Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoEk-1-2021.pdf
PDF · 125.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoEk/1/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v exekučnej veci oprávneného Ing. T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q., J. L. č. XXXX/X, zastúpeného Mgr. Rastislavom Munkom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Strojnícka č. 97, proti povinnému I.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q., W. č. XXXX/X, o vymoženie sumy 22.900,- € s príslušenstvom, vedenej pod zn. 427EX 105/2019 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ingrom, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom v Bratislave, Wolkrova č. 4, za účasti manželky povinného Ing. Y. B., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q., W. č. XXXX/X, v časti konania o námietke manželky povinného zo dňa 06.06.2019 o neprípustnosti exekúcie, o odvolaní manželky povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/368/2019 zo dňa 05.03.2021, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí námietky manželky povinného o neprípustnosti exekúcie (prvý výrok) p o t v r d z u j e.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že manželka povinného je p o v i n n á nahradiť oprávnenému trovy konania o námietke neprípustnosti exekúcie pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania oprávneného.
Manželka povinného je p o v i n n á nahradiť oprávnenému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania oprávneného.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol námietku manželky o neprípustnosti exekúcie (prvý výrok) a oprávnenému priznal proti manželke povinného náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok); v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „exekučnými titulmi v exekúcii sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia - rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24C/450/2015-64 zo dňa 14.6.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/79/2018-107 zo dňa 20.12.2018; exekučné tituly sa týkajú nároku na peňažné plnenie, ktoré vzniklo z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej v roku 2009; v exekučnom titule bol zaviazaný na plnenie len jeden z manželov - I.. F. B. (povinný); pohľadávka vznikla počas manželstva, keďže manželstvo bolo uzatvorené dňa 24.08.1996; poverený súdny exekútor pri výkone exekúcie vydal dňa 07.05.2019 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnosti, a v ten istý deň vydal aj upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti; v upovedomení súdny exekútor oznámil, že exekúciu vykoná predajom aj nehnuteľnosti (bytu) zapísanej pre okres Q. V, obec: Q.- m.č. U., kat. územie: U., na LV č. XXXX, vo vlastníctve: I.. F. B., rod. B., r. č. XXXXXX/XXXX a I.. Y. B., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, a to v spoluvlastníckom podiele X/X; konkrétne ide o parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape v okrese Q. V, obec: Q.-m.č., kat. územie U. zapísané na LV č.
XXXX, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby: súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX, W. X, X, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX, W. X, X; byt: vchod W. X, X.posch., byt č. XX; rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15Pc/15/2017-16 zo dňa 16.11.2017 právoplatným dňa 12.12.2017 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (povinného a jeho manželky)"; súd prvej inštancie argumentoval, že „manželka povinného namietla, že exekúciu predajom nehnuteľnosti (bytu) nie je možné vykonať, pretože táto nehnuteľnosť je v jej výlučnom vlastníctve, keďže došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM"); ustanovenie § 44 Exekučného poriadku upravuje procesnú obranu tretej osoby odlišnej od oprávneného a povinného, ktorá tvrdí, že má k veci, ktorá je predmetom exekúcie, právo, ktoré exekúciu nepripúšťa (exekúciu vylučuje) a táto vznesie u súdneho exekútora námietku neprípustnosti exekúcie vykonávanej postihnutím dotknutej veci; vecou, ktorá nepripúšťa exekúciu, môže byť aj vec, ktorá bola pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pokiaľ exekvovaná pohľadávka vznikla počas trvania manželstva, ak došlo k vyporiadaniu BSM ešte pred určením spôsobu vykonania exekúcie postihnutím majetku v BSM (t.j. do doručenia upovedomenia o spôsobe výkonu exekúcie manželovi povinného); výkon rozhodnutia na majetok patriaci do BSM je možný na základe právoplatného rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov; podmienkou však je, aby pohľadávka veriteľa jedného z manželov vznikla za trvania manželstva; pokiaľ je to splnené, manžel povinného je účastníkom pre úsek exekučného konania, v ktorom sú postihované entity patriace do BSM; uvedené platí pokiaľ neexistuje hmotnoprávna skutočnosť vylučujúca exekúciu na majetok patriaci do BSM; takýmito hmotnoprávnymi skutočnosťami sú napr. dohody predstavujúce zákonné modifikácie BSM podľa ustanovení § 143a Občianskeho zákonníka, príp. iné skutočnosti preukazujúce zrušenie a následné vyporiadanie BSM; uzatvorením manželstva totižto vzniká medzi manželmi obligatórne režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov; v prípade, že súdny exekútor chce exekučne postihnúť majetok nachádzajúci sa v BSM a konať vo vzťahu k postihovanému majetku s bezpodielovým spoluvlastníkom (manželom povinného) v takom rozsahu, ako sa koná s povinným, je nutné, aby mal skutočnosť existencie režimu BSM voči postihovanému majetku za preukázanú (Exekučný poriadok, C.H.BECK, Komentár, 3. vydanie); súd považuje za preukázané, že pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla za trvania manželstva a teda majetok v BSM môže byť postihnutý výkonom rozhodnutia, aj napriek tomu, že exekučný titul zaväzuje len jedného z manželov; súd ďalej posudzoval, či sa zapísané nehnuteľnosti nachádzajú v BSM; z rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15Pc/15/2017-16 zo dňa 16.11.2017 mal preukázané, že došlo k zrušeniu BSM počas trvania manželstva; z obsahu spisu však nemal preukázané, že by došlo k jeho vyporiadaniu; súd nemôže akceptovať argument manželky povinného o tom, že uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o jeho zrušení; takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože nemôže nastať pred konštituovaním, t.j. zrušením BSM a navyše pokiaľ je predmetom takejto dohody nehnuteľnosť, musí mať písomnú formu a jej vecnoprávne účinky nadobúdajú platnosť až zavkladovaním takejto dohody príslušným Okresným úradom - katastrálnym odborom; súdu nebola predložená žiadna písomná dohoda napĺňajúca vyššie uvedené parametre; súd ďalej posudzoval, či nedošlo k vyporiadaniu BSM iným spôsobom, avšak ku dňu vydania tohto rozhodnutia mu nebolo predložené rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM; ďalej súd skúmal, či nedošlo k zákonnému vyporiadaniu BSM uplynutím 3 rokov od jeho zániku; táto lehota uplynula dňa 12.12.2020; keďže však v danej veci bolo zo strany povereného súdneho exekútora vydané dňa 07.05.2019 upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, súd mal preukázané, že k vyporiadaniu BSM došlo (zrejme správne „nedošlo" - poznámka odvolacieho súdu) neskôr; z uvedeného vyplýva, že toto vyporiadanie nemá právne účinky voči oprávnenému; súd má za to, že manželka povinného neuniesla dôkazné bremeno (...); súd na podklade obsahu spisu nemá v danej veci preukázanú skutočnosť, že by došlo k vyporiadaniu BSM pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti manželke povinného; z tohto dôvodu návrh na vylúčenie veci z exekúcie zamietol; skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, pričom rozhodovacia činnosť v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci, bez potreby doplnenia dokazovania na pojednávaní, keďže listiny založené v súdnom spise poskytli súdu dostatočný podklad pre prijatie zákonného rozhodnutia; z uvedených dôvodov exekučný súd nevyužil postup podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku a o námietke neprípustnosti exekúcie rozhodol sám bez nariadenia pojednávania (§ 44 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku)"; na základe uvedeného súd prvej inštancie námietku manželky povinného o neprípustnosti exekúcie zamietol; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 35 ods. 2, 3 a 4, § 44 ods. 1, 2, 4 a 5 Exekučného poriadku v spojení s § 147 ods. 1, § 148a ods. 2 prvá veta a § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol s poukazom na § 200 Exekučného poriadku v spojení s §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.") s odôvodnením, že „o trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní; má sa za to, že oprávnený bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, preto má nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva; vo vzťahu k náhrade trov konania, ktoré vznikli s podaním námietky manželky povinného o neprípustnosti exekúcie, musí exekučný súd skonštatovať, že Exekučný poriadok upravuje otázku náhrady trov exekúcie iba medzi účastníkmi exekúcie definovanými v ustanovení § 35 ods. 1 Exekučného poriadku; zároveň však nová právna úprava exekučného konania umožňuje v rámci exekúcie rozhodovať i bývalé tzv. exekučno-incidenčné spory pokiaľ majú jednoduché právne posúdenie (§ 44 ods. 1, § 44 ods. 7 ako aj § 61d ods. 2 v spojení s § 44 ods. 1 Exekučného poriadku); exekučný súd preto uzatvára, že i v týchto prípadoch podobne ako v klasických incidenčných sporoch je nutné pri rozhodovaní o trovách konania a náhrade trov subsidiárne v zmysle § 200 Exekučného poriadku aplikovať zásady a právnu úpravu týkajúcu sa trov konania z Civilného súdneho poriadku; preto súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal oprávnenému ako úspešnému účastníkovi konania o námietke neprípustnosti exekúcie voči manželke povinného, ktorá vzniesla námietku neprípustnosti exekúcie, s ktorou nebola úspešná, náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %), o výške ktorých bude v súlade s ustanovením § 262 C.s.p. rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o námietke neprípustnosti exekúcie končí".
2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala manželka povinného včas odvolanie zo dňa 24.03.2021; vyjadrila názor, že konanie trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v prvom rade vyjadrila názor, že „súd prvej inštancie neskúmal a tým nesprávne právne vyhodnotil rozhodujúcu okolnosť pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci samej, ktorou bolo, že majetok v čase výkonu rozhodnutia (exekúcie) nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov" s odôvodnením, že „ich BSM bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15Pc/15/2017-16 zo dňa 16.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2017; oprávnený sa však návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od manžela ako povinného až dňa 28.02.2019, teda v čase, kedy už predmetná nehnuteľnosť nepatrila do masy BSM, pričom podmienkou na exekúciu majetku je skutočnosť, že tento v čase exekúcie musí patriť do BSM, preto oprávnený mal právo vymáhať svoju pohľadávku iba do dňa právoplatnosti rozsudku o zrušení BSM dňa 12.12.2017, ktoré mu však následným dňom zaniklo"; manželka povinného ďalej podrobne argumentovala, že: (1) z dôvodu ochrany povinného a tretích osôb „nesmie exekúcia povinnému spôsobiť ujmu nad nevyhnutný rozsah; zákonná úprava na jednej strane poskytuje záruku pre oprávneného v podobe uspokojenia jeho pohľadávky, avšak na strane druhej musí chrániť aj ekonomickú existenciu povinného a nemôže smerovať k jeho likvidácii; exekúcia nemôže z povinného účelovo a bez vecného opodstatnenia urobiť „bezdomovca"; predaj bytu vysokej hodnoty, v ktorom má sťažovateľ trvalý pobyt a v ktorom má vytvorené zázemie aj jeho dcéra, ktorá ako študentka nie je zárobkovo činná je odkázaná na pomoc rodičov, je za zadaných okolností neakceptovateľným postupom", keď ďalej zdôraznila, že „v dotknutej nehnuteľnosti s nami býva dcéra C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je ako študentka v plnom rozsah odkázaná na našu pomoc, navyše sa jedná o naše jediné obydlie; ak by sa nehnuteľnosť vysokej hodnoty k výške dlhu predala, došlo by k zásahu do práva na obydlie, do práva na súkromný a rodinný život, práva vlastniť majetok"; (2) „právo vlastniť majetok implikuje v sebe aj nutnosť procesných záruk a garancií v konaní pred orgánmi verejnej moci obsiahnutých v práve na súdnu a inú právnu ochranu a v medzinárodných záväzkoch na spravodlivý súdny proces; vlastnícke právo predstavuje dôležitý predpoklad sebarealizácie človeka, ktorému zaisťuje nezávislosť, a tak vytvára priestor na realizáciu jeho osobnej slobody; z uvedeného vyplýva, že nešetrné mocenské zásahy do práva na pokojné užívanie majetku narúšajú nielen dané základné právo, ale sú v napätí aj s ústavnou hodnotou personálnej autonómie jednotlivcov; pri každom obmedzení základných práv a slobôd musí zákonodarca brať na zreteľ ústavné príkazy a limity vyplývajúce z iných ústavných noriem a tiež (a najmä) z ústavných princípov, vrátane princípu právnej istoty a princípu proporcionality; možnosť tretej osoby uspokojiť sa z majetku patriaceho do BSM totiž neznamená, že manžel, ktorý nezodpovedá veriteľovi, sa stane jeho dlžníkom; je iba povinný strpieť uspokojenie pohľadávky zo spoločného majetku manželov; nepriaznivé dopady pre toho manžela, ktorý nie je dlžníkom, sú dôsledkom existencie BSM, s ktorým je spojená nevyhnutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov, kým ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; vzhľadom na konštrukciu, vznik a rozsah BSM možno eliminovanie týchto nepriaznivých dopadov riešiť len zmenou
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho zánikom, čo sa v našom prípade stalo zrušením BSM pred začatím výkonu exekúcie v prospech oprávneného podaním návrhu dňa 28.02.2019; napadnuté uznesenie je z uvedeného dôvodu možno považovať za arbitrárne a zároveň zasahujúce do princípu právnej istoty (...); ako manželka povinného som súdnemu exekútorovi zaslala námietku neprípustnosti exekúcie s tým, že som mu súčasne predložila rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15Pc/15/2017-16 zo dňa 16.11.2017 právoplatný dňa 12.12.2017, ktorým súd zrušil naše BSM s povinným; z tejto právnej skutočnosti vyplýva, že došlo k zmene majetkových pomerov na strane môjho manžela ako povinného a takisto aj mojej osoby (...); na základe zrušenia BSM súdom sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti (bytu), ktorá je predmetom exekúcie (...); podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora; toto svoje právo aj realizovala nielen tvrdením, ale aj preukázaním, že k dotknutej veci jej patrí vlastnícke právo, a preto je k nej exekúcia neprípustná"; (3) nesúhlasí s rozhodnutím o jej námietke neprípustnosti exekúcie bez nariadenia pojednávania, čím podľa jej názoru došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces ako aj práva na súdnu ochranu, pretože na pojednávaní by mala možnosť opätovne poukázať na nezákonnosť exekučného záložného práva z dôvodu, že „zmluva o pôžičke medzi oprávneným a jej manželom ako povinným bola podpísaná dňa 02.07.2009 s lehotou splatnosti do 28.12.2009, pričom v ten istý deň došlo aj k uznaniu dlhu, ktorý bol splatný až dňa 28.12.2009, takže v čase jeho písomného uznania perom na zmluve o pôžičke jej manžel nebol v omeškaní; takéto konanie oprávneného je konaním proti dobrým mravom, a preto nepožíva súdnu ochranu (...); touto nečakanou podmienkou pôžičky, ktorým bolo dodatočne perom „dopísané" uznanie dlhu, chcel oprávnený dosiahnuť predĺženie zákonnej trojročnej premlčacej doby na dobu desaťročnú; oprávnený si svoj nárok splatný dňa 28.12.2009 uplatnil až dňa 28.07.2015, t.j. 5 rokov a 7 mesiacov po splatnosti, teda po uplynutí riadnej zákonnej 3 ročnej premlčacej doby s priamym úmyslom vymôcť navýšenie svojej pohľadávky o úroky z omeškania v čo možno najvyššej sume (...); súd prvej inštancie na niektoré dôkazy neprihliadal a nevyhodnotil ich vo všetkých vzájomných súvislostiach a nevyvodil z nich správny právny záver, čo sa v danej veci prejavilo tým, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami súvisiacimi s tzv. uznaním dlhu, a to ani formou a ani obsahom, teda bez prihliadnutia na celý dej ako prebiehal a časovú os až dodatočného, perom dopísaného vyhlásenia, ktoré vylučovalo vážnosť prejavu vôle môjho manžela, ktorý bol však v konečnom závere pripísaný na môj úkor a na moju škodu, čím som bola vážne poškodená na mojich právach (...); zmluvu o pôžičke uzavrel iba jeden z manželov, je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len on, ktorý ju ako dlžník uzavrel, pretože neskorým začatím výkonu rozhodnutia, kedy predmetný majetok bol už mimo jeho sféry, oprávnenému toto právo zaniklo z dôvodu, že za dlh sme už ako manželia nezodpovedali spoločne a nerozdielne; v konaní nebolo preukázané, že by som bola účastníčkou zmluvy o pôžičke a súd sa výslovne iba formalisticky vysporiadal aj so všetkými nezákonnými okolnosťami výslovne iba rukou dopísaného textu v uznaní dlhu s textom: „Toto uznanie dlhu je súčasťou zmluvy o pôžičke zo dňa 02.07.2009", pričom súdu v pôvodnom konaní o zaplatenie pohľadávky nepripadalo podozrivé, že notárom osvedčená kópia bola vyhotovená až dňa 10.03.2017, čo vylučuje hodnovernosť, slobodu a vážnosť takéhoto prejavu vôle; listiny uznania dlhu predstavujú vždy samostatný právny úkon ich účastníkov s presnými generáliami a presnou špecifikáciou predmetu, ktorého sa týkajú; ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje podmienku určitosti dlhu, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, čo v tzv. uznaní dlhu mojím manželom absentuje; s poukazom na nesplnenie zákonných náležitostí právneho úkonu uznania dlhu je toto uznanie dlhu s ohľadom na § 39 Občianskeho zákonníka neplatné a táto skutočnosť v nadväznosti na moju prejednávanú vec znamená, že oprávnený sa domáha plnenia z neplatného právneho úkonu, ktorý bol neplatným od samého začiatku, a preto z neho nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti, ktoré by sa mali dokonca dotýkať aj mojej osoby, pretože z nulitného úkonu nie je možné vymáhať žiadne povinnosti a záväzky; s poukazom na neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu bola pohľadávka oprávneného premlčaná, čo súd takisto nesprávne vyhodnotil aj napriek zásade iura novit curia - práva pozná súd, pretože priznal právo z neplatného právneho úkonu voči môjmu manželovi, voči ktorému som sa účinne bránila, avšak súd moju obranu nesprávne vyhodnotil a nezaoberal sa listinami a dôkazmi, ktoré tvorili podklad pre moju obranu, a to vo všetkých smeroch dokazovania"; (4) uzavrela, že napadnutým uznesením bolo porušené jej „(a) základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, (b) základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, (c) základné právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, (d) základné právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a (e) základné právo na ochranu obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR"; na základe uvedeného navrhla zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 23.04.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu manželky povinného uviedol, že „trvá na všetkých doteraz urobených písomných, či ústnych vyjadrenia v tejto právnej veci; skutočnosti uvádzané v odvolaní manželky povinného sú účelové, skresľujúce, tendenčné, a zároveň manželka povinného manipuluje skutočnosťami a účelovo tvrdí skutočnosti, ktoré neboli preukázané; súd prvej inštancie pred vyhlásením rozhodnutia dostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k riadnym skutkovým zisteniam a správne právne vec posúdil, na základe čoho vydal napadnuté uznesenie; skutočnosti uvádzane v odvolaní preto považujeme za právne irelevantné"; ďalej argumentoval, že v tomto prípade „bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 08.04.2019 a následne bolo doručené súdnemu exekútorovi, čím sa začala exekúcia voči povinnému I.. F. B.; súdny exekútor vydal dňa 07.05.2019 upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti; manželka povinného žiada v zmysle § 44 Exekučného poriadku o vylúčenie vecí, t.j. nehnuteľností označených v predmetnom upovedomení z exekúcie; máme za to, že manželka povinného neuniesla bremeno tvrdenia vo svojom návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie"; zdôraznil, že „manželka povinného vo svojom odvolaní len opakuje skutočnosti, ktoré uviedla už aj v návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie; manželka povinného argumentovala predovšetkým všeobecne Dohovorom o právach dieťaťa a Ústavou Slovenskej republiky; predmetná legislatíva predstavuje len základný rámec právnej úpravy, ktorý je konkretizovaný v Exekučnom poriadku; aktuálne je problematika postihovania majetku v BSM explicitne vymedzená § 35 Exekučného poriadku a z právnej úpravy, ale aj konštantnej judikatúry vyplýva jednoznačne možnosť vedenia exekúciu na majetok v BSM aj prípadoch, keď exekučný titul zaväzuje len jedného z manželov, ak pohľadávka vznikla za trvania manželstva"; poukázal na skutočnosť, že „manželka povinného argumentuje rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15Pc/15/2017-16 zo dňa 16.11.2017, ktorým bolo zrušené BSM, a to na základe jej návrhu doručeného dňa 29.06.2017; samotná skutočnosť zrušenia BSM neznamená, že došlo k zmene majetkových pomerov povinného a jeho manželky vo vzťahu k majetku, ktorý sa nachádzal v čase zrušenia v BSM; manželka povinného výslovne vo svojom podaní uvádza, že sa s manželom dohodli na spôsobe vyporiadania BSM ešte pred podaním jej návrhu na zrušenie BSM; predmetné nie je právne možné a povinný svoje tvrdenie ani nepreukazuje; ako vyplýva následne z podania k samotnému vyporiadaniu BSM nedošlo žiadnym zo zákonných spôsobov; pre vyporiadenie BSM vo vzťahu k nehnuteľnostiam sa vyžaduje písomná forma a k vecnoprávnym účinkom dohody musí pristúpiť vkladové konanie; vyporiadanie BSM môže mať následky vo vzťahu k exekúcii len v prípade, ak by bolo zrealizované pred označením vecí podliehajúcich exekúcii, a to v zmysle § 35 ods. 3 Exekučného poriadku; navyše vymedzením predmetných nehnuteľností v upovedomení ako predmetu exekúcie a doručením upovedomenia o začatí exekúcie nastáva inhibitorium in concreto (zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii) bez súhlasu exekútora"; v tejto súvislosti vyjadril názor, že „ak by došlo k vyporiadaniu BSM v nadväznosti na jeho zrušenie máme za to, že účelom celého konania by bolo len ukrátiť uspokojenie judikovanej pohľadávky a išlo by o odporovateľné právne úkony, v dôsledku ktorých relatívnej neúčinnosti by aj tak bolo možné viesť exekúciu na majetok ušlý z majetkovej sféry povinného; vzhľadom na zápis práv k nehnuteľnostiam na predmetnom liste vlastníctva a k tvrdeniam povinného je zrejmé, že nedošlo k vyporiadaniu BSM pred začatím exekúcie na majetok v BSM a je teda možné postihovanie majetku v BSM; z uvedeného dôvodu trváme na postihovaní vecí vymedzených v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, resp. v upovedomení o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva v exekučnom konaní"; zdôraznil, že „absolútne neuznáva tvrdenie, podľa ktorého manželka povinného vo svojom odvolaní uvádza, že podmienkou na exekúciu majetku je skutočnosť, že tento v čase výkonu rozhodnutia (exekúcie) musí patriť do BSM; tvrdenia vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sú absolútne bezvýznamné, nakoľko ani samotná manželka povinného neuviedla, v čom konkrétne malo dôjsť k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR; vo vzťahu k tvrdeniam o porušení čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 21 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, opätovne uvádzame, že predmetná legislatíva predstavuje len základný rámec právnej úpravy, ktorý je konkretizovaný v Exekučnom poriadku; aktuálne je problematika postihovania majetku v BSM explicitne vymedzená § 35 Exekučného poriadku a z právnej úpravy, ale aj konštantnej judikatúry vyplýva jednoznačne možnosť vedenia exekúciu na majetok v BSM aj prípadoch, keď exekučný titul zaväzuje len jedného z manželov, ak pohľadávka vznikla za trvania manželstva; vo vzťahu k tvrdeniam, že zrušením BSM sa manželka povinného stala výlučnom vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti uvádzame, že tieto sú právne nesprávne (...); samotná skutočnosť (zrušenie BSM) neznamená, že došlo k zmene majetkových pomerov povinného a jeho manželky vo vzťahu k majetku, ktorý sa nachádzal v čase zrušenia v BSM"; ďalej pokiaľ ide o tvrdenie v odvolaní, že v byte býva
dcéra povinného a jeho manželky uviedol, že „táto skutočnosť je novou skutočnosťou, ktorú manželka povinného netvrdila vo svojom návrhu, hoci tak mohla urobiť, nakoľko ide o skutočnosť, ktorá jej bola známa už v tom čase; rovnako uvádzame, že predmetné skutočnosti (1. že ide o jej dcéru, 2. že býva v predmetnej nehnuteľnosti, 3. že je študentkou) v celom rozsahu neuznávame, a neboli preukázané, preto tieto tvrdenia považujeme za neopodstatnené"; pokiaľ ide o tvrdenú zmätočnosť napadnutého uznesenia uviedol, že „toto absolútne neuznávame, a toto tvrdenie považujeme za irelevantné a neodôvodnené, nakoľko ani samotná manželka povinného neuvádza, v čom považuje napadnuté uznesenie za zmätočné"; nakoniec uviedol, že „tvrdenia manželky povinného v odvolaní k tvrdenej neplatnosti uznania dlhu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci manželkou povinného; predmetom tohto konania nie je posudzovanie platnosti alebo neplatnosti uznania dlhu; táto otázka bola riešená v konaní a rozhodnutí OS Bratislava V sp. zn. 24C/450/2015 v spojení s konaním a rozhodnutím KS Bratislava sp. zn. 3Co/79/2018, pričom obidva súdy sa s touto otázkou správne vysporiadali"; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
2.3 Povinný sa k odvolaniu svojej manželky nevyjadril.
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní manželky povinného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí námietky neprípustnosti exekúcie (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4. Odvolanie manželky povinného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky manželky povinného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o splnení podmienok na zamietnutí námietky neprípustnosti exekúcie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím námietkam manželky povinného odvolací súd udáva, že „podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM; toto ustanovenie rieši ochranu tretích osôb z hľadiska uspokojenia ich majetkových práv niektorým z bezpodielových spoluvlastníkov aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom; vyplýva to zo zásady, že v BSM neexistujú podiely spoluvlastníkov na spoločnej veci, voči ktorému by sa mohlo obmedziť vymáhanie pohľadávky veriteľa jedného z manželov; preto zákon za podmienok v ňom stanovených umožňuje uspokojiť pohľadávku pri výkone rozhodnutia aj zo spoločného majetku patriaceho do BSM; predpokladom na postup podľa tohto ustanovenia je, aby išlo o pohľadávku vzniknutú len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a aby sa výkon rozhodnutia viedol aj na majetok, ktorý patrí do BSM; vo vzťahu k veriteľovi nejde v prípade druhého manžela, ktorý nie je dlžníkom, o jeho osobný záväzok; tento manžel je však povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do BSM oboch manželov" (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/8/2010 zo dňa 22.11.2010 uverejnené v zbierke ako R 76/2015); súčasne podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150; podľa § 149 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali; ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd; podľa § 149a Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a § 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra; na
základe uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že samotný zánik BSM nepredstavuje prekážku uspokojenia pohľadávky veriteľa jedného z manželov z majetku v BSM v rámci exekúcie (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože samotným zánikom BSM neprestávajú jednotlivé veci (majetok) patriť do (zaniknutého) BSM a to až do okamihu jeho vyporiadania (dohodou, súdnym rozhodnutím alebo zo zákona); v tomto smere je teda odvolacia argumentácia manželky povinného vecne nesprávna, pokiaľ v podstate tvrdí, že samotným zrušením jej BSM s povinným za trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15Pc/15/2017-16 zo dňa 16.11.2017 právoplatným dňa 12.12.2017 sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti (bytu), ktorý je predmetom spornej exekúcie vedenej v prospech oprávneného; ani podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu nevyplýva vyporiadanie zaniknutého BSM povinného a jeho manželky do okamihu určenia spôsobu vykonania exekúcie postihnutím majetku v BSM zo strany súdneho exekútora (§ 35 ods. 3 Exekučného poriadku), preto predmetný byt môže byť predmetom exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného proti povinnému; ani podľa odvolacieho súdu sa tak manželke povinného v zmysle § 44 ods. 1 Exekučného poriadku nepodarilo preukázať existenciu takého práva (vlastníckeho práva) k veci (bytu), ktoré by vylučovalo predmetnú exekúciu (t.j. spôsobovalo neprípustnosť exekúcie); súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne poukázal na skutočnosť, že akákoľvek dohoda povinného a jeho manželky o vyporiadaní BSM uzavretá pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o jeho zrušení by bola neplatná, pretože možnosť vyporiadania BSM nastane až po jeho zániku, kedy je nepochybne známy jeho presný obsah; odvolací súd sa stotožnil aj s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle § 44 ods. 5 Exekučného poriadku napadnutým uznesením sám rozhodol o námietke manželky povinného o neprípustnosti exekúcie, pretože aj podľa odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie záviselo od jednoduchého právneho posúdenia veci; navyše ani podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, pretože pre účely rozhodnutia o námietke neprípustnosti exekúcie nebolo potrebné vykonať žiadne dokazovanie; pokiaľ manželka povinného v odvolaní argumentovala vo vzťahu k neexistencii pohľadávky oprávneného, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučným titulom, túto otázku už nie je možné riešiť v rámci exekúcie, pretože tomu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku v spojení s § 230 C.s.p.; nakoniec nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná ani odvolacia argumentácia manželky povinného o zásahu do práva vlastniť majetok (článok 20 Ústavy Slovenskej republiky), resp. práva na nedotknuteľnosť obydlia (článok 21 Ústavy Slovenskej republiky) vykonávaním predmetnej exekúcie, pretože v prípade riadneho postupu podľa zákona (Exekučného poriadku) za účelom ochrany majetku (práv) oprávneného je tvrdený zásah do uvedených práv manželky povinného dovolený (článok 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, resp. článok 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky); na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5.1 Odvolací súd na základe podaného odvolania a súčasne ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 200 prvá veta Exekučného poriadku v spojení § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania plne úspešnému oprávnenému v plnom rozsahu (100 %); nakoľko však vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť nahradiť trovy konania, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť manželke povinného povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania o námietke neprípustnosti exekúcie pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania o námietke neprípustnosti exekúcie pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania oprávneného pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
5.2 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s §
262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko oprávnený bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti manželke povinného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania oprávneného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).