Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-34-2018.pdf
PDF · 117.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného T. H., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.07.2021 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný : T. H. Y. Š. F. Ľ. Y., A.. XX. X. XXXX Q. M., S. W. M., F. XXXX/XX,
j e v i n n ý , že
dňa 13. 12. 2016 v čase okolo 10.35 hod viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus e. č. HE-760BO po ulici Laboreckej v Humennom smerom od čerpacej stanice OMV k nákupnému centru BILA a na priechode pre chodcov pri Tatrabanke zrazil cyklistu U. N., A.. XX.XX.XXXX, sediaceho na bicykli, ktorý prechádzal po priechode pre chodcov smerom od železničnej zastávky mesto Humenné k Tatrabanke takým spôsobom, že cyklista s bicyklom narazil za predné ľavé koleso osobného motorového vozidla, následne z bicykla spadol a utrpel zranenia a to pertrochanterickú zlomeninu stehennej kosti vpravo s posunom, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 180 dní, počas ktorej mohol byť obmedzený v obvyklom spôsobe života, čím ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho postavenia ako vodiča,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák..
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 (jedného) roka.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený U. N., A.. XX.XX.XXXX, S. W. M., E. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obž. T. H. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, § 139 písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu dňa 09.03.2018.
Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka
- poškodeného U. N., znalcov Ing. Ladislava Sarváša, MUDr. Dušana Sukovského, Ing. Jána Sabá a doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD., prečítaním ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 13.12.2016 išiel od OMV, pred prechodom pre chodcov stálo jedno auto, on za ním zastavil. Oproti stálo auto. Ľudia prešli, následne sa pohlo auto pred ním, obžalovaný išiel za ním. Registroval pred sebou auto, prechod bol prázdny. Odrazu z boku niečo buchlo, pozrel do okna a čosi spadlo. Už ho tam nejaký chlap dvíhal. Dali ho z cesty nabok, potom nejaké paničky priniesli stoličku. Na otázku obžalovaného, čo robil, mu muž - poškodený odpovedal, že ho nevidel a dodal, že sa ponáhľal na sociálnu poisťovňu, lebo bol u lekára. Obžalovaný poškodeného pred zrážkou vôbec neregistroval, poškodenému povedal, že zavolá policajtov a sanitku, avšak tento mu povedal, že mu nič nie je, že si oddýchne a ide preč. Obžalovaný si zapálil cigaretu kedy uvidel, že poškodený telefonuje. Volal dcére, že čo ona povie. Potom prišiel nejaký pán, prišli policajti, sanitka, dali im policajti fúkať. Policajt si robil svoju prácu a ten pán stále hovoril, aby fotil spredu. Poškodený mu povedal predtým, že mu nič nie je, že sa len preľakol. Obžalovaný mu povedal, že chráme na nohu, k čomu uviedol, že to nič, že to z toho, že spadol. Následne ho zobrala sanitka.
Z výpovede svedka - poškodeného U. N. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v kritickej dobe sedel na bicykli a išiel nohami, ktoré mal na zemi. Sedačku má tak spravenú. K priechodu prišiel tak, že mal nohy na pedáloch. Následne pred priechodom pre chodcov zastavil, pozrel sa na ľavú stranu, nešlo nič, potom prešiel polovicu cesty. Na priechode mal nohy z pedálov dole. Pozeral sa na obe strany, pričom neregistroval žiadne autá. Z bicykla nezostúpil pre bolesť lýtok. Zrazený bol na druhej strane, z jeho pohľadu na vzdialenejšej strane, čo prichádzali autá z pravej strany, a to pri stredovej čiare. Zasiahnutý bol na predné koleso bicykla. Do auta nenarazil, auto ho zrazilo. Potom spadol na ľavú stranu na zem. Ležal, nebol nikto kto by ho zodvihol. Auto, ktoré ho zrazilo zastavilo, ale vedľa, ďalej za prechodom. Vodič vozidla, ktoré ho zrazilo za ním prišiel až potom, keď bol za cestou. Nerozprával sa s ním. Keď sedel, priniesli mu stoličku z banky.
Znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Ladislav Sarváš na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na svojom znaleckom posudku. Znalecký posudok vypracoval z údajov, ktoré boli zadokumentované v zápisnici z preverovacieho pokusu priamo. Nevychádzal iba v teoretickej rovine, ale priamo sa zúčastnil na preverovacom pokuse, kde merali čas chodca od okraju vozovky do miesta zrážky. Tieto údaje boli zadokumentované políciou, čo bolo 6,7 metra a potom pri pokuse najprv brali cyklistu a merali čas od začiatku po miesto zrážky. Výsledky znalec spriemeroval po piatich pokusoch a priemerný čas je okolo 11,24 - 11,48 sekúnd, keď tlačil bicykel. Obdobne testovali aj vodiča z jeho východiskovej polohy po miesto zrážky a tam namerali hodnoty 4,82 sekúnd. Poškodený podľa znalca mal jednoznačne vidieť vozidlo. Keď stál a sa pohol, tak už mal vidieť v zornom poli tých 3,7 m kedy už bol cyklista vo vozovke. Technickou príčinou nehody podľa znalca bola nepozorná jazda zo strany vodiča. Pokiaľ by vodič sledoval situáciu v cestnej premávke nemohlo by k dopravnej nehode dôjsť. Keď sa pohol, cyklista už bol vo vozovke. Vo vzťahu k cyklistovi uviedol, že časy sú rovnaké vtedy ak sedel na bicykli alebo išiel. Iné by bolo, keby pedáloval. Ak by poškodený tlačil bicykel, tak je menšia pravdepodobnosť, že by cyklista spadol. Keďže cyklista nemá mať čo nohy na zemi, bola táto technika nesprávna. Poškodený v podstate chodil, aj pri rekonštrukcii ukázal, že sedel a chodil.
Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia MUDr. Dušan Sukovský na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo veci poškodeného U. N. vypracoval znalecký posudok na ktorého záveroch v plnej miere trvá. Na základe preštudovania kompletnej zdravotnej dokumentácie poškodeného je podľa znalca možné uviesť, že poškodený utrpel dňa 13. 12. 2016 poranenie, a to pertrochanterickú zlomeninu stehennej kosti vpravo s posunom, čiže zlomeninu v oblasti tzv. trochanterického masívu v stehennej kosti, t. j. v blízkosti bedrového kĺbu. Z hľadiska mechanizmu vzniku k poraneniu došlo na základe tzv. priameho mechanizmu, t. j. sila pôsobila priamo na oblasť bedrového kĺbu, t. j. na pravú stranu v panve. S prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mal k dispozícii v spise je možné uviesť, že poranenie mohlo vzniknúť tak, ako to poškodený uviedol vo svojej výpovedi. t. j. na základe vytvorenej prekážky počas jeho pohybu a následného pádu. S prihliadnutím na charakter poranenia je z odborného lekárskeho hľadiska možné konštatovať, že poranenie mohlo vytvoriť predpoklady pre vznik trvalých následkov, ak tieto vzniknú, tak sa budú týkať poškodenia bedrového kĺbu. S prihliadnutím na charakter poranenia a priebeh liečenia, ktorý bol znalcovi známy ku dňu vypracovania znaleckého posudku možno konštatovať, že predpokladanou dobou liečenia mohol byť čas cca pol roka, t. j. 180 dní. Počas tejto doby mohol byť poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života, pričom dominantným obmedzením bola bolesť v oblasti bedrového kĺbu vpravo pomerne silnej intenzity a počas doby liečenia bol poškodený obmedzený vo fyzicky aktivite ako je bežná chôdza, práce doma, v okolí domu. Z hľadiska posúdenia bolesti podľa vyhlášky 437/2004 prináleží poškodenému na toto poranenie 195 bodov plus 35 bodov za odstránenie siedmej skrutky. To činí v prepočte na vtedajšiu hodnotu bodu 17,66 eur celkovú sumu 4.062 eur. Podľa znalca je predpoklad trvalých následkov v zmysle poškodenia bedrového kĺbu. Na objektívne posúdenie je potrebné doplňujúce vyšetrenie, RTG, ale je veľký predpoklad, aj v tomto veku, že pacienti na 90 % končia ťažkou artrózou. Podľa vedomostí znalca sa poškodený predtým neliečil na tento kĺb a liečba nebola komplikovaná pridruženými komplikáciami.
Znalec z cestnej dopravy Ing. Ján Sabó, ktorý na žiadosť obhajcu obžalovaného H. vypracoval ďalší znalecký posudok ohľadom príčiny predmetnej dopravnej nehody, na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nestotožňuje s technickou príčinou zrážky. Vychádzal z predložených podkladov, ktoré mu boli predložené z vyšetrovacieho spisu a poznatkov z rekonštrukcie. V čase ohliadky miesta dopravnej nehody boli zanechané kontaktné stopy na ľavom boku vozidla. Vzhľadom na priebeh cesty, priamy úsek cesty, technicky podľa znalca nie je možné, aby vozidlo narazilo do bicykla, ale bicykel do boku. Pohyb pána N. na bicykli s poukázaním na zákon o cestnej premávke je posudzovaný ako pohyb cyklistu a nie pohyb chodca. Pri vyhodnocovaní technickej príčiny zrážky vychádzal z týchto podkladov, kde cyklista je povinný používať cestičku pre cyklistov, tam kde nie je pravý okraj vozovky, ak neobmedzí chodcov, môže jazdiť aj po pravej krajnici a zároveň prechod pre chodcov sú oprávnení používať len chodci. Výslovne zákon o cestnej premávke hovorí o používaní prechodu pre chodcov. Z týchto podkladov poukázal na nesprávnu techniku jazdy cyklistu. K otázke vytvorenia kolíznej situácie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by bol cyklista jazdil v súlade s ustanoveniami o používaní cestnej komunikácie, nebolo by došlo k prekríženiu koridorov jazdných dráh bicykla a vozidla. S poukázaním na rýchlosť pohybu, ktorú predviedol poškodený U. N. v čase rekonštrukcie, dospel znalec k rovnakému záveru ako Ing. Sarvaš - k rýchlosti jazdy bicykla približne 0,6 m za sekundu, 2,15 km za hodinu. Je to pomalá chôdza, chôdza odpovedajúca podľa podkladov odbornej literatúry veku osoby v blízkosti 80-85 rokov, čiže neodôvodnený pomalý pohyb naprieč vozovkou. Čiže bezprostredne, keď by poškodený dosiahol úroveň stredovej deliacej čiary vozovky a preveril situáciu napravo, čiže odkiaľ je odôvodnený predpoklad jazdy vozidiel, samotnej zrážke mohol zabrániť. Na základe týchto okolností znalec zastáva názor, že technickou príčinou zrážky bola nesprávna technika jazdy cyklistu. K variantu pohybu podľa vodiča vozidla T. H. v čase rekonštrukcie znalec dospel k poznatku, že tento dej je technicky možný len ak sa vozidlá stretnú o meter a pol ďalej, než bolo v čase rekonštrukcie ukázané a cyklista za predpokladu obvyklej normálnej jazdy na bicykli je schopný sa dostať do miesta zrážky, je schopný zareagovať na vozidlo prichádzajúce sprava, ale už nedá sa zaručiť, že zastaví. Vzhľadom na zanechané odťahované stopy na boku vozidla a chýbajúce stopy po kontakte cyklistu s vozidlom, je technicky odôvodnené tvrdenie, že v čase kolízie medzi bicyklom a vozidlom rýchlosť jazdy bicykla bola relatívne nízka. Cyklista začal vchádzať na okraj cesty 11,24 sekundy pred momentom zrážky. Vodič vravel, že on stál. Rýchlosť v čase zrážky 17 km/h, čiže to je 4,7 m/s x 11,4, t. j. 53,8 metrov by sa nachádzal pred prechodom, keby cyklista išiel tým spôsobom, ako ukázal pri rekonštrukcii a dostali by sa na moment zrážky. Pokiaľ vypustíme variant, že nešlo žiadne vozidlo, obidvaja účastníci mali vytvorené podmienky, aby na seba videli. Obžalovaný však hovoril niečo iné, že tam stál a pred ním išlo vozidlo, pričom 53 metrov ísť rýchlosťou 17 km/h je podľa znalca neobvyklé. K zrážke došlo v jazdnom pruhu v smere jazdy vodiča vozidla H. 3,3 metrov od pravého okraja vozovky a 5 metrov je široký jazdný pruh.
Vzhľadom na rozporné závery vyššie uvedených znalcov, súd do konania pribral Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, aby vypracoval kontrolný znalecký posudok.
Znalec doc. Ing. Pavol Kohút, Ph.D., ktorý bol poverený, aby predniesol závery znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe predložených podkladov spracovali komplexnú analýzu nehodového deja, vyhodnocovali dva varianty pohybu bicyklistu, a to jednak v súlade s opisom nehodového deja zo strany bicyklistu, teda že sa pohyboval rýchlosťou cca 3 km/hod. sediac na bicykli a odrážal sa nohami. Pri takomto variante je prijateľné, že oproti vozidlu Ford Focus stálo neznáme vozidlo pred priechodom pre chodcov a toto sa mohlo míňať s bicyklistom, druhý variant bol riešený za predpokladu jazdy bicyklistu rýchlosťou zodpovedajúcou rýchlosti jazdy na bicykli. Pri tomto variante je však technický neprijateľné, aby pred priechodom pre chodcov oproti vozidlu Ford Focus stálo neznáme vozidlo, s ktorým sa míňal bicyklista. Riešené boli preto dva varianty, lebo z videozáznamu bolo možné vyhodnotiť, že bicyklista sa nemohol celý čas pohybovať pomalou rýchlosťou odpovedajúcou chôdzi a v úseku minimálne pred vjazdom pre priechod pre chodcov sa musel pohybovať rýchlosťou vyššou ako 7 km/hod. V prípade variantu A možno konštatovať, že technika jazdy vodiča vozidla Ford Focus bola nesprávna, pričom nesprávnym prvkom bola oneskorená reakcia na bicyklistu, pričom pri včasnej reakcii mal vodič možnosť dopravnej nehode zabrániť, rovnako aj v prípade variantu B bola technika jazdy vodiča vozidla Ford nesprávna, a to v dôsledku oneskorenej reakcie. Pri prvej variante mal vodič do určitej miery sťažené vyhodnotiť bicyklistu, a to v dôsledku toho, že tento sa dlhý čas nachádzal čiastočne v oblasti zakrytého výhľadu, ktorý bol tvorený ľavým A stĺpikom (stĺpikom medzi čelným sklom a ľavými prednými dverami na strane vodiča). Pri správnom vyhodnotení však bolo možné rozpoznať časť predného a časť zadného vozidla bicykla. Pri variante jazdy bicyklistu zodpovedajúcou rýchlosti na bicykli, mal vodič do určitej miery sťažené vyhodnotiť bicyklistu a to tým, že bicyklista sa nachádzal pod uhlom približne 35°, teda vodič by musel sledovať situáciu cez ľavé okno vodiča. S ohľadom na uvedené bola vyhodnotená technická príčina predmetnej dopravnej nehody, ako súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča ale tiež aj nesprávnej techniky jazdy bicyklistu, nakoľko aj bicyklista mal technickú možnosť včas rozpoznať, že vozidlo Ford začalo uskutočňovať rozjazd a pri včasnej reakcii mal k dispozícii dostatok času na zastavenie pred miestom zrážky. Pohyb bicyklistu bol v rozpore s pravidlami cestnej premávky, nakoľko bicyklista jazdil na bicykli, pričom priechod pre chodcov je možné používať len zo strany chodcov. Zo záznamu z priemyselnej kamery vyplýva, že v okamihu krátko po zrážke sa bicyklista nachádza na priechode pre chodcov, z čoho vyplýva, že v okamihu zrážky bola poloha vozidla Ford taká, že predná časť vozidla sa nachádzala tesne pred ukončením priechodu pre chodcov, čiže nie za priechodom pre chodcov, ako to bolo uvedené a všetky tieto popisované skutočnosti korešpondujú z variantom A, ktorý je podrobne rozobraný v znaleckom posudku. V oblasti prechodu pre chodcov sa bicyklista skutočne mohol pohybovať rýchlosťou chôdze, avšak pred vstupom sa s istotou musel pohybovať rýchlosťou viac ako 7,4 km/hod, čo je rýchlosť zodpovedajúca skôr jazde na bicykli. Technickou príčinou zrážky podľa znalca bolo to, že vodič neskoro reagoval na bicyklistu a bicyklista neskoro reagoval na auto. Z technického hľadiska je vzájomný pohyb vozidla a bicyklistu pri nízkej rýchlosti bicykla cca 2,7 km/hod. totožný s priebehom nehodového deja, ak bicyklista by sa neodrážal nohami ale kráčal takouto nízkou rýchlosťou, takže by to bolo zhodné s variantom A, takže z hľadiska technickej príčiny dopravnej nehody, tak táto by bola rovnaká ako pri variante A. Záverom znalec opakovane uviedol, že obaja účastníci dopravnej nehody mali možnosť včasnou reakciou dopravnej nehode zabrániť.
Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil tiež s ďalšími listinnými dôkazmi, a to najmä záznamom z nehody, zhotovenou fotodokumentáciou, zápisnicou o rekonštrukcii, evidenčnou kartou vodiča, správou o povesti, výpisom priestupkov, odpisom z registra trestov.
Obžalovaný nemá záznam v Registri trestov GP SR. V mieste trvalého bydliska má obžalovaný dobrú povesť. V Evidenčnej karte vodiča ako aj v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá obžalovaný žiaden záznam.
Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu, pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku a príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho - ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a
ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti, ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t. j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním spôsobeného následku.
Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty (objektívnej stránky) konkrétneho trestného činu.
Obžalovaný sa zo spáchania žalovaného skutku necíti byť vinný s tým, že práve poškodený do neho narazil. Túto obranu obžalovaného však súd posúdil ako tendenčnú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. V predmetnej trestnej veci boli okrem iného vypracované dva znalecké posudky znalcov v odbore dopravy cestnej, závery ktorých sú jednak v určitých bodoch v zhode, avšak v niektorých bodoch sa rozchádzajú. V dôsledku uvedeného súd pribral do konania ako znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, pričom zo záveru ním vypracovaného kontrolného znaleckého posudku je zrejmé, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo to, že vodič neskoro reagoval na bicyklistu a bicyklista neskoro reagoval na auto.
Súd sa pri posudzovaní viny obžalovaného zaoberal najprv otázkou či obžalovaný ako vodič porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z tohto postavenia, pričom s prihliadnutím na závery znaleckých posudkov vypracovaných znalcami Ing. Ladislavom Sarvašom, ako aj Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline dospel k záveru, že k tomuto porušeniu jednoznačne došlo. Z výpovede znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, Ph.D. vyplýva, že technickou príčinou zrážky bolo to, že vodič neskoro reagoval na bicyklistu a bicyklista neskoro reagoval na auto, a teda že obaja účastníci dopravnej nehody mali možnosť včasnou reakciou dopravnej nehode zabrániť. Z uvedeného je teda zrejmé, že tak ako obžalovaný, tak aj poškodený mali nesprávnu technika jazdy, čo však nezbavuje zodpovednosti obžalovaného za jeho protiprávne konanie, a to aj napriek tomu, že aj samotný poškodený má na vzniku dopravnej nehody značný podiel a to pre nesprávny spôsob prechodu cez priechod pre chodcov ale aj pre oneskorenú reakciu na prichádzajúce auto. To podľa názoru súdu svedčí, že tak vodič ako aj bicyklista sa plne nevenovali situácií v cestnej premávke tak, aby nedošlo ku kolíznej situácií. Vykonaným dokazovaním sa podľa názoru súdu obhajobe nepodarilo vyvrátiť dôvodnosť obžaloby v tom smere, že technika jazdy obžalovaného bola správna. Súd má práve naopak zato, že ak by sa obžalovaný riadne - plne venoval vedeniu motorového vozidla, kde priechod pre chodcov vyžaduje zvlášť zvýšenú pozornosť, teda ak by adekvátne reagoval na prítomnosť poškodeného na priechode pre chodcov, bol by podľa názoru súdu schopný zrážke s poškodeným zabrániť a k následnému ublíženiu na zdraví poškodeného by nedošlo. Spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodeného mal súd za jednoznačne preukázané okrem iného výpoveďou znalca MUDr. Sukovského.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná.
Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví , potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa odseku 2 citovaného § odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ závažnejším spôsobom konania, alebo b/ na chránenej osobe.
Podľa obžaloby sa obžalovaný mal žalovaného skutku dopustiť tým, že ako vodič porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ a § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov vodič je povinný sa plne venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „ Daj prednosť v jazde“, alebo „ Stoj, daj prednosť v jazde“ je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.
Z hľadiska subjektívnej stránky, na naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu, postačuje aj nedbanlivostné konanie smerujúce k spôsobeniu ublíženia na zdraví.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v základe, skutkové okolnosti tak, ako boli pri zachovaní totožnosti skutku uvedené v obžalobe, sa stali. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že obžalovaný porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu z jeho postavenia vodiča / plne sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke/, teda spôsobením dopravnej nehody poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Lekárskymi správami a znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že adekvátna doba liečenia pri takomto poranení je 180 dní. Podľa názoru súdu, ak by sa obžalovaný, ako vodič vozidla skutočne plne venoval vedeniu vozidla a dôsledne sledoval situáciu v cestnej premávke na uvedenom frekventovanom priechode pre chodcov, tak ako to upravuje ustanovenie § 4 ods. 1, písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke tak by k zrážke poškodeného nedošlo. Na druhej strane však, podľa názoru súdu, ak by aj poškodený prechádzal, hoci aj takým spôsobom, ktorý uviedol, pri prechode cez priechod pre chodcov a tiež sa plne venoval sledovaniu v cestnej premávke, teda pozrel sa pred vstupom na priechod pre chodcov na obe strany, tak určite by si musel všimnúť, že z pravej strany mu prichádza vozidlo a ak by išiel predpísaným spôsobom, tak určite aj on mal a mohol zastaviť tak, aby k nehode a k zrážke s motorovým vozidlom nedošlo. Ak teda poškodený tvrdí, že sa pozrel aj na svoju pravú stranu, zo smeru odkiaľ prichádzalo motorové vozidlo, ktoré riadil obžalovaný a nič nevidel, tak to nemôže byť pravdou, lebo toto vozidlo podľa záverov znalcov už bolo v tom čase v takej blízkosti, že ho vidieť mal a mohol. Zo záveru znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline je totiž zrejmé, že nutnou podmienkou pre vznik dopravnej nehody bolo súčasné spolupôsobenie nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Ford a nesprávnej techniky jazdy bicyklistu, Ak by sa čo len jeden z účastníkov predmetnej dopravnej nehody pohyboval technicky správne, potom by k dopravnej nehode nedošlo. Na základe toho súd dospel k záveru a má za to, že na vzniku dopravnej nehody majú podiel obidvaja účastníci.
Teda súd na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania, predovšetkým vzhľadom na záver znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý v podstate potvrdzuje aj závery znalca Ing. Sarváša, dospel k presvedčeniu, že obžalovaný sa dopustil konania, a to skutku kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona. Obžalovaný svojím konaním teda naplnil všetky znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného prečinu ublíženia na zdraví, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú spáchanie žalovaného skutku. Na rozdiel od prokurátora však súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním porušil iba ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a zo skutku vypustil tú časť, že obžalovaný mal porušiť aj ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, lebo obžalovaný išiel a pokračoval v jazde po hlavnej ceste a neprechádzal cez križovatku.
Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.
Berúc do úvahy vyššie uvedené, teda jednak osobu obžalovaného, ako páchateľa, ako aj okolnosti prípadu /porušenie povinnosti obžalovaného, ako vodiča vozidla, ale aj nesprávny postup poškodeného/, potom súd za primeraný a zodpovedajúci účelu trestu považoval u obžalovaného trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov. Po vyhodnotení všetkých týchto okolností mal potom súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného, ako páchateľa, výkon trestu odňatia slobody, teda nie je nevyhnutný. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Súd u obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a zároveň napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súčasne súd pri povolení podmienečného odkladu určil skúšobnú dobu, keď za primeranú a takú, po ktorú je potrebné sledovať správanie sa obžalovaného, považoval skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Takto uložený trest je podľa názoru súdu pre obžalovaného dostatočný, primeraný, zodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľa trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný na dosiahnutie výchovného účelu aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie.
S prihliadnutím na charakter súdenej trestnej činnosti, keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, ako aj vzhľadom na závažnosť tohto porušenia pri predmetnom skutku mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 1 roka, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, pričom znova poukazuje na to, že ku vzniku dopravnej nehody došlo predovšetkým tým, že on ako vodič motorového vozidla, ktoré prechádzalo cez značne frekventovaný priechod pre chodcov nevenoval plnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, keď dostatočne a včas nereagoval na poškodeného a to aj napriek tomu, že aj ten neskoro reagoval na neho.
Poškodeného U. N., ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej obžalovaným, súd s jeho nárokom odkázal na civilný proces, pretože na vzniku dopravnej nehody mal značný podiel viny aj on sám, v danom prípade tu ide aj zodpovednosť za škodu v zmysle povinného zmluvného poistenia a dokazovanie ohľadom jeho nároku na hlavnom pojednávaní by presiahlo potreby trestného konania a toto by ešte viac predlžilo.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.