Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_31S-102-2020.pdf
PDF · 281.52 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: PHAREX, s.r.o., so sídlom Prieložtek 1, 036 01 Martin, IČO: 44 073 437, právne zastúpeného Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101165093/2020 zo dňa 13.07.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 101165093/2020 vydané dňa 13.07.2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 102925109/2019 zo dňa 18.12.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu PHAREX, s.r.o., so sídlom Prieložtek 1, 036 01 Martin, IČO: 44 073 437, DIČ: 2022599799, IČ DPH SK2022599799 (ďalej aj ako daňový subjekt alebo PHAREX, s.r.o.) daň v sume 2.494.931,35 Eur na dani vyberanej zrážkou za rok 2015. Na odôvodnenie rozhodnutia správca dane poukázal na skutočnosť vykonania daňovej kontroly dane vyberanej zrážkou za rok 2015 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov u daňového subjektu v období od 24.09.2018 do 29.05.2019, o výsledku ktorej daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 101206020/2019 zo dňa 21.05.2019 (ďalej aj len protokol). Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na zákon č. 333/2014 Z. z. uviedol, že sa s účinnosťou od 01. januára 2015 novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZDP alebo zákon č. 595/2003 Z. z.). Do ustanovenia § 17 ods. 31 ZDP bolo doplnené, že „z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) ZDP druhého bodu (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou
- právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo) a písm. e) tretieho bodu (právnická osoba - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou), od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43 ZDP. Vo vzťahu k úprave podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP správca dane uviedol, že toto ustanovenie a ani ZDP bližšie peňažné a nepeňažné plnenie nešpecifikuje, to znamená toto ustanovenie (úprava § 43 ods. 3 písm. o) ZDP) sa vzťahuje na všetky plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Jediným druhom plnenia, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zrazenia dane z plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa sú peňažné plnenia vyplácané za klinické skúšanie. Povinnosť platiteľa dane z peňažných plnení nebola osobitne upravená, preto na povinnosť zdanenia peňažných plnení držiteľom platí pri zrazení a odvedení dane postup podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP, pokiaľ ide o
povinnosť vykonania zrážky dane, lehoty na odvod zrazenej dane a predkladanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. Z uvedených ustanovení vyplýva:
- zrážku dane je povinný vykonať držiteľ pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka;
- držiteľ je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť držiteľa neurčí inak; zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Ak držiteľ nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň; podobne sa postupuje, ak držiteľ nezrazí daň v správnej výške. V súlade s úpravou § 43 ods. 4 ZDP, základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri peňažných príjmoch uvedených v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je iba príjem neznížený o výdavky - t.j. hrubý príjem. V súlade so znením § 43 ods. 6 ZDP, ak ide o peňažné a nepeňažné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP daňová povinnosť daňovníka sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daňový subjekt PHAREX, s.r.o. poskytoval v roku 2015 peňažné plnenia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Konkrétne nakupoval a následne predával lieky od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Správca dane kontrolou zistil, že z týchto plnení daňový subjekt nevykonal zrážku a neodviedol daň správcovi, pričom zároveň z evidencií, ktoré mal správca dane k dispozícii zistil, že taktiež nepredložil správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a je uverejnené na jeho webovom sídle. Na výzvu správcu dane na predloženie dokladov/dôkazov zo dňa 19.12.2018 reagoval daňový subjekt vyjadrením zo dňa 21.01.2019, v ktorom uviedol, že podnikateľská činnosť kontrolovaného daňového subjektu PHAREX, s.r.o. v spojení s lekárňami predstavovala obchodnú činnosť v bežnom obchodom styku, na ktorú sa nevzťahuje aplikácia zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) v spojení s § 17 ods. 31 ZDP. Svoje tvrdenie splnomocnený zástupca daňového subjektu oprel o umiestnenie odkazu37ab § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v znení od 01.01.2015, ktorý odkaz chápe daňový subjekt ako odkaz, ktorý odkazuje na celé znenie zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ZOL), keďže tento odkaz je uvedený na konci ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP za interpunkčným znamienkom. Žalobca vykladá peňažné a nepeňažné plnenie v zmysle tohto termínu použitého podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP ako peňažné a nepeňažné plnenia, ktorými nie sú podľa ZOL plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou (ďalej len držiteľ) v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Správca dane k takejto argumentácii zaujal stanovisko, v obsahu ktorého poukázal na Legislatívne pravidlá vlády SR schválené uznesením vlády SR dňa 25.05.2010 pod č. 352 v znení neskorších uznesení, a to konkrétne na prílohu č. 5 k týmto Legislatívnym pravidlám vlády SR podľa bodu 21., z ktorej vyplýva stanovenie spôsobu umiestňovania odkazov na iný právny predpis. V zmysle tejto úpravy odkaz na iné právne predpisy sa umiestňuje nad slovo alebo slovné spojenie z čoho vyplýva, že odkaz uvedený v úprave § 43 ods. 3 písm. o) ZDP 37ab sa vzťahuje na slovné spojenie „klinické skúšanie“. Správca dane skonštatoval, že neexistuje prepojenie medzi úpravou § 43 ods. 3 písm. o) ZDP so ZOL, čo zároveň znamená nemožnosť aplikácie charakteristiky pojmov peňažné a nepeňažné plnenie vo vzťahu k úprave § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v kontexte odvolávky na ZOL. Správca dane poukázal na § 2 ods. 45 zákona č. 393/2015 Z. z. - novela ZOL platná a účinná od 01.01.2016. V nadväznosti na túto úpravu správca dane uviedol, že na účely ZOL sa za peňažné a nepeňažné plnenia nepovažujú plnenia od držiteľa, ktoré sú poskytované v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo nákupu liekov. Cieľom zmien ustanovených v ZOL bolo zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníckymi pracovníkmi ako aj zvýšenie transparentnosti v oblasti liekovej politiky ustanovením oznamovacej povinnosti v elektronickej podobe Národnému centru zdravotníckych informácií s presným určením obsahu a rozsahu oznamovaných údajov. Keďže ide o pojmové chápanie pre účely ZOL, nie je možné a prípustné použiť toto chápanie pre účely posúdenia povinnosti zraziť daň vyberanou zrážkou v súlade s ustanovením § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Ani znenie ZOL v roku 2015 nevytváralo žiaden aplikačný rámec chápania peňažného a nepeňažného príjmu ZOL v ZDP. Správca dane vo vzťahu k zákonu č. 333/2014 Z. z. (novela ZDP účinná od 01.01.2015) poukázal na dôvodovú správu, z ktorej možno odvodiť, že cieľom tejto právnej úpravy (zákona č. 333/2014 Z. z.) nebola špecifická definícia peňažných a nepeňažných plnení podliehajúcich zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, ale definovanie plnení od držiteľa ZDP, na ktoré sa § 43 ods. 3 písm. o) teda
zrážková daň nevzťahuje (plnení za klinické skúšanie a plnení, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZDP). Vo vzťahu ku subjektu držiteľa poukázal správca dane pre obdobie roku 2015 na legislatívnu skratku podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP so zapracovaním odvolávok na iné právne predpisy. S účinnosťou od 01.01.2016 došlo zákonom č. 253/2015 Z. z. (novela ZDP) k presunu pojmu držiteľ z § 8 ods. 1 písm. l) ZDP do § 2 ZDP, a to konkrétne do § 2 písm. y) ZDP. Od 01.01.2017 zákonom č. 341/2016 Z. z. (novela ZDP) došlo ku doplneniu pojmu držiteľ v § 2 písm. y) ZDP o držiteľa predstavujúceho držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a zároveň bol doplnený odkaz 37aba), čo je odkaz na § 20 ods. 1 písm. i) ZOL. Konkrétne toto ustanovenie ZOL s účinnosťou od 01.01.2017 (na základe novely ZOL zákonom č. 306/2016 Z. z.) vypúšťa pre lekárne všeobecnú možnosť spätného predaja a umožňuje lekárňam realizovať spätný predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal a predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni. Pokiaľ ide o novelizáciu ZOL z dôvodovej správy vyplýva zámer regulácie vývozu kategorizovaných liekov, keď podľa dôvodovej správy časť držiteľov povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov vykupuje kategorizované lieky od držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni a následne ich vyváža. V nadväznosti na to, ak lekáreň (poskytovateľ) od 01.01.2017 spätne predá liek v intenciách úpravy ZOL, od tohto dátumu bude pre potreby zákona ZDP v postavení držiteľa, a teda nedôjde k aplikácii § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Pokiaľ však lekáreň predala liek v intenciách ZOL pred 01.01.2017, nemohla postavenie držiteľa v pojmovom chápaní ZDP nadobudnúť, pretože ZDP lekárni nepriznával postavenie poskytovateľa, lekáreň mohla uskutočňovať spätný predaj liekov podľa ZOL (znenie pred 01.01.2017), avšak držiteľ bol povinný na platbu lekárni aplikovať zrážkovú daň. Právna úprava účinná od 01.01.2017 teda kodifikovala nový stav a nešlo len o upresnenie existujúceho stavu, ako to tvrdí daňový subjekt. Vo vzťahu k obsahovému vymedzeniu subjektu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poukázal správca dane na úpravu podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 3 ZDP pre rok 2015. Správca dane skonštatoval, že je potrebné vychádzať z ustanovení § 17 ods. 31, § 43 ods. 3 písm. o), § 2 písm. b), § 2 písm. c) a § 17 ods. 1 písm. b) ZDP. Zdôraznil, že aplikácia § 17 ods. 31 a § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je možná len na príjmy (výnosy) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka, teda na príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 2 písm. b) ZDP. V súlade s úpravou § 2 písm. c) ZDP ide o príjmy charakteru peňažného a nepeňažného plnenia dosiahnutého aj zámenou. Výsledok hospodárenia sa v súlade s § 9 ods. 2 Opatrenia MF SR č. 20354/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnovy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov zisťuje z rozdielu výnosov a účtov nákladov okrem vybraných nákladov. Obchodný vzťah pri ktorom dochádza k dodaniu liekov zo strany držiteľa poskytovateľovi (lekárni) nie je v žiadnom prípade výnosom (príjmom) poskytovateľa. Svojou podstatou predstavuje zo strany poskytovateľa obstaranie majetku (zásob) lekárne a vznik záväzku lekárne (poskytovateľa) za zásoby zaplatiť. Lekáreň v tomto prípade teda účtuje majetkový prírastok a prírastok záväzkov, neúčtuje výnos. Nadobudnutím zásob nejde o výnos tak z pohľadu účtovného ako i z pohľadu daňového, v ktorej časti správca dane poukázal na úpravu podľa § 2 písm. b), c) ZDP. Rovnako v situácii, keď držiteľ (daňový subjekt) prijíma lieky od lekární (poskytovateľa) z dôvodu ich reklamácie, exspirácie alebo prebytkov. Nedochádza teda ani k aplikácii zrážkovej dane v súlade s § 17 ods. 31 v spojení s § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Správca dane skonštatoval, že zavedenie zrážkovej dane na situáciu daňového subjektu, teda na úhrady lekárňam za nimi predané lieky a zdravotnícky materiál v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v spojením s § 17 ods. 31 ZDP a v spojení s § 21 ods. 1 písm. l) ZDP, podľa ktorého nemožno zo strany poskytovateľa (lekárne) uplatniť ako daňové výdavky, výdavky vzťahujúce sa k peňažnému plneniu od držiteľa, teda v princípe k dodávkam liekov lekárňami daňovému subjektu (držiteľovi), nepochybne takýto obchod (spätný predaj liekov) uskutočňuje menej ekonomicky atraktívnym. To však platí pre všetky oprávnené subjekty, ktoré by chceli takýto obchod uskutočniť a všetky subjekty vrátane kontrolovaného daňového subjektu musia túto formu regulácie akceptovať. Je vecou ich individuálneho ekonomického rozhodnutia, plánovania a podnikateľskej stratégie, či obchod za takýchto zákonných podmienok uskutočnia alebo nie. Povinnosť aplikácie zrážkovej dane na vzťah poskytovateľ držiteľ, keď poskytovateľ dodáva tovar (v prípade daňového subjektu lieky a zdravotnícky materiál) a držiteľ za tento tovar poskytuje úhradu bola predvídateľná a čitateľná. Správca dane vypočítal výšku dane, ktorá mala byť zrazená a odvedená správcovi dane zo sumy úhrady dlžnej sumy v prospech jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
za každý kalendárny mesiac roka 2015. Vychádzal pritom z elektronickej zostavy s názvom 2015_PHAREX_kniha_dodávateľských_faktúr.xlsx, ktorá bola predložená daňovým subjektom PHAREX, s.r.o. Predmetná zostava pozostáva z 3852 riadkov, pričom správca dane vyselektoval dodávateľské faktúry - tovar z celkovej zostavy. Následne boli správcom dane zaslané výzvy - žiadosti o súčinnosť v zmysle § 26 ods. 1 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. na kraje Slovenskej republiky a žiadal o súčinnosť, aby vyznačili v zozname, ktorý bol uvedený v predmetnej výzve poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Z odpovedí, ktoré prijal z jednotlivých krajov Slovenskej republiky vyhotovil zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú dodávatelia daňového subjektu PHAREX, s.r.o. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 43 ods. 1 ZDP, podľa ktorej sa pri dani vyberanej zrážkou použije sadzba dane 19% pri príjmoch podľa ods. 2 a 3 § 43 ZDP. Na základe vykonanej daňovej kontroly a preukázaných kontrolných zistení uvedených v protokole z daňovej kontroly mal daňový subjekt PHAREX, s.r.o. za rok 2015 vykonať zrážku dane a odviesť daň správcovi dane podľa jednotlivých kalendárnych mesiacov tak, ako je identifikované za mesiace január až december roku 2015 prostredníctvom peňažného plnenia v eurách, výšky dane, ktorá mala byť zrazená a odvedená správcovi dane a pokiaľ ide o lehotu do ktorej mala byť odvedená daň v odôvodnení rozhodnutia správcu dane na strane 11. V priebehu vyrubovacieho konania podal žalobca cestou splnomocneného zástupcu vyjadrenie k protokolu, ktoré je zo dňa 06.06.2019. Poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a uviedol, že má za to, že dôkazy a zistenia získané správcom dane nahliadnutím do spisu daňového subjektu vedeného Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin v súvislosti s daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 vykonanej u daňového subjektu súbežne s daňovou kontrolou na dani vyrubenej zrážkou za rok 2015, boli získané a následne využité zákonným spôsobom. Správca dane postupoval podľa § 19 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. Následne v zmysle § 47 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z. kontrolné zistenia a získané dôkazy správca dane podrobne popísal a vyhodnotil v Protokole č. 101206020/2019 v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane zdôraznil, že podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. K pochybnostiam daňového subjektu o účelovosti postupu pracovníkov správcu dane a zákonnosti ich postupu z dôvodu zámeny textu, správca dane uviedol, že sa jednalo o administratívnu chybu pri prepise textu vyjadrenia, pričom na ústnom pojednávaní dňa 20.05.2019 boli prítomní oboznámení s textom zápisnice, ktorú následne podpísali. Zároveň správca dane skonštatoval, že ak sa aj naskytla nejaká chyba v texte, nemalo to vplyv na nesprávnosť protokolu a procesné úkony, ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly. Správca dane vo väzbe na argumentáciu daňového subjektu podľa jeho vyjadrenia zo dňa 06.06.2019 opätovne zdôraznil, že aplikácia § 17 ods. 31 a § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, teda aplikácia zrážkovej dane je možná len na príjmy (výnosy) z činnosti daňovníka a nakladania s majetkom daňovníka, teda na príjmy, ktoré sú predmetom dane - § 2 písm. b) ZDP. V súlade s § 2 písm. c) ZDP ide o príjmy charakteru peňažného a nepeňažného plnenia dosiahnutého aj zámenou. Správca dane poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 333/2014 Z. z., v ktorej sa k bodom 9, 11, 14,16, 28, 50, 81, 82 a 84 vo vzťahu ku konkrétnym ustanoveniam právnej úpravy uvádza, že zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania činnosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi, aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo lekárovi dosahujúcemu príjmy z vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe, tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania. Vo vzťahu k bodu 5 vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 06.06.2019 správca dane zdôraznil, že zákonom ZOL zavedená reštrikcia, teda obmedzenie spätného predaja liekov na variant vyplývajúci z úpravy ZOL účinnej od 01.01.2017 (na základe novelizácie podľa zákona č. 306/2016 Z. z.) vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu, v zmysle ktorej časť držiteľov povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov nadobudnuté lieky v rámci spätného predaja liekov od lekární vyvážali. Spätný predaj lieku na základe úpravy platnej a účinnej od 01.01.2017 bude možný iba tomu držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, od ktorého držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni liek nakúpil. Správca dane v tejto časti
zdôraznil ekonomickú podstatu, resp. súvislosť tejto reštrikcie, ktorá síce priamo v dôvodovej správe uvedená nie je, avšak touto právnou úpravou k nej dochádza. Pokiaľ ide o bod 6. vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 06.06.2019 k argumentácii daňového subjektu v tejto časti jeho vyjadrenia, zopakoval správca dane svoje závery už uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane ohľadom aplikácie zrážkovej dane len na príjmy (výnosy) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom, teda na príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 2 písm. b) ZDP s tým, že niečo, čo je predmetnom reklamácie, ktorej podstatou je nárokovanie si vrátenia plnenia (peňazí), prípadne výmeny alebo opravy, nemôže byť predmetom predaja a s tým súvisiaceho generovania príjmu (výnosu). Odberateľ (lekáreň) v tomto prípade daňovému subjektu (držiteľovi) nič nepredáva, ale vracia. Pri tejto transakcii (reklamácii) výnos (príjem) lekárne nevzniká, a teda nie je načo zrážkovú daň aplikovať. Z úpravy § 2 písm. b) ZDP vyplýva stanovenie predmetu dane, ktorým je príjem (výnos) z činnosti daňovníka, teda tak fyzickej ako i právnickej osoby a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 ZDP. Ide o všeobecne vymedzený predmet dane fyzickú i právnickú osobu. Príklad daňového subjektu na nepeňažné plnenie vo forme poskytnutej účasti na podujatí pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je príjmom zdaniteľným príjmom fyzickej osoby - konkrétne ide o zdaniteľný príjem, na ktorý je aplikovateľný § 8 ods. 1 písm. l) ZDP a ktorý sa zdaňuje podľa § 43. Správca dane vychádzal z racionálneho predpokladu, že daňový subjekt mal na mysli poskytnutie účasti na podujatí pre poskytovateľa fyzickú osobu, keďže právnická osoba sa fyzicky podujatia nezúčastňuje, ale tohto sa fyzicky zúčastňujú len konkrétne fyzické osoby. ZDP nešpecifikuje bližšie peňažné a nepeňažné plnenia z hľadiska presného výpočtu v zmysle aká množina plnení predstavuje peňažné plnenia a aká nepeňažné plnenia, jasne však stanovuje predmet dane. Peňažné a nepeňažné plnenia zdaňované zrážkovou daňou budú teda len také plnenia, ktoré sú predmetom dane. Uvedené je v súlade so samotnou podstatou predmetu dane, kde jednoducho platí, že sa zdaňuje len to, čo je predmetom dane. Tento fakt platí pri akejkoľvek dani. Pokiaľ ide o spôsob určenia zrážkovej dane, správca dane vychádzal pri svojich záveroch z knihy došlých faktúr daňového subjektu, z ktorej vyselektoval dodávateľské faktúry za tovar, pričom vychádzal z dokladov, na základe ktorých daňový subjekt nakupoval tovar a zároveň nešlo o doklady, ktoré predstavovali doklady vracaného tovaru z titulu reklamácie, prebytkov alebo exspirácie obchodnými partnermi daňového subjektu, ktorý im daňový subjekt dodal. Správca dane poukázal na to, že samotný daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu podotýka, že všetky plnenia, ktoré sú predmetom posudzovania správcu dane vykonal ako spätný nákup (z pohľadu daňového subjektu), i keď tento nákup daňový subjekt označuje ako nákup prebytkov, čo však nemá oporu vo formulácii podľa protokolu. Názor daňového subjektu o nezákonnosti určenia daňovej povinnosti nemá opodstatnenie. Tvrdenie o absolútnej nerealizovateľnosti zrážkovej dane v spojení so skúmaním dosahovania príjmu je popieraním samotnej podstaty predmetu zdanenia dane z príjmov, ktorou sa zdaňuje príjem a nič iné. Zrážková daň je jedným v ZDP ustanoveným spôsobom zdaňovania príjmu daňovníkov (právnickej aj fyzickej osoby), pričom je ustanovené, ktoré príjmy sa týmto spôsobom, teda zrážkovou daňou zdaňujú a ako. Daňový subjekt nepochybne vie posúdiť, či vracia obchodnému partnerovi finančné prostriedky napríklad za reklamovaný a vrátený tovar alebo hradí došlú faktúru za dodaný tovar dodávateľom, a teda vie posúdiť, či sa uvedená transakcia „nájde“ v ZDP. V nadväznosti na uvedené správca dane skonštatoval, že nie je čo dokazovať daňovým subjektom navrhovanými výsluchmi svedkov predstavujúcich zástupcov jednotlivých lekární (dodávateľov daňového subjektu) za účelom zistenia, či sa jednalo o transakcie, pri ktorých dosahovali výnos alebo nie. Pokiaľ daňový subjekt poukazoval na skutočnosť, že viaceré subjekty uvedené v protokole nie sú len poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ale súčasne sú aj držiteľmi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, tak správca dane zdôraznil nekonkrétnosť a nepodloženosť týchto tvrdení daňového subjektu, ako aj absenciu súčinnosti daňového subjektu, ktorý neposkytol správcovi dane v tomto smere konkrétne relevantné informácie, ani dôkazy, o ktorých obchodných partnerov ide, o ktoré transakcie ide, len všeobecne tvrdí, že takéto transakcie a obchodní partneri existujú a správcovi dane navrhuje, aby ich našiel u jeho obchodných partnerov. Pokiaľ ide o výročné správy FS SR (Finančnej správy Slovenskej republiky - poznámka správneho súdu), v tejto časti správca dane v nadväznosti na argumentáciu daňového subjektu konštatuje, že výročné správy nepreukazujú tvrdenia daňového subjektu. Správca dane trvá na svojom závere podľa protokolu, že daňový subjekt PHAREX, s.r.o. má v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2015 aplikovať na úhrady poskytovateľovi (lekárni) za nakúpené lieky a zdravotnícky materiál zrážkovú daň. Pokiaľ ide o Znalecký posudok č. 07/2019 vypracovaný znalcom Ing. R. S., U. XXX, XXX XX L., súdnym znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a domovníctvo, tento znalecký posudok bol objednaný daňovým subjektom k predmetnej veci, bol daňovým subjektom predložený v priebehu
prvostupňového správneho konania. Nemá povahu znaleckého posudku podľa § 26 zákona č. 563/2009 Z. z. Má povahu listinného dôkazu a je na zvážení správcu dane v daňovej kontrole, či takýto listinný dôkaz zoberie ako podklad pre rozhodnutie alebo pre správne určenie dane v daňovej kontrole. So stanoviskom znalca k otázke č. 1 podľa uvedeného znaleckého posudku správca dane nesúhlasí, pretože má za to, že kontrolovaný daňový subjekt PHAREX, s.r.o. mal postupovať v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 563/2009 Z. z. Pokiaľ ide o závery znalca k otázke č. 2, správca dane mal za to, že vychádzal z platných právnych predpisov, ktoré priamo súviseli so zistenými skutočnosťami. Pokiaľ ide o závery znalca k otázke č. 3, správca dane zdôraznil, že kontrolovaný daňový subjekt, ani znalec „nemôže relevantne a preskúmateľne zistiť skutkový stav pri uplatňovaní zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. s dopadom naplnenie daňových príjmov finančnou správou v roku 2015“, tak ako to sám znalec uviedol v predmetnom znaleckom posudku. Následne odôvodnenie rozhodnutia správcu dane opisuje reakcie zamestnancov správcu dane na otázky Bc. Y. V. a žiadosť Y.. E. H. označenej ako substitučná splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu, kladené a adresované zamestnancom správcu dane za účelom zistenia, kto je obsahovým autorom stanovísk správcu dane a či sa v predmetnom konaní jedná o tzv. koordinované daňové jednanie (otázka Bc. Y. V. na ústnom pojednávaní správcu dňa 25.10.2019, či zamestnanci správcu dane K.. E. Q. a K.. X. R. potvrdzujú, že sa jedná o tzv. koordinované daňové jednanie alebo tento fakt vyvracajú, žiadosť Y.. E. H., ktorá opätovne žiadala o konkretizovanie mien alebo aby zamestnanci správcu dane uviedli presné mená, resp. prečo ich nie je možné poskytnúť a z akého dôvodu ich nie je možné poskytnúť a či pracovníci, ktorí sa podieľajú na obsahových vyjadreniach, budú rozhodovať v odvolacom konaní, prípadne sú zamestnancami odvolacieho orgánu). Na otázky Bc. Y. V. správca dane odpovedal, tak že obsahovým autorom stanovísk správcu dane v predmetnej zápisnici je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je Finančné riaditeľstvo a pojem koordinované daňové konanie zákon č. 563/2009 Z. z. ani osobitné predpisy neupravujú. Na žiadosť Y.. E. H. správca dane uviedol, že odpoveď už je obsiahnutá v stanovisku správcu dane na ústnom pojednávaní zo dňa 09.12.2019.
2. Rozhodnutím Číslo: 101165093/2020 zo dňa 13.07.2020 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102925109/2019 zo dňa 18.12.2019. Žalovaný rozhodol na základe včas podaného odvolania žalobcu, pričom argumentácia žalobcu ako odvolávajúceho sa v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 2 až 7. Žalobca ako odvolávajúci namietal nesprávny výklad ust. § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z., pokiaľ ide o odkaz 37ab), prostredníctvom ktorého odkazu je úprava zákona č. 595/2003 Z. z. v § 43 ods. 3 písm. o) naviazaná na znenie zákona č. 362/2011 Z. z., teda na zákon o liekoch a zdravotníckych. V tejto časti žalobca v odvolaní poukázal na Prílohu č. 5 bod. 21 Legislatívnych pravidiel vlády SR, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ak právna norma vo svojom texte odkazuje na iný právny predpis, odkazy sa číslujú a číslovanie sa umiestňuje nad právny pojem, na ktorý sa odkazuje. V tejto časti zároveň žalobca poukázal na úpravu podľa § 2 ods. 45 zákona č. 362/2011 Z. z. účinnú od 01.01.2016, ktorá uvádza negatívne vymedzenie toho, ktoré príjmy sa nepovažujú za peňažné a nepeňažné plnenie. Napriek tomu, že toto výslovné negatívne vymedzenie pojmu peňažné a nepeňažné plnenie bolo do zákona č. 362/2011 Z. z. doplnené až od 01.01.2016 zákonom č. 393/2015 Z. z., neznamená to, že by dovtedy platilo, že plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov by sa za peňažné a nepeňažné plnenia považovali práve naopak plnenia v rámci bežného obchodného styku pri predaji a kúpe liekov sa za peňažné a nepeňažné plnenia podľa zákona č. 362/2011 Z. z. nikdy nepovažovali. Žalobca novelu zákona č. 362/2011 Z. z. účinnú od 01.01.2016 považuje za potrebné chápať ako spresňujúcu dovtedy platné a účinné znenie zákona č. 362/2011 Z. z. Pozitívne vymedzenie pojmu peňažné a nepeňažné plnenie obsahovalo napríklad ust. § 18 ods. 8 veta tretia zákona č. 362/2011 Z. z. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za peňažné alebo nepeňažné pnenie sa považuje také plnenie, ktorého účelom je financovanie, sponzorovanie alebo iná priama alebo nepriama finančná alebo materiálna podpora odborného podujatia alebo účasti zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí. Podľa žalobcu sa za peňažné a nepeňažné plnenie na účely úpravy § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku 2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Odvolávajúci sa nikdy neuskutočnil vo vzťahu k lekárni iné plnenie než plnenie v rámci bežného obchodného styku pri predaji alebo kúpe liekov, nikdy neposkytol, resp. neprijal žiadne peňažné alebo nepeňažne plnenie, ktoré by sa považovalo za peňažné alebo nepeňažné plnenie podľa ust. § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z., a teda nebol povinný platiť daň zrážkou podľa tohto ustanovenia. V tejto časti žalobca v odvolaní poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 333/2014 Z. z. Úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 595/2003 Z. z., ktorá sa stala účinnou od 01.01.2017, považuje žalobca za spresnenie definície pojmu držiteľ a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ide o spresnenie vymedzenia týchto pojmov už dovtedy existujúcich a používaných, pričom je evidentné, že význam pojmu bol rovnaký aj pred účinnosťou novely, a teda lekáreň mala už dávno pred 01.01.2017 jednak osobitné postavenie podľa § 6 ods. 1 písm. f) alebo § 6 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z. z. účinného do 14.06.2018, v znení účinnom od 15.06.2018 podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo § 6 ods. 4 zákona č. 362/2011 Z. z. ako držiteľ povolenia na zaobchádzanie s liekmi, a to poskytovateľ lekárenskej starostlivosti v nemocničnej alebo verejnej lekárni (strana 4 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného - poznámka správneho súdu). Toto dvojjediné postavenie v zmysle osobitných predpisov mali lekárne aj v roku 2015, kedy platili definície rovnako. K tomuto upresneniu muselo dôjsť v dôsledku toho, že orgány finančnej správy na účely dane z príjmov vnímali lekárne výlučne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na povahu nimi vykonávanej podnikateľskej činnosti. Lekáreň totiž okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti vystupuje tiež ako subjekt, ktorý je oprávnený v zmysle zákona č. 362/2011 Z. z. zaobchádzať s liekmi spôsobom, kedy lieky predáva alebo nakupuje (§ 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 362/2011 Z. z.), a to buď vo vzťahu k držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti navzájom. Chýbajúce výslovné zadefinovanie oboch postavení lekární nemá byť a ani nemôže byť vykladané tak, že by sa lekárne dovtedy vždy posudzovali len ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť, že sa nejedná o rozšírenie pojmu, a teda zmenu postavenia lekárne na účely výkonu predaja a kúpy liekov, je zrejmá aj z dôvodovej správy k zákonu č. 341/2016 Z. z., ktorým bol doplnený zákon č. 595/2003 Z. z. Žalobca teda v odvolaní tvrdil, že vzhľadom na túto úpravu je nevyhnutné hľadieť na lekárne, s ktorými daňový subjekt obchodoval na účely nákupu a predaja liekov ako na držiteľa v zmysle definície podľa zákon č. 595/2003 Z. z., t.j. nie na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ale držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. O uvedené opiera záver, že odvolávajúci nebol povinný platiť daň zrážkou z plnení poskytovaných lekárňami, pretože tieto na účely obchodného vzťahu s daňovým subjektom nevystupovali v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ale v postavení držiteľa. Z toho dôvodu tiež odvolávajúci neviedol žiadne evidencie vo vzťahu k nákupu tovaru v rámci bežného obchodného styku od lekární (ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na účely zrážkovej dane), alebo naopak. Tento obchod účtoval ako podnikateľskú činnosť podľa § 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 362/2011 Z. z., a teda mimo režim zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. V prípadoch, kedy lekárne obchodovali so žalobcom, mali postavenie držiteľa. Úprava účinná od 01.01.2017 (zákon č. 362/2011 Z. z.) nezadefinovala nové postavenie lekárne, ale len spresnila, resp. zapracovala presné označenie postavenia lekární pre výkon činnosti podľa zákona č. 362/2011 Z. z., a teda sa exaktne právnou normou upravila situácia, kedy lekáreň vykonáva inú činnosť a má teda aj iné postavenie ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. Správca dane podľa argumentácie žalobcu v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol o vyrubení dane bez akéhokoľvek právneho základu, svojvoľne na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Ak by bol správny výklad tvrdený správcom dane, podľa ktorého sa za peňažné a nepeňažné plnenia považujú všetky a akékoľvek plnenia medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (okrem plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie liekov), pričom súčasne by lekáreň považovali za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj v prípade nakladania s liekmi podľa § 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 362/2011 Z. z., potom by v reáli nastávali absurdné situácie tak, ako ich popísal odvolávajúci sa - žalobca vo vyjadrení k výzve na predloženie dokladov/dôkazov zo dňa 22.01.2019. Bolo legitímnym očakávaním daňového subjektu, že na bežný obchodný styk s lekárňami sa zrážková daň neuplatní, nakoľko žiadny iný tovarový tok nie je v právnom poriadku SR zaťažený zrážkovou daňou, rovnako ani pred rokom 2015 nikdy nebol tovarový tok liekov zaťažený zrážkovou daňou a súčasne ani z právnej úpravy účinnej od 01.01.2015, ani z dôvodovej správy k novele zákona č. 595/2003 Z. z. účinnej od 01.01.2015 nevyplýva, že by sa zrážková daň mala vzťahovať aj na tovarový tok, a teda aj na plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že postup orgánov verejnej moci musí byť predvídateľný (vzhľadom na právnu úpravu) a orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať a postupovať rozdielne, a teda okrem iného v tomto prípade
nemôže ani inak posudzovať postup jednotlivých daňových subjektov. Orgány finančnej správy ako orgány verejnej moci vo vzťahu k účastníkom konania musia postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom, a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má, a to nielen vo vzťahu k rozhodnutiu samotnému, ale aj k uplatňovanému postupu pred rozhodnutím. Postup, ktorý správca dane voči daňovému subjektu uplatňuje vo vzťahu k požiadavke na platenie zrážkovej dane za rok 2015, je v zrejmom rozpore s doktrínou legitímneho očakávania. Žalobca v odvolaní konštatuje, že nie je žiaden dôvod, prečo by práve obchodný styk pri kúpe a predaji mal byť oproti obchodovaniu s iným druhom tovaru zaťažený administratívnou - zrážkovou daňou. Je to absolútne neočakávaná aplikácia ustanovení zákona, ktorého výklad považuje zo strany správcu dane za nesprávny a neprimerane extenzívny. V tejto časti žalobca ako odvolávajúci poukázal na závery podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 468/2011-9 zo dňa 07.12.2011, ako aj Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 33/97. Žalobca ako odvolávajúci má za to, že ustanovenie o výbere dane zrážkou (najmä teda § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z.) nie je v danom prípade možné aplikovať na odvolávajúceho, keďže ten svoje príjmy získaval v rámci výkonu svojej bežnej obchodnej činnosti, čiže ako príjmy podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z., t.j. ako príjem z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov. Odvolací orgán skonštatoval, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol zákonné normy, na základe ktorých rozhodoval. Neopodstatnenou je i námietka, kto metodické pokyny, resp. usmernenia tvorí, teda konkrétne mená. Finančné riaditeľstvo má svoju organizačnú štruktúru a jednotlivé činnosti spadajú pod jednotlivé odbory, oddelenia Finančnej správy tak, ako to určuje organizačný poriadok Finančnej správy. Podstatné nie je to, kto metodiku tvorí, ale podstatné je, či mohol byť daňový subjekt oboznámený s výkladom konkrétneho ustanovenia. Zverejnené metodické pokyny, resp. usmernenia Finančnej správy slúžia k tomu, aby boli obidve strany (aj správca dane, aj daňový subjekt) oboznámené s výkladom jednotlivých ustanovení zákonov. K ďalším námietkam odvolávajúceho sa žalovaný odkázal, pokiaľ ide o žalobcom vyjadrený nesúhlas s interpretáciou odkazu 37ab), ktorý je uvedený v § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z., že sa týmto správca dane zaoberal, pokiaľ ide o jeho umiestnenie v Protokole č. 101206020/2019, ako aj v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25.10.2019. Zaoberal sa dôkladne aj Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky schválenými uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 č. 352, v ktorej časti odkázal žalovaný na zápisnicu o ústnom pojednávaní z 25.10.2019. Takéto vysporiadanie sa s uvedenou odvolacou argumentáciou hodnotí žalovaný ako dostatočné. Zároveň sám žalovaný dodáva vo vzťahu k ust. § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z., že zákon č. 595/2003 Z.z. peňažné a nepeňažné plnenie bližšie nešpecifikuje, to znamená, že toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Jediným druhom, na ktoré sa povinnosť vykonania zrážkovej dane z plnení poskytnutých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa nevzťahuje, sú peňažné plnenia poskytované za klinické skúšanie. Poukázal na to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt je uvedený v Zozname držiteľov povolení na veľkodistribúciu liekov, ktorý zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva SR. S účinnosťou od 01.01.2015 bola v § 8 ods. 1 písm. 1) zákona č. 595/2003 Z. z. ustanovená aj legislatívna skratka „držiteľ“ a s účinnosťou od 01.01.2015 bol upravený aj spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytované poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi od vymedzeného okruhu osôb (držiteľov) okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania. Žalovaný poukázal v tejto časti v súvislosti s odkazom v ust. § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. na zákon č. 362/2011 Z. z., ktorý bol účinnosťou od 01.01.2016 doplnený zákonom č. 393/2015 Z. z. Cieľom zmien ustanovených v tomto zákone bolo zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníckymi pracovníkmi, ako aj zvýšenie transparentnosti v oblasti liekovej politiky ustanovením oznamovacej povinnosti v elektronickej podobe Národnému centru zdravotníckych informácií s presným určením obsahu a rozsahu oznamovaných údajov. Toto negatívne vymedzenie peňažných a nepeňažných plnení, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti je uvedené aj v § 15 ods. 1 písm. u) zákona č. 362/2011 Z. z. a jedná sa o definíciu výlučne na účely zákona č. 362/2011 Z. z. a nie je ho preto možné použiť na účely zákona č. 595/2003 Z. z. v súvislosti so zrážkovou daňou v zmysle úpravy § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. Žalovaný vyjadril nesúhlas s výkladom odkazu 37ab) v ust. § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. tak, ako je prezentovaný žalobcom a poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorými sa od 01.01.2015 zmenil a doplnil zákon č. 595/2003 Z. z. Vyslovil, že zámerom zákonodarcu nebolo špecifické zadefinovanie peňažných a nepeňažných plnení, ktoré podliehajú zrážkovej dani v zmysle úpravy § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z., ale zadefinovanie negatívneho vymedzenia tých plnení od držiteľa v zákone č. 595/2003 Z. z., ktoré okrem presne uvedených plnení za klinické
skúšanie a plnení, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 595/2003 Z. z., nepodliehajú zrážkovej dani. Žalovaný skonštatoval, že z predloženého spisu k odvolaniu mal ako odvolací orgán preukázané, že odvolávajúci sa je držiteľom, ktorý bol v roku 2015 definovaný v § 8 ods. 1 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z., je uvedený v Zozname držiteľov povolení na veľkodistribúciu liekov zverejnenom Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky podľa zákona č. 362/2011 Z. z. a je od 20.03.2014 držiteľom povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami v odbore veľkodistribúcia humánnych liekov. Žalobca poskytoval v roku 2015 peňažné plnenia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z., nakupoval od nich lieky a zdravotnícky materiál a následne ich predával. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 8 ods. 1 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorej ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 6 a § 7 sú peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (37aa), jeho zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti (37ab), výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny (37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby (ďalej len „držiteľ“). Pokiaľ ide o postup pri výpočte zdanenia zrážkovou daňou u žalobcu, t.j. držiteľa v tejto časti sa žalovaný odvolal na Protokol č. 101206020/2019, a to na stranu 27 a pokiaľ ide o dôvody na odvod zrážkovej dane na stranu 10 až 11 tohto protokolu. Žalovaný opätovne poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 333/2014, ktorým bol od 01.01.2015 novelizovaný zákon č. 595/2003 Z. z. a v ktorej je vysvetlený výpočet nepeňažného plnenia. V danom prípade išlo o peňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Ak poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti bolo poskytnuté peňažné plnenie, platiteľom dane je držiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje podľa § 43 ods. 10 až 12 zákona č. 595/2003 Z. z. Žalovaný z vyššie uvedených skutočností vyvodil závery, podľa ktorých zrážku dane je povinný vykonať držiteľ pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka; držiteľ je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť držiteľa neurčí inak; zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Správca dane vykonanou kontrolou zistil, že odvolávajúci sa ako držiteľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal z poskytovaných plnení v prospech poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zrážku dane a neodviedol ju správcovi dane. Taktiež správca dane z evidencií, ktoré mal k dispozícii zistil, že odvolávajúci sa nepredložil správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že výklad legislatívy zákona č. 595/2003 Z. z. v roku 2015 existoval a bol pre daňové subjekty dostupný aj na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Účelom predmetnej dane je zdaniť konkrétny príjem, ktorý je predmetom dane, a to spôsobom, na ktorom sa uzniesol zákonodarca. Zavedenie zrážkovej dane na situáciu daňového subjektu, teda na úhrady lekárňam za nimi predané lieky a zdravotnícky materiál v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 17 ods. 31 ZDP a v spojení s § 21 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého nemožno zo strany poskytovateľa (lekárne) uplatniť ako daňové výdavky, výdavky vzťahujúce sa k peňažnému plneniu od držiteľa, teda v princípe k dodávkam liekov lekárňami daňovému subjektu (držiteľovi), nepochybne takýto obchod (spätný predaj liekov) uskutočňuje menej ekonomicky atraktívnym. Je však vecou dobrovoľného rozhodnutia ktoréhokoľvek subjektu, ktorý je ekonomicky autonómny, vecou plánovania a podnikateľskej stratégie, či obchod za zákonom stanovených podmienok uskutoční alebo nie. Správca dane pri posudzovaní povinnosti zrazenia a odvedenia dane vyberanou zrážkou z úhrad za nákup liekov postupoval v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. a peňažné plnenia uhradené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
- lekárňam považoval za peňažný príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou. Aplikácia zrážkovej dane na situáciu odvolávajúceho (držiteľ) - lekáreň (poskytovateľ) je správna, jasná, argumentačne konzistentná, bez selektívnej a účelovej interpretácie právnej normy. Ide o postup v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. Pokiaľ ide o znalecký posudok predložený daňovým subjektom, správca dane tento vyhodnotil tak, že nemá povahu znaleckého posudku podľa § 26 zákon č. 563/2009 Z. z., má povahu listinného dôkazu a je na zvážení správcu dane v daňovej kontrole, či takýto listinný dôkaz zoberie ako podklad svojho rozhodnutia alebo pre správne určenie dane v daňovej kontrole. V závere rozhodnutia žalovaný poukázal na závery kasačného súdu podľa rozsudku sp. zn. 10Sžfk/5/2019 zo dňa 29.01.2020, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/141/2017-174 zo dňa 15.08.2018.
3. Podaním zo dňa 12.08.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol po prieskume zákonnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného tieto zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy - Daňovému úradu Žilina, pobočka Martin na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že na plnenia, ktoré žalobca v roku 2015 poskytoval sa výber dane zrážkou nevzťahoval, čo vyplýva zo zákona č. 595/2003 Z. z. vo vtedy platnom znení. Žalobca postupoval podľa zákona č. 595/2003 Z. z. (ďalej ZDP) a svoje príjmy zdanil včas a v plnej výške, a to podaním daňového priznania a rovnako postupovali aj jeho dodávatelia. Názor žalovaného o aplikácii „zrážkovej dane“ na plnenia, ktoré žalobca vyplatil lekárňam za tovar od nich prevzatý, je nesprávny. Správca dane a žalovaný vyložili zákon ZDP svojvoľne, právne aj ekonomicky nesprávne. Žalobca predmetné plnenie, príjmy za rok 2015 už zdanil v daňovom priznaní. Žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane namietal nesprávnu aplikáciu právneho predpisu konkrétne úpravy § 17 ods. 31 v spojení s § 43 ods. 3 ZDP na zistený skutkový stav. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími argumentami žalobcu, vedome opomenul znalecký posudok a výročné správy Finančnej správy SR za roky 2014 až 2016. Konkrétne žalobca na odôvodnenie predloženej správnej žaloby vymedzil nasledovné žalobné body: V prvom žalobnom bode žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdil nesprávnu aplikáciu ust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v situácii, kedy a kde sa aplikovať nemá. Žalobca ako daňový subjekt nevykonal žiaden obchod, neposkytol také plnenie, na ktoré by sa príslušné ustanovenia o povinnosti platiť daň zrážkou mali aplikovať. Konkrétne išlo o spätný predaj prebytočných liekov od lekární, ktoré sa lekárňam nepodarilo vydať pacientom - išlo teda o činnosť v súlade s § 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckam a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZOL). Na túto činnosť sa zrážková daň neaplikuje. Správca dane a žalovaný tvrdia, že do úpravy § 17 ods. 31 ZDP od 01.01.2015 bolo doplnené, že „z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) bod 2 a písm. e) bod 3 od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43“. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP uvádza, že „daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo neobmedzenou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“. Z uvedeného podľa správcu dane a žalovaného vyplýva, že žalobca, ktorý má (mal podľa v tom čase platného ZDP) podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP postavenie držiteľa, mal odviesť a zaplatiť daň postupom podľa § 43 ZDP, teda zrážkou za rok 2015 v sume 2.494.931,35 Eur, a to z peňažných plnení, teda z protiúhrad za prijatý tovar (lieky), ktoré poskytol lekárňam v rámci bežného obchodného styku. Z úpravy § 43 ZDP vyplývajú podmienky, ktoré ako hmotnoprávne podmienky musia byť splnené na to, aby sa na konkrétny prípad zrážková daň aplikovala. Zrážková daň je daň z príjmu v špeciálnych prípadoch a za splnenia podmienok ZDP. Metodický pokyn, na ktorý poukazuje žalobca (metodický pokyn ku zdaňovaniu príjmov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od držiteľa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. je nezáväzný právny dokument, pričom v tejto časti žalobca poukázal na v minulosti chybné závery pri iných metodických pokynoch). Pokiaľ ide o pojem peňažné plnenie a nepeňažné plnenie v úprave § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a odvolávku 37ab uvedenú v tomto ustanovení, žalobca predložil analýzu právneho zástupcu žalobcu ako aj ďalších subjektov vo vzťahu k tomuto pojmu, na ktoré poukazuje (podnet K.. Y.. Y. M., T.. a odborné stanovisko daňového poradcu K.. U. I.). Odvolávka 37ab) v ust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je umiestnená za interpunkčným znamienkom, z čoho podľa názoru žalobcu vyplýva, že sa nevzťahuje len ku pojmu „klinické skúšanie“, ale na celú významovú časť vety, oproti čomu správca dane a žalovaný vychádzali zo záveru, podľa ktorého sa táto odvolávka vzťahuje len na „klinické skúšanie“ a tento záver hodnotí žalobca ako nesprávny. Žalobca vykladá úpravu podľa § 43 ods. 3 písm.) o ZDP v jej znení platnom a účinnom od 01.01.2015 tak, že peňažné a nepeňažné plnenie nie je plnenie poskytované držiteľom voči prevádzkovateľovi zdravotnej starostlivosti v rámci bežného obchodného styku pri kúpe a predaji liekov, pretože tieto plnenia nie sú peňažným a nepeňažným plnením v zmysle zákona o liekoch (a to ani v jeho znení platnom a účinnom v roku 2015). Pred účinnosťou zákona o liekoch (pred 01.12.2011) a aj po nej sa predaj liekov v smere od lekárne ku držiteľovi zdaňoval ako príjmy z podnikateľskej činnosti cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní po uplatnení oprávnených daňových výdavkov. Príjmy z obchodnej činnosti podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka nespadajú pod pojem peňažné a nepeňažné plnenie, ale ide o príjmy spadajúce pod všeobecné vymedzenie príjmov (výnosov) z podnikateľskej činnosti. Zavedenie osobitného zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení podľa ZDP v znení ZOL s účinnosťou od 01.12.2011 malo iný účel ako osobitne zdaniť toky už aj pred touto právnou úpravou realizované, a to konkrétne ako peňažné a nepeňažné plnenia zdaniť plnenia propagácie, marketingu a iných nepeňažných plnení, ktoré boli neskôr bližšie špecifikované, keď možno hovoriť o finančnej alebo inej materiálnej podpore organizovania a účasti na odborných, vzdelávacích alebo iných podujatiach.
Peňažnými a nepeňažnými plneniami sa v zmysle ZOL a ani v zmysle ZDP nikdy nedefinovali plnenia poskytované pri bežnom obchodnom styku s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, ale predstavovali práve „nové“ druhy peňažných a nepeňažných plnení, ktorých poskytovanie sa právne upravilo až v ZOL od jeho účinnosti (napríklad § 15 ods. 1 písm. u), ods. 5, § 18 ods. 1 písm. r), § 23 ods. 7, § 60 ods. 1 písm. u) všetko ZOL v čase vyhlásenia v Zbierke zákonov) a súčasne týmto istým zákonom aj v ZDP. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP sa cez odkaz 37ab) musí vykladať v súlade s celým ZOL a so žiadnym jeho ustanovením nemôže byť v rozpore. K uvedenej interpretácii predmetného ustanovenia predložil žalobca Stanovisko T.r. R. A., PhD. Už aj v roku 2015 bolo zrejmé prepojenie pojmu peňažné a nepeňažné plnenia, pokiaľ ide o úpravu tohto inštitútu medzi ZOL a ZDP (ZOL vytvoril aplikačný rámec chápania peňažných a nepeňažných plnení, ktoré sú podľa ZDP osobitne „zrážkovou daňou“ zdaňované). Aj samotný pojem peňažné a nepeňažné plnenie je potrebné vykladať v súlade so ZOL, a to konkrétne § 2 ods. 45 v znení od 01.01.2016, v ktorej časti žalobca poukázal na negatívne vymedzenie príjmov, ktoré sa za peňažné a nepeňažné príjmy podľa tejto úpravy nepovažujú. Žalobca vyslovil, že predmetnú novelu ZOL účinnú od 01.01.2016 je potrebné chápať ako spresňujúcu, dovtedy platné a účinné znenie ZOL. ZOL do účinnosti zákona č. 393/2015 Z. z. neobsahoval negatívne vymedzenie pojmov peňažné a nepeňažné plnenie. Pozitívne vymedzenie týchto pojmov obsahovalo napríklad ust. § 18 ods. 8 tretia veta ZOL. Z uvedeného žalobca vyvodzuje, že len plnenie, ktoré sa považuje za peňažné a nepeňažné plnenie v zmysle ZOL, je možné považovať za peňažné a nepeňažné plnenie pre účely ust. § 17 ods. 31 ZDP a § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Poukázal na dôvodovú správu ku zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorý doplnil úpravu § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a z ktorej vyplýva, že termín peňažné a nepeňažné plnenie používal len v súlade s pozitívnym vymedzením podľa ZOL, a teda v súvislosti s odbornými podujatiami, školeniami a podobne. Žalobca tvrdí, že zrážkovej dani podliehajú len plnenia (príjmy), ktoré spadajú pod vymedzenie pojmu peňažných a nepeňažných plnení v zmysle ZOL, okrem klinického skúšania. Žalobca poskytol plnenie v rámci bežného obchodného styku a nebol povinný platiť daň zrážkou, ani podať oznámenie o výške poskytnutého plnenia. V tejto časti poukázal na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 22/99. Pri správnosti výkladu správcu dane a žalovaného podľa názoru žalobcu by bolo potrebné zrážkovou daňou zdaňovať aj všetky nepeňažné plnenia poskytované držiteľmi, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, t.j. bežné dodanie liekov na základe kúpnej zmluvy. V tejto časti poukázal na závery Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2011 zo dňa 07.12.2011. Žalobca tvrdí, že správca dane a žalovaný nemôžu selektívne vymedzovať predmet zrážkovej dane bez opory v zákone. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že z jeho pohľadu z dôvodovej správy k zákonu č. 333/2014 Z. z. vyplýva, že cieľom tejto zákonnej zmeny bolo zrážkovou daňou zdaniť peňažné a nepeňažné plnenia poskytované farmaceutickými spoločnosťami lekárom a zdravotníckym pracovníkom, a teda uvedená zákonná zmena nesmerovala k obmedzeniu spätného predaja liekov a ak by to tak malo byť, bolo by to vyjadrené aspoň v dôvodovej správe. V roku 2015 bol inštitút držiteľa upravený v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, ktoré ustanovenie je zaradené do druhej časti ZDP, ktorá upravuje daň fyzickej osoby, z čoho žalobca vyvodzuje, že žalobca nebol v roku 2015 subjektom v statuse držiteľa. Ak žalovaný vychádzal zo záveru, že bol žalobca v roku 2015 držiteľ, je to v rozpore so systematickým výkladom ZDP. Od 01.01.2017 bola spresnená definícia pojmu držiteľ, v ktorej časti poukázal žalobca na § 2 písm. y) ZDP. Pojem poskytovateľ bol zadefinovaný v § 2 písm. z) ZDP. Význam oboch pojmov (držiteľ, poskytovateľ) bol rovnaký ako po spresnení i pred spresnením a lekáreň mala postavenie držiteľa (držiteľa povolenia na zaobchádzanie s liekmi, pokiaľ lieky nakupuje podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL), ako aj poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a bolo tomu tak aj v roku 2015. V roku 2015, ako aj predtým bola lekáreň nielen poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale aj subjektom oprávneným zaobchádzať s liekmi, konkrétne predávať ich a aj nakupovať, z čoho vyplýva, že lekáreň, ktorá obchodovala s daňovým subjektom, nebola len poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ale aj držiteľom. Lekáreň vo vzťahu k žalobcovi nevystupovala ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ale ako držiteľ. Tento obchod lekáreň aj daňový subjekt účtovali ako podnikateľskú činnosť v nadväznosti na úpravu § 20 ods. 1 písm. i) ZOL, teda mimo zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Žalobca v nadväznosti na to konštatuje, že keď lekáreň obchodovala s daňovým subjektom v rámci spätného predaja, bola držiteľom. Lekárne v obchodnom vzťahu (kúpa, predaj) nevystupovali ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ale ako držitelia v zmysle definície držiteľa podľa ZDP ako držitelia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, účtovali takýto obchod ako podnikateľskú činnosť (§ 20 ods. 1 písm. i) ZOL), a teda mimo režimu zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a bolo tomu tak i v roku 2015. Novela ZDP účinná od 01.01.2017 nedefinovala nové postavenie lekárne, ale len odstránila interpretačnú nejednotnosť (oproti čomu žalovaný a správca dane tvrdia, že išlo o kodifikáciu nového stavu). Následne
žalobca v rámci prvého žalobného bodu opisuje vývoj právnej úpravy zrážkovej dane pri držiteľoch a poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Činnosť tzv. spätného predaja sa nepovažovala za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (zákon č. 578/2004 Z. z.), a teda lekáreň pri činnosti spätného predaja podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL sa nemohla považovať za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Vždy bola držiteľom povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pričom plnenia medzi držiteľmi zrážkovej dani nepodliehajú.
4. V rámci druhého žalobného bodu namietal žalobca nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie. Výpočet dane vykonaný správcom dane je povrchný a neurčitý, nedáva obraz o tom ako, teda v akej výške bola pri tom - ktorom „plnení“ vyčíslená zrážková daň, z čoho sumy za jednotlivé mesiace vychádzajú, ktorých transakcií sa týkajú. Žalobca tvrdí, že zámer zabrániť spätnému predaju, teda činnosti podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL, ktorá činnosť bola v roku 2015 právne dovolená, z dôvodovej správy nevyplýva. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s odvolacími argumentmi žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je až formalistické a nevysporiadal sa ani s vlastnými dokumentami - výročnými správami. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu navrhol, aby sa žalovaný so závermi vyplývajúcimi z výročných správ Finančnej správy za roky 2014 až 2016 vysporiadal. Žiada o sprístupnenie informácií, na podklade ktorých boli výročné správy vypracované. Nie je dostatočne jasné, z akých dôkazov a skutočností vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní, keď posudzoval odvolacie argumenty žalobcu, že nesprávne aplikoval dotknuté právne normy a so zásadnými argumentmi žalobcu predloženými správnom konaní sa žalovaný náležite vecne a právne nevysporiadal.
5. V rámci tretieho žalobného bodu žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci. Žalobca tvrdí, že skutkový stav nebol správcom dane a žalovaným zistený úplne a správne. Žalobcovi v roku 2015 daňová povinnosť v súvislosti s úpravou § 43 ZDP nevznikla. Žalobca nevykonal žiaden obchod, nerealizoval žiadne plnenie, na ktoré by dopadala povinnosť platiť daň zrážkou. Správca dane nevyčíslil daň správne, nezaoberal sa podstatou transakcií pri spätnom predaji (prebytky, exspirácie). Žalobca zisk (výnos) berie ako podmienku uplatnenia zrážkovej dane. Správca dane mal zisťovať u každej jednej transakcie, či bol dosiahnutý zisk a pokiaľ tak nepostupoval, nie je daň určená správne, v ktorej časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 2 písm. a), § 3 ods. 2, § 24 ods. 2 a § 44 ods. 1 všetko daňového poriadku. Správca dane daň vypočítal zo sumy dlžnej v prospech poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za každý mesiac roka 2015 spôsobom, že len vyselektoval faktúry, pričom mal vypočuť zástupcov lekární v tom smere, aby zistil, či bol dosiahnutý výnos, a teda či sa jednalo o predaj prebytočných liekov. Vykonať tieto výsluchy žalobca navrhol, avšak správca dane vykonanie tohto dôkazu odoprel.
6. V rámci štvrtého žalobného bodu žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca tvrdí v rámci tohto žalobného bodu, že nebol zohľadnený posudok Ing. S. č. 07/2019, pričom správca dane sa týmto znaleckým posudkom odmietol zaoberať a vyhodnocovať jeho závery. Žalobca zdôraznil, že v uvedenom znaleckom posudku znalec dospel pri riešení naplnenia hmotnoprávnych podmienok uplatnenia zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP k záveru, že v roku 2015 vznikla žalobcovi na zrážkovej dani daňová povinnosť 0,- Eur. Správca dane sa so závermi znaleckého posudku vôbec nevysporiadal, hodnotil ho len ako listinný dôkaz, nie ako dôkaz podľa § 26 daňového poriadku, teda ako riadny znalecký posudok. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/93/2016, v zmysle ktorých ako dôkaz v daňovej kontrole môže slúžiť i znalecký posudok vypracovaný v inom konaní. Žalobca v nadväznosti na to navrhol, aby znalecký posudok správny súd vyhodnotil ako riadny dôkaz - ako znalecký posudok podľa § 123 SSP. Zdôraznil znalcom prijaté závery s vyústením do súhrnného konštatovania, že nedošlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok a zároveň skutkovej podstaty pre zdanenie zrážkovou daňou. Zrážková daň je 0,- Eur a aplikácia zrážkovej dane na príjmy z bežného obchodného styku alebo na plnenie vyplácané žalobcom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti je nesprávna. Správca dane a žalovaný sa nevysporiadali s tým, že všetky transakcie boli vykonané z titulu nadobudnutia prebytočných liekov, čo nespadá pod režim zrážkovej dane. Vo vzťahu k výročným správam Finančnej správy žalobca s poukazom na ne tvrdí, že tak ako to uvádza správca dane a žalovaný zrážková daň sa neuplatňovala a neodvádzala, pretože ak by to tak nebolo, tak by boli celoslovenské obraty omnoho vyššie, nebol to ani zámer ju takto uplatňovať a zákonodarca nemienil
zrážkovú daň uplatňovať z plnení v rámci bežného obchodného styku. Na tomto mieste žalobca navrhol uložiť žalovanému predložiť podrobné štatistické údaje, z ktorých vychádzajú výročné správy
7. V rámci piateho žalobného bodu namietal žalobca podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V rámci tohto žalobného bodu žalobca vyjadril podozrenie, že konanie bolo ovplyvnené osobami, ktoré neboli kompetentné zasahovať do konania alebo produkovania písomných výstupov správcu dane. Poukázal na skutočnosť, že na ústnom pojednávaní správcu dane dňa 25.10.2019 sa spoločník žalobcu Bc. Y. V. opýtal zamestnankýň žalobcu, kto je obsahovým autorom stanovísk správcu dane v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní a túto otázku položil správcovi dane následne žalobca aj v rámci vyjadrenia zo dňa 05.11.2019, keď požiadal uviesť mená osôb, ktoré obsahovo stanoviská správcu dane vypracúvajú. Zamestnanci správcu dane prítomní na predmetnom ústnom pojednávaní na položené otázky odpovedali len takým spôsobom, že sa k tejto otázke vyjadria písomne na ďalšom ústnom pojednávaní. Následne spoločník žalobcu položil zamestnancom správcu dane prítomným na pojednávaní ďalšiu otázku, a to či potvrdzujú menovaní zamestnanci správcu dane K.. E. Q. a K.. X. R., že sa jedná o tzv. koordinované daňové jednanie alebo tento fakt vyvracajú. I vo vzťahu k tejto otázke zamestnanci správcu dane opätovne uviedli, že sa vyjadria písomne na ďalšom ústnom pojednávaní. Následne správca dane odpovedal písomne, ale len formálne, vyhol sa priamej odpovedi, z čoho žalobca vyvodzuje záver, že došlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti a porušeniu práv a chránených záujmov žalobcu. V tejto časti piateho žalobného bodu žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NSS ČR sp. zn. 2Afs 143/2004. Žalobca poukázal na princíp zákonnosti a zásadu nestrannosti a nezaujatosti správneho orgánu podľa článku 3 zákona o finančnej správe (zákon č. 35/2019 Z. z. - zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Takisto poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo 371/2009. Žalobca skonštatoval, že správca dane sa nijakým spôsobom nevyjadril k opakovaným žiadostiam o oznámenie mien osôb pracovníkov správcu dane, ktorí sa podieľali na vyhotovení vyjadrení správcu dane a tento postup správcu dane je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalobcovi týmto bolo odňaté právo na spravodlivé konanie. Žalobca navrhol vykonať na preukázanie svojich tvrdení výsluch K.. Q. a K.. R. pred správnym súdom. Ako ďalšie procesné pochybenie, ktorého sa dopustil ešte prvostupňový správny orgán a malo za následok nezákonnosť ukončenia daňovej kontroly, a teda nezákonnosť následne vydaného rozhodnutia vymedzil žalobca v rámci piateho žalobného bodu skutočnosť, že správca dane so žalobcom dňa 20.05.2019 uskutočnil ústne pojednávanie v rámci ktorého osoby zúčastnené za žalobcu dostali časový priestor, aby si prečítali predpripravenú zápisnicu z tohto pojednávania v rozsahu 27 strán. Správca dane odmietol akceptovať lehotu navrhnutú kontrolovaným orgánom na vyjadrenie sa k zápisnici a bez ďalšieho skonštatoval, že práva daňového subjektu zostávajú zachované, žiadnu lehotu správca dane neurčil. Tým správca dane porušil právo daňového subjektu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam v rámci daňovej kontroly a porušil právo daňového subjektu na to, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole, a teda aby sa s nimi správca dane musel vysporiadať. Súhrnne v rámci tohto žalobného bodu žalobca skonštatoval, že žalovaný nekonal v súlade s právnymi predpismi, jeho postup a rozhodnutie je v rozpore s Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd, ZDP, ZOL, Daňovým poriadkom, princípom právnej istoty, doktrínou legitímneho očakávania a ústavným princípom legality a právneho štátu. Takisto navrhol vo veci vypočuť znalca K.. S..
8. Žalobca v obsahu správnej žaloby navrhol pre prípad, že správny súd uzavrie, že sa má zrážková daň aplikovať na všetky peňažné a nepeňažné plnenia, teda i na také, ktoré boli vykonané v rámci bežného obchodného styku pri kúpe a predaji tovaru medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, na zodpovedanie výkladu noriem primárneho práva EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, nakoľko z pohľadu žalobcu existuje riziko, že dotknutá právna norma právneho poriadku SR, teda konkrétne úprava podľa § 17 ods. 31, § 43 ods. 3 písm. o) všetko zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je v rozpore s primárnym právom EÚ, ak by mala byť vykladaná tak, ako to činí žalovaný. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že každý má právo na eurokonformný výklad aplikovanej právnej normy. Výklad žalovaného o zdaňovaní pri nákupe a predaji, kde neexistuje možnosť uplatnenia súvisiacich nákladov, porušuje slobodu voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu a slobodu usadenia v rámci vnútorného trhu EÚ ako aj narušuje hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu, kedy by dochádzalo k znevýhodneniu určitých kategórií subjektov v rámci EÚ a stavaniu prekážok v ich slobodnom podnikaní. Daň postihuje plnenia, účelom ktorých nie je profit ale kompenzácia, postihuje napríklad i vrátenie tovaru pri odstúpení od zmluvy. Slovenské subjekty vykonávajú činnosť v rámci EÚ a sú diskriminované z čoho vyplýva, že pre
slovenské subjekty je výhodnejšie dodávať lieky na trhy v EÚ, kde nie sú takouto daňou zaťažené. Ide v podstate o nepriamy zákaz predaja liekov, ktorý je prekážkou pre prístup zahraničných subjektov na slovenský trh. Zrážková daň sa pred 01.01.2015 neuplatňovala na zdaňovanie plnení v rámci bežného obchodného styku pri kúpe a predaji medzi držiteľmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ani medzi nikým pri bežnom obchodnom styku. Účel zavedenia zrážkovej dane vyplýva z množstva sprievodných dokumentov, ale nevyplýva z nich zdaňovanie tak, ako ho vykladá žalovaný. Vo vzťahu k navrhovanej prejudiciálnej otázke vymedzil žalobca dotknuté európske právo poukazom na Článok 28, 34, 63, 56, 49, 110 Zmluvy o fungovaní EÚ a Článku 41 Charty základných práv Európskej únie.
9. Podaním zo dňa 11.11.2020 sa k veci vyjadril žalovaný. Skonštatoval, že správca dane daňovou kontrolou zistil, že žalobca mal v zdaňovacom období roku 2015 aplikovať na úhrady poskytovateľovi (lekárni) za nakúpené lieky a zdravotnícky materiál zrážkovú daň podľa úpravy § 17 ods. 31, § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z., pričom povinnosť úhrady tejto dane mu vyplýva z úpravy § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. Poukázal na úpravu účinnú od 01.01.2015 na základe zákona č. 333/2014 Z. z. a skonštatoval, že zákon bližšie nešpecifikuje peňažné a nepeňažné plnenia, na ktoré dopadá úprava podľa § 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z. z. a § 43 ods. 3 písm. o) rovnakého právneho predpisu. Z uvedeného vyplýva, že sa zrážková daň vzťahuje na všetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa okrem (jedine a výlučne) peňažných plnení za klinické skúšanie. Od 01.01.2015 bola v úprave podľa § 8 ods. 1 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. zavedená legislatívna skratka „držiteľ“ a s rovnakou účinnosťou bol upravený aj spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytované poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi od vymedzeného okruhu držiteľov okrem príjmov z klinického skúšania. Správca dane zistil, že daňový subjekt ako držiteľ v roku 2015 poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - lekárňam poskytol plnenia, z ktorých bol ako platiteľ dane povinný vykonať v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. zrážkovú daň a túto v zákonom stanovenej lehote odviesť správcovi dane. Žalobca uvedené neučinil, z čoho vyplýva odôvodnenosť postupu správcu dane, keď zo sumy peňažného plnenia poskytnutého poskytovateľom zrážkovej dane vyrubil zrážkovú daň. Odkaz uvedený v úprave § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. v poznámke 37ab) sa odvoláva na zákon č. 362/2011 Z.z., do ktorej právnej úpravy s účinnosťou od 01.01.2016 bolo zákonom č. 393/2015 Z. z. doplnené znenie § 2 ods. 45 vymedzujúce, ktoré plnenia držiteľa (veľkodistribútora) sa nepovažujú za peňažné a nepeňažné plnenie, čo znamená, že ide o vymedzenie na účely zákona č. 362/2011 Z. z. a teda, že za peňažné a nepeňažné plnenia sa nepovažujú plnenia od držiteľov (veľkodistribútorov) v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja a nákupu liekov. Takéto negatívne vymedzenie peňažného a nepeňažného plnenia, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti okrem § 2 ods. 45 zákona č. 362/2011 Z.z. uvádza aj úprava § 15 ods. 1 písm. u) rovnakého právneho predpisu, a to pre účely uvedeného zákona č. 362/2011 Z. z., a preto ho nie je možné použiť pre účely úpravy zákona č. 595/2003 Z. z. Účelom zákonodarcu pri prijatí úpravy podľa zákona č. 333/2014 Z. z. účinného od 01.01.2015 nebolo vymedziť peňažné a nepeňažné plnenia, ktoré podliehajú zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z., ale negatívne vymedziť plnenia od držiteľa, ktoré (okrem presne vymedzených plnení za klinické štúdie a plnení oslobodených od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 595/2003 Z. z.) nepodliehajú zrážkovej dani. Žalovaný zdôraznil, že výklad legislatívy zákona č. 595/2003 Z. z. v roku 2015 existoval a bol pre daňové subjekty dostupný aj na webovej stránke Finančného riaditeľstva. Skonštatoval, že právna úprava je zrozumiteľná, jasná, neumožňujúca viac interpretácií, a teda je v súlade so zdravým rozumom. V súlade s uvedeným je jasný predmet dane, spôsob jej vyberania ako aj osoba platiteľa. Ide o platnú právnu úpravu, ktorá je záväzná pre všetky relevantné daňové subjekty, a teda aj pre žalobcu. Daň nie je likvidačná ani diskriminačná. Následne vo vyjadrení k žalobe reaguje žalobca na žalovaným v správnej žalobe prezentovanú časovú chronológiu právnej úpravy, pokiaľ ide o znenie § 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z. z. a vyjadruje sa k spôsobu vypočítania výšky dane, ktoré vyjadrenie pokiaľ ide o spôsob výpočtu výšky dane korešponduje záverom správcu dane podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Pokiaľ žalobca poukazuje na námietky žalobcu týkajúce sa postupu správcu dane v súvislosti s ústnym pojednávaním dňa 25.10.2019 a 09.12.2019 žalovaný konštatuje, že tieto námietky žalobcu nesúvisia s výsledkom daňovej kontroly a poukazuje na to, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol zákonné normy, na základe ktorých rozhodoval. Ako neopodstatnenú žalovaný hodnotí námietku, kto metodické pokyny resp. usmernenia tvorí, teda konkrétne mená osôb. Finančné riaditeľstvo SR má svoju organizačnú štruktúru a jednotlivé činnosti spadajú pod jednotlivé odbory, oddelenia Finančnej správy SR tak, ako to určuje Organizačný poriadok Finančnej správy. Podstatné
nie je kto metodiku tvorí teda konkrétni zamestnanci Finančnej správy, ale podstatné je, či mohol byť daňový subjekt oboznámený s výkladom konkrétneho ustanovenia, v prípade žalobcu je to ustanovenie § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. Zverejnené metodické pokyny resp. usmernenia Finančnej správy slúžia k tomu, aby boli obidve strany, teda správca dane aj daňový subjekt oboznámené s výkladom jednotlivých ustanovení zákonov. Vo vyrubovacom konaní správca dane zaujal stanovisko k predloženým vyjadreniam, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe týchto dôkazov vydal rozhodnutie o vyrubení dane. Správca dane pri posudzovaní povinnosti zdanenia a odvedenia dane vyberanej zrážkou z úhrad za nákup liekov postupoval v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. a peňažné plnenia uhradené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - lekárňam považoval za peňažný príjem z ktorého sa daň vyberá zrážkou. Žalobca bol povinný v zmysle § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. podať Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. Čo sa týka znaleckého posudku predloženého žalobcom a námietky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov je vyjadrenie žalovaného k žalobe zhodné s odôvodnením jeho rozhodnutia. K námietke žalobcu, že jeho príjmy boli už raz zdanené podaním daňového priznania žalovaný uvádza, že žalobca podal priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015, v ktorom uviedol daň v sume 78.538,53 Eur. Súčasťou daňového priznania je len daň vyberaná zrážkou, ktorá je považovaná za preddavok na daň (§ 43 ods. 6, ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.). V prípade žalobcu sa však nejedná o ustanovenie § 43 ods. 6, 7 zákona č. 595/2003 Z. z., ale o ustanovenie § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. t.j. túto nebolo možné započítať do základu dane z príjmov právnickej osoby.
10. Podaním zo dňa 30.03.2021 učinil žalobca repliku. Na jej odôvodnenie uviedol, že vždy dbal na splnenie svojich povinností aj všetky vykonané transakcie (ohľadom nákupu tovaru od lekárni v roku 2015, ktorých sa týka rozhodnutie správcu dane a žalovaného) riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve, zohľadnil ich pri tvorbe základu dane, riadne zdanil, vyčíslenú daň priznal, daň odviedol a zaplatil, čo konštatuje i žalovaný, keď uvádza, že žalobca odviedol za rok 2015 na dani z príjmov sumu 78.538,53 Eur. Žalovaný nereaguje na argumentáciu žalobcu len opakuje neustále východiska svojej argumentácie, podľa ktorej akékoľvek plnenie nezávisle na druhu a povahe (okrem plnení za klinické skúšanie) mali v roku 2015 podliehať dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, a to považuje žalobca za svojvoľné. Ustanovenia ZDP, ktorými bola zavedená zrážková daň z peňažných a nepeňažných plnení sú imanentnou súčasťou a priamym textom ZOL. Žalobca naďalej tvrdí, že výklad pojmu peňažné a nepeňažné plnenie v ZOL a v ZDP je totožný, a to konkrétne, že ide o plnenie poskytnuté držiteľom (od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa ZOL) a takto to bolo od 01.12.2011. Z dôvodovej správy k zákonu č. 333/2014 (ide o novelu ZDP účinnú od 01.01.2015) nevyplýva „že zrážkovej dani nepodliehajú len plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania“. Žalobca konštatuje, že i v roku 2015 dostupný výklad legislatívy zákona č. 595/2003 Z. z. Finančného riaditeľstva SR nie je záväzný a aj v minulosti sa stalo, že Finančné riaditeľstvo SR svoj „výklad“ menilo a korigovalo, hoci samotná právna úprava sa nemenila. Ani tento výklad legislatívy zo strany FR SR pre rok 2015 neobsahoval žiadne také ustanovenie, ktoré by akokoľvek vyjadrovalo názor finančných orgánov, že by sa zrážková daň mala aplikovať na bežný obchodný styk pri predaji a kúpe tovaru na účely jeho ďalšej obchodnej distribúcie. Platby za spätný predaj predstavovali príjem z podnikateľskej činnosti lekární a boli takto aj zdanené a daň odvedená. Žalovaný sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu, podľa ktorej nákup materiálu a zdravotníckych pomôcok (všetkého mimo liekov) sa realizuje na základe podnikateľského oprávnenia na výkon voľnej živnosti a na realizáciu tejto činnosti nie je potrebné mať postavenie držiteľa alebo poskytovateľa. Spätný predaj liekov v roku 2015 bol činnosťou explicitne upravenou v § 20 ods. 1 písm. i) ZOL bez obmedzení a išlo o legitímnu činnosť lekárni. Výklad uplatnenia zrážkovej dane žalovaného je diskriminačný vo väzbe k bežnému obchodnému styku medzi určitými subjektmi, a to obmedzuje hospodársku súťaž. Vyvstáva otázka, prečo nebola zrážková daň aplikovaná na nepeňažné plnenie, teda tovar dodávaný žalobcom lekárňam. Zrážkovú daň nie je možné aplikovať, ak kúpna cena bola vyplatená lekárni v právnej forme fyzickej osoby (u nej suma za predávaný tovar vyplatená od držiteľa predstavuje vždy plnenie z podnikateľskej činnosti s poukazom na úpravu podľa § 6 ods. 1 ZDP, z čoho vyplýva, že vždy išlo o príjem z podnikateľskej činnosti a zrážková daň sa neuplatní). Správca dane a žalovaný zaradili medzi vyplatené peňažné transakcie podliehajúce zrážkovej dani aj plnenia od lekárni fyzických osôb. Žalobca tvrdí, že nie je dôvod na rozdielne zdaňovanie fyzickej a právnickej osoby a pokiaľ je to tak realizované, ide o diskrimináciu z dôvodu, či bol obchod vykonaný daňovníkom fyzickou alebo právnickou osobou. Pokiaľ ide o poukaz na Metodické usmernenie vydané Ministerstvom zdravotníctva SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR označené ako Usmernenie k zdaňovaniu peňažných a nepeňažných
plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov z tohto vyplýva, rovnako ako zo záverov samotného žalovaného, že novelou ZDP účinnou od 01.01.2015 nedošlo ku žiadnej zmene obsahového vymedzenia peňažného a nepeňažného plnenia (už pred 01.01.2015 bolo zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení nastavené tak, že daňovník si nemohol vo vzťahu k príjmu uplatniť daňové výdavky). Žalobca podporne poukazuje na štatistické údaje vo výročných správach o činnosti finančnej správy za roky 2014, 2015 a 2016, pričom zdôraznil, že za rok 2016 nie je zaznamenaný nárast výberu zrážkovej dane a ani rozšírenie okruhu subjektov, ktoré zrážkovú daň odviedli.
11. Na pojednávaní dňa 28.07.2021 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaný zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalobca poukázal na skutočnosť vykonania daňovej kontroly celého zdaňovacieho obdobia, ako aj kontroly účtovných postupov, pričom u žalobcu boli vedené za rok 2015 tri kontroly, a to kontrola zrážkovej dane, kontrola na dani z príjmov a účtovných postupov, pričom kontrola na dani z príjmov a kontrola účtovných postupov bola uskutočnená so záverom, kde v podstate došlo k dorubeniu dane, ale to len z dôvodu nesprávneho zaúčtovania reklamných predmetov. Všetky ostatné plnenia boli tak v protokole ako aj v rozhodnutí z predmetných daňových kontrol skonštatované ako zaúčtované správne, zdanené správne, daň bola odvedená a zaplatená. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že neposudzoval účtovníctvo žalobcu, ale vychádzal z účtovníctva v nadväznosti na úpravu zákona o dani z príjmov, konkrétne z § 43 tohto právneho predpisu. Z daňového priznania vyplýva, že žalobca uviedol daňovú povinnosť 23.139,89 Eur, čo sa však týka distribúcie liekov zrážková daň, ani iná daň zo strany žalobcu odvedená nebola. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že tento vykonáva viaceré činnosti, nielen distribúciu liekov.
12. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ako aj postupy, ktoré viedli k vydaniu týchto rozhodnutí, vychádzajúc zo žalobných bodov vymedzených vo včas podanej správnej žalobe s poukazom na úpravu § 177 a nasl., § 183 SSP. Skonštatoval dôvodnosť žaloby a rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
13. Podľa § 63 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej ako daňový poriadok: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Podľa § 17 ods. 31 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení platnom a účinnom od 01.01.2015 - ďalej ako ZDP: Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17.
Podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP: Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá
zrážkou, ak ide o po o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab).
Podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP: Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä po l) peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, 37aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti, 37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny 37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby (ďalej len "držiteľ").
Podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZDP: Od dane sú oslobodené aj po y) nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy, ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním.
Podľa § 18 ods. 8 Zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.12.20215 - ďalej ako ZOL: Držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom tretej osoby financovať, sponzorovať alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporovať iné ako odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na inom ako odbornom podujatí. Zdravotníckemu pracovníkovi sa zakazuje zúčastňovať sa na inom ako odbornom podujatí financovanom, sponzorovanom alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporovanom držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo treťou osobou na základe dohody uzavretej držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov. Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo tretia osoba, prostredníctvom ktorej držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov financuje, sponzoruje alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporuje odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí, je povinný vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia. 18b)
Podľa § 2 ods. 4 ZOL: Veľkodistribúcia liekov je obstarávanie liekov, liečiv a pomocných látok od výrobcov liekov, liečiv a pomocných látok alebo iných veľkodistribútorov liekov, liečiv a pomocných látok, ich uchovávanie a dodávanie liekov, liečiv a pomocných látok osobám oprávneným podľa tohto zákona.
Podľa § 18 ods. 1 písm. r) ZOL: Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov je povinný po r) každoročne predložiť ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. januára správu o výške výdavkov na propagáciu, marketing a nepeňažné plnenia poskytnuté priamo alebo nepriamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci rok; ministerstvo zdravotníctva ju bezodkladne po doručení zverejní na svojom webovom sídle.
Podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL: Lekárenská starostlivosť zahŕňa po i) výmenu, predaj a spätný predaj liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.
14. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správcu dane, podania odvolania žalobcu zo dňa 22.10.2020 proti tomuto rozhodnutiu, ako aj rozhodnutia žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu opísané v bode 1. až 3. odôvodnenia tohto rozsudku. Ďalej je súčasťou pripojeného administratívneho spisu poverenie na výkon daňovej kontroly správcu dane č. 101655249/2018 z 23.08.2018, oznámenie o daňovej kontrole z 24.08.2018, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101177127/2019 z 20.05.2019 vrátane zoznamu dodávateľských faktúr (tovarové) daňového subjektu PHAREX, s.r.o. za zdaňovacie obdobie rok 2015, ako aj Protokol z daňovej kontroly č. 101206020/2019 zo dňa 21.05.2019, ktorý bol doručený daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto protokolu, na čo reagoval žalobca ako daňový subjekt podaním vyjadrenia zo 16.08.2019 a predložením znaleckého posudku znalca K.. R. S., znalca v odbore ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR č. 07/2019, ktorý znalecký posudok je tak isto súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu.
15. Konanie v prejednávanej veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, v ktorom konaní sa v celom rozsahu a bez akejkoľvek zákonom vymedzenej výnimky alebo obmedzenia uplatní zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby podľa § 134 ods. 1, § 183 SSP. Na uvedenú právnu úpravu koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby poukazuje správny súd vo väzbe na repliku žalobcu učinenú jeho podaním zo dňa 30.03.2021, teda po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP, a teda po nastúpení účinkov uvedenej koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby. Na základe toho správny súd vyhodnocoval predloženú žalobu vychádzajúc zo žalobných bodov tak, ako sú obsiahnuté vo včas podanej správnej žalobe a pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu predostretú v replike žalobcu, z jej obsahu považoval za spôsobilú byť predmetom prieskumu zákonnosti správnym súdom za splnenia predpokladu jej vecného prieskumu, teda jej preskúmateľnosti, len tu argumentáciu, ktorá bola obsiahnutá vo včas podanej správnej žalobe alebo ktorá vecne dopĺňala alebo rozvíjala argumentáciu uvedenú už vo včas podanej správnej žalobe - v jej žalobných bodoch. Ako novú námietku uvedenú až v replike žalobcu správny súd vyhodnotil:
- Námietku žalobcu, podľa ktorej sa žalovaný nezaoberal argumentáciou žalobcu o tom, že nákup materiálu a zdravotníckych pomôcok (teda všetkého mimo liekov) sa realizuje na základe podnikateľského oprávnenia žalobcu na výkon voľnej živnosti a na túto skutočnosť nie je potrebné mať postavenie držiteľa alebo poskytovateľa,
- Námietku žalobcu, podľa ktorej nie je možné zrážkovú dať uplatniť, ak kúpna cena bola vyplatená lekárni majúcej formu fyzickej osoby a že správca dane a žalovaný zaradili medzi vyplatené peňažné transakcie podliehajúce zrážkovej dani i takéto peňažné plnenia, pričom žalobca zdôraznil, že nebol dôvod rozdielne zdaňovať fyzickú a právnickú osobu a vedie to k diskriminácii na základe rozlišovania či obchod vykonal daňovník fyzická alebo daňovník právnická osoba a v tejto súvislosti vymedzený argument, že kúpna cena vyplatená lekárni fyzickej osobe za predávaný tovar od držiteľa vždy predstavuje plnenie z podnikateľskej činnosti podľa § 6 ods. 1 ZDP, teda aj v roku 2015 išlo o príjem z podnikateľskej činnosti a zrážková daň sa neuplatní.
- Námietku, podľa ktorej z Metodického pokynu ku zdaňovaniu peňažných plnení a nepeňažných plnení Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva financií SR - usmernenie ku zdaňovaniu peňažných plnení a nepeňažných plnení poskytovaných poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa usmerňovania peňažných a nepeňažných plnení s účinnosťou od 01.12.2011 vyplýva, že novelou ZDP účinnou od 01.01.2015 nedošlo ku žiadnej zmene obsahového vymedzenia peňažných plnení a nepeňažných plnení (už v roku 2011 došlo k prvému zdaneniu peňažných plnení a nepeňažných plnení tak, že daňovník si nemohol vo vzťahu k príjmu uplatniť daňové výdavky).
16. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v žalobných bodoch smerovala ku viacerým dôvodom zrušenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktoré bolo potrebné zo strany správneho súdu vyhodnocovať v poradí, ktoré zohľadňovalo ich hierarchiu určujúcu postup správneho súdu pri efektívnom postupe vyhodnocovania žalobných bodov. Uvedené bolo potrebné vzhľadom na skutočnosť, že žalobca okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného pre nedostatok dôvodov. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôrazňuje, že procesnou povinnosťou žalobcu v správnom súdnom konaní nie je vymedziť tvrdeniami konkrétny zákonný dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, ale v rámci náležitého plnenia procesnej povinnosti vymedziť tvrdeniami konkrétne skutkové a právne dôvody, z ktorých musí byť zrejmé prečo žalobca považuje napadnutý výrok preskúmavaného rozhodnutia za nezákonný. Ako procesná povinnosť žalobcu, vymedzenie uvedeného v podobe náležitosti samotnej správnej žaloby vyplýva táto procesná povinnosť žalobcovi z úpravy podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
17. Pri námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane a žalovaného žalobca uvádza v druhom žalobnom bode jednak tvrdenia, ktorými odôvodňuje nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí z dôvodu neurčitosti a ktoré viaže predovšetkým ku spôsobu výpočtu zrážkovej dane a tomu predchádzajúcemu postupu, ktorý označuje za povrchný, neurčitý a nedávajúci reálny obraz o tom, v akej výške bola zrážková daň pri tom ktorom „plnení“ vyčíslená. V oboch rozhodnutiach správnych orgánov a aj v protokole z daňovej kontroly podľa tvrdení žalobcu chýba presné vyčíslenie daňovej povinnosti, bol vypracovaný len všeobecný „zoznam dodávateľov“, nebol vypracovaný žiaden súpis jednotlivých plnení, pri ktorých mala povinnosť odviesť zrážkovú daň vzniknúť, chýba predloženie a odôvodnenie
konkrétnymi reálnymi výpočtami, ktorými sa správca dane riadil pri vyčíslení konečnej sumy zrážkovej dane. Zároveň žalobca v rámci druhého žalobného bodu vymedzuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného tvrdením o absencii skutočností uvádzaných žalovaným a správcom dane ako vyplývajúcich z dôvodovej správy k zákonu č. 333/2014 Z. z. o tom, že zámerom zákonodarcu bolo zabránenie (zneatraktívnenie) vykonávania spätného predaja liekov, ktorý zámer v tejto dôvodovej správe uvedený nie je, avšak správca dane i žalovaný oň svoje závery opierajú. Žalobca námietku nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov vymedzuje aj odkazom na stranu 31 až 33 správnej žaloby, kde súhrnne namieta, že správca dane prezentuje závery o skrytom zavedení reštrikcie určitého konania zo strany štátu, ktoré síce jeden právny predpis umožňuje a reguluje, ale druhý má toto konanie „zakazovať“ formou zaťaženia absurdnou daňou. Ak by chcel zákonodarca spätný predaj v roku 2015 regulovať spôsobom, ako tvrdí správca dane, upravil by to v ZOL. Postup, ktorým sa správca dane snaží odôvodňovať ním použitý výklad právnej normy ZDP je v právnom štáte neprípustný a minimálne v rozpore s princípom právnej istoty, predvídateľnosti práva a legitímnych očakávaní subjektov práva, a to nech by sa týkalo akéhokoľvek konania. Žalobca má za to, že takýto postup by v právnom štáte nemohol požívať ochranu. V rámci druhého žalobného bodu žalobca namieta, že nie je dostatočne jasné, z akých skutočností a dôkazov vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní, keď posudzoval odvolacie argumenty žalobcu, nesprávne aplikoval dotknuté normy a so zásadnými argumentmi žalobcu predloženými v správnom konaní sa žalovaný náležite vecne a právne nevysporiadal. Ako ďalšie dôvody nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov žalobca vymedzuje v rámci druhého žalobného bodu z jeho pohľadu absolútne nedostatočné vysporiadanie sa s poukázaním žalobcu na výročné správy finančnej správy za roky 2014 až 2016, na ktoré konštatovanie naviazal žalobca návrh na uloženie povinnosti žalovanému poskytnúť informácie tak, ako sú identifikované v písmene a) až d) na strane 41, 41 rub správnej žaloby v jej druhom žalobnom bode, ktoré informácie má žalovaný k dispozícii a len na základe ktorých informácií sa môže žalovaný dostatočne a presvedčivo vysporiadať so skutočnosťami a závermi, ktoré vyplývajú z výročných správ.
18. Námietkou nepreskúmateľnosti obsiahnutou v druhom žalobnom bode, a to nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ťažiskovo pre nedostatočné vecné a právne vyhodnotenie odvolacích argumentov žalobcu pri aplikovaní dotknutých právnych noriem a pre nedostatočné vysporiadanie sa so zásadnými argumentmi žalobcu predloženými v správnom konaní, sa správny súd zaoberal ako prvou, a to zohľadniac skutočnosť, že nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia ako predmetu prieskumu vo všeobecnej rovine v zásade neumožňuje správnemu súdu pristúpiť k vyhodnocovaniu ostatných žalobných bodov, ktoré vymedzujú už konkrétne vecné a právne dôvody rozporov preskúmavaného rozhodnutia so zákonom. Správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí spĺňať jeden z imanentných atribútov daných naplnením zákonných požiadaviek na určitú kvalitu a kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu plní viaceré funkcie; má predovšetkým presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti samotného rozhodnutia a má umožniť naplnenie kontrolnej funkcie tých orgánov, ktoré majú právomoc rozhodnutie preskúmavať. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu atribút preskúmateľnosti nespĺňa, nemôže ani správny súd tento správny akt preskúmať a správny súd si ani nemôže na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o vecných otázkach relevantných pre posúdenie zákonnosti takéhoto správneho aktu. Preskúmateľnosť rozhodnutia v zmysle obsiahnutia náležitých a dostatočných dôvodov rozhodnutia správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia je predpokladom predovšetkým toho, aby sa sám účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde a pokiaľ taký predpoklad naplnený nie je, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Správny súd podotýka, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednou zo záruk spravodlivého administratívneho konania. V tejto časti poukazuje správny súd na Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ( Zákon č. 460/1992 Zb.) - ďalej ako Ústava SR, podľa ktorého: Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Citovaný článok Ústavy SR vymedzuje základné právo, ktorého prvkom je i právo na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré spĺňa atribút preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia z hľadiska vytvorenia dostatočného základu pre jeho kontrolu pri prieskume zákonnosti v správnom súdnictve. Osobitne pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, teda rozhodnutie o konkrétnych v odvolaní vymedzených námietkach odvolateľa smerujúcich proti záverom prijatým správnym orgánom prvého stupňa je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu v súlade s príslušnou právnou úpravou reagovalo na tieto odvolacie námietky a vymedzovalo úvahy správneho
orgánu, ktoré ho viedli k záverom prijatým ako základ rozhodnutia odvolacieho orgánu. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať obsahové nedostatky a vady správneho aktu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov. Uvedený záver je tiež výrazom zásady subsidiarity správneho súdnictva. Správny akt má mať odôvodnenie v kvalite a kvantite, ktorá vytvára dostatočný základ pre preskúmanie jeho zákonnosti vo vecnej rovine.
19. V pomeroch prejednávanej veci predstavuje právny rámec vymedzujúci zákonné požiadavky na rozhodnutie správcu dane a žalovaného úprava podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Na tomto mieste správny súd poukazuje na komentár podľa Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. I. vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2015, 371s. podľa ktorého: Správca dane resp. iný príslušný orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Okrem samotného odkazu na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (ustanovenie právneho predpisu musí byť uvedené už aj vo výroku rozhodnutia), musí byť v odôvodnení uvedené aj zdôvodnenie svojho rozhodnutia v súvislosti so znením týchto ustanovení právnych predpisov. Nenáležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdom podľa § 250j ods. 2 OSP, pretože je nepreskúmateľné a uvedená právna úprava vymedzuje dôvod zrušenia rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (úprave podľa § 250j ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok aktuálne zodpovedá úprava podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP - poznámka správneho súdu). Osobitne pre rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu považuje správny súd za potrebné poukázať i na úpravu podľa § 74 ods. 2 veta prvá daňového poriadku a tiež na komentár podľa Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. I. vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2015, 427s. podľa ktorého: Odvolací orgán nie je viazaný záverom prvostupňového orgánu. Sám posúdi vec a to jednak z hľadiska vykonaného dokazovania a urobených záverov ako aj z právnej stránky. V nadväznosti na citovaný komentár správny súd zdôrazňuje, že v pomeroch odvolacieho administratívneho konania v predmetnej veci bolo potrebné, aby žalovaný ako odvolací orgán zaujal stanovisko a uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia konkrétne závery ku všetkým relevantným odvolacím námietkam žalobcu, ako vyplývajú z podaného odvolania, ktoré tvorí súčasť obsahu administratívneho spisu a je v podstatnom obsahu opísané v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného uvedenú požiadavku nespĺňa v dôsledku čoho nie je odôvodnením, ktoré by spĺňalo zákonné náležitosti správneho aktu odvolacieho správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku a v dôsledku toho je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo správny súd viedlo k rozhodnutiu o jeho zrušení podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. K tomuto záveru dospel správny súd na základe nasledujúcich konkrétnych východísk:
20. V administratívnom konaní bola spornou otázka aplikácie inštitútu dane vyberanej zrážkou (ďalej aj len zrážková daň) na peňažné plnenie žalobcu ako daňového subjektu v statuse držiteľa (konkrétne držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov) pri spätnom predaji liekov lekárňami tomuto držiteľovi v roku 2015 (pri súčasnej spornosti výlučnosti statusu subjektu lekárne v relevantnej dobe roku 2015 ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, kedy žalobca tvrdil, že lekáreň mohla už i v roku 2015 na účely nákupu a predaja liekov vystupovať ako držiteľ a správca dane a žalovaný oproti tomu tvrdili status lekárne v roku 2015 výlučne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti), podľa úpravy § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015 (teda v znení ZDP po novelizácii vykonanej zákonom č. 333/2014 Z. z.). Z pohľadu vyhodnocovaného namietaného dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia - jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov bolo potrebné správnym súdom vyriešiť, či rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu vymedzilo dostatočné a preskúmateľné dôvody vedúce k prijatým záverom, na ktorých je toto rozhodnutie žalovaného založené.
21. Podľa § 17 ods. 31 ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015: „Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do 15. dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17“.
Podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015: „Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o po o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“. Odkaz 37ab) znie: Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22. Právna úprava ZDP platná a účinná od 01.01.2015, a teda i v relevantnej dobe od 01.01.2015 do 31.12.2015 v § 17 ods. 31 a § 43 ods. 3 písm. o) ZDP pokiaľ ide o vymedzenie subjektov, na ktoré sa vzťahuje pracuje v rámci vymedzenia strán vzťahu, v ktorom dochádzalo k poskytovaniu peňažných a nepeňažných plnení so subjektom držiteľa na jednej strane právneho vzťahu a na druhej strane toho právneho vzťahu so subjektom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhý bod a daňovníkom podľa písm. e) tretí bod ZDP).
23. V roku 2015 mal žalobca nesporne status držiteľa v zmysle vymedzenia tohto inštitútu podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, a to konkrétne držiteľa povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami v odbore veľkodistribúcia humánnych liekov, čo napĺňa v rámci uvedeného zákonného vymedzenia pojmu subjektu „držiteľ“ podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP znaky subjektu držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov. Uvedené nesporne vyplýva zo Zoznamu držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov zverejneného Ministerstvom zdravotníctva SR podľa Zákona č. 362/2001 Z. z., a to od 20.03.2014 (teda vrátane roka 2015). Zadefinovanie inštitútu držiteľa v úprave podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP spadajúcej do druhej časti ZDP, teda do úpravy dane z príjmu fyzickej osoby nevylučuje záver o naplnení statusu žalobcu, ktorý je právnickou osobou (a bolo tomu tak i v roku 2015) ako držiteľa v zmysle tejto právnej úpravy pre rok 2015.
24. Pokiaľ ide o subjekt poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v zmysle úpravy § 17 ods. 31, § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v relevantnom období roka 2015 platná právna úprava ZDP, ZOL a ani iná právna úprava nepredstavovala právny rámec statusu lekárne ako držiteľa v zmysle úpravy § 8 ods. 1 písm. l) ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015. Úprava podľa zákona č. 578/2004 Z. z., a to konkrétne § 4 písm. a) bod 1. predstavovala právny základ statusu lekárne pre rok 2015 ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia podotýka, že úprava, ktorá založila právny rámec statusu držiteľa vo vzťahu k subjektom lekární vyplýva až z novelizácie ZDP vykonanej zákonom č. 341/2016 Z. z. platnej a účinnej od 01.01.2017, ktorou právnou úpravou bolo vymedzenie subjektov, u ktorých právna úprava predstavuje právny rámec ich statusu držiteľa rozšírené o lekárne ako držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti (§ 2 písm. y) ZDP v znení platnom a účinnom od 01.01.2017). Rovnako v tejto časti správny súd podotýka, že uvedené závery sa vzťahujú k právnemu rámcu statusu lekárne v roku 2015 vyplývajúcemu zo stavu právnej úpravy pre rok 2015 a zároveň i v roku 2015 existoval pre lekárne právny základ pre výkon spätného predaja liekov v rámci výkonu lekárenskej starostlivosti podľa § 20 ods. 1, písm. i) ZOL.
25. Pokiaľ ide o samotný predmet zrážkovej dane vymedzený právnou úpravou ZDP platnou a účinnou od 01.01.2015 ako peňažné plnenia a nepeňažné plnenia poskytnuté od držiteľa subjektu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bolo potrebné, aby žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v rámci administratívneho konania v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní dôsledne reagoval na odvolaciu argumentáciu žalobcu poukazujúcu na právnu úpravu zákona o ZOL v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015. Správny súd považuje za kľúčové vysloviť, že za stavu absencie bližšej konkretizácie a bližšieho vecného vymedzenia obsahu pojmu peňažné plnenie a nepeňažné plnenie podľa § 17 ods. 31, § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v úprave samotného ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015 v tom smere, že by priamo z úpravy ZDP, novelizáciou ktorého vykonanou zákonom č. 333/2014 Z. z. bola zrážková daň pre peňažné plnenia a nepeňažné plnenia od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zavedená, bolo potrebné, aby žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu a pri zohľadnení vyššie uvedeného obsahu odvolania žalobcu naplnil zákonnú požiadavku na rozhodnutie o tomto odvolaní podľa § 74 ods. 2 veta prvá daňového poriadku teda, aby preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní postupujúc pritom tak, že sám vec posúdi i po právnej stránke a predovšetkým o odvolaní vydá rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude spĺňať zákonné požiadavky vyplývajúce z úpravy podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku a v ktorom rozhodnutí o odvolaní uvedie svoje závery a im predchádzajúce úvahy pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu. Len
na základe takýchto záverov žalovaného, pokiaľ by boli obsiahnuté v odôvodnení jeho rozhodnutia, čo však naplnené nebolo, by bolo možné preskúmať zákonnosť záveru a tým vecnú správnosť záveru žalovaného, podľa ktorého na peňažné plnenie žalobcu pri spätnom predaji liekov lekárňami v roku 2015 sa mala podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP zrážková daň aplikovať. Správny súd konštatuje, že za stavu absencie konkrétneho vecného vymedzenia, teda konkrétne identifikovateľných peňažných a nepeňažných plnení od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zmysle úpravy podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v znení tohto právneho predpisu platnom a účinnom od 01.01.2015 a pri súčasnej existencii právnej úpravy vyplývajúcej zo ZOL v znení platnom a účinnom pre rok 2015 bolo potrebné, aby žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu zaujal stanovisko k námietkam žalobcu vo väzbe na úpravu vyplývajúcu zo ZOL s takým obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré naplní kvalitu preskúmateľnosti vecných záverov jeho rozhodnutia pri prieskume zákonnosti správnym súdom. Uvedené žalovaný obišiel a vyhol sa tomu prostredníctvom väzby odkazu v úprave § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015 na ZOL v odkaze 37ab len spojením tohto odkazu s plnením vyplácaným za klinické skúšanie. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia zvýrazňuje, že vzhľadom na aplikovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov práve pre absenciu vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou žalobcu poukazujúcou na úpravu ZOL platnú a účinnú v roku 2015 ako na celok vo vzťahu k predmetu zrážkovej dane - peňažným a nepeňažným plneniam v zmysle úpravy § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, nebol správnemu súdu vytvorený obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia základ pre jeho vecný prieskum a ani pre vyhodnocovanie ostatných žalobných bodov, predovšetkým prvého žalobného bodu, v ktorom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a v rámci toho ani na vyhodnotenie zákonnosti žalovaným zvoleného výkladu uvedeného odkazu 37ab v § 43 ods. 3, písm. o) ZDP. Na uvedených záveroch správneho súdu nie je spôsobilé nič zmeniť ani konštatovanie žalovaného vychádzajúce z rozhodnutia správcu dane o všeobecnom vymedzení predmetu dane podľa § 2 písm. b), c) ZDP vo väzbe na dosiahnutie príjmu (výnosu).
26. Správny súd zdôrazňuje, že za stavu právnej úpravy ZOL v roku 2015 bolo potrebné, aby sa žalovaný vysporiadal (a to nezávisle na výklade odkazu na ZOL podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP ) pri svojom závere o podradení peňažného plnenia žalobcu ako držiteľa lekárňam ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri spätnom predaji liekov v roku 2015 pod režim zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o), § 17 ods. 31 ZDP a predovšetkým v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu poukazujúcu na existenciu pozitívneho vymedzenia peňažných a nepeňažných plnení v úprave ZOL v jeho znení platnom a účinnom v roku 2015, s celou úpravou ZOL ako súčasťou právneho poriadku v relevantnej oblasti a relevantnom čase. Konkrétne bolo potrebné reagovať napríklad na úpravu podľa § 18 ods. 8 ZOL v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015, podľa ktorej: Držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom tretej osoby financovať, sponzorovať alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporovať iné ako odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na inom ako odbornom podujatí. Zdravotníckemu pracovníkovi sa zakazuje zúčastňovať sa na inom ako odbornom podujatí financovanom, sponzorovanom alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporovanom držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo treťou osobou na základe dohody uzavretej držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov. Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo tretia osoba, prostredníctvom ktorej držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov financuje, sponzoruje alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporuje odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí, je povinný vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia. Odkaz 18b) v citovanom ustanovení vymedzuje § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, ktorý v tomto ustanovení definuje subjekt držiteľa nezávisle na skutočnosti zaradenia tejto úpravy do druhej časti ZDP upravujúcej daň fyzickej osoby. Samotné odborné podujatie je vymedzené úpravou ZOL v § 2 ods. 44. Ďalej ZOL v znení platnom a účinnom pre rok 2015 napríklad v úprave § 18 ods. 1 písm. r) ako jednu so zákonom normovaných povinností držiteľa (držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov) upravuje povinnosť „každoročne predložiť ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. januára správu o výške výdavkov na propagáciu, marketing, nepeňažné plnenia poskytnuté priamo alebo nepriamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na predchádzajúci rok; ministerstvo zdravotníctva ju bezodkladne po doručení zverejní na svojom webovom sídle“.
27. V nadväznosti na citovanú právnu úpravu ZOL a obsah odvolania žalobcu v administratívnom konaní, ako aj skutočnosť absencie konkrétneho vecného vymedzenia plnení, ktoré spadajú do obsahu pojmu
peňažné plnenia a nepeňažné plnenia, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015, nie je dostatočne odôvodnený záver žalovaného o tom, že zrážkovej dani podliehajú všetky peňažné plnenia a nepeňažné plnenia poskytované v roku 2015 od držiteľa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti okrem tých, ktoré sú vyplácané za klinické skúšanie a okrem tých, ktoré sú ako príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZDP v znení platnom a účinnom od 01.01.2015 a rozhodnutie žalovaného je z tohto dôvodu ako celok (pretože práve na tomto konštatovaní je samotné rozhodnutie žalovaného založené) nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca ako odvolateľ v administratívnom konaní nedostal v odôvodnení rozhodnutia žalovaného náležitú a preskúmateľnú odpoveď na odvolaciu argumentáciu žalobcu poukazujúcu na komplexnú úpravu podľa ZOL v jeho znení platnom a účinnom pre relevantné obdobie roka 2015 vo vzťahu k inštitútu peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých držiteľom poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle úpravy podľa § 17 ods. 31 ZDP a § 43 ods. 3, písm. c ) ZDP, ktorá by vecne a komplexne reagovala na žalobcom vnímaný priestor pre výklad odkazu v úprave podľa § 43 ods. 3, písm. o) ZDP na zákon ZOL ako celok. Správny súd podotýka, že táto námietka je správnym súdom hodnotená ako relevantná, a to v tom zmysle uvedenej kvality relevantnosti, že sa táto námietka týka veci a taktiež ako konkrétna, teda formulovaná dostatočne jasným spôsobom a vymedzením dostatočne určitého obsahu. Za relevantný pritom možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako relevantný v zmysle jeho vecnej opodstatnenosti - „ opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia (napr. vec Hiro Balani v. Španielsko, Bochan v. Ukrajina, Krasula v. Rusko). S námietkami takéhoto charakteru je orgán verejnej správy v nadväznosti na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva povinný sa vysporiadať. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že relevantnosť námietky a jej konkrétnosť nesvedčí automaticky a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti, teda o vecnej správnosti argumentu alebo argumentácie v nej uvedenej (well-founded), pretože posúdenie samotnej vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej správy alebo súdu.
28. Správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide primárne o absenciu a tým nedostatok dôvodov v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nie vyhodnocovanie samotného právneho posúdenia vo väzbe na obsah prvého žalobného bodu, pretože takéto hodnotenie práve pre nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle vyššie uvedeného nebolo možné a správny súd záver žalovaného, pokiaľ ide o samotné právne posúdenie učinené žalovaným v jeho rozhodnutí, nemohol pre uvedený nedostatok dôvodov tohto rozhodnutia vecne vyhodnocovať.
29. K uvedenému záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pristupuje i skutočnosť vo vecnej rovine spojená s povahou samotného peňažného plnenia v prejednávanej veci zdaneného zrážkovou daňou, a to spätného predaja liekov, konkrétne peňažného plnenia v rámci tohto spätného predaja liekov od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Je potrebné vnímať povahu tejto činnosti spätného predaja liekov, ako takého, ktorá sa v praktickej rovine a bolo tomu tak i v roku 2015, uskutočňovala prostredníctvom najtypickejšieho inštitútu súkromného práva, a to pravidelne prostredníctvom kúpnej zmluvy v obchodnoprávnych vzťahoch podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, v rámci ktorej žalobca ako držiteľ kupujúci lieky od lekárne poskytoval peňažné plnenie, teda platil dohodnutú kúpnu cenu za zmluvne nastavených zmluvných podmienok, oproti čomu lekáreň poskytovala nepeňažné plnenie - dodávala lieky. Realizácia tejto činnosti medzi dodávateľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa i v roku 2015 uskutočňovala na základe existujúceho právneho rámca vyplývajúceho z úpravy § 20 ods. 1 písm. i) ZOL ako súčasť lekárenskej starostlivosti podľa ZOL v znení platnom a účinnom v roku 2015. Lekárenská starostlivosť zahŕňala i výmenu, predaj a spätný predaj liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Spätný predaj liekov aj v roku 2015 mal povahu obchodného styku, ktorý sa uskutočňoval prostredníctvom bežných inštitútov takejto činnosti a v nadväznosti na to bolo potrebné, aby žalovaný vo svojom rozhodnutí osobitne reagoval náležitým odôvodnením na odvolacie námietky žalobcu, v obsahu ktorých žalobca tvrdil, že nebol povinný platiť daň zrážkou z peňažných plnení poskytovaných lekárňam v roku 2015 pri spätnom predaji liekov, keďže sa tento spätný predaj uskutočňoval ako podnikateľská činnosť podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL mimo režimu zrážkovej dane. Uvedené správny súd konštatuje nezávisle na skutočnosti až následnej právnej úpravy vyplývajúcej zo ZOL v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2016 podľa § 2 ods. 45.
30. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného nebol daný priestor pre hodnotenie ostatných žalobných bodov vymedzených žalobcom vo včas podanej správnej žalobe, k vyhodnocovaniu ktorých, pokiaľ ide o ich vecnú dôvodnosť/nedôvodnosť by mohol správny súd pristúpiť za predpokladu preskúmateľnosti základu záveru žalovaného o dôvodnosti aplikácie zrážkovej dane na predmetné plnenie (uvedený záver správneho súdu sa týka namietaného nesprávneho právneho posúdenia ako je konštatované už vyššie, ďalej námietky, podľa ktorej zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, námietky, podľa ktorej skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a tiež námietky, že došlo ku podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, kde osobitne správny súd poukazuje na to, že náležité vysporiadanie sa s touto námietkou ako bola vymedzená žalobcom, predpokladalo vysporiadanie sa i s návrhom na vykonanie dôkazu výsluchom označených svedkýň - pracovníčok správcu dane, k čomu však správny súd vzhľadom ku konštatovanému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného nevzhliadol priestor pristúpiť). Nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného, ktorý viedol k jeho zrušeniu pre nepreskúmateľnosť zároveň nedal správnemu súdu priestor ani na vyhodnocovanie predloženého dôkazu - znaleckého posudku a ani na prijatie záveru o potrebe predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v zmysle návrhu žalobcu. Osobitne však už teraz správny súd podotýka, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného nie je dostatočne preskúmateľné ani v časti určenia konkrétnej výšky zrážkovej dane, nakoľko uvedené rozhodnutia nevymedzujú zrozumiteľným, a teda preskúmateľným spôsobom (a to bez ohľadu na obsah administratívneho spisu a protokol z predmetnej kontroly) konkrétne skutkové východiská, ktoré boli základom ustálenia sumy vyrubenej zrážkovej dane, ale len sumárne číselné údaje peňažných plnení a výšky dane, ktorá mala byť zrazená a odvedená správcovi dane za jednotlivé mesiace roka 2015, čo nezabezpečuje preskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného v uvedenej časti z hľadiska ich zrozumiteľnosti (žalovaný na takýto obsah odôvodnenia rozhodnutia správcu dane len poukázal bez ďalšej konkretizácie).
31. Vychádzajúc z uvedených záverov rozhodol súd o zrušení rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a to pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Zároveň podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
32. Úlohou žalovaného bude vydať vo veci nové rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude spĺňať požiadavky podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, teda bude vymedzovať dostatočné východiská prijatých záverov, v obsahu ktorých sa žalovaný v súlade s úpravou podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku dôsledne vysporiada so všetkými relevantnými odvolacími námietkami žalobcu ťažiskovo v nadväznosti na právnu úpravu ZOL platnú a účinnú v roku 2015, vychádzajúc pritom z konštatovaní správneho súdu podľa odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré vymedzuje konkrétne nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tak, aby nové rozhodnutie žalovaného bolo preskúmateľné v prípade podania správnej žaloby i po vecnej stránke.
33. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
34. Žalobe bolo vyhovené, nakoľko správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalobca, pričom žalobca sa považuje za účastníka úspešného v celom rozsahu, napriek tomu, že síce navrhoval zrušenie aj rozhodnutia správcu dane a súd rozhodnutie správcu dane nezrušil, postupujúc podľa úpravy § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Žalobcovi súd náhradu trov konania voči žalovanému priznal v rozsahu úplnej náhrady dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.
35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.