Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-45-2018.pdf
PDF · 146.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne : O.. R. Č., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX R. Č.. XXX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti žalovanej : E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. A. Č..XXXX/XX, XXX XX, P.Ž., právne zastúpenej JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, za účasti intervenienta KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO:00 585 441, o zaplatenie 165,-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
III. Intervenientovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.10.2018 domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 165,-eur a nahradiť jej trovy konania. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. H. XXXX, L.: P. XXX B., R. P.:R. ktoré dňa XX.XX.XXXX bolo poškodené, a to tak, že na parkovisku pred obchodným domom P. R. P., pri cúvaní druhého motorového vozidla zn. S. Q., L.: P. XXX T. toto vozidlo narazilo do zadnej časti vozidla žalobkyne. Vodička vozidla H. XXXX, ktorou bola dcéra žalobkyne A. Č. sa podľa tvrdenia žalobkyne snažila trúbením upozorniť vodičku druhého auta aby zastavila, nakoľko dôjde k zrážke vozidiel, to sa však nepodarilo a pri predmetnej zrážke došlo k poškodeniu vozidla žalobkyne s tým, že svedkami vzniku nehody a rozsahu poškodenia vozidla žalobkyne bola samotná žalobkyňa a jej dcéra A. Č., ktorá vozidlo v čase vzniku dopravnej nehody viedla. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že pri nehode došlo k poškodeniu zadného nárazníka jej vozidla- poškriabaním čierneho plastu, z ktorého bol nárazník vyrobený bez povrchovej farebnej úpravy, pričom aj na vozidle ktoré viedla žalovaná došlo k poškodeniu zadného nárazníka. Ďalej uviedla, že svoje vozidlo nechala si opraviť u autorizovaného dealera zn. H. R. H. a za opravu vozidla zaplatila dňa XX.X.XXXX sumu 225,17 eur podľa faktúry Č..XXXXXXX zo dňa 26.03.2018, pričom žalovaná škodovú udalosť nahlásila poisťovni, u ktorej mala vozidlo povinne zmluvne poistené (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.) ktorá však napriek spísanej správe o nehode kde je presne popísané miesto vzniku dopravnej nehody a okolnosti jej vzniku a uznaniu zavinenia žalovanej odmietla žalobkyni nahradiť škodu z dôvodu, že nie je daná jednoznačná príčinná súvislosť poškodení vozidla s nehodou. Tvrdila, že s týmto záverom nesúhlasila, keďže je v príkrom rozpore s obsahom správy o nehode, trvala na úhrade spôsobenej škody a keďže k úhrade škody poisťovňou žalovanej nedošlo, listom zo dňa 09.05.2018 vyzvala priamo žalovanú na úhradu spôsobenej škody v lehote 7 dní odo dňa doručenia listu. Žalovaná však podľa žalobkyne spôsobenú škodu neuhradila, preto žalobkyňa požiadala následne o úhradu škody
zo svojej havarijnej poistky spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. kde však z uplatnenej sumy 225,17 eur, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,-eur uhradená bola jej iba suma 60,17 eur a zvyšok škody vo výške 165,-eur ostal neuhradený. Poukazujúc na § 427 ods.1 a § 442 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka žalobkyňa uviedla, že domáha sa svojho nároku na náhradu škody za poškodenie vozidla v sume 165,-eur proti žalovanej touto žalobou.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila a spolu s ňou predložila správu o nehode z XX.XX.XXXX, faktúru č.XXXXXXX W. XX.XX.XXXX, doklad o úhrade faktúry, dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a čestné prehlásenie, oznámenie o riešení škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, odvolanie žalobkyne z XX.XX.XXXX, odpoveď poisťovne z XX.XX.XXXX, výzvu z XX.XX.XXXX na zaplatenie spôsobenej škody a oznámenie o ukončení likvidácie z XX.XX.XXXX.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa XX.XX.XXXX tak, že nárok žalobkyne neuznáva a na svoju obranu uviedla, že ako uvádza žalobkyňa, cúvali z parkovacích miest obidve autá, pričom vodička A. Č. jej vošla do pruhu, v ktorom cúvala a k stretu áut došlo v pruhu bližšom k jej parkovaciemu miestu. Poukázala na kópiu strany 1 Oznámenia škodovej udalosti poisteným, ktorej originál je založený v poisťovni KOOPERATIVA kde je v porovnaní so správou o nehode presnejšie zobrazenie skutočnosti, pri ktorej došlo k poistnej udalosti. K tvrdeniu, že došlo k poškodeniu zadného nárazníka vozidla žalobkyne uviedla, že na vozidle žalovanej nedošlo k žiadnemu poškodeniu, ani neexistuje o tejto skutočnosti záznam v Správe o nehode, ako to uviedla žalobkyňa v odvolaní zo dňa XX.XX.XXXX pre poisťovňu. Poukázala na svoju odpoveď na výzvu o zaplatenie škody vo výške 225,17 eur zo dňa 09.05.2018 a uviedla, že žalobkyňa po poistnej udalosti odmietla privolať hliadku polície, preto ona navrhla ísť hneď do autodielne na obhliadku škody, na čo žalobkyňa vôbec nereagovala len urýchlene spisovala s dcérou zápisnicu o nehode čo žalovaná berie ako fakt, že jej odmietla dokázať, že jej spôsobila škodu. Tvrdila, že zápisnicu podpísala a následne hneď, kým ju držala v ruke si uvedomila, že nie je vypísaný veľmi dôležitý riadok č.11- viditeľné poškodenie na vozidle A, na čo jej vodička A. Č. vytrhla zápis z ruky, že nič sa dopisovať nebude, ale na žiadosť žalovanej doplnila text poškriabanie zadného nárazníka, keďže žalobkyňa stále trvala na tejto škode. Žalovaná poukázala na pripojenú fotografiu z jej mobilného telefónu na dôkaz toho, v akom stave bol nárazník po strete áut, kde nárazník bol zaprášený, koliesko na pravej strane bolo pootočené a škrabance, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že ich spôsobila žalovaná nárazom pretrela žalovaná rukou, lebo žiadne poškodenie tam nevidela. Čo je na obrázku jasne viditeľne čerstvé, sú podľa vyjadrenia žalovanej súbežné pásiky zotretej špiny z nárazníka, pričom tento doklad dostali na posúdenie aj pracovníci Slovexperty, ktorí vykonali obhliadku jej auta a nenašli na ňom súvis s týmito škrabancami. Žalovaná odvolávajúc sa na svoju odpoveď na list žalobkyne, fotografiu automobilu žalobkyne hneď po vzniku škodovej udalosti a oznámenie o riešení škodovej udalosti č.XXXXXXXXXX kde poisťovňa uviedla, že nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť s nehodou a že žalobkyňa je povinná preukázať svoj nárok, čo doposiaľ podľa žalovanej neurobila žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaná označila a predložila Oznámenie o škodovej udalosti poisteným zo dňa XX.XX.XXXX s nákresom nehody, odpoveď na výzvu žalobkyne na zaplatenie škody s poštovým podacím lístkom o zaslaní tejto odpovede žalobkyni a fotografiu stavu nárazníka v čase nehody.
5. Žalobkyňa v replike trvala na žalobe. Uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovanej. Poukázala na to, že žalovaná v predmetný deň hneď po nacúvaní do zadného nárazníka vozidla žalobkyne uvedomila si stret áut, hlasný náraz - buchnutie, svojim autom zašla naspäť na svoje parkovacie miesto a z auta najprv ani nevystúpila, stalo sa tak až na vyzvanie žalobkyne, pričom po vystúpení z auta priznala, že si druhé auto vôbec nevšimla, lebo dávala pozor na deti, ktoré sa vozili po parkovisku na vozíku. Po vystúpení z áut došlo podľa vyjadrenia žalobkyne ku kontrole áut, zadný nárazník jej auta bol poškriabaný, škrabance boli hlboké a viditeľné, čo je vidieť aj z fotografie predloženej žalovanou a tiež z fotografií vyhotovených servisom pri prevzatí vozidla do opravy. Žalobkyňa uviedla, že jej vozidlo H. do času nehody nemalo ani jeden rok, nebolo ešte búrané ani nijako inak poškodené, preto považovala za svoju povinnosť túto udalosť spísať a nechať na servis aby zhodnotil nakoľko je vozidlo poškodené. Po telefonickej konzultácii so známym ako v tomto prípade postupovať boli žalovanej podľa tvrdenia žalobkyne ponúknuté dve alternatívy ďalšieho postupu, a to buď privolanie policajnej hliadky alebo vypísanie formulára o nehode, zaslanie do poisťovne a riešenie škody cez poistku, pričom žalobkyňa chcela privolať najprv hliadku
polície, ale k tomu nedošlo, lebo žalovaná sa vyjadrila že nemá čas, je na PN, na vychádzke, nechcela ani spísať záznam o nehode a chcela odísť s čím však žalobkyňa nesúhlasila, chcela volať hliadku polície, s čím zas nesúhlasila žalovaná a nakoniec došlo k dohode že sa vyplnia formuláre pre poisťovňu bez volania polície. Uviedla, že k zápisu škodovej udalosti bola vyzvaná žalovaná, nakoľko ona spôsobila nehodu a poškodenie vozidla, no nemala k dispozícii tento dokument, preto papiere vypisovala vodička vozidla H. A. Č., žalovaná bola pri nej, diktovala jej údaje za svoje motorové vozidlo, bola oboznámená so skutočnosťami, ktoré boli do zápisu uvedené, pričom svojim podpisom s nimi vyslovila súhlas, podpisom priznala aj zavinenie na spôsobení škody, preto nerozumie, prečo teraz nesúhlasí so spôsobenou škodou. Žalovaná podľa žalobkyne požadovala, aby do papierov A. Č. dopísala v kolónke rozsah poškodenia poškriabanie zadného nárazníka, v čom jej bolo vyhovené. Ak žalovaná vo svojej správe pre poisťovňu uviedla v kolónke rozsah poškodenia „nepatrný oder“, tak tento pre ňu nepatrný oder značne znižuje hodnotu nového, do tej doby nebúraného ani nijako nepoškodeného vozidla, pričom cenu tohto poškodenia si žalobkyňa nevymyslela, nakoľko tú po prehliadke vyčíslil autorizovaný servis, keďže auto bolo nové a preto do neautorizovaného servisu ako to navrhovala žalovaná žalobkyňa odmietla ísť. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná sama v písomnom podrobnom popise nehody uviedla, že pri vychádzaní z parkovacieho miesta sa pri vzájomnom cúvaní zrazili zadnými časťami áut, z čoho vyplýva, že priznáva zrážku a teda aj vznik poškodenia áut. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej o tom, kto komu vošiel do pruhu uviedla, že to žalovaná cúvala do protismeru, ona vošla do pruhu vozidla H., ak by bolo pravdou, čo tvrdí žalovaná, poškodenie vozidla H. by bolo na inom mieste a ak by vozidlá cúvali naraz a ani jedno by pred zrážkou nezastavilo, boli by poškodenia na obidvoch vozidlách väčšie. Žalobkyňa navrhla k okolnostiam nehody ako svedka vypočuť vodičku auta H. XXXX A. Č..
6. Žalovaná v duplike trvala na nedôvodnosti žaloby poukazujúc na svoje vyjadrenie k žalobe. Uviedla, že bola to žalobkyňa kto prvý vyslovil návrh, že políciu nevolať, žiadne dohadovanie, ani o autoservise nebolo. Uviedla, že ona si splnila všetky povinnosti ohľadom škodovej udalosti vrátane podpísania „Zápisu o škodovej udalosti“, podpísala, aké bolo viditeľné poškodenie nárazníka, nie kto je vinný a akým autom bolo spôsobené. O tom mala rozhodnúť neprivolaná policajná hliadka. Škodovú udalosť nahlásila vo svojej poisťovni, auto bolo po dohode s pracovníkom Slovexperty pristavené na obhliadku. Opäť poukázala na výsledok šetrenia poisťovne podľa ktorého na základe zdokumentovaných poškodení na oboch zúčastnených vozidlách a ich vzájomnej komparácie nie je tieto z technického hľadiska možno vzájomne k sebe priradiť rozsahom ani charakterom tak, aby boli v súlade s deklarovaným nehodovým dejom, pričom má za to, že poisťovňa spolupracuje s odborníkmi zodpovednými za posúdenia, ktoré vydávajú ohľadom škodových udalostí. Preto odmieta platiť škodu, keďže má platené povinné zmluvné poistenie a jej poisťovňa rozhodla v uvedenej veci na základe obhliadky zúčastnených áut, teda ak žalobkyňa nesúhlasí s rozhodnutím poisťovne, nech žaluje poisťovňu. Žalobu žiadala zamietnuť.
7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobkyňa trvala na žalobe v celom rozsahu a žalovaná zotrvávala na stanovisku o nedôvodnosti žaloby, pričom v písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2019 žalovaná uviedla, že nie je žiadnym spôsobom preukázaná škoda v rozsahu, akú náhradu žalobkyňa požaduje a príčinná súvislosť medzi poškodením vozidla žalobkyne a škodovou udalosťou, keď žalobkyňa nemala záujem riešiť túto škodovú udalosť cestou polície. Poukázala na ust.§ 15 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a namietla svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.
8. Žalobkyňa k námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej uviedla, že zákon dáva poškodenej strane na výber, či bude žalovať priamo osobu, ktorá škodu spôsobila alebo jej poisťovňu.
9. Písomným podaním zo dňa 06.02.2020 oznámila svoj vstup do konania ako intervenient na strane žalovanej poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group s tým, že má právny záujem na výsledku konania, nakoľko žalovaná na základe poistnej zmluvy zo dňa 28.05.2013 má u nej uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla, pričom ku škodovej udalosti malo dôjsť v čase účinnosti predmetnej poistnej zmluvy. Uvedený vstup intervenienta do konania súd oznámil stranám, a keďže nebol podaný návrh na rozhodnutie o prípustnosti vstupu intervenienta, súd bez ďalšieho konal s uvedenou poisťovňou ako s intervenientom na strane žalovanej.
10. Intervenient navrhol žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa si uplatnila u neho nárok na náhradu škody dňa 19.3.2018, ktorý eviduje pod číslom XXXXXXXXXX,
pričom následne dňa XX.X.XXXX prostredníctvom spoločnosti SLOVEXPERTA vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla žalobkyne a dňa XX.X.XXXX obhliadku motorového vozidla žalovanej. Nakoľko pri obhliadke vznikli pochybnosti o vzájomnej korešpondencii poškodení motorových vozidiel, bolo to predmetom pre zadanie požiadavky na vykonanie odborného posúdenia možnosti vzniku poškodenia. Z vypracovaného posúdenia možnosti vzniku poškodenia, ktoré intervenient citoval podľa intervenienta vyplynulo, že zdokumentované poškodenie nemohlo byť spôsobené motorovým vozidlom škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nezodpovedá stretu s plastovou časťou vozidla škodcu. V strednej časti zadného nárazníka vozidla poškodeného sa nachádzajú stopy v rozsahu horizontálneho oderu povrchu s narušením štruktúry telesa s vyšším stupňom abrázie v rozsahu výšok 46 až 52 cm v dĺžke EČ, ktoré sa nachádza nad poškodením na zadných dverách. Na zadnej časti vozidla škodcu - klienta je zdokumentované jediné miesto so stopami po kontakte s prekážkou, a to na ľavej strane. Na tejto zaoblenej časti nárazníka sa nachádzajú tri druhy stôp z rôznych udalostí, z ktorých len jedny, vzhľadom na výškový rozsah zodpovedajú možnému stretu vozidiel. Poškodenia na zadnom nárazníku vozidla poškodeného mohli byť spôsobené o povrch s podobným stupňom abrázie ako stavebný objekt. Medzi vozidlami mohol nastať kontakt tak ako uvádza poškodený, no mohlo dôjsť len k poškodeniu povrchu nárazníka na vozidle škodcu prostredníctvom už poškodenej časti zadného nárazníka. Z toho vyplýva, že k viditeľnému poškodeniu vozidla poškodeného nedošlo.
11. Z uvedeného dôvodu podľa intervenienta nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou, o čom upovedomil žalobkyňu listami zo dňa 4.4.2018 a zo dňa 12.4.2018. Poukazujúc na § 4 ods.2 zákona o PZP podľa ktorého hradí poisťovateľ len preukázané nároky a § 15 ods.1 zákona o PZP podľa ktorého poškodený je povinný nárok preukázať a tiež na § 5 ods.1 písm. h) zákona o PZP podľa ktorého poisťovateľ nenahrádza škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou navrhol žalobu zamietnuť, pričom k svojmu vyjadreniu k žalobe intervenient okrem listov žalobkyni zo dňa 04.04.2018 a zo dňa 12.04.2018 pripojil aj listinu „Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v Š. XXXXXXXXXX“ vypracovanú O.. M. T..
12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán a intervenienta v priebehu sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých stranami predložených listinných dôkazov a tiež s obsahom listinných dôkazov zabezpečených súdom na návrh strán (kompletná dokumentácia k predmetnej škodovej udalosti od spoločnosti Slovexperta ). Súd vykonal tiež navrhnuté dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom stranami navrhnutých svedkov E.. A. Č., O.. D. Č. I. O.. M. T..
13. Súd vyhovel v spore všetkým dôkazným návrhom strán, vykonanie žiadneho z navrhnutých dôkazov nezamietol, vykonanie žiadneho z navrhnutých dôkazov ani nebolo stranami namietané. Keďže nejedná sa tu o spor s ochranou slabšej strany ale o klasický kontradiktórny spor, žiadne iné dôkazy ako tie, ktoré strany samé do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhli súd vzhľadom na § 185 ods.2 Civilného sporového poriadku vykonať nemohol a nesmel. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 CSP pre rozhodnutie vo veci bola tu len a výlučne na stranách sporu. V klasickom sporovom konaní, pre ktoré platí dispozičný a prejednací princíp, princíp kontradiktórnosti a koncentrácie a ( s nimi spojený) princíp formálnej pravdy súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu ( k tomu bližšie pozri Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, z ktorého súd citoval, strana 798, výklad k § 215 CSP).
14. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
15. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k stretu vozidla žalobkyne (H. XXXX), ktoré v tom čase viedla jej dcéra A. Č. a vozidla žalovanej (S. Q.). Žalobkyňa v spore tvrdila, že do momentu tohto stretu jej vozidlo, ktoré nemalo ešte ani rok nebolo nijako búrané ani poškodené a že
práve v dôsledku uvedeného stretu došlo k jeho poškodeniu, konkrétne k poškodeniu zadného nárazníka v podobe hlbokých a viditeľných škrabancov tak, ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie.
16. Zo správy o nehode (čl. 5 spisu) vyplýva, že strany spísali a podpísali túto správu o nehode kde v jej časti 11 označenej ako viditeľné poškodenie na vozidle A (tu vozidlo žalobkyne) je uvedené poškodenie zadného nárazníka- poškrabanie, nie je tam uvedené žiadne poškodenie vozidla B (vozidla žalovanej), pričom v správe je uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla B, teda žalovaná.
17. Nebolo sporné, že za opravu- výmenu zadného nárazníka žalobkyňa na základe faktúry spoločnosti V. Q. spol. s.r.o. číslo XXXXXXX zaplatila sumu 225,17 eur (viď faktúra na čl.6 a doklad o zaplatení na čl.7 spisu), pričom potom, čo žalobkyňa oznámila poistnú udalosť poisťovni Generali Poisťovňa, a.s. v ktorej mala uzavreté havarijné poistenie jej táto poisťovňa poskytla poistné plnenie vo výške 60,17 eur (viď oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti na čl.15 spisu), keď od sumy nákladov za opravu na základe faktúry (225,17 eur) odpočítala spoluúčasť vo výške 165,-eur, čo je práve časť škody ktorej náhrady sa žalobkyňa domáha na žalovanej touto žalobou.
18. Nebolo sporné ani to, že žalobkyňa pokúšala domôcť sa plnenia najskôr od poisťovne KOOPERATIVA v ktorej mala žalovaná uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla, pričom táto poisťovňa žalobkyni listom zo dňa XX.XX.XXXX (čl.10 spisu) oznámila, že prešetrila predmetnú škodu, že v zmysle § 15 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi a je povinný poisťovateľovi tento nárok preukázať a že nakoľko likvidácia predmetnej škodovej udalosti bola vykonaná na základe obhliadky vykonanej zodpovednými pracovníkmi SLOVEXPERTY, má za to, že na vozidle sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačná daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel. Z technického hľadiska je preto pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody rozsah zdokumentovaného poškodenia neprijateľný, preto nemohol byť predmetom plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
19. Sporné nebolo ani to, že s uvedeným záverom poisťovne KOOPERATIVA žalobkyňa nesúhlasila, reagovala naň svojim listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako odvolanie (čl.11 spisu), pričom listom zo dňa XX.XX.XXXX (čl.12 spisu) jej táto poisťovňa oznámila, že reagujúc na jej písomný podnet preverila postup likvidátora pri riešení jej poistnej udalosti, pričom jej stanovisko ostáva nemenné a nárok uplatnený žalobkyňou vybavuje bez poskytnutia poistného plnenia- náhrady škody. V liste uviedla, cit. „Do dnešného dňa nebolo preukázané, že poškodenie Vášho vozidla bolo spôsobenú vozidlom nášho poisteného a neboli doložené žiadne nové relevantné dôkazy resp. dokumenty preukazujúce jednoznačné zavinenie predmetnej poistnej udalosti našim poisteným, nakoľko na základe zdokumentovaných poškodení na oboch zúčastnených vozidlách a ich vzájomnej komparácie nie je tieto z technického hľadiska možné vzájomne k sebe priradiť rozsahom ani charakterom tak, aby boli v súlade s deklarovaným nehodovým dejom.“
20. Sporným nebolo ani to, že žalobkyňa listom zo dňa XX.XX.XXXX (čl.13 spisu) vyzvala na zaplatenie spôsobenej škody vo výške XX.XX.XXXX aj priamo žalovanú, ktorá na to odpovedala listom zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 47 spisu) tak, že ona si splnila svoju povinnosť voči poisťovni ohľadom oznámenia škodovej udalosti kde do oznámenia uviedla rozsah poškodenia : pošúchaný nárazník v dĺžke 10-15 cm, nahlásila jej vznik, vozidlo dala k dispozícii na obhliadku a ako na základe obhliadky oboch vozidiel vyhodnotila nehodu poisťovňa nie je v jej kompetencii, preto odporúča žalobkyni obrátiť sa na poisťovňu KOOPERATIVA poisťovňa a.s. a riešiť si svoju poistnú udalosť.
21. Podľa § 427 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
22. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
23. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
24. Podľa § 442 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
25. Podľa § 4 ods.2 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20191001> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
26. Podľa § 5 ods.1 písm. h) uvedeného zákona ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
27. Podľa § 15 ods.1 a 2 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
28. Žalobkyňa žalobou uplatnený nárok voči žalovanej odôvodnila poukazujúc na § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka tak, že jedná sa o náhradu škody spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku žalovanej.
29. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku sú 1./ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (resp. dopravy), 2./ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Vzhľadom na sprísnenú (objektívnu) povahu zodpovednosti sa na vznik zodpovednostného právneho vzťahu nevyžaduje zavinenie a nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov.
30. Ak žalovaná domáhala sa zamietnutia žaloby bez ďalšieho z dôvodu nedostatku svojej vecnej pasívnej legitimácie vzhľadom na § 15 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z., tak s týmto názorom sa súd nestotožnil, a tu súd súhlasí so žalobkyňou v tom, že zákon dáva na výber poškodenej strane, či bude žalovať priamo osobu, ktorá škodu spôsobila alebo jej poisťovňu. Zákon vychádza zo všeobecne akceptovanej zásady, ktorá priznáva poškodenému z dopravnej nehody priamo právo na poistné plnenie voči poistiteľovi (tzv. action directe). Nejde teda o plnenie za poisteného škodcu, ale o priamy nárok poškodeného. Uvedeným spôsobom je koncipované aj ustanovenie § 15 zákona, ktoré umožňuje poškodenému uplatniť nárok na náhradu škody voči poistiteľovi (§ 15 ods.1 zák.č.381/2001 Z.z.). Poškodený je iba povinný nárok na náhradu škody preukázať. Pod preukázaním nároku je treba rozumieť povinnosť preukázať vznik škody, vznik poistnej udalosti, príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody a to, že ku škode došlo v čase trvania poistenia. Dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného, čo sa netýka iba základu samotného nároku, ale aj jeho výšky. Uvedená právna úprava však nevylučuje možnosť poškodeného domáhať sa náhrady škody priamo voči škodcovi. Poškodený si teda môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 PZP) alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Plnenie jednej z možných pasívne legitimovaných osôb má za následok zánik
práva v rozsahu v akom čo len jednej z dlžníkov plnil. Uvedený názor je ustálený a jednotný tak na poli právnej teórie (viď napr. JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax, komentár s judikatúrou, vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k zákonu 381/2001 Z.z. o PZP, strana 3516, alebo Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava, Eurokódex, 2011, komentár k § 427 strana 460) ako aj súdnej praxe ( viď napr. rozhodnutie NS SR 2Cdo/202/2004, ZSP č.43/2005 o samostatnosti nárokov poškodeného voči poisťovni a voči poistenému škodcovi).
31. Žalobkyňa preto mohla uplatniť svoj nárok proti žalovanej ako domnelému škodcovi, ale pre úspech v spore bola povinná uniesť dôkazné bremeno pokiaľ ide o jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu, čo sa nestalo. Žalobkyňa nepreukázala, žeby škoda, ktorú dala do príčinného súvisu so stretom s vozidlom žalovanej dňa XX.XX.XXXX a ktorá bola dôvodom uplatnenia jej nároku najskôr voči intervenientovi a teraz voči žalovanej pochádzala z predmetného stretu vozidiel. Naopak, výsledkami vykonaného dokazovania bola táto možnosť absolútne a jednoznačne vyvrátená a vylúčená. Žalovaná preto nemôže byť, a to ani sčasti braná na zodpovedať za škodu žalobkyne, lebo uplatňovaná škoda žalobkyne nevznikla pri udalosti dňa XX.XX.XXXX, nespôsobila ju prevádzka dopravného prostriedku žalovanej, táto škoda vznikla skôr, zodpovedá za ňu niekto iný, pričom podľa výsledkov dokazovania pri udalosti dňa XX.XX.XXXX nevznikla žalobkyni vôbec žiadna škoda.
32. Súd preto musel žalobu zamietnuť, lebo udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (stret vozidiel žalobkyne a žalovanej dňa XX.XX.XXXX) tu síce bola preukázaná, ale podľa výsledkov vykonaného dokazovania pri tejto udalosti nevznikla na vozidle žalobkyne vôbec žiadna škoda. Škoda, ktorá jej na vozidle vznikla a ktorú si dala opraviť pochádza z inej udalosti, preto nemôže za ňu zodpovedať žalovaná, chýba tu príčinná súvislosť medzi stretom vozidiel a vznikom škody. Žalovaná nemôže zodpovedať za škodu spôsobenú žalobkyni niekým (alebo niečím) iným.
33. Vykonaním dokazovaním bolo podľa názoru súdu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že poškodenie zadného nárazníka žalobkyne, ktoré bolo dôvodom jeho výmeny nemôže pochádzať zo stretu s vozidlom žalovanej, nemohla ho spôsobiť žalovaná a nespôsobila ani inú škodu na vozidle žalobkyne. Uvedené súd mal za preukázané jednak z výpovede svedka O.. M. T., pracovníka spoločnosti Slovexperta na úseku špeciálnej kontroly, ktorý na základe vykonaného podrobného odborného posúdenia dokumentácie a fotodokumentácie z predmetnej udalosti a poškodenia oboch vozidiel uviedol, že odery na zadnom nárazníku vozidla žalobkyne spôsobené v horizontálnom pohybe síce mohla vytvoriť len pohyblivá prekážka, avšak v žiadnom prípade nemohlo to byť vozidlo žalovanej. Svedok O.. T. jasne uviedol, že poškodenie zadného nárazníka vozidla žalobkyne v rozsahu, v akom bol zdokumentovaný, teda v strede nárazníka pod evidenčným číslom približne v dĺžke evidenčného čísla muselo byť spôsobené ešte pred stretom s vozidlom žalovanej. Súd nemá pochybnosti o správnosti uvedeného záveru, lebo jednak tento svedok ho na pojednávaní odôvodnil, vysvetlil a podoprel veľmi podrobne a presvedčivo a navyše je tento záver jasne podopretý aj inými dôkazmi (fotodokumentáciou a tiež výpoveďou svedka O.. Č.).
34. Svedok O.. T. na pojednávaní podrobne, rozsiahlo a presvedčivo tiež zodpovedal všetky otázky žalobkyne, pri čom vyvrátil všetky možné eventuality (napr. znečistenie, či zaťaženie vozidla, vplyv chladného počasia ) ponúkané žalobkyňou ako možnosti za ktorých by mohlo byť jej vozidlo poškodené práve pri strete s vozidlom žalovanej. Podľa svedka O.. T. stret vozidiel spôsobom ako je popísaný nastať mohol, avšak poškodenie ako je zdokumentované na nárazníku vozidla H. nemohlo vzniknúť vozidlom Q.. Vzniklo poškodenie len na vozidle Q.. Na vozidle Q. podľa svedka boli zistené na ľavom mieste na nárazníku podľa stopy, kresby, abrázie, poškodenia z troch rôznych udalostí, z troch rôznych stretov, pričom aby bolo možné poškodenia na vozidle škodcu a poškodeného k sebe priradiť, musia byť nájdené stopy ktoré sú zhodné, lebo pri strete vozidiel vznikajú stopy ktoré sú takmer totožné, je to ako keď sa kontroluje projektil zo zbrane. Na vozidle Q. z týchto troch rôznych stôp poškodenia len jedna zodpovedá výškovému rozsahu poškodenia na zadnom nárazníku vozidla H., preto stret sa nedá vylúčiť, avšak keď k nemu došlo, H.t už mal poškodený zadný nárazník v rozsahu v akom je zdokumentovaný. Taký druh abrázie aký je zaznamenaný na nárazníku vozidla žalobkyne nemohlo podľa svedka v žiadnom prípade a za žiadnych okolností spôsobiť vozidlo žalovanej, lebo muselo to byť spôsobené niečím, čo má veľké rozostupy a nerovnosti povrchu, napríklad obtretím sa nákladného auta o nárazník, prípadne vozíka, kontajnera posunutého človekom. Svedok pritom poukázal na ním predloženú fotografiu zachytávajúcu detail poškodenia plastového nárazníka na vozidle žalobkyne ( fotografia na čl.259 spisu) s tým, že tam je vidno, že sú tam ako keby trhané kusy, sú tam také guličky poškodenia, čo úplne vylučuje, aby
to bolo spôsobené vozidlom Q., lebo toto vozidlo nemohlo spôsobiť takú abráziu na nárazníku vozidla žalobkyne. Dôležitý je výškový rozsah poškodenia, preto aj keby vozidlo bolo zaťažené, alebo bola by napr. na ceste nerovnosť a podobne, musel by výškový rozsah poškodenia na vozidlách sebe navzájom zodpovedať, pričom tu podľa svedka výškovému rozsahu poškodenia na vozidlách zodpovedá len také miesto na vozidle Q., ktoré nemohlo na vozidle H. spôsobiť takú abráziu a také poškodenia. Svedok úplne vylúčil aby túto abráziu spôsobilo napríklad znečistenie vozidla Q., piesok, alebo soľ na nárazníku s tým, že ak by aj bola na Q. akákoľvek špina, tá by sa pri strete prejavila na oboch vozidlách rovnako, teda nie je možné aby na vozidle Q. po strete ostala len daná hmla a na vozidle H. také ryhy. Akékoľvek znečistenie vozidla Q. preto nemalo na to podľa svedka vplyv. Podľa svedka posúdenia ktoré vykonávajú nie sú len dohady, vychádzajú z podrobného, detailného skúmania, z dlhoročných skúseností a testov, pričom v praxi sa často stáva, že nárazník už pred zrážkou je poškodený, vodič si to ani nevšimne, zistí to až potom, preto oni to jednoznačne skúmajú, porovnávajú a zisťujú. Tu podľa svedka tlak, ktorý pôsobil na H. a spôsobil dané zachytené poškodenie musel byť omnoho väčší ako tlak, ktorý mohol spôsobiť stret s vozidlom Q., pričom ani časť poškodenia na H. nemohla spôsobiť Q., lebo bolo by to vidno, nakoľko tam ide o jednu súvislú vrstvu, navyše žalobkyňou tvrdené ryhy na ľavej strane jej nárazníka muselo spôsobiť niečo čo trčalo, nemohla to v žiadnom prípade spôsobiť Q. vzhľadom na jej nárazník a povrch. Aj znečistenie nárazníka na vozidle H. na fotke bezprostredne po náraze podľa svedka vylučuje, aby to poškodenie pod špinou spôsobilo vozidlo Q., lebo ak by došlo k takému nárazu, ktorý by mal spôsobiť také poškodenie, teda pod celou dĺžkou ŠPZ tak tá špina by sa zotrela. Teda aj zašpinenie na ktoré poukazuje práve žalobkyňa podľa svedka vylučuje také obtretie a nie je ani možné, aby pri cúvaní Q. jej rohom vzniklo také široké poškodenie, musel by byť poškodený aj bok Q.. Podľa svedka je jednoznačne vylúčené, aby pri takom strete vznikla taká škoda na vozidle H., pričom žiadne iné poškodenie vozidla H. z daného stretu nebolo zistené, žiadna škoda nevznikla tu ani vyskočením krytky kolieska ťažného zariadenia.
35. Aj výpoveďou svedka O.. Č., pracovníka spoločnosti Slovexperta v H., ktorý obhliadal a fotil auto žalobkyne po udalosti a rozhodol o potrebe vymeniť nárazník mal súd preukázané, že škoda na vozidle žalobkyne nemohla vzniknúť pri danej udalosti. Aj tento svedok totiž potvrdil, že na nárazníku vozidla H. boli abrazívne ryhy, pričom na otázku, či znečistenie nárazníka mohlo spôsobiť také ryhy uviedol, že muselo by to byť vidno aj na druhom vozidle a jednoznačne uviedol (viď strana 5 zápisnice o pojednávaní z 14.02.2020), že na obhliadke keď sa nárazník umyl, tak tie ryhy boli pozdĺž celej značky EČV, teda v rozsahu cca 50 cm, teda to poškodenie na tom zadnom nárazníku muselo byť už pred tou udalosťou. Aj tento svedok vo vzťahu k fotke zhotovenej bezprostredne po udalosti uviedol, že nakoľko sú tam dané ryhy zakryté znečistením, muselo k ním dôjsť skôr. Ak by k nim malo dôjsť pri danej udalosti, aj vozidlo škodcu muselo by byť podľa svedka viac poškodené. Svedok uviedol, že stáva sa, že pri strete vozidiel len jedno je poškodené a druhé bez akéhokoľvek poškodenia.
36. Aj závery písomného posúdenia možnosti vzniku poškodenia v ŠU XXXXXXXXXX (čl.162 spisu) vyhotovené O.. T. ešte v čase šetrenia danej udalosti intervenientom preukazujú, že zdokumentované poškodenie nemohlo byť spôsobené motorovým vozidlom škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nezodpovedá stretu s plastovou časťou vozidla škodcu. Výslovne sa v nich uvádza, cit.“ V strednej časti zadného nárazníka vozidla poškodeného sa nachádzajú stopy v rozsahu horizontálneho oderu povrchu s narušením štruktúry telesa s vyšším stupňom abrázie v rozsahu výšok 46 až 52 cm v dĺžke EČ, ktoré sa nachádza nad poškodením na zadných dverách. Na zadnej časti vozidla škodcu - klienta je zdokumentované jediné miesto so stopami po kontakte s prekážkou, a to na ľavej strane. Na tejto zaoblenej časti nárazníka sa nachádzajú tri druhy stôp z rôznych udalostí, z ktorých len jedny, vzhľadom na výškový rozsah zodpovedajú možnému stretu vozidiel. Poškodenie na zadnom nárazníku vozidla poškodeného mohli byť spôsobené o povrch s podobným stupňom abrázie ako stavebný objekt. Medzi vozidlami mohol nastať kontakt tak ako uvádza poškodený, no mohlo dôjsť len k poškodeniu povrchu nárazníka na vozidle škodcu prostredníctvom už poškodenej časti zadného nárazníka. Z toho vyplýva, že k viditeľnému poškodeniu vozidla poškodeného nedošlo.“
37. Aj žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 20.11.2019 vo vzťahu k poškodeniu jej vozidla bezprostredne po udalosti uviedla, že nečakala, že to bude také, nenapadlo ich to očistiť, „ prvýkrát pán v Slovdekre to až očistil, až tam som videla, ako to bolo škaredo zotreté.“ Aj toto jej vlastné vyjadrenie tak potvrdzuje výpovede svedkov O.. Č. I. O.. T., že nemohlo byť dané poškodenie spôsobené pri danej udalosti a vozidlom žalovanej, lebo tá špina pri náraze by sa zotrela. Aj fotografia vozidla žalobkyne bezprostredne po udalosti ( čl. 49 spisu) potvrdzuje, že miesto poškodenia pod zadným EČ je zašpinené,
čo potvrdzuje výpovede svedkov že je vylúčený kontakt na tomto mieste s vozidlom žalovanej, lebo špina pri takom kontakte by sa zotrela.
38. Ak žalobkyňa poukazovala na to, že sama žalovaná mala potvrdiť poškodenie, poškrabanie zadného nárazníka, tak k tomu súd uvádza, že skutočnosť, že po náraze pri podrobnom prezretí nárazníka žalovaná aj žalobkyňa videli tam poškodenie- poškriabanie a zaznamenali to do správy o nehode (žalobkyňa aj svedkyňa Č. samé potvrdili, že na podnet práve žalovanej) ešte neznamená, že toto poškodenie spôsobila žalovaná pri danom náraze, lebo túto možnosť odborné posúdenie stretu, možnosti vzniku škody a príčinnej súvislosti svedkami O.. T. I. O.. Č. jednoznačne vylúčilo. To, že sa po náraze pri zotretí časti nárazníka rukou objavilo poškodenie nijako nepreukazuje príčinnú súvislosť s danou udalosťou - stretom vozidiel. Dokazovaním bolo jednoznačne vylúčené aby poškodenia vozidla žalobkyne v rozsahu cca 50 cm s abrazívnymi ryhami mohol spôsobiť nárazník vozidla žalovanej vzhľadom na jeho povrch, zaoblenie, tlak, ktorý pôsobil a výškový rozsah poškodení na vozidlách.
39. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku úkonu škodcu, teda ak jeho konanie a škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku a ak sa preukáže, že nebyť daného úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká. Príčinou škody môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale aj o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o príčinu podstatnú (podporne viď publikácia Judikatúra vo veciach náhrady škody, JUDr. Katarína Nemcová, JUDr. Peter Vojtko, IURA EDITION, spol. s r.o., 2011, strana 200 a tam citované uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.25Cdo 1462/2003).
40. Tu škoda na vozidle žalobkyne nevznikla v dôsledku úkonu škodcu, keďže dokazovaním bolo preukázané, že síce došlo k stretu vozidiel, avšak na vozidle žalobkyne v jeho dôsledku nevznikla žiadna škoda, škoda vznikla len na vozidle žalovanej (viď výpovede uvedených svedkov). Príčinou vzniku škody bola teda iná skutočnosť, iná udalosť. Aj svedkovia O.. T. I. O.. Č. potvrdili, že žiadne iné poškodenie z daného stretu vozidiel na vozidle žalobkyne nevzniklo, že bolo tam len poškodenie vzniknuté už pred danou udalosťou. Uvedené vyvracia tvrdenia žalobkyne a svedkyne E.. A. Č., že auto pred danou udalosťou poškodené nebolo. Poškodenie vozidla už pred danou udalosťou bolo jednoznačne preukázané nielen svedkami O.. Č. a O.. T., ale aj fotodokumentáciou z ktorej vidno, že dané široké poškodenie pod dĺžkou EČ je z veľkej časti zakryté špinou, teda muselo byť staršie. Aj svedok O.. T. to potvrdil s tým, že často sa stáva že poškodenie už pred zrážkou si vodič ani nevšimne a zistí sa až potom. Preto nemožno priznať úspech a relevanciu tvrdeniu žalobkyne, že pre vyhovenie žalobe stačí, že žalovaná potvrdila, že videla poškodenie na vozidle žalobkyne, hoci nie v takom rozsahu ako žalobkyňa tvrdí, lebo je rozdiel medzi tým, či žalovaná videla poškodenie a tým, či ho spôsobila a zodpovedá zaň, pričom výsledkom odborného posúdenia, výpoveďami svedkov, a fotodokumentáciou bolo preukázané, že žalovaná nespôsobila pri náraze žiadne poškodenie na vozidle žalobkyne (samotným vyskočením krytky kolieska ťažného zariadenia ku ktorému došlo podľa svedka O.. T. nevznikla žiadna škoda), preto nemožno žalovanú zaviazať k náhrade škody, za ktorú nezodpovedá, ktorá v žiadnej časti nemá pôvod v udalosti zo dňa 17.03.2018 a ktorá nie je s ňou v žiadnej príčinnej súvislosti. Je zrejmé, že nemožno žalovanú brať na zodpovednosť za poškodenie, za ktoré zodpovedá niekto (alebo niečo) iné. Súd opäť pripomína jednoznačné vyjadrenie svedka O.. T., že ani časť poškodenia na H. nemohla spôsobiť Q. a že ak by dané poškodenie (v zistenom rozsahu cca 50 cm) spôsobila žalovaná svojim vozidlom, bolo by viditeľné celé (nie len 10 - 15 cm), lebo špina by sa zotrela a samé zašpinenie poškodeného miesta tak vylučuje aby poškodenie spôsobila žalovaná. Súd preto konštatuje, že nebolo žalobkyňou preukázané poškodenie ani časti vozidla žalobkyne žalovanou.
41. Každé rozhodnutie súdu musí byť založené na dôkazoch. Ak žalobkyňa nesúhlasila s danými výsledkami odborného posúdenia stretu vozidiel a jeho následkov, či so skutočnosťami vyplývajúcim z výpovedí svedkov, mala možnosť označiť a predložiť dôkazy o prípadnom opaku, napr. súkromný znalecký posudok, či navrhnúť súdu vykonanie znaleckého dokazovania a podobne, čo sa do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nestalo. Za danej dôkaznej a procesnej situácie, keď strany už nemali žiadne ďalšie vyjadrenia ani dôkazné návrhy a navrhli pristúpiť k meritórnemu rozhodnutiu súd musí konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o predpoklady zodpovednosti žalovanej za danú škodu a preto súd musel jej žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. V danom prípade plný úspech v spore mala žalovaná, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, preto podľa § 255 ods.1 CSP jej vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Neboli preukázané, ale ani tvrdené žalobkyňou žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť priznaná náhrada trov konania žalovanej. Ani súd nezistil v okolnostiach sporu, alebo na strane strán sporu žiadne dôvody, ktoré by viedli k výnimočnej aplikácii ust.§ 257 CSP vzhľadom na výsledok sporu. Žalobkyňa riadne uhradila všetky preddavky na trovy dôkazov ( ktoré neboli použité a po právoplatnosti rozhodnutia jej preto budú v plnej výške vrátené ), teda neboli ňou tvrdené, ani súd nezistil žiadne dôvody spočívajúce napr. v jej nepriaznivých majetkových či sociálnych pomeroch pre ktoré by nemala byť zaviazaná k povinnosti nahradiť trovy konania. Ani okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu tu nároku neodôvodňujú aplikáciu § 257 CSP. Žalobkyňa žalobu neoprela o žiadne iné a nové dôkazy než o tie, ktorými sa zaoberala už poisťovňa (intervenient) pri zamietnutí jej nároku, pričom na žalobe trvala aj potom, čo v priebehu sporu vykonávanými dôkazmi sa dôkazný stav vyvíjal v jej neprospech, čo síce je jej nesporné právo, avšak v takom prípade niet žiadneho zákonného a spravodlivého dôvodu pre to, aby žalovaná mala znášať si sama svoje trovy konania, ktoré jej nesporne vznikli (bola právne zastúpená), ak žalovanou vôbec nemala byť. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
43. Pokiaľ ide o intervenienta na strane žalovanej, ten si nárok na náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, u neho zo spisu žiadne vyčísliteľné, preukázateľné trovy konania ani nevyplývajú, navyše z podstaty svojho postavenia má aparát a prostriedky na vystupovanie v súdnych sporoch, preto intervenientovi súd náhradu trov konania nepriznal, aj vzhľadom na dispozičný princíp /článok 7 ods.1 základných princípov CSP/, keďže ani sám intervenient nesporne znalý práva neurobil predmetom rozhodovania žiadne svoje trovy a nárok na žiadnu ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.