Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-14-2024.pdf
PDF · 76.8 KB
Case nature
Subarea
5S/14/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. X, XXX XX E., právne zastúpeného: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, Štefánikova 7, 949 01 Nitra, za ktorú koná JUDr. Ing. Martin Cimrák, LLM, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, so sídlom: Štefánikova 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z8252/2023 zo dňa 30.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.02.2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 05.02.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného č. Z8252/2023 zo dňa 30.01.2024 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým bolo žalobcovi oznámené, že v zmysle § 37 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a na podklade rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/413/2016 zo dňa 07.09.2021 (ďalej aj „predmetný rozsudok“) bol v katastri nehnuteľností pre okres Nitra, katastrálne územie C., na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, pod číslom zmeny XXX/XX, vykonaný zápis týkajúci sa zmeny vlastníka dotknutých nehnuteľností, konkrétne došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech osôb uvedených v predmetnom rozsudku (F. G., H. G. ako poručitelia). 2. Samostatným podaním, doručeným správnemu súdu 21.02.2024, žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že zápisom nežijúcich osôb na dotknuté listy vlastníctva bolo priamo a závažne zasiahnuté do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva žalobcu na vlastníctvo podľa čl. 20 a žalobca bol postavený pred situáciu, že zo dňa na deň prestal byť vlastníkom a užívateľom dotknutých nehnuteľností, ktoré užíval v dobrej viere niekoľko rokov, pričom tento škodlivý následok nemohol nijako ovplyvniť. Takýto zásah orgánu verejnej moci spočívajúci v zbavení vlastníckeho práva nielenže spôsobuje hrozbu závažnej ujmy na majetkových právach žalobcu, ale táto hrozba bola zápisom už aj dokonaná a jej následky pretrvávajú. Žalobca priamym vplyvom napadnutého opatrenia stratil akékoľvek dispozičné a vlastnícke oprávnenie nad svojimi nehnuteľnosťami. Zároveň možno podľa žalobcu uvažovať aj o hrozbe iného vážneho nenapraviteľného následku v neprospech žalobcu, kedy jeho nehnuteľnosti nie sú v súčasnosti nikým využívané, obhospodarované či zveľaďované, čo môže mať zásadný vplyv na ich hodnotu. Následkom nezákonného postupu žalovaného bude, že kataster nehnuteľností zapíše nové dedičské rozhodnutie, čím sa otvorí ďalšie penzum žalôb, nakoľko prejednaním dedičstva nemôže byť odňaté vlastnícke právo nadobudnuté zákonným spôsobom. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom nebolo rozhodnutím súdu nikdy odňaté, len bolo konštatované, že pred 40 rokmi mali predmetné nehnuteľnosti patriť do dedičstva. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.04.2024. Tvrdenia v návrhu označil za zavádzajúce a vysvetlil, že žalobca neprestal byť zo dňa na deň vlastníkom dotknutých nehnuteľností, keďže v súdnom konaní, ktoré trvalo 7 rokov, bol žalovanou stranou. Dodal, že vlastníckeho práva žalobca nebol zbavený, napadnuté opatrenie má len evidenčný, nie právotvorný charakter. Zdôraznil, že rozhodnutie o odkladnom účinku prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a má mimoriadny charakter. Žalobcovi nehrozí u vykonaného zápisu žiadna priama hrozba, keďže v súčasnosti zapísané osoby nemôžu s nehnuteľnosťami nakladať. Je potrebné, aby sa uskutočnilo dedičské konanie, v ktorom dôjde k jeho prejednaniu. Žalobca má navyše možnosť dať si do evidencie katastra nehnuteľností zapísať informatívnu poznámku o prebiehajúcom správnom súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu podľa § 188 SSP ako nedôvodný zamietol.
4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 02.04.2024.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
6. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
7. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
8. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022 (ďalej len „Ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa Ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo
vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktoré by žalobcovi v dôsledku právnych následkov napadnutého opatrenia hrozili, a takéto následky vo svojom návrhu len deklaroval s poukazom na faktickú zmenu vlastníka dotknutých nehnuteľností. V takto formulovaných všeobecných tvrdeniach však správny súd nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP.
12. Správny súd poukazuje na to, že na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX pre katastrálne územie C. síce nie je žalobca v súčasnosti zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, avšak osoby tam zapísané (F. G. a H. G.) sú nebohé. Nehnuteľnosti budú predmetom konania o dedičstve a až po jeho skončení dôjde k zápisu nového vlastníka (vlastníkov) do katastra nehnuteľností. V priebehu dedičského konania, vzhľadom na status zapísaných osôb, k užívaniu nehnuteľností ani k ich scudzeniu nedôjde. Predmetné nehnuteľnosti sú navyše zaradené medzi parcely registra C a E ako druh pozemku orná pôda, teda nejde o taký predmet vlastníctva, ktorý by spadal do kategórie nehnuteľností určených na bývanie (a bol ponímaný ako obydlie), ktoré sú osobitne chránené právnymi predpismi a s ktorými by mohlo byť spájané konanie o vypratanie nehnuteľnosti. Správny súd preto nevzhliadol existenciu žiadnej priamej hrozby, ujmy či škody, ktorá by žalobcovi mohla napadnutým opatrením vzniknúť. Zároveň podotýka, že argumentácia v návrhu na priznanie odkladného účinku smeruje skôr k samotnému meritu veci a k (ne)zákonnosti napadnutého opatrenia, tieto však v konaní podľa § 185 písm. a) SSP správny súd posudzovať nemôže, pretože by prejudikoval výsledok konania, čo je neprípustné. Správny súd pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
13. Pokiaľ ide o skutočnosť, že podľa žalobcu nehnuteľnosti nie sú v súčasnosti využívané, obhospodarované či zveľaďované, táto sama osebe nemôže byť dôvodom na postup podľa § 185 písm. a) SSP. Starostlivosť o predmet dedičstva a jeho správa je záležitosťou dedičov, resp. súdu rozhodujúceho o dedičstve, ktorý v prípade splnenia zákonných podmienok na tento účel môže ustanoviť správcu dedičstva (§ 182 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov).
14. Správny súd zároveň konštatuje, že žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka zabezpečenia právnych účinkov právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené, že vec patrí do dedičstva po poručiteľoch aktuálne zapísaných na listoch vlastníctva.
15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].