Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_6Co-37-2021.pdf
PDF · 99.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: E. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. č. XXX, proti žalovanej: H.. F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., N. X, zastúpenej JUDr. Karol Spišák, advokát so sídlom Bratislava, Bajkalská 5/C, za účasti intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. februára 2020 č. k. 17C/619/2015-380, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 12. apríla 2021 č. k. 17C/619/2015-481 takto
rozhodol:
Odvolací rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26. februára 2020 č. k. 17C/619/2015-380, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 12. apríla 2021 č. k. 17C/619/2015-481, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením (ďalej v texte len „napadnutý rozsudok“, „napadnuté rozhodnutie“) súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a na ich úradu zaviazal žalobcu s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Intervenientovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 106, § 420, § 444 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“), § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, 2 a 4, § 7 ods. 1, § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej v texte len „zák. č. 437/2004 Z. z.“). Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu nedôvodná. Argumentoval, že predmetom sporu bol peňažný nárok vo výške 350 000 eur, ktorý si žalobca uplatňoval z titulu náhrady škody - bolesti ako aj náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej v texte len „SSU“), pričom vznik nároku na predmetnú sumu odôvodňoval tým, že sa dlhodobo aj podľa zdravotnej dokumentácie liečil na vysoký krvný tlak. Dňa 21. 11. 2012 navštívil ordináciu svojej obvodnej lekárky so symptómami, že mu bolo veľmi zle, žalovaná mu dala injekciu proti bolesti a vôbec mu nezmerala krvný tlak a poslala ho domov. V ten istý večer si sám privolal záchranku, kde na neurologickej klinike mu bola potvrdená mozgová príhoda, akútny mozgový infarkt. Vznik nároku odôvodňoval teda tým, že žalovaná hrubo zanedbala svoje povinnosti v tom, že ak by mu bola zmerala krvný tlak, následne by bola povinná volať sanitku a odoslať ho do nemocnice v čase, kedy ešte k mozgovej príhode nedošlo. Podľa žalobcu, táto skutočnosť vyplývala aj zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a to zo záveru správy, kde bolo uvedené, že žalobca ako dlhodobo liečený hypertonik mal mať merané a zaznamenané hodnoty krvného tlaku v ambulancii žalovanej aj dňa 21. 11. 2012. Medzi nezmeraním krvného tlaku a následkom mozgovej príhody vzhliadol príčinnú
súvislosť, ktorú zhodnotil úrad v závere, že poškodenému žalobcovi nebola v dohliadanom období poskytnutá správne zdravotná starostlivosť. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnumemergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Preto sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či existovala príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) žalovanej a to nezmeraním krvného tlaku žalobcovi a následkom (vzniknutou škodou) mozgovo cievnou príhodou u žalovaného. Dal do pozornosti, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. K uvedenému dôvodil, že žalobca celý svoj nárok opieral len o skutočnosť a to, že nezmeraním krvného tlaku a následkom mozgovej príhody bola príčinná súvislosť, ktorú podľa neho zhodnotil aj Úrad v závere, že poškodenému E. B. nebola v dohliadanom období poskytnutá správne zdravotná starostlivosť. Oboznámil sa s predloženým protokolom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. Po 1617/2014, v ktorom bolo na strane 4/5 uvedené, že podľa písomných stanovísk odborných konzultantov úradu v medicínskom odbore všeobecné lekárstvo a v medicínskom odbore neurológia nebola príčinná súvislosť medzi nezmeraním krvného tlaku u pána E. B. - žalobcu pri vyšetrení v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých a vznikom mozgového infarktu. U pána E. B., teda u žalobcu došlo k vzniku cievnej ischemickej mozgovej príhody, ktorá nebola zapríčinená vysokým krvným tlakom ale trombózou mozgovej cievy s následnou ischémiou. Z predloženého stanoviska jednoznačne vyplývalo, že medzi nezmeraním krvného tlaku žalovanou ako ošetrujúcou lekárkou a vznikom mozgovej príhody nebola žiadna príčinná súvislosť, čiže zo strany žalovanej nemohla byť spôsobená ani škoda na zdraví žalobcu. Uviedol, že je pravdou, že v správe Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo skonštatované, že žalobcovi v dohliadanom období nebola zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. žalovanou, poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, čo znamená, že ako liečenému hypertonikovi mal byť zmeraný krvný tlak. To jediné bolo skonštatované v predmetnej správe, čiže Úrad v protokole posúdil nezmeranie tlaku žalobcovi žalovanou ako jej pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, za čo jej uložil opatrenie spočívajúce v písomnom vypracovaní a prednesení tohto prípadu na odbornom seminári pre všeobecných lekárov. Z uvedeného konštatoval, že konanie (opomenutie konania) žalovanou nespôsobilo následok v podobe mozgovej príhody. Uviedol, že takýto záver bol uvedený aj vo výpovedi znalkyne H.. B. Y., ktorá vypracovávala znalecký posudok v trestnej veci, kde v zápisnici o výsluchu jednoznačne uviedla, že jednorazové chýbajúce odmeranie krvného tlaku nebolo príčinou vzniku cievnej mozgovej príhody a táto skutočnosť viedla k tomu, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté voči žalovanej na podnet žalobcu bolo uznesením č. ČVS: ORP-1724/Lu-NR-2015 zo dňa 01. 06. 2016 zastavené, pričom v samotnom uznesení poukazujú na výsledky znaleckého posudku č. 1/2016 vypracovaného práve znalkyňou MUDr. B. Y., ktorú aj žalobca navrhoval v konaní vypočuť, ktorá uviedla, že chýbajúce odmeranie krvného tlaku nebolo príčinou vzniku cievnej mozgovej príhody, čiže podľa predmetného uznesenia v danom prípade absentovalo najmä preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej spočívajúce v nezmeraní krvného tlaku poškodenému a vzniknutým následkom u žalobcu, pričom išlo o jednu z obligatórnych znakov objektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Z tohto jednoznačne vyplývalo, že ani v trestnom stíhaní, ktoré bolo začaté voči žalovanej, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jej konaním nezmeraním krvného tlaku a škodou na zdraví žalobcu. Na základe týchto skutočností mal za jednoznačné, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu, nepreukázal najmä príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným nezmeraním krvného tlaku v ambulancii žalovanej a vznikom mozgovej príhody u žalobcu a absolútne nepreukázal ani vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi.
3. Vo vzťahu k ďalšej žalobcom uplatnenej časti žaloby a to náhrady škody, ktorá mu vznikla, dôvodil, že predmetnú sumu žalobca nevedel vyčísliť a to z toho dôvodu, že zákon presne ukladá, kto je povinná osoba a kto má vyplňovať tabuľky, a zo zákona je nepochybené, že touto osobou bola žalovaná a preto žiadal, aby súd ustanovil do konania znalca, ktorý by vypracoval znalecký posudok, ktorý by bol podkladom pre stanovenie výšky bolestného ako aj podkladom pre stanovenie výšky SSU. Predmetom uplatnenia bola aj náhrada škody spočívajúca z nákladov, ktoré žalobcovi vznikli ako náklady na cestovné, náklady vynaložené na rehabilitácie, na kúpeľné pobyty ako aj na ortopedické pomôcky, škoda mu vznikla aj tým, že bol po prepustení z nemocnice pripútaný na lôžku niekoľko
mesiacov, žalobca pred príhodou bol úspešný podnikateľ, venoval sa svojej rodine, záujmom. Z dôvodu nepreukázania a nepredloženia žiadnych dokladov zo strany žalobcu preukazujúcich ním tvrdené a odôvodnené výdaje, strany sporu poučil o sudcovskej koncentrácii. Rezultoval, že náhrada škody žalobcu pozostávala z uplatneného nároku na bolestné a z nároku na náhradu SSU žalobcu. Mal za nesporné, že v dôsledku mozgovo cievnej príhody došlo na strane žalobcu aj k zmene jeho spôsobu života, že vie chodiť len za pomoci barly, ťažko sa vyjadruje, je ochrnutý na polovicu tela, v dôsledku mozgovo-cievnej príhody nie je schopný sa plnohodnotne venovať svojej rodine. Sporná bola nielen výška uplatneného nároku zo strany žalobcu, ale aj to, že v akej výške si uplatňoval nárok na bolestné a v akej výške si uplatňoval priznanie nároku za SSU, pričom pre priznanie takýchto nárokov bolo potrebné, aby v konaní žalobca predložil lekársky posudok, ktorým by bol ohodnotený jeho zdravotný stav. Predloženie takéhoto lekárskeho posudku, bodového ohodnotenia, bolo základom pre priznanie nároku za bolesť ako aj za SSU. Žalobca v spore lekárske posudky nepredložil, pričom poukazoval na skutočnosť, že lekársky posudok bola povinná vypracovať ošetrujúca lekárka, žalovaná, a na základe tejto skutočnosti žiadal, aby súd ustanovil znalca, ktorý by vypracoval lekársky posudok za účelom bodového ohodnotenia žalobcu. K danému tvrdeniu žalobcu uviedol, že podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Z tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplývalo, že predmetný lekársky posudok v danej veci mohol vydať aj prednosta neurologickej kliniky, na ktorej bol žalobca hospitalizovaný a nemuseli trvať a čakať na vyhotovenie lekárskeho posudku od žalovanej, od ktorej sa domáhajú náhrady škody, prípadne jeho vypracovanie žiadať vykonať znalcom v spore. Konštatoval, že žalobcovi nič nebránilo dať si vyhotoviť lekársky posudok, ktorý bol potrebný pre uplatnenie si peňažného nároku na bolestné a SSU, pretože dátum vyhotovenia posudkov malo zásadný význam ohľadom plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, výsluchmi strán sporu, mal jednoznačne za preukázané, že žalobca v predmetnom spore nepreukázal príčinnú súvislosť medzi liečebným postupom žalovanej, a to nezmeraním krvného tlaku žalobcovi a škodou na zdraví žalobcu, ktorá mu vznikla práve nezmeraním krvného tlaku, ani preukázaním nároku na škodu pozostávajúcu z nároku na bolestné a nároku na SSU, čiže žalobca v predmetnom spore neuniesol bremeno dôkazu, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. K námietke premlčania vznesenej žalovanou a intervenientom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v spore nepredložil listinné dôkazy, ako sú lekárske posudky, na základe ktorých si uplatňoval peňažný nárok na bolestné a na SSU, nemohol posúdiť, či bol nárok premlčaný alebo nie, pretože absentoval časový moment, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie hmotnoprávnej námietky.
4. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zák . č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) a v konaní úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania a v konaní úspešnému intervenientovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko si ich neuplatňoval z dôvodu, že mu žiadne nevznikli.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, pretože napadnutý rozsudok považoval za nesprávny a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi a považoval ho sa nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal v konaní vypočuť znalkyňu H.., H. B., H.. F., odborných konzultantov v medicínskom odbore všeobecné lekárstvo a neurológia, ktorí sú uvedení v Oznámení o výsledku prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 19. 01. 2015 a prizval do konania znalca, ktorý vyhotoví tabuľkový výpočet náhrady za bolesť a SSU v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril písomným podaním intervenient, v ktorom uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny a jeho odôvodnenie za dostatočné, logické a preskúmateľné. Nevzhliadol v konaní vady namietané v odvolaní žalobcu. Zotrval na tvrdení, že žalobca v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovanej - nezmeraním tlaku a vznikom mozgového infarktu u žalobcu.
7. Žalovaná vo svojej replike uviedla, že odvolacie dôvody uplatnené žalobcom nie sú dané, rozsudok neobsahuje nedostatky vytýkané žalobcom a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
8. Intervenient k replike žalovanej uviedol, že sa s jej obsahom stotožňuje.
9. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že tvrdenie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi lajdáckou diagnostikou žalovanej a jeho následnou mozgovou príhodou nemá právnu ani zdravotnú logiku. V jeho obsahu sa pridržiaval obsahu svojho odvolania.
10. Žalovaná vo svojej duplike zvýraznila, že replika žalobcu je opakovaním už uplatnených alebo márnou snahou o uplatnenie nových odvolacích dôvodov. Pridržiavala sa svojich doterajších vyjadrení, stotožnila sa s vyjadreniami intervenienta a opätovne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
11. Odvolací súd po predložení veci súdom prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaní žalobcu zistil, že žalobca v priebehu odvolacieho konania dňa 15. 10. 2020 zomrel.
12. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
15. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).
17. Podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
18. Súd kedykoľvek v rámci súdneho konania skúma z úradnej povinnosti, či sú splnené predpoklady, za ktorých môže konanie prebehnúť a za ktorých môže súd vydať rozhodnutie vo veci samej. Tieto predpoklady súdneho konania sa označujú ako procesné podmienky konania, ktoré keď nie sú v konkrétnej veci splnené, vykazuje konanie nedostatky, ktoré môžu byť odstrániteľné, alebo neodstrániteľné. Po zistení neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, ktorý bráni súdu pokračovať v konaní, súd konanie zastaví.
19. Základnou procesnou podmienku konania je existencia procesnej subjektivity strany sporu, ktorá je určujúcim znakom prípustnosti konania a rozhodovania súdu. Skutočnosť, či má strana sporu procesnú subjektivitu, súd skúma ex offo po celý čas konania. Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 62 CSP).
20. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. Ustanovenie § 63 CSP upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti došlo počas konania, t. j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ustanovenie sa vzťahuje aj na smrť žalobcu, aj na smrť žalovaného. Ak na jednej strane vystupuje viacero fyzických
osôb, úprava sa uplatní na ktorúkoľvek z nich. Súd nemá povinnosť a ani možnosť po smrti strany počas konania toto konanie prerušiť. Súd má po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 368/2012). § 470 OZ. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to v zásade až po skončení konania o dedičstve. Súd o pokračovaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, musí rozhodnúť uznesením, pričom toto uznesenie nie je vymenované v taxatívnom výpočte ustanovenia § 357 CSP, ktoré upravuje prípustnosť odvolania. Práva a povinnosti zo záväzkových právnych vzťahov smrťou dlžníka alebo veriteľa zásadne nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov. Tie práva a povinnosti, ktoré sa viažu výhradne na určitú osobu dlžníka, prípadne veriteľa však smrťou jedného z nich zanikajú. Zo zákona sa na osobu veriteľa viaže právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak za života veriteľa toto právo nebolo uspokojené, zaniká, a to bez ohľadu, či bolo uplatnené na súde alebo bolo už právoplatne prisúdené. Pre zánik záväzku v dôsledku smrti nie je rozhodujúce, či je záväzok zročný, alebo nie.
21. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že žalobca dňa XX. XX. XXXX zomrel, a preto táto skutočnosť - t. j., že žalobca nedisponuje procesnou subjektivitou v čase konania indikuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania v zmysle ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto odvolací súd zastavil konanie a zrušil odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26. februára 2020 č. k. 17C/619/2015-380, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 12. apríla 2021 č. k. 17C/619/2015-481.
22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
27. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu v spore na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto nahradila protistrane. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorú náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
28. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, pretože smrť žalobcu je objektívnou skutočnosťou, ktorá nastala v priebehu konania, teda zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani jednej zo strán sporu, v čom odvolací súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).