Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42C-25-2021.pdf
PDF · 106.62 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/25/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: W.. G. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Ť. XX, XXX XX T. - C. Č. Ť., právne zastúpená: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: Trident Trading Company, s.r.o., so sídlom Gogoľová 2924/12A, 040 01 Košice, IČO: 36 673 048, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.7.2021 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal predať, darovať, vložiť ako vklad, alebo inú majetkovú úcˇasť do majetku právnickej osoby alebo inak scudziť, prenajať, zriadiť zmluvné záložné právo, zaťažiť alebo inak nakladať s nehnuteľnosťou evidovanou na liste vlastníctva cˇ. XXXX pre katastrálne územie Ť., M. T. W. , M. T. - Ť. ako parcela registra „E“, parcelné cˇíslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XXX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX a parcela registra „C“, parcelné cˇíslo XXXX, a to do právoplatného skoncˇenia konania vo veci samej o neplatnosť kúpnej zmluvy evidovanej katastrálnym odborom okresného úradu Košice pod sp. zn. E. XXXX/XXXX zo dňa 20.03.2020 uzatvorenej medzi Štátnym majetkom Košice, š.p. v likvidácii v zastúpení W.. E. B., likvidátor a spolocˇnosťou Trident Trading Company, s.r.o. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je predsedom Pozemkového spoločenstva, Urbariát Ťahanovce a zároveň jedným z reštituentov, ktorý si v rámci reštitučného konania uplatnili nárok na vrátenie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. Ť., M. T.
- Ť., M. T. W., a to parcela registra „R. parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XXX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX a parcela registra „Q.“ parcelné číslo XXXX (ďalej len Nehnuteľnosti). Nehnuteľnosti boli v čase podania žiadosti o začatie reštitučného konania vo vlastníctve subjektu Jednotné roľnícke družstvo v Ťahanovciach, ktoré vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam nadobudlo na základe ust. § 3 ods. 4 zákona č. 81/1949 Sb.n. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Oprávnenosť reštituentov zastúpených Pozemkovým spoločenstvom, Urbariát Ťahanovce vyplýva z ust. § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. V procese reštitučného konania vedeného Okresným úradom Košice, pozemkovým a lesným odborom bolo predbežne určené, že navrhovateľ ako aj ostatní reštituenti majú nárok na navrátenie Nehnuteľností s výnimkou parcely reg. „R.“ parcelné číslo XXX/X S. XXX, kde bude potrebné najskôr spracovať geometrický plán z dôvodu existencie záhradkárskej oblasti. Pred ukončením reštitučného konania, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou smerovalo k navráteniu vlastníckeho práva navrhovateľovi a ostatným reštituentom, došlo k zmene vlastníka Nehnuteľností z Jednotného roľníckeho družstva v Ť. na Štátny majetok Košice, š.p. v likvidácii a to základe návrhu na
vykonanie záznamu pod X. XXXX/XXXX, nakoľko išlo o právneho nástupcu subjektu Jednotné roľnícke družstvo v Ť.. Uvedená zmena nemala mať vplyv na reštitučné konanie, malo dôjsť len k zosúladeniu skutočného stavu so stavom právnym. W.. E. B., likvidátor zastupujúci Štátny majetok Košice, š.p. v likvidácii ešte v čase riadneho reštitučného konania previedol v rozpore so zákonom vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na žalovaného na základe kúpnej zmluvy evidovanej katastrálnym odborom okresného úradu Košice pod sp. zn. V 3051/2020 zo dňa 20.3.2020 uzatvorenej medzi Štátnym majetkom Košice, š.p. v likvidácii a žalovaným (ďalej len Kúpna zmluva zo dňa 30.3.2020). Táto kúpna zmluva však bola uzatvorená v rozpore so zákonom č. 111/1990 Zb. a so zákonom č. 229/1991 Zb.. Žalobca poukázal na rozhodnutie sp. zn. 43Sp/42/2013-41, ktoré hovorí, že povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; taký úkon je neplatný. Ďalej poukázal na § 15d zákona č. 111/1990 Zb., § 3 ods. 1 písm. f) vyhlášky Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky č. 249/1990 Z.z. a čl. I ods. 3 Dražobného poriadku pre dražbu vecí štátnych podnikov v likvidácii. Likvidátor zastupujúci Štátny majetok Košice, š.p. v likvidácii svojim konaním prekročil rámec svojich právomocí a previedol vlastnícke právo k všetkým Nehnuteľnostiam napriek tomu, že do toho času nebolo reštitučné konanie právoplatne skončené. Vyššie uvedená vyhláška explicitne zakazuje predaj pozemkov, ktoré podliehajú reštitučnému konaniu. Nemôže tak urobiť ani so súhlasom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (teraz Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky), nakoľko žiadosť o možnosť priameho predaja musí obsahovať vyhlásenie, že pozemky nie sú predmetom reštitučného konania. Likvidátor takto nebol oprávnený Nehnuteľnosti scudziť verejnou dražbou a už vôbec nie priamym predajom. Prevod vlastníckeho práva nebol vykonaný prostredníctvom dražby, nakoľko absentuje proces v registri ponúkaného majetku štátu www.ropk.sk <http://www.ropk.sk>. O priebehu reštitučného konania bol likvidátor upovedomený. Jeho konaním došlo k porušeniu práv pôvodného vlastníka vyplývajúce zo zákona cˇ. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, a to práva na vrátenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. Likvidátor nepostupoval v súlade s postupom upraveným v ust. § 15d zákona cˇ. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, nakoľko predaj Nehnuteľností nerealizoval na verejnej dražbe, ale priamym predajom ním určeným subjektom v procese reštitučného konania. Na niektorých parcelách Nehnuteľností sa nachádza záhradkárska oblasť, na ktorých má Žalobca ako aj ďalšie osoby postavené chaty. Likvidátor týmto taktiež odignoroval povinnosť ponúknuť Nehnuteľnosti alebo ich cˇasti vlastníkom stavieb. Poukazujeme na toto úmyselne zanedbanie povinností aj napriek tomu, že vôbec nemalo dôjsť k prevodu nehnuteľností do právoplatného skoncˇenia reštitucˇného konania. Cena Nehnuteľností bola znaleckým posudkom č. 73/2021 vypracovaný znalcom Ing. Paulínou Černochovou stanovená na sumu 3.120.000,- EUR. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu bol podaný protest prokuratúra, ktorému podľa telefonických informácii z prokuratúry vyhovel Úrad geodézie, kartografie a katastra, a zrušil napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nadobudol Nehnuteľnosti v rozpore so zákonom. Žalobca uviedol, že podá žalobu vo veci samej smerujúcu k neplatnosti Kúpnej zmluvy V 3051/2020 zo dňa 20.3.2020 bezodkladne po tom, ako bude iniciovať obnovu právnej subjektivity Štátneho majetku Košice, š.p. v likvidácii. V súčasnosti nie je možné podať žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy, nakoľko Štátny majetok Košice, š.p. stratil ex offo subjektivitu po uzatvorení kúpnej zmluvy. Dočasná úprava pomerov medzi stranami sporu je nevyhnutná, nakoľko nič v súčasnosti neobmedzuje vlastníka nehnuteľností t.j. žalovaného, aby previedol vlastnícke právo na ďalšie subjekty, čím by oprávneným osobám t.j. žalobcovi a ostatným reštituentom znemožnil navrátenie Nehnuteľností. Ak by nedošlo k vydaniu neodkladného opatrenia, hrozí riziko nenávratného stavu v neprospech skutočného vlastníka, resp. oprávneného z reštitučného konania. Vzhľadom na vývoj súdnych rozhodnutí v otázke nadobúdania vlastníckeho práva od nevlastníkov by prípadným predajom chránil súd dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý by to nadobudol v dobrej viere, že to nadobúda od skutočného vlastníka. V takomto prípade by žalobca by nemal možnosť využiť právne prostriedky na navrátenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech Štátneho majetku Košice, š.p. v likvidácii.
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa ust. § 345 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní. 12. Podľa § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 13. Podľa § 340 ods. 1, 2 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 503/2003 Z.z.), právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. 15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté. 16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. 17. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Civilný sporový poriadok výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti teda musí žalobca ako navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. 19. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinami, sa najskôr súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, a to z dôvodu, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvodom pre zamietnutie neodkladného opatrenia bez ďalšieho posudzovania veci, keďže nie je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. 20. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že je predsedom Pozemkového spoločenstva, Urbariát Ťahanovce, čo súd považuje jednak za nepreukázané, ale najmä s ohľadom na ust. § 2 ods. 1 a §5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. za právne nevýznamné. Žalobca uvádza, že je jedným z reštituentov, ktorý si v rámci reštitučného konania uplatnili nárok na vrátenie nehnuteľností zapísaných na LV č. 2648 v kat. území Ťahanovce, a to parcela XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XXX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX a parcela registra „Q.“ parcelné číslo 2411. Súdu však žalobca nepreukázal podstatnú skutočnosť, že je reštituentom, teda oprávnenou osobou na podanie žaloby o neplatnosť prevodu. Žalobca vôbec neuviedol, či prebieha, prípadne v akom štádiu je reštitučné konanie o vydanie pozemkov reštituentom, vedené na Okresnom úrade Košice, Pozemkový a lesný odbor, pod akou sp. zn. (či sp. zn. uvedenou v Kúpnej zmluve z 20.3.2020 na čl. 19 sp.zn. OU-KE-PLO-2018/000757 alebo podľa čl. 2, sp. zn. OU- KE-PLO-2020/000881-059, resp. či spis dostáva každý rok inú sp.zn.),a že žalobca je účastníkom tohto konania, kedy bolo konanie začaté. Súdu nie je zrejmé, aké konania sú vedené pod vyššie uvedenými sp. zn.. 21. Z čl. 2. Rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor č. OU-KE- PLO-2020/000881-059 z 28.7.2020, ktoré ako listinný dôkaz doložil žalobca, nevyplýva, dôkazom čoho je uvedená listina, aký súvis s prejednávanou vecou tento dôkaz má, žalobca dôkaz v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani neuvádza a neopisuje ho. Z rozhodnutia nie je zrejmé kto sú oprávnené osoby, združené v pozemkovom spoločenstve a teda kto je účastníkom správneho konania, že ide totožnosť nehnuteľností s týmto konaním a dôkazom čoho má byť uvedená listina. Z odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že reštitučné konanie je ovplyvnené existenciou Uznesenia sp.zn. 23C/15/2020, nič pre konajúci súd nevyplýva, ibaže zistil (ako to vyplýva aj z LV č. XXXX, T..Ú.. Ť.) vedenie konania sp. zn. 23C/15/2020 na tunajšom súde. Rovnako sa súd z čl. III Kúpnej zmluvy z 20.3.2020 (čl. 19) dozvedel o konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 19C/23/2018. Uvedené konania žalobca neopísal, nebolo zrejmé, či nejde o totožnosť veci a strán (preukážku litispendencie či res iudicata), preto si súd pripojil za účelom zistenia strán sporu a stavu veci, či ide o právoplatne skončené spisy, spisy vedené na tunajšom súde sp. zn. 23C/15/2020 a 19C/23/2018. 22. Z LV č. XXXX, T..Ú.. Ť., ktorý v petite označil žalobca, súd zistil, že na liste vlastníctva sa nenachádzajú parcely uvádzané žalobcom, ale parcela č. XXXX/X S. XXXX/X, ktorej vlastníkmi ani nie je žalovaný. 23. Z LV č. XXXX, T..Ú.. Ť. súd zistil, že na liste vlastníctva sa nachádzajú parcely registra R., parcelné č.:XXX/X, XXX/X, XXX/X...S. XXX, pričom žalobca v petite neodkladného opatrenia, ako aj v texte neodkladného opatrenia mylne uvádza parcely č. 421/1, 141/1, či 712. Na LV sa nachádza obmedzujúca poznámka, že Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 23C/15/2020 je žalovaný povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami. 24. Z Obchodného registra súd zistil, že Štátny majetok Košice, š.p. v likvidácii k 10.6.2005 zanikol ex offo výmazom. 25. Zo spisu sp.zn. 23C/15/2020 súd zistil, že strany sporu nie sú totožné so stranami v tomto spore, vec je právoplatne skončená, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. V spore o nariadenie neodkladného opatrenia, sp. zn. 23C/15/2020 bol žalobca: Pozemkové spoločenstvo Urbariát Ťahanovce a žalovaný. Stranami sporu sp. zn. 19C/23/2018 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedeného na Okresnom súde Košice I je žalobca: Pozemkové spoločenstvo Urbariát Ťahanovce a žalovaný: Štátny majetok Košice, š.p. v likvidácii. Spor sp. zn. 19C/23/2018 je právoplatne
skončený, konanie bolo zastavené. Nebolo povinnosťou súdu ďalej sa oboznámiť s pripojenými dôkazmi, k čomu ani súd nepristúpil z dôvodu, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán sporu. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať svoju aktívnu legitimáciu v spore. 26. Súd v otázke aktívnej legitimácie žalobcu dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalej vedenie ním zamýšľaného konania o neplatnosť zmluvy. Pred osvedčením aktívnej legitimácie je predčasné zaoberať sa ďalej tvrdeniami žalobcu, a v prvom rade z dôvodu neosvedčenia aktívnej legitimácie žalobcu, súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 27. Súd uvádza, že žalobca žiada nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu podania vo veci samej a nie je ním možné dosiahnuť trvalú úprava pomerov medzi stranami. 28. Žalobca v neodkladnom opatrení navrhuje dočasne upraviť pomery strán, do skončenia konania vo veci samej a uvádza, že plánuje podať žalobu vo veci samej (o neplatnosť kúpnej zmluvy z 20.3.2020). Ešte predtým plánuje podať návrh na obnovu právnej subjektivity Štátneho majetku Košice, š.p. v likvidácii. V texte návrhu žalobca uvádza, že prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam žalovaným na ďalšie subjekty by oprávneným osobám t.j. žalobcovi a ostatným reštituentom znemožnil navrátenie Nehnuteľností. 29. Podľa názoru súdu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navyše chýbajú skutkové tvrdenia hodnoverne osvedčujúce v prvom rade dôvodnosť návrhu a i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. 30. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, v tomto prípade žalobca vôbec neopisuje reštitučné konanie, ktorého účastníkom má byť žalobca, rovnako ako o tom neprodukuje žiaden dôkaz. Podľa názoru súdu chýba v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie opísanie rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa reštitučného konania, pričom opísanie skutočností nemožno nahradiť odkazom na dôkazy. Zároveň v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádza nepresné uvedenie čísiel niektorých parciel, a to tak v petite ako aj v texte samotného návrhu, keďže parc. XXX/X, XXX/X a parcela aj parcela XXX sa na LV č. XXXX, k. ú. Ť. nenachádzajú. V petite žalobca zmätočne uvádza LV č. XXXX, T..Ú.. Ť., na ktorom sa vôbec nenachádzajú ním uvádzané parcely, hoci v texte neodkladného opatrenia uvádza B. Č.. XXXX, T..Ú.. Ť.. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade nemá povahu podania vo veci samej, súd žalobcu nevyzval na odstránenie nedostatkov návrhu. 31. Podľa názoru súdu, nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 písm. d/ je v tomto prípade nedôvodné i z dôvodu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia žiada dočasnú úpravu do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, naliehavý právny záujem na určení neplatnosti má vyplývať z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.. Uvedenú žalobu však podľa vlastných slov nemôže podať, predtým plánuje podať žalobu o obnovu právnej subjektivity Štátneho majetku Košice, š.p. v likvidácii (žalobca neuvádza, či už žalobu podal). Súd však uvádza, že s ohľadom na ust. § 193 CSP je viazaný rozhodnutím súdu o vzniku alebo zániku spoločnosti, i s ohľadom na ktoré sa zdá byť navrhované nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodné. Posúdenie prípustnosti žaloby na obnovu konania nie je vecou konajúceho súdu. 32. Podľa názoru súdu žalobca neosvedčil v prvom rade samotnú aktívnu legitimáciu, ale ďalej neosvedčil ani dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 33. Podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto by mal žalovanému ako úspešnej strane sporu priznať nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia v rozsahu 100%. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, o neodkladnom opatrení nemá vedomosť, preto súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. d) a m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).