. V spoločnej domácnosti bývajú ona, jej dcéra, a tiež druhá dcéra, ktoré ale pracuje. Druhá dcéra S. prispieva matke navrhovateľky na výdavky na domácnosť (nájom a stravu) sumou 200,- € mesačne. Takouto sumou prispievala vždy, odkedy začala pracovať, čo trvá od obdobia ešte pred rokom 2018. 45. Čo sa týka príjmu matky navrhovateľky, tento predstavuje len dávka v hmotnej núdzi vo výške 181 € mesačne. Príležitostné zamestnania matka navrhovateľky nemá, ani nemala. 46. Teraz, počas korona krízy, mala znížené výdavky na navrhovateľku z dôvodu, že navrhovateľka necestovala za účelom štúdia do sídla vysokej školy v Banskej Bystrici, bola doma, ale internát si musela platiť, pričom z týchto platieb bolo navrhovateľke vrátených len asi 60 eur za celý polrok. 47. Čo sa týka aktuálneho pobytu povinného na výživné, tento jej známy nie je, už 15 rokov nemá o ňom žiadne vedomosti, ani z toho hľadiska, či je zamestnaný, a kde je zamestnaný.
48. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 30P/52/2006 (konanie vedené vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: S., nar. XX.XX.XXXX a E. nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa začalo podaním návrhu matky dňa 27.02.2006 a skončilo právoplatne dňa 22.05.2007 rozsudkom sp. zn. 30P/52/2006-57 zo dňa 18.04.2007) súd zistil, že matka maloletých na pojednávaní konanom dňa 18.04.2007 (zápisnica na č.l. 55 spisu) vypovedala, že s otcom maloletých nežijú v spoločnej domácnosti od 01.01.2006, otec prišiel domov asi v marci a v auguste 2006, pozrel deti a zase odišiel, nepovedal, kde sa zdržiava, na deti od tejto doby neprispel žiadnym výživným, ani nijako inak. Pokiaľ žila s otcom detí v spoločnej domácnosti, otec bol zamestnaný asi 5 rokov. Zo správy ÚPSVaR Dolný Kubín zo dňa 27.04.2006 (č.l. 17) súd zistil, že S. A. - otec maloletých detí, bol v evidencii nezamestnaných od 01.10.1997 do 10.02.2004 a z evidencie nezamestnaných bol vyradený od 11.02.2004 pre nespoluprácu. Z ďalšej správy ÚPSVaR Dolný Kubín zo dňa 27.04.2006 (č.l. 18) súd zistil, S. A. nebol v období od 01.01.2005 poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, ani o dávku a príspevky v hmotnej núdzi nepožiadal.
49. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/3/2009 súd zistil, že rozsudkom sp. zn. 7C/3/2009
- 42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009, bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a maloleté deti S. a E. boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec maloletých bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej S. sumou 25,36 € a maloletej E. sumou 25,36 € mesačne.
50. Pripojený spis sp. zn. 7C/3/2009 obsahuje aj rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/61/2006 zo dňa 31.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2008, ktorým súd rozhodol v konaní o určenie manželského výživného na návrh C. A. proti odporcovi S. A. tak, že uložil odporcovi platiť s účinnosťou od 01.01.2006 manželské výživné vo výške 100,- Sk mesačne. V odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol, že podľa vyjadrenia navrhovateľky pracoval odporca naposledy ako robotník v OFZ Istebné.
51. Účastníci konania nenavrhli vykonanie dokazovania v žiadnom smere, súd všetky potrebné dôkazy týkajúce sa príjmov rodičov navrhovateľky zabezpečil. 52. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v rámci záverečnej reči len uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na doposiaľ produkovaných tvrdeniach a domáha sa, aby súd zaviazal povinného k plateniu zvýšeného výživného navrhovateľke vo výške 250 € mesačne odo dňa začatia konania, t.j. od 01.06.2018.
53. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej aj ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (v texte aj len ako „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
54. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu navrhovateľky o zvýšenie výživného zo strany jej otca zo sumy 25,36 eur mesačne na sumu 250 € mesačne vyhovel v časti tak, že rozhodol o zvýšení výživného na sumu 185 eur od 01.06.2018. Vo zvyšnej časti návrh na začatie konania zamietol.
55. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
56. Navrhovateľka sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti, ktorá bola povinnému na výživné naposledy určená voči navrhovateľke rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009, a to vo výške 25,36 eur mesačne.
57. Návrh bol podaný na Okresný súd Žilina dňa 01.06.2018, ku ktorému dňu súd posudzoval, či došlo, alebo nedošlo na strane účastníkov konania ku zmene pomerov, oproti skutkovému stavu existujúcemu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutie, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť.
58. Základnými dvoma hľadiskami pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR sú odôvodneného potreby oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnené potreby sú do značnej miery závislé na možnostiach a schopnostiach rodičov. Je tu potrebné vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Plnenie vyživovacej povinnosti je v zmysle § 62 ZoR zákonná povinnosť rodičov trvajúca až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
59. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery podľa § 78 ods. 1 prvej vety ZoR v spojitosti s ust. § 157 CMP.
60. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Aj v prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie. Zo znenia ust. § 78 vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita zo strany dotknutých osôb (ide o výlučne návrhové konanie).
61. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti.
62. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia budú však len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Zmenu pomerov možno teda vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií, v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu.
63. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal zo zásad, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, zakotvených v ustanoveniach § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vzniká ex lege narodením detí a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení
výšky výživného je potrebné vychádzať zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov a z potrieb dieťaťa, pričom je potrebné zohľadniť, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb, ako je výživa vo vlastnom slova zmysle (strava, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelávania dieťaťa, s rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené, napr. v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej činnosti alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Jedná sa teda o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku.
64. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Podiel rodiča na výžive či nákladoch dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je vyšší, ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. u ktorého dieťa aj po dovŕšení plnoletosti býva. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov iba v tom prípade, ak sú možnosti slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety.
65. Rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podradené všetky ostatné výdavky rodičov. Potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb a záujmov. Pokiaľ prípadne povinný rodič v súvislosti s určením vyživovacej povinnosti poukazuje na niektoré vlastné náklady, preukázané dokladmi o dotknutých výdavkoch, tieto tvrdenia môžu slúžiť skôr na stanovenie životnej úrovne povinného rodiča, avšak nie ako dôkaz toho, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si plnil k tomu primeranú vyživovaciu povinnosť.
66. Súd mal preukázané, že navrhovateľka je dcérou povinného na výživné. Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhovateľka pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov navrhovateľky voči navrhovateľke stále trvá.
67. Súd skúmal, ako sa v období od 14.10.2009 do 01.06.2018 zmenili pomery u zúčastnených osôb, aby to odôvodňovalo zvýšenie vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky voči navrhovateľke. Súd rozhodol na základe v konaní predložených listinných dôkazov, tvrdení navrhovateľky a súdom zabezpečených správ Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR Žilina, z ktorých mala vyplynúť zmena pomerov na strane navrhovateľky a jej otca, a to podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, podľa ust. § 217 ods. 1 prvej vety CSP.
68. Súd mal preukázané, že od doby poslednej úpravy výživného vo výške 25,36 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009, nastala taká zmena pomerov u navrhovateľky, ktorá odôvodňovala zmenu výšky týmto rozsudkom stanoveného výživného. 69. Súd dospel k záveru, že u navrhovateľky, ktorá mala ku dňu právoplatnosti (14.10.2009) posledného rozhodnutia o stanovení vyživovacej povinnosti jej otca voči nej (zo dňa 07.09.2009) dosiahnutý vek takmer 11 rokov, došlo v porovnaní s obdobím, za ktoré sa domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti (od 01.06.2018 doposiaľ), k zásadnej zmene pomerov s poukazom na zvyšovanie nákladov navrhovateľky, a to vzhľadom na jej postupujúci vek, vzhľadom na pokračujúce vzdelávanie navrhovateľky štúdiom na strednej škole a následne aj na vysokej škole, ako i v súvislosti s celkovým zvyšovaním životných
nákladov. Súd zdôrazňuje, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky voči navrhovateľke uplynulo už 12 rokov.
70. Výživné, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom z roku 2009 vo výške 25,36 eur, je vzhľadom na súčasné výdavky navrhovateľky absolútne nepostačujúce a neprimerané, a to aj vzhľadom k súčasnej, ďalej oboznámenej, súdom zistenej situácii u povinného. Súd z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť aktuálny pobyt povinného, príjem povinného, ani súčasného zamestnávateľa povinného (povinný bol v konaní úplne pasívny), pričom ale podľa zistení súdu nie je vedený v žiadnej evidencii Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR ako poberateľ štátnych dávok, pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol k potencialite príjmu povinného na výživné.
71. Súd poznamenáva, že vzhľadom na zásadu materiálnej pravdy, ktorou je ovládané civilné mimosporové konanie, súd zisťoval, a to viacnásobne, za účelom disponovania aktuálnymi informáciami, či povinný nie je poberateľom štátnych dávok a či tak nie je odkázaný na finančnú pomoc štátu v takej prípadnej svojej situácii, ktorá by mu neumožňovala z objektívnych príčin zabezpečiť si vlastnú výživu z pracovného príjmu dosahovaného povinným. Existenciu takýchto okolností na strane povinného však súd preukázanú nemal.
72. Súd konštatuje, že otec navrhovateľky, aj keď sa mu podarilo doručiť (len) jednu súdnu zásielku (na adresu trvalého pobytu), sa zdržiava na neznámom mieste a ostatné súdne zásielky mu boli doručené fikciou doručenia. Súd mal preukázané z výpovede navrhovateľky, že jej matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke aj osobnou starostlivosťou o navrhovateľku, na rozdiel od otca navrhovateľky, ktorý sa o navrhovateľku - svoju dcéru vôbec nezaujíma, s navrhovateľkou sa nestretáva, a to od 01.01.2006, odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti s vtedajšou manželkou - matkou navrhovateľky. Navrhovateľku vôbec nekontaktuje a vôbec jej neprispieva na výživu.
73. Pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného súd vychádzal z vykonaného dokazovania dopytmi na Sociálnu poisťovňu a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, z vyjadrení ktorých inštitúcií mal súd preukázané, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia, ani poistenia v nezamestnanosti.
74. Súd síce nezistil skutočný príjem otca, avšak z potvrdení Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina nemal preukázanú existenciu dôvodu, pre ktorý by otec navrhovateľky nemal byť zamestnaný. Súd preto vychádzal z potenciality jeho zárobku, t. j. okrem iného aj z právnymi predpismi stanovenej výšky minimálnej mzdy, ktorá:
- podľa nariadenia vlády č. 278/2017 Z.z. predstavovala v roku 2018 sumu 480 eur;
- podľa nariadenia vlády č. 300/2018 Z.z. predstavovala v roku 2019 sumu 520 eur;
- podľa nariadenia vlády č. 324/2019 Z.z. predstavovala v roku 2020 sumu 580 eur;
- podľa zákona č. 663/2007 Z.z. v znení účinnom od 31.10.2020 predstavuje v roku 2021 sumu 623 eur, minimálne ktorý príjem by povinný na výživné v jednotlivých rokoch dosahoval, keby svoje schopnosti a možnosti riadne využíval.
75. Súd predovšetkým poukazuje, že:
- Povinný odišiel zo spoločnej domácnosti s vtedajšou manželkou a zároveň matkou svojej dcéry - navrhovateľky dňa 01.01.2006, kedy odišiel za prácou do Českej republiky. Naposledy videl svoje deti pri príchode domov v auguste 2006 (ako to vyplynulo z výpovede matky navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 18.04.2007 v konaní sp. zn. 30P/52/2006 vedenom na Okresnom súde Žilina
- oboznámenej v odseku 48. tohto rozsudku).
- Povinný sa v priebehu konania dozvedel, a to na základe doručenia povinnému do vlastných rúk jedinej súdnej zásielky v tomto konaní, dňa 14.12.2020, že prebieha toto konanie, v ktorom sa jeho dcéra E. domáha voči nemu zvýšenia vyživovacej povinnosti. Povinný na výživné si teda okolnosti prebiehajúceho konania bol nepochybne vedomý, ako by si mal byť, samozrejme, vedomý aj svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Súd poukazuje, že povinný na výživné si svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní a svoje deti, ani ich matku od augusta 2006 vôbec nekontaktuje.
76. Súd pri úvahách o výške potenciálneho príjmu vychádzal z údajov o výške minimálnej mzdy len ako zo základu, od ktorého sa odvíja potenciálna výška príjmu povinného. Keďže povinný odišiel (v roku 2006) za prácou do zahraničia, je tak zrejmé, že bol ochotný za účelom lepších pracovných príležitostí a vyššieho príjmu opustiť miesto trvalého pobytu a rodinné zázemie. Súd má tak za to, že cieľom povinného bolo dosiahnuť vyšší príjem, ako mal garantovaný predpismi o minimálnej mzde, prípadne byť len odkázaný na štátnu pomoc spočívajúcu v dávkach v nezamestnanosti, prípadne v dávkach v hmotnej núdzi. Súd má preto za to, že povinný mal vyššie ambície, ako sa zamestnať v regióne svojho bydliska, resp. na území Slovenskej republiky, napr. v automobilovom priemysle, príp. v inom odvetí.
77. Z uvedeného je zrejmé, že príjem otca navrhovateľky musí byť vyšší, ako len vo výške minimálnej mzdy.
78. Skutočnosť, že povinný je schopný výkonu pracovnej činnosti a že má tomu zodpovedajúce potrebné schopnosti a možnosti, ktoré môže a vie využívať, mal súd preukázanú z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. 6C/61/2006 zo dňa 31.01.2008, v ktorom konajúci súd konštatoval, že povinný naposledy pracoval v OFZ Istebné, ako i z preukázanej skutočnosti, že povinný odišiel 01.01.2006 do Českej republiky výslovne za prácou.
79. Súd má za to, že z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že povinnému na výživné nič nebráni v tom, aby sa zamestnal a súd nemal ani preukázané, že by mu v tom bránili akékoľvek prekážky, napr. práceneschopnosť alebo čiastočná invalidita a nemal ani preukázané, že povinný na výživné je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (z ktorej bol ešte 27.04.2006 vyradený pre nespoluprácu).
80. Súd tak dospel k záveru, že povinný využíva svoje schopnosti a možnosti, pracuje a získava finančné prostriedky výkonom práce, a preto, aj s poukazom na to, že nie je odkázaný na štátne dávky, musí disponovať takým príjmom, ktorý mu umožní bez akýchkoľvek problémov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v súdom stanovenej výške 185 eur mesačne za obdobie od 01.06.2018. Má preto možnosť navrhovateľke uhrádzať súdom stanovené výživné, a to aj vzhľadom na skončenie vyživovacej povinnosti voči svojej druhej, staršej dcére S. - sestre navrhovateľky, ktorá, ako to vyplynulo z vyjadrenia matky navrhovateľky - splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky v tomto konaní, je už zamestnaná (zamestnala sa ešte pred rokom 2018) a prostriedky na zabezpečenie svojich životných potrieb tak získava z ňou dosahovaného príjmu, z ktorého prispieva matke na financovanie spoločnej domácnosti.
81. Súd rozhoduje o výške výživného pri posudzovaní príjmov obidvoch rodičov, ktorí majú voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť až do doby, kedy nebude schopná sama sa živiť.
82. Matka navrhovateľky má len jediný príjem, a to dávku hmotnej núdzi, ktorú poberala v zmysle zo strany ÚPSVaR Žilina predložených potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi v období rokov 2018
- 2021 v rôznej výške v rôznych obdobiach, a to v sumách 119,50 €, 181,10 €, 112,30 €, 126,- €, 192,30 €, 197,10 €, 129,30 € mesačne. Na poslednom pojednávaní uviedla matka navrhovateľky ako jej splnomocnená zástupkyňa, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 181 eur mesačne.
83. Súd tiež vzal v prípade posudzovania príjmu matky navrhovateľky do úvahy potenciálny zárobok matky, ktorá taktiež nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bola vyradená dňa 13.04.2017 pre nespoluprácu, pričom nebolo preukázané, že by jej v tom, aby sa zamestnala, bránili nejaké prekážky, napr. práceneschopnosť alebo čiastočná invalidita. Pokiaľ matka navrhovateľky tvrdila, že má zdravotné problémy, z ktorého dôvodu sa nezamestnala, ďalej sa však v tomto smere vyjadrila tak, že si zakupuje len lieky proti bolesti, ale nie lieky na konkrétnu diagnózu stanovenú lekárom.
84. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z výdavkov špecifikovaných navrhovateľkou, v spojitosti s výdavkami vynakladanými matkou navrhovateľky na bývanie, pričom zohľadnil pomernú časť výdavkov matky vynakladaných na bývanie navrhovateľky v sume 70 eur (210 eur / 3 bývajúce osoby), je teda dôvodné vychádzať z celkovej sumy 370 eur, ktorú je potrebné mesačne vynaložiť na výživu navrhovateľky, vydelená dvomi je suma 185 eur mesačne na každého rodiča, keďže každý z rodičov sa má podľa svojich schopností a možností podieľať na vyživovacej povinnosti, pričom ako v prípade otca, tak aj v prípade matky navrhovateľky súd vychádzal z potenciality príjmov oboch rodičov. Súd na
tomto mieste poukazuje, že matka navrhovateľky si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní aj osobnou starostlivosťou o navrhovateľku.
85. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výživné vo výške 25,36 eur mesačne, priznané rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke, nezodpovedá potrebám navrhovateľky vzhľadom na výdavky navrhovateľky súvisiace so štúdiom na vysokej škole a vzhľadom na radikálne zvýšenie životných nákladov v porovnaní s rokom 2009.
86. Vzhľadom na existenciu vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke, na v konaní konštatovaný potenciálny príjem povinného na výživné a vzhľadom na výdavky navrhovateľky, bolo dôvodné rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti povinného na výživné voči navrhovateľke za obdobie od 01.06.2018 na sumu 185 eur mesačne, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009.
87. Určená výška výživného 185 eur zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, v spojitosti s vyživovacou povinnosťou matky navrhovateľky voči navrhovateľke. Vo zvyšnej časti súd preto návrh ako nedôvodný zamietol.
88. Zároveň súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 a 4 CSP o povinnosti povinného na výživné uhradiť navrhovateľke zameškané výživné vo výške 6.225,96 € za obdobie od 01.06.2018 do 31.08.2021 v mesačných splátkach vo výške 100,- € spolu s bežným výživným, do úplného splatenia dlžnej sumy, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej výške a čase.
89. K sume nedoplatku na výživnom za obdobie od 01.06.2018 do 31.08.2021 (= 39 mesiacov) vo výške 6.229,96 eur súd dospel po odpočítaní sumy výživného 25,36 € (v ktorej výške vyživovacia povinnosť povinného na výživné stále trvá, počnúc právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky) od súdom stanoveného výživného vo výške 185 €, ktorá suma nedoplatku na mesačnom výživnom tak predstavuje 159,64 eur, vynásobením počtom mesiacov 39.
90. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (v texte aj len v skratke ako „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
91. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.