Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V.: O. XX, B., právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 2.356,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.05.2017, č.k. -124, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.356,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2.356,88 eur odo dňa 04.03.2013 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 25.03.2010 do 04.03.2013 zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „) a ust. až 3, , až 3, a (ďalej len „“) a vecne tým, že dňa 07.06.2010 sa stala dopravná nehoda v obci B. na križovatke ulíc Č. a R.. I., kde vodič poisteného vozidla u žalovanej U. M., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č.. XX, B., z dôvodu nepozornosti narazil do pred ním stojaceho vozidla zn. R. R., W.: Z.- XXXEA, ktorého vlastníkom a držiteľom bol v čase dopravnej nehody právny predchodca žalobcu - spoločnosť VITO SLOVAKIA INVEST s.r.o., IČO: 44 372 906, so sídlom: K. Čulena 12, 917 01 Trnava, pričom vodičom a zároveň výhradným užívateľom predmetného motorového vozidla bol samotný žalobca. Žalovaná dňa 14.05.2010 uzatvorila s U. M., vinníkom vyššie spomínanej dopravnej nehody, poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca sa stal právnym nástupcom (postupníkom) pohľadávky postupcu VITO SLOVAKIAINVEST, s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.04.2013. V deň dopravnej nehody bola na vozidla vykonaná obhliadka a zadokumentovaný rozsah poškodenia motorového vozidla. V oznámení o poistnej udalosti Martina Klepáča, vinníka dopravnej nehody, sa uvádzali tvrdenia zhodné s tvrdeniami žalobcu o priebehu dopravnej nehody. Dňa 19.10.2011 bol vypracovaný znalecký posudok č. 114/2011 znalcom C.. L. X., C. H.. Č.. XX, XXX XX O., na základe ktorého boli vyčíslené celkové náklady na opravu poškodeného motorového vozidla zn. R. R.,

W.: Z.-XXXEA na sumu 2.356,88 eur. Žalovaná bola žalobcom vyzvaná na úhradu sumy 2.356,88 eur upomienkou pred žalobou zo dňa 26.02.2013 a bola upozornená, že ak dlžnú sumu neuhradí do 5 dní, žalobca si nárok uplatní súdnou cestou, žalovaná uvedenú pohľadávku neuhradila ani čiastočne. Listom zo dňa 25.03.2013 žalovaná oznámila žalobcovi, že pohľadávku neuhradí. Súd prvej inštancie posúdil vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu ako nedôvodnú s poukazom na ust. , podľa ktorého je určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia tak, že premlčacia doba začína plynúť až za rok po poistnej udalosti, čím sa fakticky dvojročná premlčacia doba predĺži o jeden rok v prospech a na ochranu poisteného - tento záver platí aj pre zmluvné aj zákonné poistenie, vrátane poistenia zodpovednosti za škodu (, ). Keďže k dopravnej nehode (poistnej udalosti) došlo dňa 07.06.2010, subjektívna premlčacia doba v zmysle ust. začala plynúť dňa 07.06.2011 a uplynula 07.06.2013. Žaloba bola podaná na súd dňa 12.04.2013, teda pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty. Žalovaná si nesplnila povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie následkom poistnej udalosti zo dňa 07.06.2010, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla typu R. R., W.: Z. XXX W. napriek tomu, že ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na plnenie vo výške požadovanej žalobcom preukázanej znaleckým posudkom č. 114/2011, vypracovaným znalcom C.. L. X. dňa 19.10.2011. Podľa ust. mala žalovaná (pozn. odvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne uviedol „žalobkyňa“) plniť v lehote 15 dní od skončenia vyšetrenia poistnej udalosti. Žalobca si listom zo dňa 08.08.2010 uplatnil náhradu škody v zmysle faktúry č. XXXXXXXX vo výške 3.990 eur, žalovaná v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 23.08.2010 uviedla, že faktúra č. XXXXXXXX nemôže slúžiť ako náležité a dôveryhodné zistenie výšky škody z dôvodu, že vykonala šetrenie škodovej udalosti a zistila, že predložené doklady pre určenie výšky škody (faktúra č. 20101965) nie sú vystavené deklarovanou spoločnosťou. Dňa 31.12.2010 žalovaná podala na Okresnej prokuratúre v Piešťanoch trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu, v ktorom trestnom konaní bol dňa 19.10.2011 znalcom C.. L. X. vypracovaný znalecký posudok č. 114/2011, ktorý stanovil celkové náklady na opravu poškodeného vozidla R. R., W.: Z. XXX W. vo výške 2.356,88 eur. Žalobca upomienkou zo dňa 26.02.2013 vyzval žalovanú na zaplatenie poistného plnenia vo výške určenej znaleckým posudkom 2.356,88 eur v lehote 5 dní, uplynutím 5 dňovej lehoty od doručenia upomienky je žalovaná strana v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Keďže súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, kedy bola upomienka zo dňa 26.02.2013 doručená žalovanej, súd prvej inštancie za začiatok omeškania stanovil deň 04.03.2013 (t.j. 5 dní od dňa výzvy) a zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. a nariadenia vlády č. vo výške 9 % ročne od 04.03.2013 do zaplatenia a žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 25.03.2010 do 04.03.2013 zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. a (ďalej len „“) v zmysle zásady úspechu strany vo veci a zaviazal žalovanú povinnosťou náhrady trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozhodnutiu podala voči všetkým výrokom v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. , teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým opakovane namietala premlčanie uplatneného nároku a nesúhlasila s posúdením námietky premlčania ako nedôvodnej podľa ust. . S poukazom na ust. a a ust. argumentovala žalovaná tým, že ako špeciálny predpis upravujúci oblasť poistenia vo vzťahu k má prednosť pred jeho ustanoveniami a s poukazom na ust. ods. a 2 je v prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla premlčanie nároku poškodeného voči poisťovni riešené osobitne a právnym základom nároku poškodeného voči poisťovni založeným titulom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je právo na plnenie z poistenia, ale právo na náhradu škody. Súd prvej inštancie tak prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, keď premlčanie práva podľa ust. ods. a 2 v spojení s ust. posúdil podľa ust. a poukázal na právny názor C. I. X. X. M. k . Z ust. je zrejmé, že právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa kumulatívneho splnenia dvoch podmienok - vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom zákon rozlišuje medzi vedomosťou o škode

a vedomosťou o škodovej udalosti. Žalovaná mala za to, že momentom, kedy sa poškodený dozvie o škode je moment, kedy sa dozvie a rozsahu a charaktere škody spôsobenej škodovou udalosťou, čo by znamenalo, že škody vzniká až vyčíslením rozsahu následkov v peniazoch a v momente, kedy môže podniknúť kroky smerujúce k jej vyčísleniu v peniazoch. Zákon rozlišuje medzi pojmom škody a výškou škody, preto má žalovaná za to, že keby bolo úmyslom zákonodarcu ponímať začiatok subjektívnej lehoty určením momentu, kedy sa poškodený dozvie o výške škody, vyjadril by to pojmovo týmto spôsobom v zákonnom znení. Žalovaná uviedla, že z prehlásenia zo dňa 10.06.2010 vyplýva, že žalobcovi ako poškodenému bola odovzdaná kalkulácia, ktorá vychádza zo zadokumentovaného poškodenia vozidla pri škodovej udalosti, teda žalobca mal vedomosť o rozsahu následkov škodovej udalosti dňa 10.06.2010, z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že za opravu motorového vozidla bola vystavená faktúra dňa 08.07.2010 splatná 15.07.2010 a listom zo dňa 08.08.2010 si žalobca uplatnil voči žalovanej náhradu za opravu poškodeného vozidla a zaslal faktúru zo dňa 08.07.2010, čo preukazuje, že žalobca mal najneskôr 08.08.2010 vedomosť nielen o rozsahu škody ale aj jeho výške. Žalovaná tak považuje dátum 08.08.2010 za najneskorší deň začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, preto je jeho nárok uplatnený dňa 12.04.2013 premlčaný a žalovaná žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil alebo zrušil a uplatňuje si trovy odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.07.2017 a uviedol, že sa stotožňuje s napádaným rozsudkom, ktorého závery považuje za správne, naopak nestotožňuje sa s výkladom žalovanej týkajúceho sa vzťahu a . Žalovaná sa snaží vyhnúť plneniu si svojej povinnosti, ktorá jej vznikla z uzatvorenej poistnej zmluvy zo dňa 14.05.2010 s poisteným U. M., podľa ktorej je žalobca priamo oprávnený na náhradu škody od žalovanej prostredníctvom poistného plnenia, t.j. ako priameho nároku poškodeného, preto ide o právo na poistné plnenie súvisiace so vznikom poistnej udalosti. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že v rámci náhrady škody platí kombinovaný režim subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, pričom subjektívna lehota v dĺžke 2 rokov závisí od momentu nadobudnutia vedomosti poškodeného o škode samej a o osobe, ktorá za ňu zodpovedá, teda keď sú poškodenému známe aj okolnosti rozhodné pre určenie celkovej výšky škody (R 122/1949). Špecifické je zistenie výšky škody v prípade poškodenia motorového vozidla, ktorá vznikla, ak sa vozidlo musí opravovať v autorizovanom servise, kedy sa škoda považuje za zistenú pri doručení faktúry z autoopravovne, pokiaľ by sa poškodený nedozvedel o cene skôr (R 3/1984). Žalobca má za to, že faktúra č. XXXXXXXX nemôže slúžiť ako náležité a dôveryhodné zistenie výšky škody, preto nemôže slúžiť ako určujúci moment plynutia subjektívnej lehoty, sama žalovaná ako prvá v minulosti spochybnila jej vierohodnosť, keď zistil že predložené doklady pre určenie výšky škody nie sú vystavené deklarovanou spoločnosťou. Pre začiatok plynutia premlčacej doby platí ust. , ktorá v danom prípade začala plynúť dňa 07.06.2011 a nebyť prerušenia plynutia premlčacej doby podaním žaloby dňa 12.04.2013, mala uplynúť 07.06.2014. Dokým žalobca disponoval informáciou o škodcovi ale nedisponoval subjektívnou vedomosťou o konkrétnej vyčíslenej škode, nemohol si ani oprávnene uplatňovať nárok na jej náhradu voči žalovanej, ku skutočnému a relevantnému zisteniu výšky škody došlo až na základe vypracovaného znaleckého posudku C.. X., teda nárok žalobcu nie je premlčaný, naviac žalovaná sama viackrát vyhlásila, že faktúru č. XXXXXXXX nepokladá za dokument, ktorý by určoval výšku spôsobenej škody, teda vydanie faktúry nie je možné považovať na moment zistenia výšky škody a jediným právne relevantným dokumentom je znalecký posudok č. 114/2011 C.. X. zo dňa 19.10.2011. Nárok žalobcu nie je premlčaný ani pri posúdení začiatku plynutia od 07.06.2011, ani k dátumu 19.10.2011, kedy došlo k vypracovaniu znaleckého posudku. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

8. Žalovaná síce v odvolaní uviedla, že odvolanie smeruje voči všetkým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, z jeho obsahu však bolo zrejmé, že napáda len jeho vyhovujúcu časť (nie jeho zamietajúcu

časť o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 25.03.2010 do 04.03.2013), preto sa odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal len týmto odvolaním napadnutým rozsahom.

9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

10. Podľa ust. a , (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

11. Podľa ust. , (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

12. Podľa ust. až 3 , (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. (3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Žalovaná odvolaním namietala, že súd prvej inštancie na vec nesprávne aplikoval ust. na posúdenie premlčania nároku žalobcu. Uvedená odvolacia námietka žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná a na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila ( ).

15. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu alebo od poisťovateľa (priamy nárok), pričom sa na premlčanie práva na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie práva voči škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu tieto dva nároky na náhradu škody nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. V danom prípade ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu - proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom ( ). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade v istom zmysle obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t.j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát (viď rozsudok sp. zn. ).

16. S poukazom na ust. v preskúmavanej veci mal žalobca možnosť uplatniť nárok na náhradu škody buď od škodcu U. M., žalovanej (poisťovne) alebo od oboch naraz, pričom začatie plynutia premlčacej doby sa u každého posudzuje osobitne. V prejednávanej veci nebolo možné aplikovať na premlčanie nároku žalobcu voči poisťovateľovi ust. , nakoľko žalobca vo vzťahu k poisťovni nebol poisteným (jeho právnym nástupcom titulom postúpenia), neuplatňoval si nárok ako zmluvná strana poistnej zmluvy, ale ako poškodený na základe Odvolací súd poukazuje na poznámku č. 22 k ust. , ktorá výslovne odkazuje na ust. , ktoré upravuje premlčanie práva na náhradu škody.

17. Podľa ust. pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, ktorých začiatok plynutia, plynutie a koniec sú upravené odlišne a nezávisle od seba, a ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho (i) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; (ii) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda vedomosť o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, pričom objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t. j. od škodnej udalosti.

18. S ohľadom na vyššie uvedené, aplikáciou ust. ust. v spojení s ust. posúdil odvolací súd námietku premlčania vznesenú žalovanou ako dôvodnú. V danej veci je zrejmé, že k škodovej udalosti došlo dňa 07.06.2010, od ktorého momentu mal žalobca nepochybne vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Čo sa týka ustálenia okamihu vedomosti o škode odvolací súd poukazuje na to, že ide o okamih preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých vie objektívne vyčísliť majetkovú ujmu v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť.

19. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je nepochybné a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si u žalovanej dňa 08.08.2010 na podklade fa č. XXXXXXXX zo dňa 08.07.2010 na sumu spolu 3.990 eur (oprava motorového vozidla značky R. R., W. Z. XXX W., splatnej dňa 15.07.2010 uplatnil náhradu škody (úhradu poistnej udalosti). Žalovaná odpoveďou zo dňa 23.08.2010 oznámila žalobcovi stanovisko, že predložené doklady pre určenie výšky poistného plnenia nie sú vystavené deklarovanou spoločnosťou.

20. Protiprávne konanie žalobcu (preukázané v trestnom konaní) pri určení výšky škody a jej uplatnení nemôže byť na ťarchu žalovanej. Ak žalobca podnikol kroky smerujúce k vyčísleniu škody v peniazoch a žalobcovi jeho nepodložený odhad (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 08.07.2010 vo výške 3.990 eur, ktorá nebola vystavená deklarovanou spoločnosťou) stačil pre uplatnenie si škody voči žalovanej, je podľa názoru odvolacieho súdu naplnené, že žalobca vedel objektívne vyčísliť majetkovú ujmu v peniazoch na to, aby si svoj nárok na náhradu škody uplatnil voči žalovanej. Argumentácia žalobcu, že predmetná faktúra č. XXXXXXXX nemôže slúžiť ako náležité a dôveryhodné zistenie výšky škody, preto nemôže slúžiť ako určujúci moment plynutia subjektívnej lehoty, pretože sama žalovaná spochybnila jej vierohodnosť, nemôže za daných okolností obstáť, keď tento spôsob vyčíslenia a preukázania výšky škody si zvolil práve žalobca a považoval ho zjavne za dostatočný a správny. Tomuto záveru zodpovedá aj argumentácia samotného žalobcu rozhodnutím R 3/1984.

21. Z dokladov predložených žalobcom tak vyplýva, že za opravu motorového vozidla bola vystavená faktúra dňa 08.07.2010 splatná 15.07.2010 a listom zo dňa 08.08.2010 si žalobca uplatnil voči žalovanej náhradu za opravu poškodeného vozidla a zaslal faktúru zo dňa 08.07.2010, čo preukazuje, že žalobca mal najneskôr 08.08.2010 kumulatívne vedomosť nielen o rozsahu škody a jej výške, ale aj o zodpovednom subjekte, kedy začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba.

22. K pretrhnutiu plynutia premlčacej doby nedošlo podaním žaloby na Okresný súd Bratislava II dňa 18.07.2012 (konanie vedené pod sp. zn. ), ktoré konanie bola zastavené uznesením č.k. -21 zo dňa 17.09.2012 pre nezaplatenie súdneho poplatku. Premlčacia lehota podľa ust. neplynie v prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Význam zastavenia plynutia premlčacej doby spočíva v tom, že počas riadneho pokračovania v konaní sa premlčacia doba nemôže skončiť. Za riadne pokračovanie v konaní nie je možné považovať to, ak sa súdne konanie o uplatnenom práve v dôsledku správania sa veriteľa (nezaplatenie poplatku, späťvzatie žaloby) zastavilo, vtedy nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo a podanie takejto žaloby nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

23. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu dňa 12.04.2013 a najneskôr dňa 08.08.2010 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. , je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný a námietka premlčania vznesená v konaní žalovanou je dôvodná.

24. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v napadnutej vyhovujúcej časti (o zaplatenie sumy 2.356,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2.356,88 eur odo dňa 04.03.2013 až do zaplatenia) zamietol.

25. O trovách konania (celkových) odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a v spojení s ust. a a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko v dôsledku zamietnutia žaloby žalobcu v celom rozsahu bola žalovaná úspešná v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).