Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/35/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú Z. F., narodenú XX. XX. XXXX a maloletého C. K. F., narodeného XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom B. XXXX/XX, B., obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov: matky C. H., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B., právne zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29, Zvolen a otca K. F., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., toho času bytom H. 2427, J., O. republika, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -64 zo 7. apríla 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Konštatoval, že matka v zmysle (ďalej len „“) neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením. Pokiaľ totiž žiadala, aby súd nahradil súhlas otca s prestupom oboch detí zo základnej školy v Pardubiciach do Základnej školy J. C. vo B. a s podaním prihlášky do 1. ročníka strednej školy, bolo zistené, že maloletá Z. je žiačkou uvedenej základnej školy vo Zvolene, bola tam prijatá v školskom roku 2020/2021 a navštevuje 9. ročník, v ktorom si plní povinnú školskú dochádzku. Otec už súhlas so zmenou školy udelil a tak nebolo potrebné nahrádzať ho súdnym rozhodnutím. Maloletý C. podľa o výchove a vzdelávaní ukončil povinnú školskú dochádzku dňa 31. 08. 2020, pretože v roku 2020 dovŕšil vek 16 rokov. Návrh matky bol preto aj v tejto časti nedôvodný. Ak napokon matka žiadala nahradiť súhlas otca s podaním prihlášky do 1. ročníka strednej školy tak ohľadne maloletej Z., ako aj maloletého C.a, matka neuviedla názvy stredných škôl, ktoré by deti mali navštevovať a neosvedčila ani skutočnosť, že otec odmietol súhlas udeliť.

3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jej návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel. V odvolaní zopakovala skutočnosti uvedené už v podanom návrhu tvrdiac, že z dôvodu povinnej školskej dochádzky opakovane žiadala otca o súhlas so zmenou základnej školy. Otec najskôr súhlasil, neskôr bez uvedenia dôvodu odmietol a tak deti v čase podania návrhu na neodkladné opatrenie základnú školu nemohli navštevovať. Namietala, že riaditeľka Základnej školy J. C. vo Zvolene zapísala maloletú Z. len podmienečne a písomný súhlas s prestupom stále nedostala. Skutočnosť, že maloletý C. ukončil povinnú školskú dochádzku neznamená, že nechce pokračovať v štúdiu. Práve pasivita otca spôsobila, že maloletý nemôže študovať na Slovensku, pretože otec s ním odmietol absolvovať skúšky potrebné k prestupu

na slovenskú základnú školu. V dôsledku toho má ukončených len 8 ročníkov, ktoré mu nestačia pre podanie prihlášky na strednú školu kvôli neukončeným 9. rokom základnej školy.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky označil jej návrh za nedôvodný. Uviedol, že matka „únosom“ detí zo dňa 03. 11. 2020 spôsobila, že deti sa prestali pravidelne vzdelávať. Poškodila tým hlavne maloletého C.a, pretože už dosiahol vek, pre ktorý ho nemohli prijať na Slovensku na základnú školu. Nie teda jeho pasivita zapríčinila nemožnosť ďalšieho vzdelávania maloletého, naopak, všetky zákonné súhlasy udelil. Bol v kontakte s výchovnou poradkyňou i riaditeľkou základnej školy vo Zvolene, všetky potrebné súhlasy udelil a poslal poštou a maloletá Z. bola prijatá na vzdelávanie. V spolupráci s výchovnou poradkyňou tiež maloletú prihlásili na dve stredné školy. Skutočnosť, že maloletý C. nechodí do školy nesúvisí s jeho súhlasom, či nesúhlasom, pretože maloletý dovŕšil 16 rokov a tak ho na žiadnu základnú školu neprijmú.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré je dostatočne jasné a zrozumiteľné a preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu matkou podaného návrhu.

10. Zo zákonnej úpravy neodkladných opatrení vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je (okrem iného) bezodkladná úprava pomerov účastníkov ( ), pričom právo, ktorému sa má poskytnúť ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázané, musí však byť osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Z právnej úpravy neodkladných opatrení je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť promptnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či úprava sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenie kvôli potrebe úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné dočasne (spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť pomery k maloletému dieťaťu. Legitímnym cieľom odôvodňujúcim takúto úpravu pomerov k maloletému dieťaťu je jednoznačne záujem maloletého a niet pochýb, že záujem dieťaťa je prvoradým kritériom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (čo vyplýva z článku 5 prvej vety Základných zásad Zákona o rodine).

11. Odvolací súd nepovažoval odvolanie matky za dôvodné, pretože rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí. Inými slovami, matka neosvedčila také zásadné okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné upraviť vzťahy v rodine neodkladným opatrením.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23. 03. 2021 (č. l. 43 a nasl. spisu) samotná matka uviedla, že maloletá Z. už nastúpila na plnenie povinnej školskej dochádzky na ZŠ J. C. vo Zvolene. Táto škola v správe zo dňa 25. 03. 2021

(č. l. 52 spisu) potvrdila, že na základe otcom udeleného súhlasu je maloletá ich žiačkou. Kópiu svojho súhlasu zo dňa 27. 01. 2021 (č. l. 94 spisu) otec pripojil aj k svojmu vyjadreniu k odvolaniu a pripojil tiež rozhodnutie menovanej základnej školy vo Zvolene (č. l. 93 spisu), podľa ktorého bola maloletá prijatá na štúdium odo dňa 01. 02. 2021. V tomto rozhodnutí sa nehovorí nič o tom, že by maloletá bola prijatá na štúdium iba podmienečne, ako to matka tvrdila v podanom odvolaní. V správe kolízneho opatrovníka zo dňa 26. 03. 2021 (č. l. 56 spisu) sa uvádza, že maloletá si podala dve prihlášky na stredné školy, čo potvrdil aj otec v rámci odvolacieho konania. V spise sa súčasne nachádza aj oznámenie SOŠ hotelových služieb a obchodu vo Zvolene zo dňa 09. 04. 2021 (č. l. 78 spisu), podľa ktorého evidujú prihlášku maloletej na štúdium. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že otec potrebné súhlasy udelil.

13. Pokiaľ ide o maloletého C.a, odvolací súd takisto ako okresný súd poukazuje na ust. o výchove a vzdelávaní, podľa ktorého povinná školská dochádzka trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Vzhľadom na to, že maloletý sa narodil dňa 04. 08. 2004, je zrejmé, že povinná školská dochádzka sa pre neho skončila dňa 31. 08. 2020. Matka potom v podanom odvolaní naznačovala, že maloletý chce pokračovať vo vzdelávaní. Nijak ale doteraz neosvedčila, že len údajný nesúhlas otca je prekážkou brániacou prijatiu maloletého na ZŠ J. C. vo Zvolene. Matka nepredložila žiaden dôkaz o tom, že uvedená škola neprijala maloletého na štúdium iba kvôli absencii otcovho súhlasu, resp. že prijatie maloletého do školy by bolo možné, ale bráni tomu chýbajúci súhlas otca. Ak matka sama potom v odvolaní uviedla, že maloletý má ukončených 8 ročníkov a tieto mu nepostačujú pre podanie si prihlášky na strednú školu, tak evidentne by na tom nič nezmenilo požadované súdne rozhodnutie nahradzujúce otcov súhlas s prihláškou. Prvoinštančný súd okrem toho správne vystihol, že matka ani neuviedla na ktorú konkrétnu strednú školu by mala smerovať prihláška na štúdium maloletého a vzhľadom na súhlasy udelené otcom vo vzťahu k maloletej Lívii odvolací súd nepovažuje za dôveryhodné ani tvrdenia matky, že otec odmietol súhlasiť s pokračovaním štúdia maloletým.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti stotožňujúc sa aj s jeho odôvodnením ( a ).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).